Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_20C-176-2013.pdf
PDF · 172 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/176/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci žalobcov: 1/ L.. I. O., bytom A. XX, D. O. nad S., štátny občan SR, 2/ M. O., bytom A. XXX/XX, H., štátny občan SR, zastúpený žalobcom X/, proti žalovanej W. M., bytom Y. 3, H., štátny občan SR, právne zastúpená V. kancelária M.. V. M., spol. s r.o., L.: XX XXX XXX, so sídlom D.. Sv. V. XXX/XX, H. o odstránenie plota z pozemku, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná na vlastné náklady odstrániť betónový plot z parcely KN C č. XXXX/X záhrady o výmere XXX mX zapísanej na LV č. XX k.ú. H., ktorý plot je zakreslený na grafickej prílohe znaleckého posudku znalkyne z odboru geodézie a kartografie L.. L. N. č. X/XXXX zo dňa X.X.XXXX, a to do XX dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
L.. R. zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
IV. S. má nárok na náhradu trov konania proti žalobcom X/, 2/ v rozsahu XX %, proti žalovanej v rozsahu XX%.
V. R. z odboru geodézie a kartografie L.. L. N. má nárok na náhradu trov konania proti žalobcom X/, 2/ v rozsahu XX %, proti žalovanej v rozsahu XX%.
odôvodnenie:
1. Žalobca 1/ požiadal súd, aby žalovanej uložil povinnosť odstrániť betónový plot z parcely č. XXXX/X k.ú. H. a postaviť plot na hranici pozemkov parc. č. XXXX/X a XXXX/XX k.ú. H. v súlade s ohlásením drobnej stavby zo dňa XX.X.XXXX a v súlade s rozsudkom P. súdu H. sp. zn. XXC/XXX/XXXX tak, aby žiadnou časťou nezasahoval na parcelu č. XXXX/X, a to do XX dní od právoplatnosti rozsudku. V žalobe uviedol, že dňa XX.X.XXXX podala žalovaná na Z. úrade O. H. , ohlásenie drobnej stavby
- plot na hranici pozemkov parc. č. XXXX/XX a XXXX/X k.ú. H.. A. postavila v dobe X-X.X.XXXX v rozpore s týmto ohlásením (náčrtom) a tiež v rozpore s rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne č.k. XXC/ XXX/XXXX, ktorým bol určený priebeh hranice pozemkov tak, že hranica pozemkov vedie po bodoch, ktoré sú zhodné s rohmi prístavby, pričom bod "4" je zateplený východný roh prístavby. Dňa 4.8.2011 žalobca 1/ vyzýval žalovanú, aby upustila od tohto konania, no bez výsledku. Žalovanou postavený plot nekončí za rohom prístavby, ako by mal, ale prístavbu "obopína" na pozemku žalobcu. Žalobca 1/ požiadal stavebný úrad dňa 8.8.2011 o vykonanie Štátneho stavebného dohľadu na túto stavbu. Po niekoľkých prerušeniach, pokračovaniach a prieťahoch vydalo O. H. pod č. X./XXX/XXXX/XXXX/ X-Ki rozhodnutie o prerušení konania a odkázalo žalobcu 1/ na súd a konanie. Žalobca 1/ požiadal druhostupňový orgán - Odbor výstavby a bytovej politiky, Hviezdoslavova 3, Trenčín o preskúmanie tohto rozhodnutia, no druhostupňový orgán rozhodnutím č. P.- XXXX-XXX/XXXX-XKm odpovedal, že
takéto procesné rozhodnutia sa nepreskúmavajú a súhlasil s týmto rozhodnutím. A. štátny stavebný dohľad vykonaný XX.X.XXXX zo strany stavebného úradu potvrdil, že celý plot je postavený na pozemku žalobcu a zahájil so stavebníčkou priestupkové konanie.
2. Súd uznesením č.k. 20C/176/2013-181 zo dňa 21.4.2015 na návrh žalobcu 1/ pripustil, aby do konania vstúpil druhý spoluvlastník pozemku parc. č. XXXX/X k.ú. H. ako žalobca X/.
3. Žalovaná v písomnom podaní zo dňa X.X.XXXX so žalobou nesúhlasila. Uviedla, že potom, ako v roku 2005 kúpila rodinný dom na pozemku parc. č. XXXX/X a priľahlú parc. č. XXXX/XX, a po začatí stavebnej činnosti vznikol medzi ňou a žalobcami spor o priebeh hranice medzi pozemkami s tým, že rozsudkom P. súdu H. č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX v spojení s opravným uznesením zo dňa X.XX.XXXX bola stanovená hranica medzi pozemkami parc. č. XXXX/XX a XXXX/X ako spojnica bodov „XX-XX“, „X“, „XX-XXX“. V rámci kolaudačného konania prístavby a prestavby rodinného domu žalovaná nechala vyhotoviť geometrický plán na zameranie prístavby rodinného domu na pozemku parc. č. XXXX/X firmou B., s.r.o.. X. firma vypracovala dňa XX.X.XXXX geometrický plán č. X/XXXX, ktorý bol úradne overený. Z polohopisného a výškopisného zamerania k tomuto geometrickému plánu je jednoznačne určené, že bo „4“ nachádzajúci sa na spojnici bodov „XX-XX“, „XX-XXX“ je Správou katastra Trenčín označený ako bod XXXX-X s príslušnými súradnicami a bod „4“ ako vonkajší roh budovy aj so zateplením a omietkou je označený ako bod XXXX-X s príslušnými súradnicami. Odstup týchto bodov je 90 mm. Keďže hrúbka plotu je 50 mm, je zrejmé, že oplotenie sa nachádza na parc. č. XXXX/ XX, ktorej je výlučnou vlastníčkou žalovaná. Žalovaná mala pochybnosti o tom, kde sa nachádza bod „X“, a po získaní potrebných podkladov zistila, že sa jedná o dva rozdielne body. R. 1/ sa obrátil na Správu katastra Trenčín na opravu chyby s tým, že Správa katastra Trenčín Rozhodnutím č. X-XXX/ XX zo dňa XX.X.XXXX jeho návrh na vykonanie opravy chýb zamietla. Voči tomuto rozhodnutiu sa žalobcovia odvolali a Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov svojim rozhodnutím č.j. Xo XX/XXXX - M zo dňa XX.XX.XXXX rozhodol, že napadnuté rozhodnutie sp. zn. X-XXX/XXXX vydané Správou katastra Trenčín zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil a odvolanie žalobcov proti nemu zamietol. Žalobca 1/ podal na Krajský súd v Trenčíne dňa XX.X.XXXX návrh na začatie konania proti žalovanému Okresný úrad Trenčín o preskúmanie rozhodnutia č. Xo 22/2013-M z 10.01.2014 a konanie sa vedie pod spis. zn. 13S/50/2014. Žalovaná potvrdila, že L.. G. za stavebný úrad vykonala štátny stavebný dohľad dňa XX.XX.XXXX a vo svojom zápise konštatovala, že oplotenie presahuje za roh objektu na pozemku parc. č. XXXX/XX a konštatovala, že oplotenie sa nachádza na pozemku žalobcu. Zvolanie štátneho stavebného dozoru Ing. G. listom zo dňa XX.XX.XXXX bolo zaslané poštou dňa XX.XX.XXXX a žalovanej bolo doručené dňa XX.X.XXXX. V čase keď L.. G. vykonala štátny stavebný dohľad nemala k dispozícii kompletný spisový materiál, pretože tento sa v tom čase nachádzal na Mestskom úrade, právny útvar za účelom rozhodnutia o priestupku. Ďalej uviedla, že Obvodný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky pod č.j. P./XXXX-XXX/XXXX-X/Ja rozhodol o zrušení prvostupňového rozhodnutia, a konanie zastavil z dôvodu uplynutia prekluzívnej doby. L.. U., poverený zamestnanec stavebného úradu v rámci štátneho stavebného dohľadu zo dňa XX.XX.XXXX konštatoval, že žalovaná dodržala všetky podmienky oznámenia k ohlásenej drobnej stavbe - oplotenia. Pretože žalobca sa opakovane domáhal odstránenia drobnej stavby oplotenia a uvádzal, že stavba sa nachádza na jeho pozemku, je postavená v rozpore s oznámením drobnej stavby, pristúpilo Mesto Trenčín ako stavebný úrad k postupu podľa § 88a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. a začalo konanie o dodatočnom povolení stavby
- oplotenia. Ďalej uviedla, že tvrdenia žalobcu 1/ sú len jeho subjektívne tvrdenia, a žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Stavba plotu sa nachádza na parc. č. XXXX/XX, . ktorá je výlučným vlastníctvom žalovanej a preto žiadala žalobu o odstránenie plotu zamietnuť.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov 1/, 2/, žalovanej, svedkov L.. L. S., L.. L. B., znalkyne L.. L. N., ohliadkou na mieste samom, oboznámením predložených fotografií, rozhodnutia Mesta Trenčín sp. zn. USŽPDI/646/2396/2013/9-Ki zo dňa XX.X.XXXX, odpovede P. úradu H. , odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa XX.X.XXXX, výpisu z LV č. XX k.ú. H., znaleckého posudku znalca L.. L. S. č. X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. XXC XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX, uznesenia P. súdu H. č.k. XXC XXX/XXXX-XXXa zo dňa XX.X.XXXX, rozsudku G. súdu v H. č.k. XCo XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, opravného uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k. 28C XXX/ XXXX-XXX zo dňa X.XX.XXXX, uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4Co/84/2012-187 zo dňa 10.4.2012, dovolania zo dňa 14.6.2012, späťvzatia dovolania zo dňa 6.5.2013, vyjadrenia žalovanej zo dňa 2.4.2014 a prílohy tohto vyjadrenia najmä geometrického plánu B. s.r.o. č. X/XX zo dňa XX.X.XXXX a jeho príloh, ohlásenia drobnej stavby zo dňa XX.X.XXXX, výpisu z LV č. XXXX k.ú. H., oznámenia O. H.
