Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 315/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. mája 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudcu

Ladislava Orosza a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť

, , zastúpeného advokátskou kanceláriou Beňo & partners

advokátska kancelária, s. r. o., v mene ktorej koná advokát JUDr. Jozef Beňo, PhD., vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. apríla 2018

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa ako žalobca domáha voči

Slovenskej republike, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,

náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánov verejnej moci podľa

ustanovení o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých predpisov v znení neskorších predpisov.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza: „Žaloba zo dňa 04. 02. 2016 bola daná na poštovú

prepravu dňa 04. 02. 2016. Zásielka bola súdu riadne doručená. Sťažovateľ pripája podací

lístok so žalobou zo dňa 04. 02. 2016. Po opakovaných telefonátoch na Okresný súd

Bratislava I a po osobnom stretnutí s tajomníčkou súdu vyšlo najavo, že žaloba podaná

na poštovú prepravu 04. 02. 2016 nebola na Okresnom súde Bratislava I ani zaevidovaná.

Preto žalobca z dôvodu právnej istoty podal totožnú žalobu na Okresný súd Bratislava I

opätovne a to dňa 25. 10. 2016. Žaloba bola súdu doručená dňa 26. 10. 2016 a bola

jej pridelená sp. zn. ...

Okresný súd Bratislava I nevykonal v predmetnej veci žiaden úkon. Žaloba nebola

ani len zaslaná na vyjadrenie žalovanému. Okresný súd Bratislava I až dňa 05. 01. 2018

postúpil predmetnú právnu vec na Okresný súd Pezinok, na ktorom sa o nej vedie konanie

pod sp. zn. .“

Sťažovateľ v sťažnosti poukazuje na skutočnosť, že okresný súd nevykonal ani len

prvotné procesné úkony v lehote 14 mesiacov od podania žaloby. Sťažovateľ je toho

názoru, že svojím konaním nedal absolútne žiadnym spôsobom dôvod na vznik prieťahov.

Je toho názoru, že prieťahy boli spôsobené výlučne nečinnosťou okresného súdu,

keď okresný súd až po 14 mesiacoch od podania žaloby dospel k záveru o svoje miestnej

nepríslušnosti a vec postúpil Okresnému súdu Pezinok, pričom sťažovateľa v rozpore

so zákonnou úpravou neupovedomil o postúpení veci.

Sťažovateľ uvádza, že „Nadmerný nápad na Okresnom súde Bratislava I nemôže byť

dôvodom pre vznik prieťahov už v štádiu podania žaloby, predtým, ako súd vôbec zistí

naplnenie procesných podmienok pre konanie. Napokon toto ani nemôže byť dôvodom

zmarenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a štát tým nie je zbavený

zodpovednosti za pomalé konanie, či skôr nekonanie, spôsobujúce zjavne zbytočné prieťahy

v súdnom konaní.“.

Vzhľadom na tieto skutočnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa , , bytom

, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 prvá veta postupom Okresného súdu Bratislava

I v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené.

Sťažovateľovi , , bytom

, priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4.000 €, ktoré

je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Okresnému súdu Bratislava I ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia právnemu

zástupcovi Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., za zastupovanie v konaní pred

Ústavným súdom Slovenskej republiky, vo výške 390,50 € na účet vedený v ,

pobočka , do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval

uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne

nepripúšťajú (, , , , ).

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne

sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty

dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto

k rešpektovaniu, resp. naplneniu základného práva podľa nestačí, aby

štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet

(napr. , ).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to,

že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Ústavný súd konštatuje, že predmetom predbežného prerokovania sťažnosti

je v danom prípade preskúmanie opodstatnenosti tvrdenia sťažovateľa, podľa ktorého

postupom okresného súdu v napadnutom konaní malo dôjsť k porušeniu jeho základného

práva podľa .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd konštatuje, že okresný súd vo veci sťažovateľa konal len

do 5. januára 2018, keď bola vec postúpená Okresnému súdu Pezinok ako miestne

príslušnému súdu na konanie. K postúpeniu veci Okresnému súdu Pezinok došlo 5. januára

2018, a teda ešte pred samotným doručením sťažnosti ústavnému súdu (20. apríla 2018).

Sťažovateľ postúpenie veci nenamietal.

Okresný súd teda v napadnutom konaní už žiadnym ústavne relevantným spôsobom

nemohol ovplyvniť priebeh ďalšieho konania. Okresný súd v merite veci už nevykonával

žiadne úkony, a teda ani k prieťahom vo veci samej na okresnom súde nemohlo dochádzať.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadnym spôsobom nenamieta konanie vedené pred Okresným

súdom Pezinok, kde sa v súčasnosti jeho vec nachádza.

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po predbežnom prerokovaní

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

Ústavný súd nad rámec uvedeného považuje za potrebné uviesť, že už judikoval,

že nie každý prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného

práva podľa (, , ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. V prípade,

ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými prieťahmi, ktoré

by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle , návrh

odmietne ako zjavne neopodstatnený (, , ,

).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že hoci postup okresného súdu

v namietanom konaní nebol celkom bez prieťahov, jeho intenzita nedosiahla taký stupeň

závažnosti, ktorý by mohol jednoznačne viesť k záveru o porušení základného práva

sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa .

Navyše, sťažovateľ nepreukázal ani netvrdil, že by si počas obdobia, keď sa vec

nachádzala na okresnom súde, svoje práva bránil podaním sťažnosti na prieťahy v konaní

podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Ústavný súd konštatuje, že argumenty sťažovateľa týkajúce sa nevyužitia sťažnosti

podľa § 62 zákona o súdoch sú neaplikovateľné na jeho prípad. Európsky súd pre ľudské

práva (ďalej len „ESĽP“) v prípade Ištván a Ištvánová proti Slovenskej republike

posudzoval vyčerpanie vnútroštátnych prostriedkov nápravy v okolnostiach konkrétneho

prípadu (neporovnateľných s prípadom sťažovateľa, čo sa týka dĺžky trvania napadnutého

konania) pre účely posúdenia prijateľnosti sťažnosti sťažovateľov v konaní pred ESĽP.

Z uvedeného dôvodu nemožno bez ďalšieho stotožňovať podmienky prijateľnosti sťažnosti

v konaní pred ESĽP a v konaní pred ústavným súdom, pričom tieto skutočnosti by samy

osebe zakladali dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa ako neprípustnej.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. mája 2018