Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 202/2018
PDF · 189.46 KB
No categories available
I. ÚS 202/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. mája 2018
predbežne prerokoval sťažnosť ,
zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Strapáč, PhD., s. r. o., Májová 1582,
Čadca, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. PhDr. Peter Strapáč, PhD., vo veci
namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava I v exekučnom konaní vedenom Okresným súdom Banská
Bystrica pod sp. zn. 72 Ek 225/2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. mája
2018 doručená sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I
v exekučnom konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn.
2. Sťažovateľka v úvode sťažnosti uviedla, že jej „Sťažnosť smeruje proti:
Okresnému súdu Bratislava I“ a sťažnosť podáva vo veci porušenia označených základných
a iných práv „postupom Okresného súdu Bratislava I v exekučnej veci oprávneného:
proti povinnému o vymoženie
1 109,60,- Eur s príslušenstvom, vedenej pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn.
3. V dôvodoch podanej sťažnosti sťažovateľka uviedla:
„Dňa 06.12.2017 bol na Okresný súd Banská Bystrica podaný návrh na vykonanie
exekúcie. Dňa 04.01.2018 nám bol doručený email od Okresného súdu Banská Bystrica,
v ktorom nám oznamujú, že v exekučnej veci 72Ek/225/2017 vyzvali Okresnú sud Bratislava
I, aby oznámili, či mala osoba, ktorá vydala exekučný titul - Platobný rozkaz č. k.
38Cb/169/2016 zo dňa 02.06.2017 ku dňu rozhodnutia platný mandátny certifikát, nakoľko
výsledok overenia autorizácie bol označený ako neplatný, a preto naň Okresný súd Banská
Bystrica nemôže prihliadať.
Následne na to nám bola doručená od Okresného súdu Banská Bystrica výzva na
odstránenie vád návrhu z dôvodu, že je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie
v časti J, elektronického formulára prílohy oznámenie Okresného súdu Bratislava I.
o platnosti, resp. o neplatnosti mandátneho certifikátu osoby, ktorá vydala exekučný titul
-platobný rozkaz č. k. 38Cb/169/2016 zo dňa 02.06.2017 ku dňu vydania rozhodnutia
nakoľko výsledok overenia autorizácie bol označený ako neplatný.
Na uvedenú výzvu sme reagovali sťažnosťou, ktorú sme adresovali jednak
Okresnému súdu Banská Bystrica a jednak Okresnému súdu Bratislava I. V sťažnosti sme
poukázali na to, že my nemôžeme zasahovať do platnosti alebo neplatnosti mandátneho
certifikátu. Ide o otázku, ktorú by si mali medzi sebou vyriešiť súdy navzájom v rámci
súčinnosti. Máme za to, že sa nejedná o vadu návrhu, za ktorú zodpovedá klient alebo
advokát, taktiež máme za to, že ide o vadu , ktorú ani advokát ani klient nie je schopný
odstrániť a jediný, kto tak môže urobiť je Okresný súd Bratislava I v spolupráci s Okresným
súdom Banská Bystrica. Avšak Okresný súd Banská Bystrica sa nevedel spojiť s Okresným
súdom Bratislava I, tak vyzval sťažovateľa, aby odstránil vady návrhu. Na záver sme
uviedli, že týmto konaním resp. nekonaním súdov dochádza k poškodzovaniu záujmov
oprávnených, keďže títo sa dostávajú do znevýhodneného postavenia, keď si nemôžu
uplatňovať svoje práva v exekučnom konaní.
Na predmetnú sťažnosť nám odpovedal len podpredseda súdu Okresného súdu
Banská Bystrica, ktorý vo svojej odpovedi uvádza, že exekučný titul - platobný rozkaz č. k.
38Cb/169/2016 zo dňa 02.06.2017 bol podpísaný sudkyňou Okresného súdu Bratislava I
mandátnym certifikátom, pričom pri skúmaní príloh bolo zistené, že výsledok overenia
autorizácie uvedeného exekučného titulu bol vyhodnotený ako neplatný. Na základe
uvedených skutočností vyzýval Okresný súd Banská Bystrica Okresný súd Bratislava I, aby
oznámil, či mala osoba, ktorá vydala exekučný titul - platobný rozkaz č. k. 38Cb/169/2016
zo dňa 02.06.2017 ku dňu vydania rozhodnutia platný mandátny certifikát. Do dnešného
dňa však Okresný súd Bratislava I nereagoval na výzvy Okresného súdu Banská Bystrica.
V dôsledku skutočnosti, že sa Okresný súd Banská Bystrica nevedel spojiť s Okresným
súdom Bratislava I, tak vyzval oprávneného, aby predmetnú vadu napravil. A predmetnú
sťažnosť vyhodnotil ako nedôvodnú.