zo dňa XX.X.XXXX k ohláseniu drobnej stavby, pozvánky zo dňa XX.X.XXXX na štátny stavebný dohľad , záznamu zo štátneho stavebného dohľadu zo dňa 6.9.2011, výzvy Mesta Trenčín zo dňa XX.X.XXXX na vykonanie nápravy, námietky žalovanej proti výzve, žiadosti o uskutočnenie priestupkového konania zo dňa XX.XX.XXXX, oznámenia O. H. zo dňa XX.XX.XXXX, listov žalovanej zo dňa XX.XX.XXXX, X.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.XX.XXXX, oznámenia Mesta Trenčín zo dňa XX.XX.XXXX, výziev O. H. zo dňa XX.X.XXXX, XX.XX.XXXX, vyjadrení Z. H., a.s. zo dňa XX.X.XXXX, H. vodohospodárskej spoločnosti a.s. zo dňa X.X.XXXX, Z., a.s. zo dňa X.X.XXXX, kópií katastrálne mapy, rozhodnutia O. H. X./XXXX/XXXXX/XXXX/X-Lg zo dňa XX.X.XXXX, pozvánok zo dňa XX.X.XXXX, XX.X.XXXX na štátny stavebný dohľad, záznamu zo štátneho stavebného dohľadu zo dňa XX.X.XXXX, predvolanie O. H. zo dňa X.X.XXXX na ústne pojednávanie, odvolania žalobcu 1/ zo dňa XX.X.XXXX, rozhodnutia Správy katastra Trenčín, odboru katastrálnych konaní č. X-XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX, oznámenia o začatí konania zo dňa X.X.XXXX, rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, odboru opravných prostriedkov č. Xo XX/XXXX-M zo dňa XX.X.XXXX, vyjadrenia žalovanej zo dňa X.XX.XXXX k odvolaniu žalobcu 1/, odvolania žalobcu 1/ zo dňa XX.XX.XXXX, písomného podania žalobcu 1/ zo dňa XX.X.XXXX, a jeho príloh, písomných podaní žalovanej zo dňa XX.X.XXXX, X.XX.XXXX, X.XX.XXXX, písomných podaní žalobcu 1/ zo dňa XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, X.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, výňatku zo zápisnice zo súdneho pojednávania vedeného na G. súde v H. pod sp. zn. XXS/XX/XXXX vytyčovacieho náčrtu zo dňa XX.XX.XXXX, vyjadrenia B. s.r.o. zo dňa XX.X.XXXX, polohopisného a výškopisného zamerania z júla XXXX, znaleckého posudku súdom ustanovenej znalkyne z odbore geodézie a kartografie L.. L. N. č. X/XXXX zo dňa X.X.XXXX, vyjadrenia žalobcu 1/ zo dňa XX.X.XXXX k znaleckému posudku č. X/XXXX, odborného posudku R. F. kancelárie č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, námietok žalobcu 1/ zo dňa XX.XX.XXXX proti odbornému vyjadreniu č. X/XXXX, rozsudku G. súdu v H. č.k. XXS/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, a zistil nasledovne:
5. Žalobcovia 1/, 2/ sú každý v podiele po 1/ 2 vlastníkmi pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/X záhrady o výmere XXX mX zapísanej na LV č. XX k.ú. H.. A. výpisu z LV č. XXXX k.ú. H. je žalovaná vlastníčka pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktorá parcela má spoločnú hranicu s parc. č. XXXX/X.
6. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 28C 126/2007-105 zo dňa 28.5.2010 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28C 126/2007-178 zo dňa 8.12.2011 bolo určené, že hranica medzi CKN parcelou č. XXXX/X záhrady o výmere XXX mX zapísanej na LV č. XX k.ú. H. a parcelou Y. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX zapísanou na LV č. XXXX k.ú. H. je spojnica bodov XX-XX, 4, XX-XXX tak ako boli stanovené v geometrickom pláne na opravu hranice medzi pozemkami parc. č. XXXX/X a XXXX/XX č. XX/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX L.. L. S., ktorý je súčasťou rozsudku. Na základe odvolania žalovanej bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený rozsudkom G. súdu v H. č.k. XCo XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. B. plán tvorí prílohu č. X znaleckého posudku znalca L.. L. S. č. X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX ustanoveného súdom v konaní vedenom pod sp. zn. XXC XXX/XXXX, v závere ktorého posudku znalec konštatoval, že v obnovenom katastrálnom operáte z roku XXXX je nesprávne zobrazená hranica medzi parcelami č. XXXX/X a č. XXXX/XX ako spojnica bodov XX-XX a XX-XX a správnu hranicu parciel sporových strán aj s prihliadnutím na pôvodný geometrický plán z roku XXXX tvorí spojnica bodov XX-XX, 4, XX-XXX s tým, že bod XX-XXX je zateplený roh prístavby domu súp. č. XXX a bod X je východný roh prístavby. R. zameral aj prístavbu rodinného domu žalovanej. S. miery v rámci merania boli dvakrát merané, teda prekontrolované. Došlo k zmene výmer parciel o 7 m2 a to tak, že výmera parcely č. XXXX/XX sa zmenšila z XXX mX na XXX mX a výmera parcely č. XXXX/X sa zväčšila z XXX mX na XXX m2, ako to vyplýva aj z výkazu výmer geometrického plánu. B. plán L.. L. Špačeka bol úradne overený Správou katastra Trenčín dňa 19.5.2009. V zázname podrobného merania zmien je uvedené, že bol použitý meračský prístroj pásmo, a nové hranice sú označené zatepleným múrom domu.
7. Žalovaná dňa 18.5.2011 podala na Mesto Trenčín ohlásenie drobnej stavby - oplotenia pozemku medzi parc. č. XXXX/X, a č. XXXX/XX k.ú. H.. O. H. vydalo dňa XX.X.XXXX oznámenie k ohláseniu drobnej stavby - oplotenia z prefabrikovaných panelových dielov s povrchovou úpravou výšky X,X m s tým, že prefabrikované diely budú ukotvené do betónových stĺpov zabetónovaných do podložia v zmysle potvrdenej situácie. V oznámení stavebný úrad stanovil podmienky, v zmysle ktorých stavba mala byť vykonaná podľa potvrdenej situácie, mala byť realizovaná výlučne na pozemku parc. č. XXXX/XX k.ú. H. , jestvujúce oplotenie medzi parc. č. XXXX/X, a č. XXXX/XX bude odstránené, pri realizácii nového
oplotenia a odstránení pôvodného oplotenia môže stavebníčka vstupovať na susedný pozemok len so súhlasom jeho vlastníka, a ďalšie podmienky, ktoré bola žalovaná stavebníčka povinná dodržať.
