Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 342/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. mája 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca

spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti

LubriTEC SK, s. r. o., Májová 1098, Čadca, zastúpenej spoločnosťou JUDr. Bohuslav

MAJCHRÁK, advokát, spol. s r. o., Nová Bystrica 850, v mene ktorej koná konateľ

a advokát JUDr. Bohuslav Majchrák, vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na súdnu ochranu podľa v spojení s

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

zo 16. novembra 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti LubriTEC SK, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

23. januára 2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti LubriTEC SK, s. r. o.,

Májová 1098, Čadca (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej spoločnosťou JUDr. Bohuslav

MAJCHRÁK, advokát, spol. s r. o., Nová Bystrica 850, v mene ktorej koná konateľ

a advokát JUDr. Bohuslav Majchrák, vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na súdnu ochranu podľa v spojení s

(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného

súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 16. novembra

2017.

2. Z obsahu podanej sťažnosti a jej príloh vyplýva: «dňa 20.07.2017 sme na

Okresnom súde Banská Bystrica ako jedinom príslušnom exekučnom súde v Slovenskej

republike (pre návrhy podané po 01.04.2017) podali prostredníctvom svojho právneho

zástupcu (uvedeného v záhlaví) návrh na vykonanie exekúcie a to spôsobom podľa § 48

ods. 7 Exekučného poriadku č. (ďalej len „Ex. por.“), teda elektronickými

prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom nato určeného

elektronického formulára. Návrh bol autorizovaný platným mandátnym certifikátom

advokáta - JUDr. Bohuslava Majchráka. Jednou z príloh priložených k návrhu na

vykonanie exekúcie bola samozrejme i plná moc (plnomocenstvo) udelená nami ako

oprávneným z exekučného titulu nášmu právnemu zástupcovi na zastupovanie v exekučnom

konaní. Táto príloha bola z listinnej podoby prevedená do elektronickej podoby (formát

.PDF) a autorizovaná (rovnako ako návrh) našim právnym zástupcom - advokátom jeho

mandátnym certifikátom (advokátsky preukaz).

Po podaní návrhu sme dňa 01.08.2017 obdržali výzvu súdu, v ktorej nás súd (VSÚ)

vyzval na odstránenie nedostatkov návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré mali spočívať v

tom, že (A) trovy exekúcie neboli vyčíslené riadne a (B) nebolo zaslané plnomocenstvo v

súlade s § 23 zákona o e-Governmente, teda nebolo buď autorizované (okrem advokáta)

i samotným oprávneným (nami) alebo nevzniklo zaručenou konverziou listinnej podoby do

elektronickej podoby. K výzve súdu sme toho istého dňa (01.08.2017) prostredníctvom

príslušného formulára podali vyjadrenie, v ktorom sme uviedli, že s výzvou VSÚ ohľadne

správnosti zaslanej plnej moci nesúhlasíme, nakoľko nemá žiadnu oporu v zákone a teda je

od nás žiadané splnenie povinnosti, ktorú nám ale žiadny zákon neukladá...

Dňa 19.09.2017 nám bolo doručené Uznesenie súdu vydané VSÚ zo dňa 18.09.2017,

ktorým bol náš návrh na vykonanie exekúcie odmietnutý. Z odôvodnenia vyplýva, že návrh

bol odmietnutý v zmysle § 52 ods. 1 Ex. por. pretože vada návrhu - doloženie plnej moci

(ktorá by vznikla zaručenou konverziou alebo bola autorizovaná i oprávneným), nebola

odstránená. Proti rozhodnutiu súdu (VSÚ) sme dňa 22.09.2017 podali sťažnosť.

Dňa 22.11.2017 nám bolo doručené rozhodnutie - Uznesenie sp. zn. , ktorým

súd (sudca) našu sťažnosť zamietol ako nedôvodnú...

Jedinou spornou - právnou otázkou v exekučnom konaní bolo, či je nutné plnú moc

(na zastupovanie v exekučnom konaní) ako prílohu k návrhu na vykonanie exekúcie

vyhotovenej v listinnej podobe zaručene konvertovať v zmysle zákona o e-Governmente do

elektronickej podoby, alebo postačí, ak ju autorizuje advokát ako právny zástupca

oprávneného svojím elektronickým podpisom (mandátnym certifikátom) s ohľadom na § 82l

ods. 4 zákona o súdoch...

