Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 216/2018
PDF · 170.32 KB
No categories available
III. ÚS 216/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. júna 2018
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
zastúpeného advokátom JUDr. Ing. Ľubomírom Havlíkom, advokátska kancelária,
Bratislava, Svätoplukova 28, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46
ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 3 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VII/1 Gv 95/15/1000-68
z 20. decembra 2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. januára
2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal
porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VII/1 Gv 95/15/1000-68
(ďalej len „prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry“) z 20. decembra 2017 (ďalej
aj „napadnuté rozhodnutie prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry“).
2. Z obsahu sťažovateľom podanej sťažnosti vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa
Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej protikorupčnej
jednotky, expozitúry Západ (ďalej len „vyšetrovateľ národnej kriminálnej agentúry“)
pod ČVS: PPZ-360/NKA-PK-ZA-2013 z 22. mája 2017 jej bolo spoločne s ďalšími
osobami podľa § 206 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) vznesené obvinenie za pokračovací zločin
poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1 a 4
písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Trestný zákon“) spáchaný v jednočinnom súbehu s pokračovacím obzvlášť závažným
zločinom subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 a 6 písm. a) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. i) Trestného zákona a na § 37 písm. k) Trestného zákona.
Podľa vyjadrenia sťažovateľa mu bolo uznesenie vyšetrovateľa národnej kriminálnej
agentúry ČVS: PPZ-360/NKA-PK-ZA-2013 z 22. mája 2017 «... doručované poštou
do vlastných rúk na adresu jeho trvalého bydliska. Pretože sťažovateľ nebol poštovým
doručovateľom v mieste trvalého bydliska zastihnutý, zásielka bola 30.05.2017 uložená
na pošte a poštový doručovateľ vhodil sťažovateľovi do poštovej schránky Oznámenie
o uložení zásielky (tzv. „žltý lístok“) s poučením, že si zásielku môže vyzdvihnúť na pošte
v odbernej lehote 18 kalendárnych dní. Sťažovateľ si v odbernej lehote 16.06.2017 zásielku
na pošte vyzdvihol a 19.06.2017, teda v trojdňovej lehote podľa § 187 odsek 1 Trestného
poriadku, proti doručenému uzneseniu o vznesení obvinenia podal sťažnosť.». Uznesením
prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry č. k. VII/1 Gv 95/15/1000-37 z 3. marca 2017 bolo
rozhodnuté o zamietnutí sťažovateľom podanej sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa
národnej kriminálnej agentúry ČVS: PPZ-360/NKA-PK-ZA-2013 z 22. mája 2017.
V ďalšom sťažovateľ využil mimoriadny opravný prostriedok podľa § 363 a nasl. Trestného
poriadku, na podklade ktorého Generálny prokurátor Slovenskej republiky svojím
uznesením č. k. XVI/2 Pz 76/17/1000-7 z 28. novembra 2017 zrušil uznesenie prokurátora
úradu špeciálnej prokuratúry č. k. VII/1 Gv 95/15/1000-37 z 3. marca 2017 a vec vrátil
na nové konanie a rozhodnutie. Následne uznesením prokurátora úradu špeciálnej
prokuratúry č. k. VII/1 Gv 95/15/1000-68 z 20. decembra 2017 bola sťažovateľom podaná
sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa národnej kriminálnej agentúry ČVS: PPZ-360/NKA-
PK-ZA-2013 z 22. mája 2017 zamietnutá ako oneskorená. V ostatnom sťažovateľ podal
sťažnosť ústavnému súdu.