8. B. s.r.o. H. na objednávku žalovanej vypracovala geometrický plán č. X/XX, dátum vyhotovenia L.. L. B. XX.X.XXXX, v ktorom po zameraní zakreslila prístavbu rodinného domu žalovanej postaveného na parc. č. XXXX/X k.ú. H.. A. bol úradne overený Z. katastra H. dňa XX.X.XXXX. Žalobca 1/ požiadal vtedajšiu Správu katastra Trenčín o opravu údajov evidovaných v katastri nehnuteľnosti týkajúcich sa hranice medzi parc. č. XXXX/X a č. XXXX/XX k.ú. H., pretože mal za to, že zápisom geometrického plánu č. X/XX zo dňa XX.X.XXXXsa súčasne zmenila hranica určená rozsudkom P. súdu H. č.k. XXC XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX. Z. katastra H. F. č. X-XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX návrh žalobcu 1/ na vykonanie opravy chýb zamietla. Na základe odvolania žalobcov Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov svojim rozhodnutím č.j. Xo XX/XXXX - M zo dňa XX.XX.XXXX rozhodol, že napadnuté rozhodnutie sp. zn. X-XXX/XXXX vydané Správou katastra Trenčín zo dňa 10.09.2013 potvrdil a odvolanie žalobcov proti nemu zamietol. Žalobca 1/ podal na Krajský súd Trenčíne správnu žalobu proti žalovanému Okresnému úradu Trenčín o preskúmanie rozhodnutia č. Xo XX/XXXX-M z XX.XX.XXXX. G. súd v H. na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX rozsudkom zamietol žalobu žalobcu X/. V odôvodnení rozsudku krajský súd konštatoval, že v dôsledku zamerania prístavby rodinného domu žalovanej nedošlo k zmene už predtým do katastrálnej mapy zakreslenej hranice medzi pozemkami parc. č. XXXX/X a č. XXXX/XX k.ú. H. určenej na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 28C XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX. Hranica medzi pozemkami je stále určená v zmysle geometrického plánu L.. L. S.. Na uvedenom nič nemení ani súčasné zakreslenie rohu prístavby rodinného domu žalovanej a jej posunutie smerom X cm do pozemku žalovanej, pretože predmetom geometrického plánu L.. L. Špačeka nebolo zameranie budovy súp. č. XXX v pôdoryse jej prístavby, ale určenie priebehu hranice medzi pozemkami parc. č. XXXX/X a č. XXXX/XX k.ú. H. a pre posúdenie veci je podstatné pre aký účel boli geometrické plány vyhotovené. Opačný názor by viedol k situácii, že vlastník rodinného domu súp. č. XXX, ktorej zateplený roh tvorí bod XX-XX, 4 určenej hranice by nikdy nemohol toto zateplenie odstrániť, resp. zmeniť jeho hrúbku, lebo by tým zmenil súdom určenú hranicu. Predmetné súdne rozhodnutie o priebehu hranice by pre vlastníka rodinného domu predstavovalo obmedzenie jeho vlastníckeho práva , nakoľko by nemohol svoju nehnuteľnosť prestavať, zmeniť jej pôdorys, zbúrať a pod. Súdne rozhodnutie o určení priebehu hranice za žiadnych okolností nemôže pre jedného z vlastníkov pozemkov predstavovať trvalú prekážku s úplnou dispozíciou s predmetom svojho vlastníctva. Predmetom rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 28C XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX je určenie priebehu hranice medzi pozemkami strán, a nie určenie polohy prístavby rodinného domu na príslušnej parcele.
9. Rozhodnutím Mesta Trenčín sp. zn. X./XXX/XXXX/XXXX/X-Ki zo dňa XX.X.XXXX bolo konanie o dodatočnom povolení stavby plota prerušené do rozhodnutia súdu o predbežnej otázke občianskoprávneho charakteru podľa § 29 zákona č. XX/XXXX Zb. o správnom konaní a podľa § 88a ods. 3 Stavebného zákona vzhľadom k tomu, že žalovaná ako vlastník stavby nepreukázala, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jej časti alebo, že má k nemu iné právo a žalobcovia ako vlastníci zastavaného pozemku s dodatočným povolením nesúhlasili a zároveň boli žalobcovia ako vlastníci pozemku parc. č. XXXX/X odkázaní na súd. O. H. začalo z vlastného podnetu oznámením č. Z./XXXXX/XXXXXX/XXXX/Lg zo dňa XX.XX.XXXX konanie o dodatočnom povolení stavby oplotenia medzi pozemkami parc. č. XXXX/X a č. XXXX/XX k.ú. H. z dôvodu, že stavba plota bola postavená v rozpore s oznámením k ohláseniu drobnej stavby.
XX. Z výsluchu svedka L.. L. S. bolo zistené, že v konaní vedenom na P. súde H. pod sp. zn. XXC XXX/XXXX ako súdom ustanovený znalec zisťoval správny priebeh hranice medzi pozemkami parc. č. XXXX/X a XXXX/XX k.ú. H., pričom pri meraní použil pásmo, penta hranol a iné klasické pomôcky geodeta. Vychádzal aj z geometrického plánu z roku XXXX. Vypracoval znalecký posudok č. X/XXXX, v ktorom skonštatoval, že hranica medzi pozemkami účastníkov tvorí spojnica bodov XX-XX,X a XX-XXX. N. X a XX-XXX predstavujú hranicu, pričom tá je vrátane zateplenia domu. N. XX-XX predstavuje roh trojparcelia XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX a v čase , keď svedok vykonal meranie, bola v tomto bode tyč. Odchýlka merania bola plus mínus XX cm, čo je v rámci technickej normy. Pri meraniach v roku 2009, kedy vyhotovoval znalecký posudok, zameral svedok aj prístavbu rodinného domu žalovanej, ktorej v tom čase nebolo udelené stavebné povolenie a preto nemal pozemok pod prístavbou vlastné parcelné číslo, prístavbe chýbalo vtedy aj kolaudačné rozhodnutie.
11. Svedok L.. L. B. na pojednávaní potvrdil, že za firmu B. s.r.o. vyhotovil geometrický plán č. X/ XXXX na zameranie prístavby rodinného domu žalovanej v H.. Pri meraní použil GPS, lejca prístroj 900, zistil meračské body - rajóny, z nich potom zameral rohy prístavby, pričom porovnal pôvodné rohy domu žalovanej, ku ktorému bola prístavba postavená. Rozmery prístavby rodinného domu žalovanej svedok meral pásmom. Zameranie prístavby vykonal svedok v júli 2011. Počas merania prístavby svedok nevstupoval na pozemok žalobcov. Je pravda, že v roku XXXX svedok vytyčoval meračský bod č. XXXX a na tento účely vstúpil na pozemok žalobcov. V roku XXXX svedok vytyčoval na danom mieste hranicu pozemkov parc. č. XXXX/XX a XXXX/X, pričom vtedy vychádzal z údajov z katastra nehnuteľnosti podľa stavu po vykonanom F.. Pri vypracovaní geometrického plánu č. X/XXXX svedok nemal vedomosť o tom, že existuje znalecký posudok č. X/XXXX L.. S. obsahujúci geometrický plán, v ktorom bol zaznačený priebeh hranice medzi pozemkami parc. č. XXXX/X a XXXX/XX. Svedok vychádzal z podkladov, digitálnych súradníc zadovážených od Správy katastra Trenčín. Svedok vysvetlil, že v prílohe k geometrickému plánu č. X/XXXX na č.l. XX spisu, červená čiara predstavuje svedkom zameranú prístavbu domu žalovanej vrátane zateplenia, čierna čiara označená dvomi krátkymi rovnobežkami je čiara, ktorú svedok mal od správy katastra a tá bola na základe geometrického plánu č. X/XXXX zrušená a ďalšia čierna čiara vyznačuje hranicu medzi parcelami č. XXXX/X a XXXX/XX. Medzi hranou prístavby rodinného domu žalovanej a pozemkom žalobcov existuje ešte plocha pozemku, ktorá patrí žalovanej. V zadnom rohu je to 17 cm a v druhom rohu 9 cm. Pri meraniach vykonaných svedkom je povolená odchýlka 8 cm. Pokiaľ je v geometrickom pláne č. X/XXXX uvedené, že hranice boli označené múrom, je tým myslená hranica prístavby rodinného domu medzi parcelami č. XXXX/XX a č. XXXX/X.
12. Súd ustanovil znalkyňu z odbore geodézie a kartografie L.. L. N., ktorej uložil, aby po ohliadke na mieste samom a oboznámení sa so spisovým materiálom v znaleckom posudku zodpovedala otázku a zakreslila, či predmetný plot postavený žalovanou sa nachádza na pozemku parc. č. XXXX/X alebo na pozemku parc. č. XXXX/XX k.ú. H. s prihliadnutím na priebeh hranice medzi týmito pozemkami ako bol určený rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 28C 126/2007-105 zo dňa 28.5.2010 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28C 126/2007-178 zo dňa 8.12.2011, súčasťou ktorého rozsudku je geometrický plán znalca L.. L. S. zo dňa XX.X.XXXX na určenie priebehu vlastníckej hranice a pokiaľ sa plot nachádza na pozemku parc. č. XXXX/X, bolo jej úlohou vypočítať, akú výmeru z toho pozemku plot zaberá. Znalkyňa vypracovala dňa 4.4.2016 znalecký posudok č. X/XXXX, v ktorom na základe výsledkov merania uzavrela, že plot presahuje do pozemku žalobcov v bode A v rozsahu X,XX m a v bode B v rozsahu X,XX m, čo je vzhľadom na povolené maximálne odchýlky v zmysle vyhlášky Q. geodézie, kartografie a katastra SR č. XXX/XXXX Z.z. zanedbateľný záber a konštatovala, že hranica parcely č. XXXX/X a č. XXXX/XX prechádza stredom betónového plota. Vzhľadom na dĺžku plota 8,31 m a šírku podporných stĺpov 0,14 m a keď hranica prechádza stredom plota, plot zasahuje do pozemku žalobcov v rozsahu 0,58 m2, avšak reálne vzhľadom na konštrukciu plota, keď betónové platne osadené v podporných stĺpoch majú šírku 0,04 m, a podporné stĺpy majú šírku 0,14m, predstavuje záber 0,21 m2. Prílohou č. 5 posudku je grafická príloha zamerania betónového plota.