Tvrdíme, že plnú moc, ktorú sme súdu zaslali, sme riadne autorizovali. Plná moc ako

príloha bola autorizovaná zástupcom oprávneného (advokátom) a teda jeho kvalifikovaným

(zaručeným) elektronickým podpisom, a preto sme konali presne podľa zákona (§ 82l ods. 4

zákona o súdoch)...»

3. Podľa názoru sťažovateľky uznesením okresného súdu sp. zn.

zo 16. novembra 2017 bolo porušené jej základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 v spojení s a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru, pretože okresný súd podľa názoru sťažovateľky rozhodol arbitrárne vzhľadom

na to, že „máme jednoznačne zato, že súd napriek jasným právnym normám (§ 48 ods. 7

Ex. por. a § 82l ods. 4 zákona o súdoch) dospel k výkladu contra legem, k výkladu, ktorý

popiera účel právnej normy (odstránenie zbytočnej byrokracie a administratívneho

zaťažovania strán a súdu) a k výkladu, ktorým si súd atrahoval právomoc, ktorá mu nepatrí

( SR) a nám bola uložená povinnosť, ktorú zákon neukladá (

SR).“.

4. Podaním doručeným ústavnému súdu 14. marca 2018 sťažovateľka doplnila svoju

sťažnosť tak, že oznámila ústavnému súdu, že „po podaní sťažnosti proti obdobnému

rozhodnutiu v inom exekučnom konaní vedenom na návrh oprávneného - iného nášho

klienta, bolo z odôvodnenia vo veci konajúceho súdu zistené, že na prvom grémiu

Okresného súdu Banská Bystrica bol pomerom hlasov 7 ku 5 (!) prijatý záver, že tento súd

ako súd exekučný bude pro futuro vyžadovať zaručenú konverziu plnej moci podľa zákona

o e-Governmente.“.

5. Sťažovateľka v petite podanej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení

s a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 16.11.2017 porušené boli.

2. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa

16.11.2017 zrušuje a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Banská Bystrica je povinný uhradiť sťažovateľke trovy konania pred

Ústavným súdom SR v sume 382,66 € (slovom tristoosemdesiatdva eur šesťdesiatšesť

centov) na účet ich právneho zástupcu JUDr. Bohuslav MAJCHRÁK, advokát, spol. s r.o.

so sídlom v Novej Bystrici 850, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6.1 Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6.2 Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

7. Podľa každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho

nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

7.1 Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

7.2 Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

9. Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na súdnu

ochranu podľa v spojení s a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu sp. zn.

zo 16. novembra 2017, ktorým bola zamietnutá jej sťažnosť proti uzneseniu

sp. zn. z 18. septembra 2017, ktoré bolo vydané vyšším súdnym úradníkom

okresného súdu.

10. Ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, v ktorej opakovane

uvádza, že k úlohám právneho štátu patrí aj vytvorenie právnych a faktických garancií na

uplatňovanie a ochranu základných práv a slobôd ich nositeľov, t. j. fyzických osôb

a právnických osôb. Ak je na uplatnenie alebo ochranu základného práva alebo slobody

potrebné uskutočniť konanie pred orgánom verejnej moci, úloha štátu spočíva

v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní, ktoré sú dostupné bez akejkoľvek

diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd. Koncepcia týchto konaní

musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva alebo slobody, a preto ich

imanentnou súčasťou sú procesné záruky základných práv a slobôd. Existenciou takýchto

konaní sa však nevyčerpávajú ústavné požiadavky späté s uplatňovaním základných práv

a slobôd. Ústavnosť týchto konaní predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým

sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle a s využitím všetkých

zákonom ustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu takých procesných postupov.

Ústavný súd z tohto hľadiska osobitne pripomína objektivitu takého postupu orgánu

verejnej moci (, ). Len objektívnym postupom sa v rozhodovacom

procese vylučuje svojvôľa v konaní a rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci.

Objektívny postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití všetkých

dostupných zdrojov zisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale aj v tom, že takéto

rozhodnutie obsahuje aj odôvodnenie, ktoré preukázateľne vychádza z týchto objektívnych

postupov a ich využitia v súlade s procesnými predpismi.

11. Účelom je zaručiť každému prístup k súdnej ochrane.

Základné právo zaručené umožňuje každému, aby sa stal po splnení

predpokladov ustanovených zákonom účastníkom súdneho konania. Ak osoba splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd je jej povinný umožniť stať sa účastníkom konania

so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia

vyplývajú.

