Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 242/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. mája 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , ,

, , , , ,

, , zastúpených advokátom Mgr. Jurajom Hudákom, LL.M.,

usadeným euroadvokátom, Kováčska 40, Košice, pre namietané porušenie ich základného

práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť , , ,

, , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , ,

, , , , ,

a o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. apríla 2018

doručená sťažnosť a 18. apríla 2018 „opravné podanie“ , ,

, , , ,

, , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , ,

, , a (ďalej

len „sťažovatelia“) pre namietané porušenie ich základného práva na súdnu ochranu

podľa čl. 46 ods. 1 a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané

konanie“).

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti okrem iného uviedli: «vystupujú v konaní vedenom

pred Okresným súdom Košice II pod sp. zn. , ktorého predmetom je nárok

na zaplatenie zmluvnej pokuty s príslušenstvom, v procesnej pozícii sporovej strany,

konkrétne žalovaných... konanie bolo začaté 13. marca 2013 podaním návrhu na vydanie

platobného rozkazu sporovou stranou - žalobkyňou, spoločnosťou ,...

(ďalej len „žalobkyňa“). V tomto čase bolo konanie vedené pod sp. zn. .

Následne po podaní odporu zo strany sťažovateľov a po vyjadrení k odporu zo strany

žalobkyne bol spis prevedený 4. októbra 2013 do oddelenia občianskoprávnych vecí pod

súčasnú sp. zn. ...

Sťažovatelia sú toho názoru, že postupom a nečinnosťou Okresného súdu došlo

k porušeniu ich práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 SR, ako aj práva

na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len ako „Dohovor“). Sťažovatelia namietajú jednak celkovú

dĺžku konania, ktorá ku dňu podania tejto sťažnosti dosiahla 5 rokov, ako aj nezákonný...

Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, predmetom vedeného

konania je nárok žalobkyne na úhradu zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania zo zmluvy

o dielo voči sťažovateľom ako žalovaným. Spornou je v tomto prípade skutočnosť, že podľa

námietok žalovaných dielo nebolo riadne vyhotovené a teda ani odovzdané, teda nevznikol

im záväzok na zaplatenie celej ceny diela, a teda sa nemohli dostať ani do omeškania. Ďalej

je sporným aj spôsob určenia zmluvnej pokuty, ktorá sa má počítať z celej ceny diela,

pričom medzi sporovými stranami nie je sporné, že väčšia časť ceny diela bola uhradená

žalovanými už počas vykonávania diela, a to ešte pred porušením povinnosti žalobkyne

vykonať dielo riadne. Potrebné je rovnako aj posúdenie veci z pohľadu predpisov

na ochranu spotrebiteľa a prípadne z pohľadu moderačného práva súdu ohľadom výšky

zmluvnej pokuty.

Hoci je teda v predmetnej veci potrebné posúdiť po právnej stránke viacero

rozhodujúcich skutočnosti, svojou povahou ide o obvyklý občianskoprávny, resp.

obchodnoprávny spor vzniknutý z bežného záväzkového vzťahu. Nie je potrebné

vykonávanie zložitého znaleckého dokazovania, ktoré by konanie neúmerne predlžovalo, nie

je potrebný výsluch veľkého počtu svedkov a rovnako nejde pri právnom posúdení veci

o právne inštitúty či ustanovenia právnych predpisov, pri ktorých by všeobecné súdy

zaujímali odlišný výklad a právna prax nebola doteraz zjednotená. Ide teda o vec patriacu

k štandardnej agende všeobecných súdov, a teda sa nevymyká bežnej rozhodovacej

činnosti...»

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol takto:

„Základné právo ... ... ...

... ... ... ...

... ... ... ...

... ... ... ... ...

... ... ... ...

... ... ... ...

... ... ... ... (ďalej len „sťažovatelia“)

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom Okresného súdu

Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. , porušené bolo.

Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať vo veci bez zbytočných prieťahov

Každému zo sťažovateľom priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré je Okresný súd Košice II povinný zaplatiť jednotlivým

sťažovateľom dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Sťažovateľom priznáva náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 4.316,42 Eur,

ktorú je Okresný súd Košice II povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľov

do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva

na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejedanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v

tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

V súvislosti s tým ústavný súd pripomína, že vyčerpanie opravných prostriedkov

alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných

práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných

predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda

podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred

ústavným súdom.

Účinným právnym prostriedkom nápravy v súvislosti s námietkou zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní je podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu (napr.

, , ) podanie sťažnosti predsedovi okresného

súdu podľa a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

V § 64 ods. 1 zákona o súdoch je ustanovené, že „Účelom vybavovania sťažnosti je

zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého

odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný

na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch

„Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme

a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí

za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

Ústavný súd opakovane vo svojej judikatúre zdôrazňuje (m. m. ,

, , ), že účelom práva účastníka konania pred

všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto

súdu, aby sám odstránil dovtedajší protiprávny stav zapríčinený neprerokovaním veci bez

zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie

základného práva podľa a práva podľa dohovoru, koná iba

za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označený právny prostriedok, ktorý mal

k dispozícii podľa zákona o súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil

z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ).

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že sa u predsedu okresného súdu nesťažovali

na prieťahy v namietanom konaní s odkazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva, podľa ktorej sa takáto sťažnosť nepovažuje za účinný prostriedok nápravy. K tomu

však ústavný súd dodáva, že takúto sťažnosť považuje za účinný prostriedok nápravy

v zmysle § 62 a nasl. zákona o súdoch, ktorý musí predchádzať sťažnosti podanej

ústavnému súdu.

Vo svojej judikatúre (napr. , ) ústavný súd

na požiadavke využitia prostriedkov nápravy v zmysle § 62 a nasl. zákona o súdoch

na orgáne štátnej správy dotknutého súdu netrvá len v prípadoch, keď dĺžka namietaného

konania v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu je už prima facie zjavne neprimeraná,

čo však v konkrétnych okolnostiach danej veci nemožno podľa jeho názoru bez ďalšieho

konštatovať.

Vzhľadom na to, že ústavný súd z obsahu sťažnosti nezistil, že by k nesplneniu

podmienky prípustnosti sťažnosti podľa došlo zo strany

sťažovateľov z dôvodov hodných osobitného zreteľa, odmietol ju podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako neprípustnú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. mája 2018