13. Žalobca 1/ v podaní zo dňa 19.5.2016 nesúhlasil so znaleckým posudkom č. 2/2016. Znalkyňa nevychádzala z rozsudku súdu, v zmysle ktorého tvorí hranicu medzi pozemkami spojnica zateplených rohov prístavby, a posunula súdom určenú hranicu medzi pozemkami s odvolaním sa na povolené odchýlky. Namietol, že znalkyňa v posudku uviedla, že pri meraní použila prístroj U. H. 407, no v skutočnosti použila prístroj Lejca H. XXX. Ani znalkyňou nameraná dĺžka plota 831 cm nezodpovedá skutočnosti, pretože žalobca vlastným meraním zistil, že skutočná dĺžka plota je 842,50 cm. V skutočnosti potom pri šírke plota 14cm plot z pozemku žalobcov zaberá výmeru 1,18 m2.
14. Znalkyňa L.. L. N. na pojednávaní trvala na záveroch svojho posudku. Ako podklad pre jeho vypracovanie použila aktuálny stav číselnej vektorovej katastrálnej mapy zabezpečenej z katastrálneho odboru Okresného úradu Trenčín, geometrický plán firmy Geofena, s.r.o. č. X/XXX, vychádzala aj z geometrického plánu L.. Ivana S. č. X/XXXX. Hranicu medzi pozemkami neposunula. Na tvári miesta zamerala polárnou metódou existujúci plot, prostredníctvom B. určila pomocné meračské body, dĺžka plotu bola overená aj meračským pásmom. Takto zistila, že presah betónového plotu do pozemku žalobcov je v jednom bode 5 cm a v druhom bode 9 cm, ktorý presah je vzhľadom na povolené maximálne odchýlky zanedbateľný. V číselnej vektorovej katastrálnej mape sú dovolené odchýlky až do 24 cm na identických bodoch a to v zmysle usmernenia Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. X/XXXX. Ďalej uviedla, že podľa rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 28C/126/2007 zo dňa 28.5.2010 boli hranice parciel sporových strán vymedzené ako spojnica bodov 45-62, 4 a 45-205 a tieto boli zakreslené
do katastrálnej mapy na základe uvedeného rozsudku, pričom následne na základe geometrického plánu č. 4/2011 firmy Geofena, s.r.o. bola do katastrálnej mapy zakreslená prístavba rodinného domu žalovanej a spresnené rohy jej prístavby a to tak, že tieto sú vzdialené asi 9 cm od hranice parciel sporových strán. Rohy plotu merala znalkyňa prístrojom Lejca TCR 407. Medzi týmto prístrojom a prístrojom Lejca TPS 407 nie je rozdiel v presnosti merania. Dĺžku a hrúbku plota skontrolovala znalkyňa následne pásmom. Dĺžka plotu vyšla 831 cm. Žalobcom uvádzaná dĺžka 842,5 cm nie je dĺžkou plotu, pretože v nej je zahrnutá aj časť resp. dĺžka od plotu k vykrivenému železnému stĺpiku. Pokiaľ L.. L. S. vo svojom znaleckom posudku uviedol, že bod XX-XXX je zateplený roh prístavby domu žalovanej a bod 4 je východný roh prístavby domu žalovanej, bolo to dané zrejme tým, že ako meračskú pomôcku použil pásmo s tým, že následne bol vyhotovený geometrický plán firmou B., s.r.o., pri ktorej bola použitá presnejšia GPS metóda na zameranie prístavby domu žalovanej a upresnené miesto, kde sa nachádzajú uvedené dva body.
15. Na ohliadke na parcelách č. XXXX/X a č. XXXX/XX k.ú. H. súd zistil, že predmetný plot pozostáva z betónových panelov osadených v betónových stĺpikoch v počte X kusov , ktoré sú zabetónované do zeme. A. je vysoký asi XXX cm. Na jednej strane plot obopína prístavbu rodinného domu žalovanej v dĺžke asi 40 cm. Najbližší strom na parcele žalobcov je od plotu vzdialený približne X,XX m. A. ohliadke parcely žalovanej č. XXXX/XX súd zistil, že v blízkosti plotu sú na pozemku žalovanej vysadené rastliny, o ktorých žalovaná uviedla, že ide o rododendróny a azalky a na pozemku žalovanej sa asi dva metre od plota nachádza trávnik.
16. Žalobca 1/ na pojednávaní uviedol, že na súd sa obrátil z dôvodu, že plot ktorý je predmetom tohto sporu postavila žalovaná na pozemku parc. č. XXXX/X k.ú. H., ktorý patrí žalobcom a na podanie žaloby ho odkázal stavebný úrad. Keď žalovaná kúpila nehnuteľnosti, začala budovať prístavbu k jej rodinnému domu, požiadala žalobcu 1/, aby dal dolu pletivový plot, ktorý stál na správnej hranici medzi pozemkami s tým, že plot následne uvedie do pôvodného stavu, postaví ho na rovnakom mieste. Žalobca 1/ si však všimol, že základy prístavby budovala žalovaná úplne na hraniciach medzi pozemkami a následne postavila aj murovaný plot, ktorý zasahoval do pozemku žalobcov. Nechcela ho odstrániť, preto sa žalobca domáhal na súde určenia priebehu hraníc a súd rozsudkom sp. zn. XXC/XXX/XXXX určil hranicu medzi pozemkami strán podľa geometrického plánu L.. L. S.. Na základe tohto právoplatného rozsudku žalovaná pôvodný plot zbúrala, avšak začala budovať ďalší plot betónový, ktorý opäť postavila na pozemku žalobcov, a tento plot žiadajú žalobcovia odstrániť. Keď žalovaná začala plot na pozemku stavať, bol žalobca 1/ za ňou a vyzýval ju, aby plot postavili podľa rozsudku súdu, čo odmietla, lebo si dala žalovaná vypracovať nový geometrický plán. Plot zasahuje do pozemku žalobcov vo východnom bode cca 15 cm a v západnom bode cca 17 cm. Keďže plot nepostavila na svojom pozemku, ale na pozemku žalobcov, nedodržala podmienky oznámenia k ohláseniu drobnej stavby betónového plotu. Poukázal na to, že žalovaná túto stavbu vybudovala bez príslušného stavebného povolenia. Ďalej uviedol, že štátny stavebný dohľad skonštatoval, že celý plot, ktorý postavila žalovaná stojí na pozemku žalobcov. Žalobca 1/ považuje meranie vykonané firmou Geofena, s.r.o. v geometrickom pláne 4/2011 za podvodné meranie. L.. B. konajúci za B., s.r.o. pri meraní prístavby domu žalovanej nebol vôbec na pozemku žalobcov, kde sú pomocné body, z ktorých sa prístavba mala zamerať. Predmetnú parcelu č. XXXX/X záhradu žalobcovia užívajú na pestovanie ovocných stromov, majú tam jablone, slivky, marhule, broskyňu, orech. Niektoré stromy sú postavené vedľa plotu. Časť záhrady vedľa plotu žalobca 2/ rýľuje, sadí tam zeleninu. Na vedľajšej parcele majú žalobcovia postavený rodinný dom, odkiaľ je prístup priamo na záhradu. Predmetný plot pôsobí na žalobcu 1/ aj rušivo, lebo nie je postavený až po koniec prístavby domu žalovanej. Je možné, že náklady na zhotovenie betónového plotu predstavovali 3.000 Eur, avšak v prípade, že plot bude presunutý na pozemok žalovanej, nebude znehodnotený. Panely, z ktorých je plot, sa dajú rozobrať bez toho, aby bol poškodený nejaký majetok žalovanej. Žalovaná nemá okrasnú záhradu opretú o plot. Má ju posunutú ďalej od plota. Žalobca 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. XXS/XX/XXXX-XX podal odvolanie, o ktorom Najvyšší súd SR doteraz nerozhodol. Žalovanej žiada žalobca 1/ uložiť povinnosť postaviť plot na hranici pozemkov strán z toho dôvodu, že žalovaná nerešpektovala vlastnícke právo žalobcov, keď postavila plot na ich pozemku. Súčasný plot pôsobí na žalobcov rušivo, pokiaľ ide o jeho vzhľad. Žalovaná dávnejšie, keď išla stavať prístavbu svojho domu, žalobcom sľúbila, že plot postaví presne tam, kde bol postavený pred tým pletivový plot, no tento sľub nedodržala.