12. Článok 6 ods. 1 dohovoru každému zaručuje právo podať žalobu o uplatnenie

svojich občianskych práv a záväzkov na súde. Takto interpretovaný článok zahŕňa právo

na súd, do ktorého patrí právo na prístup k súdu. K nemu sa pridávajú záruky ustanovené

čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o organizáciu a zloženie súdu a vedenie konania. To

všetko v súhrne zakladá právo na spravodlivé prejednanie veci [rozhodnutie Európskeho

súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) z 21. februára 1975, séria A, č. 18, s. 18, § 36].

Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe princíp rovnosti zbraní, princíp

kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie

súdneho rozhodnutia a iné požiadavky spravodlivého procesu ().

13. Z judikatúry ESĽP, ktorú si osvojil aj ústavný súd, vyplýva, že „právo na súd“,

ktorého jedným aspektom je právo na prístup k súdu, nie je absolútne a môže podliehať

rôznym obmedzeniam. Uplatnenie obmedzení však nesmie obmedziť prístup jednotlivca

k súdu takým spôsobom a v takej miere, že by uvedené právo bolo dotknuté v samej svojej

podstate. Okrem toho tieto obmedzenia sú zlučiteľné s čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý

garantuje právo na spravodlivé súdne konanie, len vtedy, ak sledujú legitímny cieľ a keď

existuje primeraný vzťah medzi použitými prostriedkami a týmto cieľom (napr. Guérin

c. Francúzsko, 1998).

14. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. ,

, ) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo

každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže

mať základ v právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných

zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý

predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne

súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu

súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne

interpretovaná platná a účinná právna norma ().

15. Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu

(, ). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces ().

16. Aj ESĽP vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy

odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý

argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť

podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie,

vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného

prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý

je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však

ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29;

Hiro Balani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. 5.

1997; Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).

17. Ústavný súd poukazuje na to, že je primárnym východiskom

pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných

na poskytovanie právnej ochrany garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy

( až ). V súvislosti so základným právom podľa

treba mať zároveň na zreteli aj , podľa ktorého podmienky

a podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. , podľa ktorého sa

možno domáhať práv uvedených okrem iného v len v medziach zákonov,

ktoré toto ustanovenie vykonávajú ().

18. Uvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní

o namietanej veci aj okresný súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu v rámci predbežného

prerokovania sťažnosti posúdiť, či ich skutočne rešpektoval, a to minimálne v takej miere,

ktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná, a na tomto základe formulovať

záver, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.

19. Sťažovateľka v sťažnosti predovšetkým namieta, že okresný súd rozhodol

arbitrárne, keď uznesením sp. zn. zo 16. novembra 2017 zamietol jej

sťažnosť proti uzneseniu sp. zn. z 18. septembra 2017, ktoré bolo vydané

vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Podľa názoru sťažovateľky uznesenie

okresného súdu sp. zn. zo 16. novembra 2017 je arbitrárne, pretože okresný

súd v dôsledku nesprávneho výkladu právnych predpisov uložil sťažovateľke povinnosť,

ktorú zákon neustanovuje. Okresný súd vyzval sťažovateľku na zaručenú konverziu

splnomocnenia na zastupovanie v exekučnom konaní. Podľa názoru sťažovateľky

postačovalo, ak advokát autorizuje splnomocnenie ako právny zástupca oprávneného

v exekučnom konaní len svojím elektronickým podpisom (mandátnym certifikátom).

Sťažovateľka zastáva názor, že zaručená konverzia v danom prípade nie je potrebná.

20. V relevantnej časti odôvodnenia uznesenia sp. zn.

zo 16. novembra 2017 okresný súd uviedol:

„... Keďže Exekučný poriadok neobsahuje ustanovenia o preukazovaní oprávnenia

konať za inú osobu alebo v jej mene, ako lex generalis sa použije , podľa

ktorého musí byť splnomocnenie udelené splnomocniteľom písomne. V exekučnom konaní

ako konaní, ktoré je možné iniciovať výlučne elektronicky, je vylúčené preukázať

oprávnenie konať v mene inej osoby udelením splnomocnenia v listinnej podobe. Na

elektronickú podobu splnomocnenia sa preto použijú ustanovenia zákona e-Governmente, a

to konkrétne § 23 upravujúci autorizáciu a preukazovanie oprávnenia konať v mene inej

osoby. Ak oprávnenie konať vzniká udelením splnomocnenia tak, ako je to v danom prípade,

citované ustanovenie vyžaduje na dokumente preukazujúcom oprávnenie konať v mene inej

osoby autorizáciu splnomocniteľom, keďže iba autorizácia splnomocniteľom preukazuje

autenticitu splnomocniteľa ako osoby, ktorá splnomocnenie udelila. Autorizácia

splnomocnenia advokátom ako splnomocnencom nie je postačujúca, pretože preukazuje len

autenticitu splnomocnenca, a teda skutočnosť, že advokát plnú moc prijal. Ak splnomocniteľ

nedisponuje možnosťou autorizácie, t. j. elektronického podpísania, za účelom zachovania

právnych účinkov pôvodného listinného splnomocnenia a jeho použiteľnosti pri vykonávaní

