Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 171/2018
PDF · 175.99 KB
No categories available
I. ÚS 171/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája 2018
predbežne prerokoval sťažnosť ,
zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Šablicom, Záhradnícka 27, Bratislava, vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. 19 C 53/2017-58 z 5. februára 2018
a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. apríla
2018 doručená sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Šablicom, Záhradnícka 27,
Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu
Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) č. k. 19 C 53/2017-58 z 5. februára 2018 (ďalej len
„uznesenie okresného súdu“).
2. Zo sťažnosti vyplýva:
„Žalobným návrhom doručeným 17.08.2017 na Okresný súd Bratislava II sa
sťažovateľ domáhal, aby mu žalovaná zaplatili z titulu
zodpovednosti dedičov za dlhy poručiteľa sumu 10.700,- € s príslušenstvom...
Okresný súd... vyzval sťažovateľa výzvou č. k. 190/53/2017-46 z 22.08.2017..., aby
zaplatil súdny poplatok 338,50 € za podanie žaloby voči žalovanej v 1. rade, a ďalšími
výzvami pod tým istým číslom konania a s tým istým dátumom, aby zaplatil súdny poplatok
za podanie žaloby v sume 154,- €, súdny poplatok za podanie žaloby voči žalovanej v 3.
rade v sume 51,- €, súdny poplatok v sume 51,- € za podanie žaloby voči žalovanej v 4. rade
a napokon súdny poplatok v sume 51,- € za podanie žaloby voči žalovanému v 5. rade, a to
všetko v lehote 10 dní odo dňa doručenia výziev...
Okresný súd... uznesením č. k. 19C/53/2017-49 z 27.09.2017 doručeným právnemu
zástupcovi sťažovateľa 02.10.2017 konanie zastavil, čo odôvodnil tým, že sťažovateľ si
nesplnil poplatkovú povinnosť v sume 338,50 €, v sume 154,- €, v sume 51,- €, v sume 51,- €
a v sume 51,- € v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy, o čom ho súd poučil...
Sťažovateľ podal proti uzneseniu č. k. 19C/53/2017-49 z 27.09.2017 sťažnosť, ktorú
odôvodnil tým, že súd požadoval zaplatenie súdneho poplatku v sume 338,50 €, čo odporuje
právnej úprave podľa zák. č. 71/1992 Zb., pričom správna výška poplatku by mala byť
333,50 €. V zmysle § 10 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch súd konanie podľa
§ 9 nezastaví, ak žiada zaplatenie poplatku vo výške odporujúcej úprave podľa tohto
zákona...
Okresný súd... uznesením č. k. 19C/53/2017-28 z 05.02.2018... sťažnosť zamietol, čo
odôvodnil tým, že súdny poplatok za časť žaloby, ktorou žalobca uplatňuje od žalovanej v 1.
rade zaplatenie sumy 5.564,- € bol síce vyrubený v dôsledku chyby v počítaní nesprávne,
avšak súd konštatuje, že žalobca mohol buď zaplatiť súdny poplatok v správnej a zákonom
stanovenej výške 333,50 €, alebo súd v stanovenej lehote na zrejmú nesprávnosť upozorniť,
čo však neurobil. Tento argument súdu nepovažuje sťažovateľ za zákonný...
Sťažovateľ má za to, že postupom Okresného súdu Bratislava II došlo k porušeniu
jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak nebol zaplatený
poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej
sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí,
spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol
zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť
poplatník vo výzve poučený. Podľa § 10 ods. 2 písm. c) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch, pre nezaplatenie poplatku súd podľa § 9 konanie nezastaví, ak žiada zaplatenie
poplatku vo výške odporujúcej úprave podľa tohto zákona.
Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (IV. ÚS 77/06, III. ÚS 63/06), každý
má právo, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi rozhodovalo podľa
relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej
republiky alebo takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala
a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa
v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá
použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.
Z uvedeného vyplýva, že výklad a používanie ustanovení zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov
vrátane súvisiacich ustanovení Civilného sporového poriadku musí v celom rozsahu
rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
Okresný súd Bratislava II uznesením č. k. 19C/53/2017-58 z 05.02.2018 právo na súdnu
ochranu sťažovateľa nerešpektoval, keďže rozhodol v rozpore so zákonnou úpravou, ktorá
bola v tomto prípade jednoznačná.“
3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. 19C/53/2017-58 zo dňa 05.02.2018
porušené bolo.
2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 19C/53/2017-58 z 05.02.2018 sa
zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie.