17. Žalobca 2/ na pojednávaní žiadal žalobe vyhovieť. Má za to, že žalovaná najskôr postavila plot na pozemku žalobcov a až následne zháňala zememeračov, aby jej postup odobrili. Žalobcovia ich
pozemok užívajú tak, ako to popísal žalobca 1/. Žalovaná neoprávnene zasiahla do vlastníckeho práva žalobcov k pozemku a tým žalobcov obmedzila. Žiadal o uloženie povinnosti žalobkyni postaviť plot na novo, po jeho odstránení, z tých dôvodov ako uviedol žalobca 1/. Ďalej uviedol, že žalovaná mala žalobcov upovedomiť o výsledkoch vytýčenia prístavby jej rodinného domu a oznámiť to stavebnému úradu. Pokiaľ by súd uložil žalovanej povinnosť odstrániť betónový plot, nebolo by to v rozpore s dobrými mravmi a morálkou, pretože žalovaná nerešpektovala vlastnícke právo žalobcov a hranica pozemkov bola stanovená rozsudkom Okresného súdu Trenčín, ktorý bol právoplatný a záväzný. Platí, že plot by mal stáť na území stavebníka.
18. Žalovaná na pojednávaní žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že predmetný plot stojí na jej pozemku, nezasahuje do pozemku žalobcov. Túto drobnú stavbu žalovaná ohlásila stavebnému úradu v súlade so zákonom. Prílohou ohlásenia bol jednoduchý situačný nákres, ako bude plot vyzerať. Stavebný úrad teda Mesto Trenčín doručilo žalovanej oznámenie o podmienkach ohlásenia drobnej stavby a teda súhlasilo s tým, aby bol plot postavený za podmienok, ktoré stavebný úrad určil. Žalovaná tieto podmienky dodržala. Žalovaná plot postavila v období od 3.8.2011 do 5.8.2011. Nesúhlasila s tým, že stavebný úrad pôvodné konanie o ohlásení drobnej stavby zmenil na konanie o dodatočnom povolení stavby. Stavebný úrad napokon toto konanie prerušil a odkázal žalobcov na to, aby podali na súd žalobu. Žalovaná nebola uznaná priestupkovým orgánom vinnou zo žiadneho priestupku. Žalovaná prístavbu svojho rodinného domu a aj parcelu na ktorej je prístavba postavená a susedné parcely nechala zamerať spoločnosti Geofena, s.r.o. ktorá vyhotovila geometrický plán č. 4/2011 a z neho jednoznačne vyplýva, že hranica prístavby nie je totožná s hranicou pozemku a v tomto priestore je postavený predmetný plot. Potvrdila, že keď začala stavať predmetný betónový plot prišiel za ňou žalobca 1/ a vyzýval ju, aby som od toho upustila, ale žalovaná to nespravila, keďže mala geometrický plán, ktorým bola zameraná prístavba jej rodinného domu. Žalovaná na zhotovenie predmetného plotu vynaložila sumu 1.800 Eur na zakúpenie panelových platní so stĺpikmi a sumu 1.500 Eur za práce firme, ktorá betónovala plot. O plot je z pozemku žalovanej opretá okrasná záhrada, ktorú žalovaná postupne buduje a zveľaďuje s pomocou svojho syna, ktorý študuje záhradnú architektúru. Žalovaná investovala do tejto záhrady niekoľko tisíc eur. V minulosti keď v katastri nehnuteľností bola nesprávne zakreslená hranica medzi pozemkom žalobcov a pozemkom žalovanej, žalovaná presne na tejto hranici postavila plot, pričom išlo o chybu úradníka. Prišla tak o 8m 2 z výmery jej pozemku.
19. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že predmetný plot stojí na pozemku žalovanej. Geometrický plán firmy Geofena, s.r.o. bol vypracovaný za použitia presnejšej meracej metódy - systémom GPS než geometrický plán Ing. Ivana Špačeka, ktorý použil pásmo. Predmetný plot nijako neohrozuje ani neobťažuje žalobcov. Po podaní znaleckého posudku Ing. L. N. navrhol žalobu zamietnuť vzhľadom na závery znaleckého dokazovania, podľa ktorého hranica medzi pozemkami sporových strán prechádza presne stredom postaveného plotu. Záber plotu do pozemku žalobcov nepresahuje povolené odchýlky v zmysle príslušnej vyhlášky, na ktorú poukázala znalkyňa L.. L. N.. Ak by súd žalobu nezamietol, a považuje odborný posudok realitnej kancelárie R. zo dňa XX.XX.XXXX za nedostatočný, navrhol, aby súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie oceňovanie nehnuteľností na stanovenie hodnoty vecného bremena ohľadom plochy pozemku žalobcov, ktorú zaberá plot žalovanej podľa vypracovaného znaleckého posudku s tým, že žalovaná je pripravená vyplatiť žalobcom jednorazovú náhradu za vecné bremeno vo výške podľa znaleckého posudku. Žalovaná vzhľadom na hospodárnosť konania súhlasí s tým, aby súd na základe svojej voľnej úvahy s prihliadnutím na svoju rozhodovaciu činnosť stanovil výšku náhrady za vecné bremeno ohľadom plochy 21 cm2, pretože nepochybne znalečné pre znalca z odboru stavebníctvo bude prevyšovať výšku náhrady za vecné bremeno. Súd by mal vychádzať z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Trenčíne 13S/50/2014, z ktorého vyplýva, že hranica medzi pozemkami strán je zameraná správne. Žalovaná konala v dobrej viere, plot riadne ohlásila, mala vyhotovený geometricky plán firmou Geofena, s.r.o.. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi, keby súd uložil žalovanej, aby odstránila betónový plot a to vzhľadom na nepomer hodnoty betónového plotu, ktorý stal cca 3.000 Eur a rozsahu, v akom tento plot obmedzuje žalobcov v užívaní ich pozemku, keď plot z pozemku žalobcov zaberá iba 0,21 m2.
20. Podľa § 127 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak je to potrebné a ak to nebráni účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb, môže súd po zistení stanoviska príslušného stavebného úradu rozhodnúť, že vlastník pozemku je povinný pozemok oplotiť.
Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").