úkonov v mene oprávneného ako účastníka konania v exekučnom konaní ostáva

jedinou možnosťou vykonanie zaručenej konverzie splnomocnenia opatreného

vlastnoručným podpisom splnomocniteľa z listinnej podoby do elektronickej podľa § 36

ods. 3 zákona o e-Governmente tak ako ju definuje § 35 ods. 2 zákona o e-Govemmente.

Súd vo vzťahu k argumentu uvedenému v sťažnosti, že „prípadná konverzia“

splnomocnenia by mala za následok len to, že by ju autorizoval advokát svojim podpisom,

čiže to, čo už vykonané bolo, dáva do pozornosti oprávneného, že súčasťou zaručenej

konverzie je okrem transformovania pôvodného dokumentu v listinnej podobe na

elektronický dokument /§ 36 ods. 3 písm. a) zákona o e-Govemmente/ a jeho autorizácie

oprávnenou osobou aj vytvorenie osvedčovacej doložky vo forme elektronického dokumentu

/§ 36 ods. 3 písm. b) zákona o e-Govemmente/, autorizácia osvedčovacej doložky a

novovzniknutého elektronického dokumentu spoločne a pripojenie časovej pečiatky /§ 36

ods. 3 písm. c) zákona o e-Govemmente/ a vytvorenie záznamu o vykonanej zaručenej

konverzii /§ 36 ods. 3 písm. d) zákona o e-Govemmente/. Autorizáciou splnomocnenia

advokát preukázal len prijatie plnej moci tak, ako je uvedené vyššie, nie jej udelenie zo

strany oprávneného ako účastníka konania...“

21. Na základe citovaného ústavný súd konštatuje, že okresný súd sa v napadnutom

uznesení sp. zn. zo 16. novembra 2017 zaoberal a ústavne akceptovateľným

spôsobom aj vysporiadal s relevantnými námietkami sťažovateľky týkajúcimi sa otázky, či

je potrebné splnomocnenie na zastupovanie v exekučnom konaní vyhotovené v listinnej

podobe ako prílohu k návrhu na vykonanie exekúcie zaručene konvertovať v zmysle zákona

č. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších

predpisov do elektronickej podoby, alebo postačí, ak ju autorizuje advokát ako právny

zástupca oprávneného svojím elektronickým podpisom (mandátnym certifikátom).

22. Okresný súd sa s námietkami sťažovateľky nestotožnil, a preto sťažnosť

sťažovateľky proti uzneseniu sp. zn. z 18. septembra 2017, vydanému

vyšším súdnym úradníkom, zamietol. Napadnuté uznesenie okresného súdu sp. zn.

zo 16. novembra 2017 nemožno podľa názoru ústavného súdu považovať za

zjavne neodôvodnené a ani za arbitrárne, t. j. také, ktoré by bolo založené na právnych

záveroch, ktoré nemajú oporu v zákone, resp. popierajú podstatu, zmysel a účel

v napadnutom konaní aplikovaných ustanovení právnych predpisov.

23. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutým uznesením

okresného súdu sp. zn. zo 16. novembra 2017 a základným právom na súdnu

ochranu podľa v spojení s a právom na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľka namieta, neexistuje

taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto

pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľky, ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu

sp. zn. zo 16. novembra 2017, podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

24. K námietke nevysporiadania sa so všetkými skutočnosťami uvádzanými

sťažovateľkou v jej sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

z 18. septembra 2017, ktoré bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, ústavný súd v súlade

so svojou konštantnou judikatúrou uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo

účastníka konania na spravodlivé súdne konanie (m. m. , ).

25. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti neprichádzalo už do úvahy rozhodovať

o ďalších návrhoch sťažovateľky uplatnených v petite sťažnosti (zrušenie uznesenia

okresného súdu sp. zn. zo 16. novembra 2017, vrátenie veci na ďalšie

konanie a priznanie náhrady trov konania).

26. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. mája 2018