Máme za to, že týmto spôsobom sa Okresný súd Banská Bystrica bezstarostným
spôsobom zbavil svojej zodpovednosti, keďže nevedel vyriešiť predmetnú situáciu, preniesol
túto na sťažovateľa, aby sa snažil vyriešiť situáciu, ktorá však nevznikla v dôsledku jeho
zavinenia, ale v dôsledku nesprávne vydaného platobného rozkazu 38Cb/169/2016 zo dňa
02.06.2017. Sťažovateľ nemôže zasahovať do činnosti Okresného súdu Banská Bystrica
a Okresného súdu Bratislava I a nemôže zabezpečiť platnosť mandátneho certifikátu. Je to
povinnosť súdov a sudcov, ktorí by mali v rámci vzájomnej súčinnosti takéto problémy
odkomunikovať a napraviť ich, pretože z pozície sťažovateľa alebo jeho advokáta takáto
kompetencia nie je možná a sťažovateľ sa tak v dôsledku neschopnosti komunikácie dvoch
súdov medzi sebou dostáva do nepriaznivej situácie a vzniká mu tak škoda.
Taktiež sme na okresný súd Bratislava I podávali sťažnosť dňa 21.02.2018 a dňa
03.04.2018 opakovanú sťažnosť (urgenciu) a do dnešného dňa nám nebolo na predmetné
sťažnosti odpovedané, čo je už viac ako dve mesiace. V zmysle § 65 ods. 1 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch musí byť sťažnosť vybavená do 30 dní odo dňa jej doručenia
orgánu príslušnému na jej vybavenie. Je teda zrejme, že Okresný súd Bratislava I na túto
sťažnosť neodpovedal v zákonom ustanovene lehote. Okresný súd Bratislava I okrem toho,
že sním nie je možná žiadna súčinnosť, porušil aj § 65 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch.
Máme za to, že takýmto konaním, resp. nekonaním Okresného súdu Banská Bystrica
a Okresného súdu Bratislava I bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, právo na súdnu a inú právnu ochranu, právo na prístup k súdu a právo na
spravodlivé súdne konanie.
Okresný súd Banská Bystrica a Okresný súd Bratislava I nekonali vo veci viac ako 4
mesiace, a to od zaslania výzvy Okresného súdu Banská Bystrica na Okresný súd Bratislava
I zo dňa 04.01.2018 do 10.05.2018, kedy nám bolo doručené upovedomenie o začatí
exekúcie zo dňa 10.05.2018. Sťažovateľ považuje takéto konanie súdov za subjektívne
prieťahy v konaní. Taktiež máme za to, že došlo k porušeniu práva na prístup k súdu a
práva na spravodlivý proces, pretože týmto konaním súdov bolo sťažovateľovi po dobu 4
mesiacov odňaté právo konať pred súdom. Sťažovateľovi týmto konaním vzniká škoda a
stále sa nachádza v stave právnej neistoty, čo všetko len viac a viac prehlbuje jeho
nedôveru v súdnictvo Slovenskej republiky...
Okresný súd Banská Bystrica a Okresný súd Bratislava I sa nevedeli skontaktovať
a touto svojou neschopnosťou zabraňovali pokračovaniu v konaní po dobu viac ako 4
mesiace. Tým sa porušuje základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Zároveň sa porušuje právo na prístup k súdu a právo na spravodlivý súdne konanie,
pretože neplatnosť mandátneho certifikátu, v dôsledku čoho nemôže byť v konaní
pokračované, nie je vada, ktorú môže napraviť sťažovať resp. jeho advokát a teda týmto
spôsobom, ak nedôjde k náprave zo strany Okresného súdu Bratislava I nie je možné
pokračovať v konaní, a teda týmto konaním Okresný súd Bratislava I bráni sťažovateľovi
v konaní pred súdom.
Sťažovateľ vidí porušenie svojho ústavného práva v neprimeraných časových
prieťahoch a neschopnosťou súdov poskytnúť si súčinnosť pri náprave vád konania
zapríčinených Okresným súdom Banská Bystrica a Okresným súdom Bratislava I.
Sťažovateľ považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že ide o konanie začaté na
základe návrhu na uskutočnenie exekúcie zo dňa 06.12.2017. t. j. uvedené konanie trvá už
pol roka a Okresný súd Banská Bystrica vydal upovedomenie o začatí exekúcie až dňa
10.05.2018...
Sťažovateľ svojím postupom žiadnym spôsobom nepredlžoval konanie, súdu
poskytoval potrebnú súčinnosť.
Sťažovateľ požaduje primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300,- EUR, od
Okresného súdu Bratislava I, pričom tento nárok odôvodňuje predovšetkým dĺžkou
nekonania Okresného súdu Bratislava I, keď neodpovedal na sťažnosť sťažovateľovi
zákonom stanovenej lehote a taktiež jeho neschopnosťou poskytnúť súčinnosť Okresnému
súdu Banská Bystrica, v čoho dôsledku dochádza neprimeraným prieťahom.
