Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 110/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. júna 2018 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Mojmíra

Mamojku o sťažnosti , , zastúpenej advokátom

JUDr. Petrom Belicom, advokátska kancelária, Konventná 9, Bratislava, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. , takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 312,28 € (slovom tristodvanásť eur a dvadsaťosem centov) na účet advokáta

JUDr. Petra Belicu, Konventná 9, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -7 z 13. marca 2018 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

, (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Následne ústavný súd 18. apríla 2018 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnej

stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania

o prijatej sťažnosti.

3. Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 7. mája 2018, ktorého

súčasťou bola aj chronológia úkonov okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní,

z ktorej vyplývajú tieto podstatné skutočnosti:

„Návrh sťažovateľky bol okresnému súdu doručený 23. októbra 2013

21.11.2013 - uznesenie - maloletému ustanovený opatrovník pre konanie ÚPVS

Čadca

13.2.2014 - vyjadrenie odporcu k návrhu na určenie otcovstva, návrh na prerušenie

konania

28.3.2014 - sup vyrubený

2.4.2014 - návrh na prerušenie konania zaslaný na vyjadrenie

3.4.2014 - sup uhradený

3.4.2014 - vyjadrenie navrhovateľky k návrhu na prerušenie konania

8.4.2014 - vytýčený termín pojednávania na deň 13.5.2014

13.5.2014 - pojednávanie, odročené na 1.7.2014

6.5.2014 - uznesenie - návrh odporcu na prerušenie konania zamietnutý

15.5.2014 - navrhovateľka predložila mená a adresy svedkov a mená a adresy

rodinných príslušníkov neb.

1.7.2014 - pojednávanie, odročené na neurčito za účelom nariadenia znaleckého

dokazovania

8.7.2014 - návrh na vstup vedľajšieho účastníka na strane odporcu

9.7.2014 - referát sudkyne - nariadila zaslať návrh na vyjadrenie

22.7.2014 - odporca súhlasí s návrhom

17.9.2014 - navrhovateľka predložila mená a adresy súrodencov neb. domnelého

otca

6.2.2015 - uznesenie - výzva na zloženie zálohy

11.2.2015 - záloha zložená

2.4.2015 - výzva pre kolízneho opatrovníka či vznáša alebo nie procesný návrh

na pristúpenie ako vedľajšieho účastníka do konania na strane odporcu

23.4.2015 - ÚPVS doporučuje vstup vedľajšieho účastníka

17.6.2015 - navrhovateľka urguje nariadenie znaleckého dokazovania

30.6.2015 - uznesenie - nariadené znalecké dokazovanie

21.7.2015 - odvolanie vedľajších účastníkov

30.7.2015 - súdna znalkyňa žiadala o poskytnutie preddavku

16.9.2015 - spis doručený na Krajský súd v Žiline

5.11.2015 - návrat spisu - odvolanie vedľajších účastníkov odmietnuté

17.3.2016 - referát sudkyne - predložiť spis VSÚ za zistenie nového znalca

30.3.2016 - uznesenie - ustanovený znalec . termín

pojednávania na deň 19.5.2016, na pojednávaní bol vypočutý súdny znalec, pojednávanie

odročené na neurčito za účelom vykonania znaleckého dokazovania

23.5.2016 - súdny znalec predložil vyúčtovanie za účasť n pojednávaní

30.9.2016 - uznesenie - upresnená znalecká úloha

17.10.2016 - znalec požiadal o súčinnosť pri odbere vzorky na analýzu DNA, termín

16.11.2016 - opravné uznesenie k uzneseniu zo dňa 30.9.2016

25.11.2016 - odvolanie

15.12.2016 - referát sudkyne - nariadila zaslať odvolanie na vyjadrenie

28.12.2016 - vyjadrenie navrhovateľky

16.1.2017 - spis doručený KS Žilina

16.2.2017 - návrat spisu, odvolanie odmietnuté

16.1.2017 - odvolanie doručené cestou KS na tunajší súd

13.2.2017 - odvolanie zaslané navrhovateľke na vyjadrenie

25.4.2017 - vyjadrenie k odvolaniu

19.6.2017 - spis doručený na KS Žilina

20.7.2017 - vrátený bez meritórneho rozhodnutia (nedôvodné predložený, proti

napadnutému uzneseniu zákon odvolanie nepripúšťa)

9.8.2017 - referát sudkyne - a bolo

oznámené, že im vznikla povinnosť ustanoviť sa pred súdneho znalca

14.12.2017 - doručený znalecký posudok

15.12.2017 - spis predložený sudkyni

8.1.2018 - sudkyňa vytýčila termín pojednávania na deň 15.2.2018, vo veci

rozhodnuté

14.3.2018 - žiadosť sudkyne o predĺženie lehoty na vypracovanie rozhodnutia, lehota

predĺžená do 13.4.2018, rozsudok zaslaný účastníkom konania.“

4. Ústavný súd zistil tieto skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania

zo súdneho spisu, ktorý mu bol zapožičaný 17. mája 2018.

