Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 232/2018
PDF · 120.14 KB
No categories available
II. ÚS 232/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. mája 2018
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o., Hurbanova 18,
Bardejov, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD., Južná trieda 1,
Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo 143/2017 z 25. októbra 2017 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 20/2016 z 23. marca 2017
a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o., o d m i e t a pre nesplnenie
zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. januára
2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o. (ďalej len
„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý súdny
proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)
sp. zn. 8 Cdo 143/2017 z 25. októbra 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 5 Co 20/2016 z 23. marca 2017 (ďalej len „napadnutý rozsudok“). Sťažnosť bola
odovzdaná na poštovú prepravu 20. januára 2018.
2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol ako žalobca stranou v konaní vedenom
Okresným súdom Bardejov (sp. zn. neuvedená, pozn.), v ktorom sa domáhal priznania
bližšie neurčenej sumy za dodané služby ako správca bytového domu
na proti vlastníkom obytného bloku ako odberateľom týchto služieb.
Okresný súd Bardejov sťažovateľovi požadovanú sumu nepriznal s poukazom na to, že ako
predbežnú otázku si vyriešil otázku správy predmetného bytového domu v prospech
obchodnej spoločnosti .
Na základe podaného odvolania krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil
rozhodnutie Okresného súdu Bardejov, pričom prevzal všetky argumenty súdu prvej
inštancie.
O podanom dovolaní rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením tak, že
dovolanie odmietol.
3. V petite ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal nález,
ktorým vysloví porušenie v bode 1 označených práv napadnutým uznesením najvyššieho
súdu v spojení s napadnutým rozsudkom krajského súdu, zruší napadnuté uznesenie
najvyššieho súdu a vráti mu vec na ďalšie konanie. Okrem toho sa domáha aj náhrady trov
konania.
4. Podľa názoru sťažovateľa najvyšší súd a krajský súd porušili jeho označené práva
najmä nedostatočným odôvodnením svojich rozhodnutí a nesprávnou aplikáciou ustanovení
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Napadnuté rozhodnutia je podľa
sťažovateľa potrebné považovať za arbitrárne, ústavne neakceptovateľné a nezlučiteľné
s princípmi právneho štátu.
5. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu ani napadnutý rozsudok krajského súdu
však k sťažnosti neboli priložené.
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
9. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca.
10. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania musí
sťažovateľ pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento
zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie
pred ústavným súdom.
11. Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh (sťažnosť) okrem všeobecných
náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie:
a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,
b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili
základné práva alebo slobody,
c) proti komu sťažnosť smeruje.
12. Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k sťažnosti pripojí kópia
právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
III.
13. Ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované
právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných
náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom
súde).
14. Jedným z dôvodov, pre ktoré môže ústavný súd návrh na začatie konania
pri jeho predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde,
je nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
15. Sťažovateľ predložil ústavnému súdu sťažnosť prostredníctvom kvalifikovaného
právneho zástupcu, ktorý mu predmetnú sťažnosť koncipoval, túto podpísal a opatril svojou
pečiatkou. Napriek tomu sťažnosť sťažovateľa neobsahuje náležitosti sťažnosti, ktoré zákon
o ústavnom súde vyžaduje. K sťažnosti, ktorá bola ústavnému súdu doručená 24. januára
2018, neboli pripojené napadnuté rozhodnutia najvyššieho súdu a krajského súdu a tieto
rozhodnutia ani do dňa rozhodovania ústavného súdu neboli doplnené (zákonná náležitosť
vyžadovaná § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
16. V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti
ústavný súd poukazuje na svoju predchádzajúcu judikatúru, podľa ktorej ústavný súd nie je
povinný odstraňovať nedostatky zákonom predpísaných náležitostí z úradnej povinnosti.
Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným
súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd
posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania
(napr. IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 77/08, IV. ÚS 159/2010).
17. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky
právne prostriedky a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti
advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný
vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie
konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov,
ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr. II. ÚS 117/05, IV. ÚS 252/09,
IV. ÚS 159/2010, II. ÚS 522/2014). Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada
„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby
práva znalé (napr. advokáta).
18. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa, ktorý je
zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, nespĺňa požiadavky kvalifikovanej
sťažnosti, ktoré by zodpovedali požiadavkám obsiahnutým v § 20 ods. 2 a § 50 ods. 2
zákona o ústavnom súde. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde odmietol už pri predbežnom prerokovaní pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí.
19. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu, aby sa
ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. mája 2018