3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané zadosťučinenie v sume 5.000,- € (slovom:
päťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
4. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume 325,42 €
(slovom: tristodvadsaťpäť eur štyridsaťdva centov), ktorú je Okresný súd Bratislava II
povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do jedného mesiaca od
právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
4. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu
(sťažnosti) podľa ustanovení § 20, § 50 a § 53 zákona o ústavnom súde vrátane okolností,
ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
6. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
7. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). V zmysle
konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú
neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo
slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva
alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť
medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne
(obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).
8. Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných
prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený
preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade
a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred
všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav, a aké skutkové a právne
závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na
kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne
medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia
ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak
v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu
základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť
teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli
zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné
a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody
(mutatis mutandis I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01, III. ÚS 268/05).
9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné
záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom
ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú
odlišnosť (II. ÚS 27/07).
10. Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo
každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže
mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých
medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené
spôsobom, ktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa
v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá
použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.
11. Arbitrárnosť rozhodnutia všeobecného súdu môže vyplývať aj z ústavne
nekonformného výkladu ustanovení právnych predpisov aplikovaných na prerokúvaný
skutkový prípad. Právomoc ústavného súdu konštatovať porušenie základného práva
účastníka konania pred všeobecným súdom na súdnu ochranu je založená v prípade, ak
dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie všeobecného súdu je v rozpore s požiadavkou
ústavne konformného výkladu právnych predpisov.
12. Sťažovateľ namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu, ktorým bolo potvrdené
uznesenie okresného súdu č. k. 9 C 53/2017-49 z 27. septembra 2017 (ďalej len „uznesenie
o zastavení konania“) vydané vyšším súdnym úradníkom o zastavení konania pre
nezaplatenie súdneho poplatku.
13. Podľa § 10 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 71/1992 Zb.“) ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na
začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby
poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy;
ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch
nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.
Podľa § 10 ods. 2 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. pre nezaplatenie poplatku súd
podľa § 9 konanie nezastaví, ak žiada zaplatenie poplatku vo výške odporujúcej úprave
podľa tohto zákona.
14. Ústavný súd zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh zistil, že sťažovateľ podal
okresnému súdu návrh na začatie konania, avšak spolu s podaním návrhu nezaplatil súdny
poplatok. Následne bol súdom vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 338,50 €,
a to napriek tomu, že podľa zákona č. 71/1992 Zb. mala byť správne určená výška súdneho
poplatku 333,50 €. Sťažovateľ súdny poplatok v nesprávne určenej výške 338,50 € a ani
v sume 333,50 € v súdom určenej lehote nezaplatil. Uznesením vyššieho súdneho úradíka
bolo konanie zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku a napadnutým uznesením bolo
toto uznesenie potvrdené.
15. Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich
zákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou
a výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom
zasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade
a aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri
poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania
(obdobne napr. III. ÚS 271/05, III. ÚS 78/07). Princíp spravodlivosti a požiadavka
materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej
ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu.
16. Ústavný súd dospel k záveru, že z hľadiska formálnoprávneho síce došlo
v postupe okresného súdu k pochybeniu vyplývajúceho z nerešpektovania zákonných
predpokladov striktne upravených v § 10 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., za splnenia ktorých
nemožno zastaviť konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku vyrubeného v nesprávnej
výške, avšak z hľadiska materiálneho ústavný súd súčasne zohľadnil okolnosť, že
sťažovateľ v procesnom postavení žalobcu v dotknutom súdnom konaní je advokátom, teda
osobou znalou práva poznajúcou aj správnu výšku súdneho poplatku, ktorý sa navyše sporí
o výšku iba jedného zo súdnych poplatkov nesprávne stanoveného okresným súdom
v danom konaní, avšak nezaplatil ani ostatné súdne poplatky určené v správnej výške.
17. Pokiaľ sťažovateľ súdny poplatok nezaplatil, a tým zapríčinil, že konanie muselo
byť zastavené, postupoval v rozpore so zásadou „vigilantibus iura scripta sunt“. Táto zásada
zdôrazňuje vlastné pričinenie na ochranu svojich práv vyžadujúc, aby aj sťažovateľ sledoval
svoje subjektívne práva a robil také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich
ohrozovaniu a poškodzovaniu. Ak sťažovateľ tvrdí, že zastavením konania sa iba oddiali
pokračovanie súdneho konania, je nutné konštatovať, že toto oddialenie spôsobil svojím
postupom samotný sťažovateľ, a nie okresný súd, proti ktorému sťažnosť smeruje.
18. S poukazom na uvedené ústavný súd nezistil zásah do označených práv
sťažovateľa z materiálneho hľadiska v takej ústavnoprávnej intenzite, ktorý by odôvodňoval
ingerenciu zo strany ústavného súdu, čo viedlo ústavný súd k záveru, že základné právo
sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ani právo na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru porušené nebolo.
19. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. mája 2018