Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 158/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom JUDr. Jozefom Pallom, Advokátska kancelária Pacalaj, Palla a partneri, s. r. o.,

Námestie SNP 3, Trnava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. apríla

2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že v napadnutom konaní podal na okresnom súde

29. apríla 2010 žalobu „o neplatnosť výpovede a doplatok mzdy“ (pôvodne žalobu podal už

vo februári 2007 na Okresnom súde Trnava, pozn.), v ktorom stále dochádza k porušovaniu

jeho označených práv. Zároveň však poukázal na to, že v napadnutom konaní došlo

k schváleniu súdneho zmieru rozhodnutím zo 14. marca 2018, ktoré mu bolo doručené 16.

apríla 2018, ale pred tým v bode 11 sťažnosti tiež uviedol pravý opak, „že ku dňu podania

tejto ústavnej sťažnosti mu doposiaľ nebolo doručené písomné vyhotovenie uznesenia

o schválení súdneho zmieru“, pozn.). Napadnuté konanie nie je do dnešného dňa

právoplatne skončené, a preto sa sťažovateľ domnieva, že jeho sťažnosť je opodstatnená

a dôvodná.

3. S poukazom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že

okresný súd postupom v napadnutom konaní porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2

, a žiada, aby mu ústavný súd priznal aj finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €, ako

aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

4. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

6. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

) , alebo vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná

situácia alebo procesný stav, ktoré zjavne vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené

základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú

(, , , , ).

8. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach, ktorými sťažovatelia namietajú

zbytočné prieťahy v konaní, vychádza zo svojej judikatúry, podľa ktorej poskytuje ochranu

základnému právu podľa len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená

v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tomto čase

ešte trvalo (napr. , , , ). Zjavná

neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa môže preto vyplývať aj z toho, že

porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už

okresný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa

().

9. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2

postupom okresného súdu v napadnutom konaní, podľa ktorého každý má právo, aby

sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

10. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

, ktorou sa sťažovatelia domáhajú ochrany svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , je to, že musí smerovať proti

aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do chránenej sféry

sťažovateľov. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj

významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu

do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa

v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo. Preto ak je zrejmé, že v čase, keď bola

sťažnosť ústavnému súdu doručená, už k prieťahom v namietanom konaní nemôže

dochádzať, predovšetkým z dôvodu, že vo veci bolo právoplatne rozhodnuté, je daný dôvod

na odmietnutie takejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

11. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že sťažovateľ súhlasil

s uzavretím zmieru so žalovanou 14. marca 2018. Rozhodnutie mu bolo doručené 16. apríla

2018 (teda ešte pred podaním samotnej sťažnosti, pozn.) a nadobudlo právoplatnosť dňom

jeho doručenia. Právna neistota sťažovateľa bola teda v čase podania tejto sťažnosti už

nepochybne odstránená.

12. Sťažovateľ mal namietať prieťahy v napadnutom konaní podstatne skôr, čo však

neurobil, čím sa o svoju vec riadne počas súdneho konania nestaral (vigilantibus iura), a tým

rezignoval včas aj na ochranu svojho základného práva (bod 1 a 3). Jeho sťažnosť má tak

v tomto štádiu už len zištný (špekulatívny) charakter. Priebeh konania pred okresným

súdom pred podaním sťažnosti ústavného súdu v zásade smeroval k odstráneniu stavu

právnej neistoty sťažovateľa, a preto ústavný súd jeho sťažnosť odmietol ako zjavne

neopodstatnenú podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. mája 2018