Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 158/2018
PDF · 114.69 KB
No categories available
I. ÚS 158/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája 2018
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
advokátom JUDr. Jozefom Pallom, Advokátska kancelária Pacalaj, Palla a partneri, s. r. o.,
Námestie SNP 3, Trnava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 47/2008
a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. apríla
2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu
Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 47/2008 (ďalej aj
„napadnuté konanie“).
2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že v napadnutom konaní podal na okresnom súde
29. apríla 2010 žalobu „o neplatnosť výpovede a doplatok mzdy“ (pôvodne žalobu podal už
vo februári 2007 na Okresnom súde Trnava, pozn.), v ktorom stále dochádza k porušovaniu
jeho označených práv. Zároveň však poukázal na to, že v napadnutom konaní došlo
k schváleniu súdneho zmieru rozhodnutím zo 14. marca 2018, ktoré mu bolo doručené 16.
apríla 2018, ale pred tým v bode 11 sťažnosti tiež uviedol pravý opak, „že ku dňu podania
tejto ústavnej sťažnosti mu doposiaľ nebolo doručené písomné vyhotovenie uznesenia
o schválení súdneho zmieru“, pozn.). Napadnuté konanie nie je do dnešného dňa
právoplatne skončené, a preto sa sťažovateľ domnieva, že jeho sťažnosť je opodstatnená
a dôvodná.
3. S poukazom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že
okresný súd postupom v napadnutom konaní porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, a žiada, aby mu ústavný súd priznal aj finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €, ako
aj náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
4. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
6. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť
by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,
IV. ÚS 221/05) , alebo vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná
situácia alebo procesný stav, ktoré zjavne vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené
základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú
(IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
8. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach, ktorými sťažovatelia namietajú
zbytočné prieťahy v konaní, vychádza zo svojej judikatúry, podľa ktorej poskytuje ochranu
základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená
v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tomto čase
ešte trvalo (napr. II. ÚS 32/00, I. ÚS 29/02, II. ÚS 55/02, IV. ÚS 102/05). Zjavná
neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže preto vyplývať aj z toho, že
porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už
okresný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy
9. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2
ústavy postupom okresného súdu v napadnutom konaní, podľa ktorého každý má právo, aby
sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.
10. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy, ktorou sa sťažovatelia domáhajú ochrany svojho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, je to, že musí smerovať proti
aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do ústavou chránenej sféry
sťažovateľov. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj
významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu
do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa
v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo. Preto ak je zrejmé, že v čase, keď bola
sťažnosť ústavnému súdu doručená, už k prieťahom v namietanom konaní nemôže
dochádzať, predovšetkým z dôvodu, že vo veci bolo právoplatne rozhodnuté, je daný dôvod
na odmietnutie takejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
11. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že sťažovateľ súhlasil
s uzavretím zmieru so žalovanou 14. marca 2018. Rozhodnutie mu bolo doručené 16. apríla
2018 (teda ešte pred podaním samotnej sťažnosti, pozn.) a nadobudlo právoplatnosť dňom
jeho doručenia. Právna neistota sťažovateľa bola teda v čase podania tejto sťažnosti už
nepochybne odstránená.
12. Sťažovateľ mal namietať prieťahy v napadnutom konaní podstatne skôr, čo však
neurobil, čím sa o svoju vec riadne počas súdneho konania nestaral (vigilantibus iura), a tým
rezignoval včas aj na ochranu svojho základného práva (bod 1 a 3). Jeho sťažnosť má tak
v tomto štádiu už len zištný (špekulatívny) charakter. Priebeh konania pred okresným
súdom pred podaním sťažnosti ústavného súdu v zásade smeroval k odstráneniu stavu
právnej neistoty sťažovateľa, a preto ústavný súd jeho sťažnosť odmietol ako zjavne
neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. mája 2018