5. Predsedníčka okresného súdu v závere svojho vyjadrenia vyjadrila súhlas

s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

6. Právny zástupca sťažovateľky v podaní doručenom 29. mája 2018 vyjadril súhlas

s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného

práva zaručeného a práva podľa dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní.

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

12. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1

dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného

dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, ,

).

13. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry

ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca

sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota

osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

14. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

15. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý súdom prikazuje,

aby postupovali v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,

predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného

zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej z , podľa ktorého súd

postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom

pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

16. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho

konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj

povahu prerokúvanej veci.

17. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľka

navrhovateľkou „o určenie otcovstva k jej maloletému dieťaťu“ , ústavný súd konštatuje, že

obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto dĺžka

konania nebola závislá na právnej náročnosti prerokovávanej veci. Čo sa týka skutkovej

zložitosti veci ústavný súd pripúšťa, že vzhľadom na smrť označeného otca dieťaťa bolo

potrebné vykonať znalecké dokazovanie, čo mohlo predlžiť napadnuté konanie, avšak nie je

možné tým ospravedlniť doterajšiu dĺžku napadnutého konania, ktorá je z hľadiska toho,

„čo je v hre“ zjavne neprimeraná. Z hľadiska závažnosti veci ide o takú, ktorá si vyžaduje

urýchlený postup v konaní vzhľadom na právne a faktické postavenie a budúcnosť dieťaťa

(m. m. ).

18. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako strany tohto súdneho

konania. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka neprispela k doterajšej dĺžke napadnutého

konania a na výzvy súdu reagovala v primeraných lehotách.

19. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup samotného okresného súdu.

20. Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu v napadnutom konaní

konštatuje, že vzhľadom na predmet konania doterajšia dĺžka napadnutého konania, ako aj

časové odstupy medzi jednotlivými úkonmi súdu svedčia o nedostatočne razantnom postupe

okresného súdu. Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu preto dospel k záveru,

že napadnuté konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi.

21. Ústavný súd pri hodnotení postupu okresného súdu vychádzal aj zo svojej

konštantnej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené

nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, resp.

nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu

právnej neistoty (, , ).

22. Ako príklad nesústredeného postupu okresného súdu v napadnutom konaní

možno uviesť priebeh znaleckého dokazovania, keď na pojednávaní konanom 1. júla 2014

odročenom na účel nariadenia znaleckého dokazovania bolo samotné znalecké dokazovanie

(po opakovaných konzultáciách so znalcom, pozn.) nariadené až uznesením z 30. júna 2015.

Napriek uvedenému okresný súd pri ustanovení nového znalca opäť konzultoval správnosť

zadania úlohy, ktorého výsledkom bolo uznesenie z 30. septembra 2016, ktorým bola

upresnená znalecká úloha. Následne okresný súd musel v súvislosti s už označeným

uznesením vydať opravné uznesenie zo 16. novembra 2016. Okresný súd v tejto súvislosti

trikrát predložil príslušnému krajskému súdu vec na rozhodnutie o odvolaní odporcov proti

uzneseniu o nariadení znaleckého dokazovania, hoci podľa zásady iura novit curia mohol

a mal vedieť, že proti takýmto uzneseniam nie je prípustné odvolanie, a preto mal

postupovať podľa a odvolania predložiť odvolaciemu súdu až po vydaní

rozhodnutia vo veci samej.

23. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

označených práv sťažovateľky, preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto

nálezu.

24. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že rozsudok súdu prvej inštancie

v napadnutom konaní nadobudol právoplatnosť (podľa vyznačenej doložky právoplatnosti,

pozn.) 15. mája 2018 aj napriek vysloveniu porušenia označených práv sťažovateľky,

neprikázal okresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov,

pretože označená vec bola už v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľky

právoplatne skončená.

III.

25. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

26. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

27. Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie

v sume 5 000 €, ktoré odôvodnila nečinnosťou a neefektívnou činnosťou súdu, existenčným

významom pre syna sťažovateľky, o ktorého status ide v napadnutom konaní, a enormnou

psychickou záťažou v súvislosti s napadnutým konaním.

28. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie

podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

29. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, zistené

prieťahy v postupe okresného súdu, berúc do úvahy predmet konania na okresnom súde,

správanie sťažovateľky a všetky okolnosti daného prípadu, ústavný súd, majúc na pamäti to,

že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy

pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených , resp. záväznou

medzinárodnou zmluvou, považoval priznanie sumy 2 000 € za primerané finančné

zadosťučinenie podľa (bod 2 výroku nálezu).

30. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca si uplatnil

náhradu trov právneho zastúpenia v sume 312,28 €.

31. Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

32. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade

priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku

2017 v sume 884 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( )

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2018 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 147,33 €. Ďalej má právny zástupca

sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu za dva úkony právnej služby podľa

vyhlášky vykonané v roku 2018 po 8,84 €.

33. Keďže suma uplatnenej náhrady trov konania neprevyšovala sumu vypočítanú

ústavným súdom, ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov konania v požadovanej

sume 312,28 €.

34. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s

) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 3 výroku nálezu).

35. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. júna 2018