Taktiež dávame na vedomie, že už v základné konanie vedené pred Okresným súdom
Bratislava I pod sp. zn.38Cb/169/2016 trvalo neprimerane dlho, keď žaloba bola podaná
dňa 11.11.2016 a platobný rozkaz bol vydaný až dňa 02.06.2017, teda po viac ako pol roku
od podania žaloby...“
4. Sťažovateľka v závere sťažnosti zdôraznila, že „odstránenie stavu právnej
neistoty … možno dosiahnuť iba vydaním upovedomenia o začatí exekúcie, pričom vo
veci… vedenej pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 72Ek/225/2017, nekoná
bez prieťahov...“, a preto navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol:
„Základné právo fyzickej osoby podnikateľa … na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, na
súdnu a inú právnu ochranu upraveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a spravodlivé súdne konanie upraveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vo veci oprávneného:
… proti povinnému o vymoženie
1 109,60 € s prísl. vedenej pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn.
72Ek/225/2017, porušené bolo.
Fyzickej osobe podnikateľovi … priznáva finančné
zadosťučinenie vo výške 300,- EUR ..., ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Fyzickej osobe podnikateľovi … priznáva trovy právneho
zastúpenia vo výške 390,50 EUR (2 úkony právnej služby po 153,50,- EUR – prevzatie
a príprava zastúpenia, ústavná sťažnosť; 2x režijný paušál po 9,21 EUR, DPH 20 % t. j.
65,08 EUR) , ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť na účet vedený vo
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj
osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovení § 20, § 50 a § 53 zákona
o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
7. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy.
9. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom na
začatie konania, čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich
základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.
10. Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných
náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, ktoré základné práva alebo slobody
sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, ďalej označenie právoplatného rozhodnutia,
opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody a subjektu,
proti ktorému sťažnosť smeruje.
11. Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých
formálnych aj obsahových náležitostí sťažnosti. Až na zákonom presne definované výnimky
je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania, pričom viazanosť ústavného súdu
návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovatelia
domáhajú. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú v petite
svojej sťažnosti. Petit musí byť vymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s čl. 127
ústavy a § 56 zákona o ústavnom súde), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom
pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci (III. ÚS 78/02, III. ÚS 17/03,
12. Po preskúmaní podania sťažovateľky doručeného 17. mája 2018 ústavný súd
konštatuje, že napriek jej kvalifikovanému právnemu zastúpeniu sťažnosť nespĺňa
náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené
v § 20 ods. 1 a 4 a § 50 ods. 1 písm. a) až c) zákona o ústavnom súde. Závažným
nedostatkom petitu sťažnosti brániacim jeho meritórnemu preskúmaniu je zmätočné
označenie orgánu verejnej moci a konania, proti ktorým sťažnosť smeruje. Sťažovateľka
na jednej strane namieta porušenie svojich práv postupom Okresného súdu Bratislava I
a na druhej strane uvádza, že postup tohto súdu namieta v exekučnom konaní vedenom
iným súdom, a to Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 72 Ek 225/2017. Označený
nedostatok petitu sťažnosti nie je možné pri zastúpení sťažovateľky kvalifikovaným
advokátom preklenúť v odôvodnení sťažnosti, pričom v danom prípade zmätočnosť petitu
sťažnosti plne korešponduje aj s odôvodnením sťažnosti.
13. Ústavný súd nezávisle od uvedeného konštatuje, že pokiaľ podľa sťažovateľky
prieťahy v exekučnom konaní spočívali v tom, že vo veci bolo vydané upovedomenie
o začatí exekúcie 10. mája 2018, t. j. po viac ako 5 mesiacov od podania návrhu na exekúciu
sťažovateľkou ako oprávnenou 6. decembra 2017, takáto doterajšia dĺžka exekučného
konania nenasvedčuje možnosti porušenia základných práv sťažovateľky.
14. Vzhľadom na to ústavný súd konštatuje, že sťažnosť ako celok pôsobí
nedostatočne a neurčito, vytvára priestor pre dohady a dedukcie, čo sa pri uplatnení
námietky o porušení základných práv (pri zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom)
v konaní pred ústavným súdom zásadne neakceptuje (m. m. III. ÚS 26/2012,
III. ÚS 241/2013, III. ÚS 244/2014).
15. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky
právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti
advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný
vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie
konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady.
16. Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí
vyplývajúce z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na
taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom
a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje
nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04,
IV. ÚS 168/05). Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura
scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr.
advokáta).
17. Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie
sťažovateľky považoval už nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí za dostatočný
dôvod na odmietnutie sťažnosti. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, v dôsledku čoho rozhodovanie o ďalších
procesných návrhoch sťažovateľky stratilo v danej veci opodstatnenie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. mája 2018