Podľa § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
Podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
21. Po vykonanom dokazovaní, vyhodnotení každého dôkazu jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná čiastočne. Súd mal za preukázané, že predmetný plot, odstránenia ktorého sa žalobcovia domáhajú, je stavbou v zmysle § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) , pretože plot je spojený so zemou pevným základom a príslušným stavebným úradom bolo vydané dňa 11.7.2011 oznámenie k ohláseniu drobnej stavby, v ktorom boli definované podmienky realizácie drobnej stavby. V oznámení k ohláseniu drobnej stavby bolo jasne uvedené, že stavebníčka - žalovaná je oprávnená plot postaviť výlučne na svojom pozemku parcele KN C č. XXXX/XX k.ú. H.. Uvedená podmienka realizácie stavby vyplýva zo základnej zásady, že stavebník je oprávnený stavať iba na svojom pozemku. Zo znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca geodeta L.. L. S. č. X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX ako aj zo znaleckého posudku súdom ustanovenej znalkyne z odbore geodézie a kartografie L.. L. N. č. X/ XXXX zo dňa X.X.XXXX bolo preukázané, že žalovaná plot postavila aj na pozemku parc. KN C č. XXXX/ X k.ú. H., ktorý je podielovým spoluvlastníctvom žalobcov. Jedná sa síce o malý záber do pozemku žalobcov, ktorý vypočítala znalkyňa L.. N. na X,XX m2, resp. vzhľadom na konštrukciu plota reálny záber predstavuje 0,21 m2, no napriek tomu stavbou plota na pozemku žalobcov bola zasiahnuté do vlastníckeho práva žalobcov. Nemožno podľa názoru súdu brať do úvahy povolené maximálne odchýlky meraní v zmysle vyhl. č. XXX/XXXXX Z.z. a usmernenia Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. 9/2013, ktoré nepresahuje záber plota do pozemku žalobcov podľa vyjadrenia znalkyne Ing. L. N., a to z dôvodu, že priebeh vlastníckej hranice medzi pozemkom žalobcov a pozemkom žalovanej bol už určený rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 28C 126/2007-105 zo dňa 28.5.2010, právoplatným dňa 9.12.2010 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28C 126/2007-178 zo dňa 8.12.2011 ako spojnica bodov 45 - 62, 4 a 45 - 205 s tým, že súčasťou rozsudku je aj uvedený geometrický plán, v ktorom sú tieto body vyznačené, a v znaleckom posudku L.. L. S. ako aj na str. 3 odôvodnenia rozsudku okresného súdu je jednoznačne uvedené kadiaľ tieto body vedú, a síce že bod XX - XXX je zateplený roh prístavby domu žalovanej súp. č.. a bod X je východný roh prístavby domu žalovanej. Dovolené odchýlky meraní by mali význam pri posudzovaní oprávnenosti stavby plota v prípade, pokiaľ by stavebníkovi nebolo celkom jasné kadiaľ v teréne vedia hranica medzi pozemkami sporových strán zakreslená v katastrálnej mape. V danej veci však žalovaná na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 28C 126/2007-105 zo dňa 28.5.2010, znaleckého posudku Ing. L. S. a jeho geometrického plánu z XX.X.XXXX mala v čase začatia výstavby predmetného plotu vedomosť, že hranica medzi pozemkami vedie zateplenými rohmi prístavby jej rodinného domu. Keďže uvádzané listiny, ktoré jednoznačne určovali priebeh hranice medzi pozemkami strán mala žalovaná v dispozícii už v čase , keď začala stavať predmetný plot v auguste XXXX, muselo byť zrejmé tak jej ako aj každému inému v takejto situácii bez toho, aby mala právnické alebo geodetické vzdelanie , že pokiaľ plot postaví tak, že bude obopínať prístavbu jej domu, plot tým postaví na pozemku žalobcov. Neobstojí tvrdenie žalovanej, že nevedela, kde sa bod 4 nachádza, keďže tento bod bol v teréne jednoznačne lokalizovaný jeho stotožnením s východným rohom prístavby domu žalovanej v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa ( druhý odsek 3. strany) ako aj v znaleckom posudku Ing. L. S., v ktorého geometrickom pláne je tento bod navyše aj jednoznačne zakreslený. Pokiaľ aj bolo chybou v písaní v citovanom rozsudku Okresného súdu Trenčín uvedené, že hranica medzi pozemkami strán predstavuje spojnica bodov 45 - 62, a 45 - 205, muselo byť stranám sporu jasné, že šlo o zrejmú nesprávnosť, keďže z výroku rozsudku Okresného súdu Trenčín ako aj jeho odôvodnenia nepochybne vyplýva, že súd pri určovaní priebehu hranice vychádzal z geometrického plánu L.. L. S. zo dňa XX.X.XXXX, ktorý jednoznačne určil priebeh vlastníckej hranice medzi pozemkom žalobcov a pozemkom žalovanej ako spojnicu bodov 45 - 62, 4 a 45 - 205. Táto zrejmá nesprávnosť bola napokon opravená uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28C 126/2007-178 zo dňa 8.12.2011, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4Co/84/2012-187 zo dňa 10.4.2012. Citovaný rozsudok Okresného súdu Trenčín, ktorý bol potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co 265/2010-44 zo dňa 10.11.2010 bola žalovaná ako účastníčka súdneho konania povinná rešpektovať. Predchádzajúci plot, ktorý tiež žalovaná postavila na pozemku žalobcov s väčším presahom do ich pozemku napokon na základe citovaného rozsudku musela odstrániť. Výrok rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 28C 126/2007-105 zo dňa 28.5.2010 bol podľa § 159 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku záväzný pre všetky strany sporu ako aj pre všetky orgány, pričom súčasťou rozsudku je geometrický plán znalca Ing. L. S. č. X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, v ktorom sú jednoznačne stanovené body, ktorými vedie hranica medzi pozemkami strán. Súd v danej veci pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na odstránenie plota nevychádzal z odôvodnenia rozsudku G. súdu v H. č.k. XXS/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ako to navrhoval právny zástupca žalovanej. Uvedený rozsudok Krajského súdu v Trenčíne ku dňu vyhlásenia rozsudku nebol právoplatný, Najvyšší súd SR zatiaľ nerozhodol o odvolaní žalobcu 1/. Súd musel pre rozhodnutie o žalobou uplatnenom nároku zistiť, či plot žalovanej presahuje cez hranicu pozemkov aj na pozemok žalobcov, a v tomto smere bol pre súd v zmysle § 228 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) záväzný právoplatný rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 28C 126/2007-105 zo dňa 28.5.2010, ktorý určil priebeh vlastníckej hranice medzi pozemkami žalobcov a žalovanej a následne z vykonaného dokazovania bolo zistené, na koho pozemku bol plot postavený. Podstatné v danej veci je, že znalec Ing. L. S. pri zisťovaní priebehu hranice medzi pozemkami strán zameral aj prístavbu rodinného domu žalovanej vrátane zateplenia, ako to vyplýva z obsahu jeho znaleckého posudku č. X/XXXX a aj z jeho výsluchu a určil hranicu medzi pozemkami ako spojnicu bodov XX-XXX, 4, 45-62 s tým, že bod 4 (konkrétne bod 4244-4 podľa čísla meračského náčrtu 4244 jeho geometrického plánu zo dňa 12.5.2009 ako uviedla znalkyňa Ing. L. N. vo svojom posudku) stotožnil s východným zatepleným rohom prístavby domu žalovanej a druhý zateplený roh prístavby stotožnil s bodom XX-XXX. Všetky tri body podľa rozsudku súdu a geometrického plánu zo dňa 12.5.2009 boli zakreslené do katastrálnej mapy. Z tvrdení strán, ani z obsahu spisu nijako nevyplýva, žeby sa od vykonania merania L.. L. S. po vykonanie zamerania prístavby domu žalovanej firmou Geofena, s.r.o. menila hrúbka zateplenia prístavby domu žalovanej a keďže v geometrickom pláne č. 4/2011 firmy Geofena, s.r.o. zo dňa 21.7.2011 zateplené rohy prístavby domu žalovanej už neboli totožné s bodmi 45-205 a 4 v zmysle geometrického plánu Ing. L. S. zo dňa XX.X.XXXX, ale boli zakreslené v iných miestach s posunom asi 8 cm do pozemku žalovanej a boli označené ako body 4569-4 a 4569-1 (podľa čísla meračského náčrtu 4569 geometrického plánu č. 4/2011), je podľa názoru súdu nepochybné, že tento geometrický plán č. 4/2011 odporuje záväznému rozsudku Okresného súdu Trenčín, ktorý určuje priebeh hranice medzi pozemkami. Z uvedeného potom nemožno vyvodiť záver, že žalovaná bola dobromyseľná v tom, že stavala plot výlučne na svojom pozemku. V tomto smere nie je rozhodujúca ani skutočnosť, že znalec Ing. L. S. pri meraní a vyhotovení geometrického plánu zo dňa XX.X.XXXX použil pásmo a Ing. L. B. za firmu B. s.r.o. pri meraní a vyhotovení geometrického plánu č. X/XX použil merací prístroj so systémom GPS, ktorý má byť presnejší ako uvádzala žalovaná. Žalovaná mala možnosť namietať proti presnosti použitého meracieho prístroja - pásma znalcom L.. L. S. v odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 28C 126/2007-105 zo dňa 28.5.2010, avšak z obsahu rozsudku súdu prvej inštancie a ani z odôvodnenia potvrdzujúceho rozsudku súdu druhej inštancie nevyplýva, žeby žalovaná rozporovala správnosť priebehu vlastníckej hranice ako ju zameral Ing. L. S. vo svojom geometrickom pláne z dôvodu, že menovaný znalec použil meracie pásmo, hoci presnejšie meranie by bolo dosiahnuté s použitím meracieho prístroja GPS systémom. Je neprípustné poukazovaním na odchýlky meraní meniť právoplatný rozsudok súdu o určení priebehu vlastníckej hranice, keďže sa tým v rozpore so zákonom zasahuje do základného pravidla v zmysle § 226 CSP, podľa ktorého právoplatný rozsudok zmenený byť nemôže s výnimkou uplatnenia mimoriadneho opravného prostriedku. Žalovaná síce podala dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co 265/2010-44 zo dňa 10.11.2010, no napokon dovolanie vzala späť. S poukazom na uvedené skutočnosti konanie žalovanej, ktorá predmetný plot v auguste 2011 postavila tak, že presahoval za roh prístavby jej domu potom súd musel vyhodnotiť ako konanie protiprávne, keďže žalovaná vedome v rozpore s právoplatným rozsudkom súdu stavala plot na časti cudzieho pozemku. Od vlastníkov susedného pozemku pritom žalovaná súhlas so stavbou plotu na pozemku žalobcov nemala. Žalobca 1/ žalovanú ihneď po začatí výstavby plotu ju vyzýval, aby upustila od takéhoto konania, no neúspešne, ona odmietla upustiť od stavby, s odôvodnením, že si dala vypracovať nový geometrický plán. Je potom nutné konštatovať, že v prípade predmetného betónového plotu ide o neoprávnenú stavbu. V zmysle konštantnej judikatúry pre posúdenie stavby ako neoprávnenej nie je rozhodujúce, či na stavbu bolo vydané stavebné povolenie. Je preto bez významu, že príslušným stavebným úradom bolo vydané dňa 11.7.2011 oznámenie k ohláseniu drobnej stavby. Žalovanej chýba občianskoprávny dôvod (titul), z ktorého by jej vyplývalo právo mať na cudzom pozemku stavbu plotu. R. L.. L. N. v znaleckom posudku č.
