Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 171/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája 2018

predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Šablicom, Záhradnícka 27, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. -58 z 5. februára 2018

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. apríla

2018 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Šablicom, Záhradnícka 27,

Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu

Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) č. k. -58 z 5. februára 2018 (ďalej len

„uznesenie okresného súdu“).

2. Zo sťažnosti vyplýva:

„Žalobným návrhom doručeným 17.08.2017 na Okresný súd Bratislava II sa

sťažovateľ domáhal, aby mu žalovaná zaplatili z titulu

zodpovednosti dedičov za dlhy poručiteľa sumu 10.700,- € s príslušenstvom...

Okresný súd... vyzval sťažovateľa výzvou č. k. -46 z 22.08.2017..., aby

zaplatil súdny poplatok 338,50 € za podanie žaloby voči žalovanej v 1. rade, a ďalšími

výzvami pod tým istým číslom konania a s tým istým dátumom, aby zaplatil súdny poplatok

za podanie žaloby v sume 154,- €, súdny poplatok za podanie žaloby voči žalovanej v 3.

rade v sume 51,- €, súdny poplatok v sume 51,- € za podanie žaloby voči žalovanej v 4. rade

a napokon súdny poplatok v sume 51,- € za podanie žaloby voči žalovanému v 5. rade, a to

všetko v lehote 10 dní odo dňa doručenia výziev...

Okresný súd... uznesením č. k. -49 z 27.09.2017 doručeným právnemu

zástupcovi sťažovateľa 02.10.2017 konanie zastavil, čo odôvodnil tým, že sťažovateľ si

nesplnil poplatkovú povinnosť v sume 338,50 €, v sume 154,- €, v sume 51,- €, v sume 51,- €

a v sume 51,- € v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy, o čom ho súd poučil...

Sťažovateľ podal proti uzneseniu č. k. -49 z 27.09.2017 sťažnosť, ktorú

odôvodnil tým, že súd požadoval zaplatenie súdneho poplatku v sume 338,50 €, čo odporuje

právnej úprave podľa , pričom správna výška poplatku by mala byť

333,50 €. V zmysle o súdnych poplatkoch súd konanie podľa

§ 9 nezastaví, ak žiada zaplatenie poplatku vo výške odporujúcej úprave podľa tohto

zákona...

Okresný súd... uznesením č. k. -28 z 05.02.2018... sťažnosť zamietol, čo

odôvodnil tým, že súdny poplatok za časť žaloby, ktorou žalobca uplatňuje od žalovanej v 1.

rade zaplatenie sumy 5.564,- € bol síce vyrubený v dôsledku chyby v počítaní nesprávne,

avšak súd konštatuje, že žalobca mohol buď zaplatiť súdny poplatok v správnej a zákonom

stanovenej výške 333,50 €, alebo súd v stanovenej lehote na zrejmú nesprávnosť upozorniť,

čo však neurobil. Tento argument súdu nepovažuje sťažovateľ za zákonný...

Sťažovateľ má za to, že postupom Okresného súdu Bratislava II došlo k porušeniu

jeho základného práva na súdnu ochranu podľa a podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

Podľa o súdnych poplatkoch, ak nebol zaplatený

poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej

sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí,

spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol

zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť

poplatník vo výzve poučený. Podľa o súdnych

poplatkoch, pre nezaplatenie poplatku súd podľa § 9 konanie nezastaví, ak žiada zaplatenie

poplatku vo výške odporujúcej úprave podľa tohto zákona.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (, ), každý

má právo, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi rozhodovalo podľa

relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej

republiky alebo takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala

a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa

v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá

použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.

Z uvedeného vyplýva, že výklad a používanie ustanovení

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov

vrátane súvisiacich ustanovení musí v celom rozsahu

rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa .

Okresný súd Bratislava II uznesením č. k. -58 z 05.02.2018 právo na súdnu

ochranu sťažovateľa nerešpektoval, keďže rozhodol v rozpore so zákonnou úpravou, ktorá

bola v tomto prípade jednoznačná.“

3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. -58 zo dňa 05.02.2018

porušené bolo.

2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. -58 z 05.02.2018 sa

zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané zadosťučinenie v sume 5.000,- € (slovom:

päťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume 325,42 €

(slovom: tristodvadsaťpäť eur štyridsaťdva centov), ktorú je Okresný súd Bratislava II

povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

4. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovení , a vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

6. Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

7. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). V zmysle

konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne

(obdobne napr. , , ).

8. Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných

prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred

všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav, a aké skutkové a právne

závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na

kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia

ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak

v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu

základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť

teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(mutatis mutandis , , ).

9. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

10. Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo

každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže

mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých

medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené

spôsobom, ktorý predpisuje zákon (). Súčasne má každý právo na to, aby sa

v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá

použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.

11. Arbitrárnosť rozhodnutia všeobecného súdu môže vyplývať aj z ústavne

nekonformného výkladu ustanovení právnych predpisov aplikovaných na prerokúvaný

skutkový prípad. Právomoc ústavného súdu konštatovať porušenie základného práva

účastníka konania pred všeobecným súdom na súdnu ochranu je založená v prípade, ak

dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie všeobecného súdu je v rozpore s požiadavkou

ústavne konformného výkladu právnych predpisov.

12. Sťažovateľ namieta porušenie základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie okresného súdu č. k. -49 z 27. septembra 2017 (ďalej len „uznesenie

o zastavení konania“) vydané vyšším súdnym úradníkom o zastavení konania pre

nezaplatenie súdneho poplatku.

13. Podľa o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na

začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby

poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy;

ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch

nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.

Podľa pre nezaplatenie poplatku súd

podľa § 9 konanie nezastaví, ak žiada zaplatenie poplatku vo výške odporujúcej úprave

podľa tohto zákona.

14. Ústavný súd zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh zistil, že sťažovateľ podal

okresnému súdu návrh na začatie konania, avšak spolu s podaním návrhu nezaplatil súdny

poplatok. Následne bol súdom vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 338,50 €,

a to napriek tomu, že podľa mala byť správne určená výška súdneho

poplatku 333,50 €. Sťažovateľ súdny poplatok v nesprávne určenej výške 338,50 € a ani

v sume 333,50 € v súdom určenej lehote nezaplatil. Uznesením vyššieho súdneho úradíka

bolo konanie zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku a napadnutým uznesením bolo

toto uznesenie potvrdené.

15. Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich

zákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou

a výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom

zasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade

a aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri

poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania

(obdobne napr. , ). Princíp spravodlivosti a požiadavka

materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej

ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu.

16. Ústavný súd dospel k záveru, že z hľadiska formálnoprávneho síce došlo

v postupe okresného súdu k pochybeniu vyplývajúceho z nerešpektovania zákonných

predpokladov striktne upravených v , za splnenia ktorých

nemožno zastaviť konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku vyrubeného v nesprávnej

výške, avšak z hľadiska materiálneho ústavný súd súčasne zohľadnil okolnosť, že

sťažovateľ v procesnom postavení žalobcu v dotknutom súdnom konaní je advokátom, teda

osobou znalou práva poznajúcou aj správnu výšku súdneho poplatku, ktorý sa navyše sporí

o výšku iba jedného zo súdnych poplatkov nesprávne stanoveného okresným súdom

v danom konaní, avšak nezaplatil ani ostatné súdne poplatky určené v správnej výške.

17. Pokiaľ sťažovateľ súdny poplatok nezaplatil, a tým zapríčinil, že konanie muselo

byť zastavené, postupoval v rozpore so zásadou „vigilantibus iura scripta sunt“. Táto zásada

zdôrazňuje vlastné pričinenie na ochranu svojich práv vyžadujúc, aby aj sťažovateľ sledoval

svoje subjektívne práva a robil také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich

ohrozovaniu a poškodzovaniu. Ak sťažovateľ tvrdí, že zastavením konania sa iba oddiali

pokračovanie súdneho konania, je nutné konštatovať, že toto oddialenie spôsobil svojím

postupom samotný sťažovateľ, a nie okresný súd, proti ktorému sťažnosť smeruje.

18. S poukazom na uvedené ústavný súd nezistil zásah do označených práv

sťažovateľa z materiálneho hľadiska v takej ústavnoprávnej intenzite, ktorý by odôvodňoval

ingerenciu zo strany ústavného súdu, čo viedlo ústavný súd k záveru, že základné právo

sťažovateľa na súdnu ochranu podľa ani právo na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru porušené nebolo.

19. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. mája 2018