Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 242/2018
PDF · 167.17 KB
No categories available
II. ÚS 242/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. mája 2018
predbežne prerokoval sťažnosť , , ,
, , , ,
, , , ,
, , , , ,
, , , , ,
, , , ,
, , , , ,
, , zastúpených advokátom Mgr. Jurajom Hudákom, LL.M.,
usadeným euroadvokátom, Kováčska 40, Košice, pre namietané porušenie ich základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom
pod sp. zn. 16 C 131/2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť , , ,
, , , ,
, , , , ,
, , , , ,
, , , ,
, , , , ,
a o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. apríla 2018
doručená sťažnosť a 18. apríla 2018 „opravné podanie“ , ,
, , , ,
, , , ,
, , , , ,
, , , , ,
, , , ,
, , a (ďalej
len „sťažovatelia“) pre namietané porušenie ich základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 131/2013 (ďalej aj „namietané
konanie“).
Sťažovatelia vo svojej sťažnosti okrem iného uviedli: «vystupujú v konaní vedenom
pred Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 16C/131/2013, ktorého predmetom je nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty s príslušenstvom, v procesnej pozícii sporovej strany,
konkrétne žalovaných... konanie bolo začaté 13. marca 2013 podaním návrhu na vydanie
platobného rozkazu sporovou stranou - žalobkyňou, spoločnosťou ,...
(ďalej len „žalobkyňa“). V tomto čase bolo konanie vedené pod sp. zn. 37Ro/171/2013.
Následne po podaní odporu zo strany sťažovateľov a po vyjadrení k odporu zo strany
žalobkyne bol spis prevedený 4. októbra 2013 do oddelenia občianskoprávnych vecí pod
súčasnú sp. zn. 16C/131/2013...
Sťažovatelia sú toho názoru, že postupom a nečinnosťou Okresného súdu došlo
k porušeniu ich práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj práva
na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len ako „Dohovor“). Sťažovatelia namietajú jednak celkovú
dĺžku konania, ktorá ku dňu podania tejto sťažnosti dosiahla 5 rokov, ako aj nezákonný...
Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, predmetom vedeného
konania je nárok žalobkyne na úhradu zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania zo zmluvy
o dielo voči sťažovateľom ako žalovaným. Spornou je v tomto prípade skutočnosť, že podľa
námietok žalovaných dielo nebolo riadne vyhotovené a teda ani odovzdané, teda nevznikol
im záväzok na zaplatenie celej ceny diela, a teda sa nemohli dostať ani do omeškania. Ďalej
je sporným aj spôsob určenia zmluvnej pokuty, ktorá sa má počítať z celej ceny diela,
pričom medzi sporovými stranami nie je sporné, že väčšia časť ceny diela bola uhradená
žalovanými už počas vykonávania diela, a to ešte pred porušením povinnosti žalobkyne
vykonať dielo riadne. Potrebné je rovnako aj posúdenie veci z pohľadu predpisov
na ochranu spotrebiteľa a prípadne z pohľadu moderačného práva súdu ohľadom výšky
zmluvnej pokuty.
Hoci je teda v predmetnej veci potrebné posúdiť po právnej stránke viacero
rozhodujúcich skutočnosti, svojou povahou ide o obvyklý občianskoprávny, resp.
obchodnoprávny spor vzniknutý z bežného záväzkového vzťahu. Nie je potrebné
vykonávanie zložitého znaleckého dokazovania, ktoré by konanie neúmerne predlžovalo, nie
je potrebný výsluch veľkého počtu svedkov a rovnako nejde pri právnom posúdení veci
o právne inštitúty či ustanovenia právnych predpisov, pri ktorých by všeobecné súdy
zaujímali odlišný výklad a právna prax nebola doteraz zjednotená. Ide teda o vec patriacu
k štandardnej agende všeobecných súdov, a teda sa nevymyká bežnej rozhodovacej
činnosti...»
Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol takto:
„Základné právo ... ... ...
... ... ... ...
... ... ... ...
... ... ... ... ...
... ... ... ...
... ... ... ...
... ... ... ... (ďalej len „sťažovatelia“)
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom Okresného súdu
Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/131/2013, porušené bolo.
Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/131/2013 prikazuje
konať vo veci bez zbytočných prieťahov
Každému zo sťažovateľom priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume
3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré je Okresný súd Košice II povinný zaplatiť jednotlivým
sťažovateľom dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.
Sťažovateľom priznáva náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 4.316,42 Eur,
ktorú je Okresný súd Košice II povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľov
do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejedanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 131/2013.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v
tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity
vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou
ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci
predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných
do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
V súvislosti s tým ústavný súd pripomína, že vyčerpanie opravných prostriedkov
alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných
práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných
predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda
podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred
ústavným súdom.
Účinným právnym prostriedkom nápravy v súvislosti s námietkou zbytočných
prieťahov v napadnutom konaní je podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu (napr.
IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04, II. ÚS 804/2014) podanie sťažnosti predsedovi okresného
súdu podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).
V § 64 ods. 1 zákona o súdoch je ustanovené, že „Účelom vybavovania sťažnosti je
zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého
odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný
na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch
„Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme
a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí
za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.
Ústavný súd opakovane vo svojej judikatúre zdôrazňuje (m. m. I. ÚS 21/99,
IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05, II. ÚS 804/2014), že účelom práva účastníka konania pred
všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto
súdu, aby sám odstránil dovtedajší protiprávny stav zapríčinený neprerokovaním veci bez
zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba
za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označený právny prostriedok, ktorý mal
k dispozícii podľa zákona o súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil
z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že sa u predsedu okresného súdu nesťažovali
na prieťahy v namietanom konaní s odkazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva, podľa ktorej sa takáto sťažnosť nepovažuje za účinný prostriedok nápravy. K tomu
však ústavný súd dodáva, že takúto sťažnosť považuje za účinný prostriedok nápravy
v zmysle § 62 a nasl. zákona o súdoch, ktorý musí predchádzať sťažnosti podanej
ústavnému súdu.
Vo svojej judikatúre (napr. IV. ÚS 26/2012, IV. ÚS 93/2012) ústavný súd
na požiadavke využitia prostriedkov nápravy v zmysle § 62 a nasl. zákona o súdoch
na orgáne štátnej správy dotknutého súdu netrvá len v prípadoch, keď dĺžka namietaného
konania v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu je už prima facie zjavne neprimeraná,
čo však v konkrétnych okolnostiach danej veci nemožno podľa jeho názoru bez ďalšieho
konštatovať.
Vzhľadom na to, že ústavný súd z obsahu sťažnosti nezistil, že by k nesplneniu
podmienky prípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde došlo zo strany
sťažovateľov z dôvodov hodných osobitného zreteľa, odmietol ju podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde ako neprípustnú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. mája 2018