X/XXXX uzavrela, že časť plotu sa nachádza na pozemku žalovanej a časť plotu na pozemku žalobcov s tým, že konštatovala, že hranica medzi pozemkami strán prechádza stredom plotu. V tejto súvislosti súdu poukazuje na to, že pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej nie je potrebné, aby bola zriadená celkom na cudzom pozemku; stačí, keď je na tomto pozemku zriadená sčasti (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 6. 1. 2004, sp. zn. 22Cdo/268/2003 <http://merit.slv.cz/22Cdo/268/2003>).
22. Vzhľadom na situáciu, keď stavba plotu bola zriadená na cudzom pozemku, v § 135c Občianskeho zákonníka sú stanovené spôsoby vyrovnania právnych vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku. V ust. § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka je určené, že vlastník pozemku sa môže na súde domáhať, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil, teda na náklady žalovanej, ktorá postavila plot aj na pozemku žalobcov. Toto právo uplatnili žalobcovia na súde. V zmysle ustálenej judikatúry (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/432/2002 <http://merit.slv.cz/22Cdo/432/2002>, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 880/2003 zo dňa 19.6.2003, uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/178/2005 <http:// merit.slv.cz/22Cdo/178/2005> zo dňa 11. 7. 2005) účelnosť odstránenia neoprávnene zriadenej stavby je treba vždy hodnotiť s prihliadnutím na všetky okolnosti a povahu každého jednotlivého prípadu. V rámci tejto voľnej úvahy musí súd prihliadať aj na to, či by odstránenie stavby nebolo v rozpore s dobrými mravmi. Prihliada sa najmä na povahu a rozsah hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla, k akému účelu bola stavba zriadená, aký je jej charakter, na čo slúži, či vlastník stavby a jeho rodina v stavbe býva, aký je rozsah zastavaného pozemku, k tomu, za akých okolností bola stavba zriadená, či vlastník stavby vedel, že stavia na cudzom pozemku, či naopak staval v dobrej viere, že mu pozemok patrí, či vlastník pozemku proti stavbe zakročil. Súd musí v týchto prípadoch porovnať hospodársku a inú stratu, ktorá by vznikla odstránením stavby, so záujmom na ďalšom využití stavby. Súd po zohľadnení okolností daného prípadu nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by nebolo odstránenie betónového plotu účelné. Súd uzavrel, že hospodársky význam stavby je malý, pretože neslúži na bývanie stavebníkovi, keďže ide o stavbu betónového plotu, ktorý je cca 8,30 m dlhý, oddeľujúci pozemky strán sporu. Ako zistila znalkyňa Ing. L. N. na ohliadke a súd na ohliadke, a ako vyplynulo aj z fotodokumentácie založenej v spise plot tvoria betónové platne osadené v 5 oporných stĺpoch, ktoré platne majú šírku 0,04 m a podporné stĺpiky majú šírku 0,14 m a plot je vysoký cca 180 cm. Žalovaná nepopierala tvrdenie žalobcov, že betónové platne je možné z podporných stĺpov odobrať bez toho, aby boli platne znehodnotené a následne je ich možné využiť pri stavbe nového plotu na pozemku žalovanej. Trávnik s obrubníkmi a jazierko sa na pozemku žalovanej nachádza až 2 metre od plotu a preto odstránenie plotu a jeho presunutie na pozemok žalovanej nemôže v tomto smere privodiť žiadnu majetkovú ujmu žalovanej. Žalovaná uvádzala, že do zhotovenia betónových platní a oporných múrikov plotu investovala sumu 1.800 Eur a sumu 1.500 Eur zaplatila za betónovanie plotu, no nepreukázala, žeby náklady na odstránenie plota boli neúmerne vysoké. Pokiaľ by aj pri odstraňovaní plotu došlo k porušeniu niektorých koreňových sústav okrasných rastlín, ktoré má žalovaná vysadené na svojom pozemku v blízkosti plotu, uvedené nemôže súd zohľadniť v tom smere, žeby súd na základe tohto následku považoval odstránenie plotu za neúčelné. Predmetný plot podľa meraní a výpočtu znalkyne Ing. L. N. v znaleckom posudku č. X/XXXX presahuje do pozemku žalobcov v jednom bode 5 cm a v druhom bode 9 cm a zaberá z pozemku žalobcov celkovú plochu 58 cm2, resp. vzhľadom na konštrukciu plota 21 cm2, a tento plot výrazne žalobcov neobmedzuje v užívaní ich pozemku, keď najbližší strom majú posadený od plota asi 1,30 metra, a odstránenie plotu by sa mohlo na prvý pohľad zdať ako nehospodárne a bez praktického významu, avšak v danom prípade je nutné vziať zreteľ na v konaní preukázanú podstatnú skutočnosť, a síce, že žalovaná realizovala stavbu plotu na cudzom pozemku, napriek tomu, že jej bolo v tom čase z právoplatného rozsudku určujúceho vlastnícku hranicu pozemkov známe, že nie je vlastníčkou pozemku za hranicou prístavby jej domu. Od svojho konania neupustila ani po výzve žalobcu 1/. Rozsudok súdu teda stavbou plotu nerešpektovala, konala úmyselne v rozpore s rozsudkom súdu, s cieľom ho obísť, odvolávajúc sa účelovo na ňou objednané zameranie prístavby domu v súkromnej geodetickej firme Geofena, s.r.o., Trenčín, o ktorom vedela, že je v rozpore s rozsudkom súdu o určení priebehu hranice. Z konania žalovanej potom vyplýva aj neúcta k právam iným, konkrétne k vlastníckemu právu žalobcov, ktoré je garantované článkom 20 Ústavy SR a ktoré by malo byť v demokratickom právnom štáte zo strany jednotlivcov všeobecne rešpektovanou hodnotou a princípom, ktorý štátne orgány vrátane súdu sú povinné presadzovať a chrániť. Ústavný súd ČR v náleze sp. zn. III ÚS 455/03 zo dňa 25.1.2005 konštatoval, že aj v prípade, ak neoprávnená stavba obmedzuje vlastníka pozemku len minimálne a jej odstránenie by sa javilo ako nehospodárne, nemožno prehliadnuť také okolnosti, keď stavebník stavbu zriaďoval vedome na cudzom pozemku bez súhlasu vlastníka pozemku, teda protiprávne. Pri posudzovaní prípadov neoprávnenej stavby, ku zriadeniu ktorej došlo
úmyselným protiprávnym konaním stavebníka musí byť ochrana vlastníckych práv majiteľa pozemku prioritná. Ak tento princíp rešpektovaný nebude, má to dopady nie len na samotného vlastníka, ale na celú spoločnosť, v ktorej sa tak vytvára povedomie o „výhodnosti“ nedodržiavania práv ostatných so všetkými nežiadúcimi dôsledkami. Nemožno mať za to, žeby v záujme spoločnosti bola ochrana takéhoto neoprávneného stavebníka. V záujme spoločnosti však je, aby vo vzťahu k stavebníkovi nedochádzalo k nadmerne tvrdým a všeobecne neakceptovateľným riešeniam. O odstránení stavby podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka treba uvažovať vtedy, ak na strane tohto stavebníka neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V danom prípade ako už bolo konštatované vyššie súd žiadne takéto dôvody nezistil, pretože predmetná stavba plotu neslúži verejnoprospešným účelom, nikto na nej nie je existenčne závislý, neslúži ani na bývanie stavebníčky, prípadne iných osôb, a nejde ani o stavbu značnej ekonomickej hodnoty.
23. S poukazom na uvedené dôvody súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v prejednávanej veci je spravodlivé v záujme ochrany vlastníckeho práva žalobcov uložiť žalovanej povinnosť odstrániť betónový plot z pozemku žalobcov, a to na náklady žalovanej, v zmysle ustanovenia § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto jej súd túto povinnosť výrokom I. uložil, a lehotu na plnenie určil v zmysle § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku 60 dní od právoplatnosti rozsudku v zmysle žaloby, ktorú lehotu považoval súd za primeranú na to, aby bola žalovaná schopná zabezpečiť stavebné práce na odstránenie plotu z pozemku žalobcov.
24. Súd nevyhovel zvyšnej časti žaloby, ktorou žalobcovia žiadali, aby súd žalovanej uložil povinnosť postaviť plot na hranici pozemkov strán v zmysle rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 28C 126/2007-105 zo dňa 28.5.2010. Občiansky zákonník neukladá priamo povinnosť každému vlastníkovi pozemku oplotiť si svoj pozemok. Je teda na slobodnom rozhodnutí vlastníka pozemku, či postaví plot okolo pozemku, alebo v niektorej jeho časti. V ustanovení § 127 ods. 2 Občiansky zákonník stanovuje, že na základe žaloby súd môže rozhodnúť, že vlastník pozemku je povinný oplotiť celý pozemok, prípadne zriadiť plot na časti hranice, a stanovuje základnú podmienku pre takéto rozhodnutie, a síce, že oplotenie je potrebné a ďalšou podmienkou je, aby oplotenie nebránilo účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb. V prípade, že súd zistí potrebu oplotenia pozemku, vyžiada si stanovisko príslušného stavebného úradu k oploteniu pozemku. V zmysle judikatúry súdov (rozsudky Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 1614/2005, sp. zn. 22Cdo 1614/2005) je účelom uloženia povinnosti vlastníkovi pozemku oplotiť pozemok zamedziť rušeniu žalobcu, ktoré rušenie vychádza z pozemku žalovaného vlastníka pozemku, a účelom je aj brániť hroziacim škodám. Jedná sa o prípady, kedy je vlastník pozemku rušený napríklad imisiami prenikajúcimi zo susedovho pozemku ( napr. pevnými a tekutými odpadmi, alebo chované zvieratá vnikajú na susediaci pozemok), teda zdroj rušenia musí byť na pozemku, ktorý má byť oplotený. Uznávaným účelom oplotenia pozemku je aj zamedzenie iným neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva žalobcu. Uložiť povinnosť oplotiť pozemok je teda namieste vtedy, ak oplotenie poskytne ochranu pred takým neoprávneným zásahom, ktorým iným spôsobom nejde zabrániť (R 37/1985 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk). V danom prípade kladné stanovisko stavebného úradu k oploteniu je zrejmé z oznámenia k ohláseniu drobnej stavby, v ktorom boli definované podmienky realizácie drobnej stavby - plotu na pozemku žalovanej. Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno čo do potreby oplotenia pozemku. Žalobcovia žiadosť uložiť žalovanej povinnosť postaviť plot v súlade s vyššie citovaným rozsudkom súdu, ktorým bol určený priebeh vlastníckej hranice odôvodňovali tým, že žalovaná nerešpektovala vlastnícke právo žalobcov, keď postavila plot na pozemku žalobcov, tým, že postavený plot pokiaľ ide o jeho vzhľad pôsobí na žalobcov rušivo, a aj tým, že žalovaná v minulosti sľúbila, že plot postaví na tom istom mieste, ako bol pôvodne postavený pletivový plot, ktorý sľub však nedodržala. Tieto skutočnosti nezakladajú podľa názoru súdu potrebu oplotenia pozemku tak, ako to má na mysli ustanovenie § 127 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia teda netvrdili žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by opodstatňovali záver o potrebe uložiť žalovanej povinnosť postaviť plot na hranici pozemkov strán. Nebolo preukázané, žeby boli ohrozené práva žalobcov, ktoré by nevyhnutne vyžadovali uložiť žalovanej povinnosť postaviť plot. Podľa názoru súdu žalobcom nič nebráni, aby si na hranici svojho pozemku postavili vlastný plot. Za situácie, keď nebolo preukázané, že je potrebné uložiť žalovanej požadovanú povinnosť a keďže táto povinnosť žalovanej nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, súd žalobu v tejto časti výrokom II. zamietol.
25. Súd nevykonal dokazovanie navrhnuté žalobcom 1/ výsluchom svedka L.. N. N., zamestnankyne stavebného úradu, pretože pre rozhodnutie súdu o tom, či stavba plotu je neoprávnenou stavbou nie je potrebné skúmať, z akého dôvodu táto svedkyňa neoznámila žalobcovi 1/ začatie stavebného
konania, ku ktorej skutočnosti ju navrhol vypočuť žalobca 1/. Z dôvodu nadbytočnosti a nehospodárnosti súd nevykonal ani ďalšie dôkazy navrhnuté žalobcom 1/, a to vyžiadanie od stavebného úradu fotodokumentácie ohľadom štátneho stavebného dohľadu zo dňa 6.9.2011 na preukázanie toho ako pracuje stavebný úrad, vyžiadanie priestupkového konania z Mesta Trenčín vedeného voči žalovanej ohľadom stavby plota. Pre súd by tieto dôkazy neboli relevantné, keďže z nich by nebolo možné bezpečne zistiť, či žalovaná plot postavila na pozemku žalobcov. Súd nevyhovel ani návrhu žalobcu 1/, aby opätovne predvolal svedka Ing. L. B., keďže jeho výpoveď na pojednávaní zo dňa XX.XX.XXXX bola dostačujúca pre rozhodnutie o žalobe. Súd nevykonal dokazovanie navrhnuté žalovanou výsluchom svedkov O.. M. T., M.. V. S., ktorí vydali rozhodnutia v stavebnom konaní a v konaní o oprave chýb v katastri nehnuteľností, pretože pre rozhodnutie súdu o žalobe nebolo potrebné vypočúvať týchto svedkov ohľadom objasňovania ďalších okolností, ktoré predchádzali vydaniu týchto rozhodnutí v správnom konaní, keďže obsah oboznámených vydaných rozhodnutí bol postačujúci pre ustálenie skutkového stavu.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol vzhľadom na zásadu úspechu. Žalobcovia boli čiastočne úspešní v prvom petite žaloby o odstránenie plota, a žaloba v časti o uloženie povinnosti postaviť plot bola zamietnutá, čo predstavuje úspech žalovanej. Žalobcovia a žalovaná boli teda v rovnakom rozsahu úspešní, každá strana v rozsahu 50%. Preto súd výrokom III. podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
28. Ustanovenej znalkyni Ing. L. N. bolo za znalecký posudok č. X/XXXX uznesením súdu č.k. 20C 176/2013-258 zo dňa 18.4.2016 priznané znalečné v sume 409,07 Eur, ktoré bolo v rozsahu 400 Eur uhradené z preddavkov zložených stranami a suma 9,07 Eur jej bola vyplatená zo štátnych prostriedkov. Svedkovi L.. L. S. bolo na základe uznesenia tunajšieho súdu č.k. XXC XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplatené svedočné v sume X,XX I. zo štátnych prostriedkov. Súd výrokom IV. štátu priznal proti žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu týchto trov konania v rozsahu 50%, a proti žalovanej v rozsahu 50%, keďže každá zo strán bola v konaní úspešná v rozsahu 50%. Súd vychádzal z ustanovenia článku 4 CSP, v zmysle ktorého ak CSP nemá výslovné ustanovenie riešiace danú situáciu, predmetná otázka (nárok štátu na náhradu trov konania) sa posúdi podľa ustanovenia zákona, ktoré upravuje právnu otázku čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej otázky. Súd potom analogicky aplikoval na právo štátu na náhradu trov konania ustanovenie § 255 ods. 1, ods. 2 CSP , v zmysle ktorého má štát pre rozhodnutie o trovách, ktoré v konaní platil, postavenie strany sporu, a preto štátu patrí nárok voči stranám na náhradu týchto trov konania. O výške náhrady týchto trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
29. Ustanovená znalkyňa L.. L. N. sa na základe predvolania súdu zúčastnila pojednávania dňa XX.XX.XXXX, za ktoré dňa XX.XX.XXXX uplatnila znalečné v sume XX I.. Znalkyňa má právo na náhradu trov konania, ktoré jej vznikli v súvislosti s výkonom znaleckej činnosti v danej veci a podľa § 255 ods. 1 CSP má postavenie strany pre konanie o tomto jej nároku. Štát podľa právnej úpravy účinnej od 1.7.2016 už zo štátnych prostriedkov nehradí trovy konania, a preto strany majú povinnosť nahradiť ustanovenej znalkyni ňou uplatnené trovy konania spojené s účasťou na pojednávaní, na ktorom bola vypočutá k podanému posudku. Vzhľadom na výsledok konania a za použitia zásady úspechu súd výrokom V. priznal znalkyni Ing. L. N. proti žalobcom nárok na náhradu znalečného v rozsahu 50%, a proti žalovanej v rozsahu 50%. O výške náhrady týchto trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.