3. V podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľ poukázal predovšetkým na to, že
„... postupom prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky a na základe neho vydaným uznesením číslo konania
VII/1 Gv 95/15/1000-68 z 20.12.2017 boli podľa názoru sťažovateľa porušené jeho
základné práva“. Svoj názor v súhrne odôvodnil tým, že „Neoddeliteľnou súčasťou práva
na obhajobu je právo obvineného vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú
za vinu. Podanie sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia je prvou možnosťou,
kedy sa obvinený môže k vznesenému obvineniu vyjadriť a uviesť skutočnosti a dôkazy
na svoju obhajobu. Tomuto právu obvineného korešponduje povinnosť orgánu
rozhodujúceho o sťažnosti zaoberať sa tvrdeniami obvineného a náležíte sa s jeho
obhajobou v odôvodnení rozhodnutia o sťažnosti vysporiadať. Aplikovaním fikcie doručenia
pri doručovaní uznesenia o vznesení obvinenia bez toho, aby pre jej uplatnenie boli
naplnené zákonné podmienky, čo malo za následok uplynutie lehoty na podanie sťažnosti
ešte pred tým, ako sa sťažovateľ o vznesení obvinenia vôbec dozvedel, prokurátor fakticky
odňal sťažovateľovi možnosť podať účinný opravný prostriedok a vyhol sa tak svojej
povinnosti vysporiadať sa s obhajobou sťažovateľa a reagovať na jeho tvrdenia. Tým,
že prokurátor posudzoval len formálnu stránku sťažnosti a z dôvodu oneskoreného podania
sa jej obsahovou stránkou vôbec nezaoberal, zároveň porušil aj právo sťažovateľa na inú
právnu ochranu podľa čl. 46 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky. V zmysle § 230 odsek 1
Trestného poriadku je totiž úlohou prokurátora aj výkon dozoru nad dodržiavaním
zákonnosti v prípravnom konaní.“. V závere svojej argumentácie uviedol, že „Využívanie
fikcie doručenia na to, aby akékoľvek uznesenie nadobudlo právoplatnosť ešte predtým,
než bolo adresátovi reálne doručené, hoci tento si ho riadne prevzal v úložnej dobe na pošte
a nijako sa jeho doručeniu nevyhýbal, považuje sťažovateľ za zneužívanie tohto inštitútu,
a to obzvlášť v prípade doručovania uznesenia o vznesení obvinenia. Vznesenie obvinenia
je totiž významným zásahom do práv obvineného, s ktorým zákon spája aj hrozbu
obmedzenia jeho základného práva na osobnú slobodu alebo práva vlastniť majetok.“.
4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd, po prijatí sťažnosti
na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
uznesením číslo konania VII/1 Gv 95/15/1000-68 z 20.12.2017 porušil základné právo
na obhajobu zaručené v čl. 50 odsek 3 Ústavy Slovenskej republiky
a v čl. 6 odsek 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné právo
na inú právnu ochranu zaručené v 46 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Uznesenie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky číslo konania VII/1 Gv 95/15/1000-68 z 20.12.2017 sa zrušuje a vec
sa mu vracia na ďalšie konanie.
3. Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania v sume
390,50 € na účet jeho právneho zástupcu, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti
nálezu.“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá
právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti,
alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene
môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný
súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.
7. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému
všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať
všeobecné súdy, resp. iné orgány verejnej moci, ktorým predovšetkým prislúcha
interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu
zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02,
8. Základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje, že každý sa môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde
a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Takým
orgánom môže byť aj generálna prokuratúra. Súčasťou základného práva na inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať
o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo
opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 36 ods. 1 zákona o prokuratúre), pričom tomuto
právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným
postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu
vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány
prokuratúry jej podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03
a III. ÚS 133/06), t. j. za porušenie základného práva na inú právnu ochranu nemožno
považovať samu osebe skutočnosť, že prokuratúra podnetu, resp. opakovanému podnetu
nevyhovie podľa predstáv jeho pisateľa (napr. I. ÚS 38/02, II. ÚS 358/06, IV. ÚS 28/06
atď.).
9. Ústavný súd v súlade so svoju ustálenou judikatúrou konštatuje, že nie je zásadne
oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory iných orgánov verejnej moci, ktoré
ich pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,
či náležite zistili skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo svojich zistení vyvodili.
Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie
a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach
a základných slobodách (m. m. I. ÚS 13/00, II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00,
10. Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti a k nej pripojenej prílohy konštatuje, že sa
stotožňuje s názorom prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry uvedeným odôvodnením
jeho uznesenia č. k. VII/1Gv95/15/1000-68 z 20. decembra 2017 v otázke postupu
a následného počítania lehoty pri doručovaní uznesenia z 22. mája 2017 o vznesení
obvinenia voči sťažovateľovi. V súvislosti s uvedeným prokurátor úradu špeciálnej
prokuratúry v odôvodnení uznesenia z 20. decembra 2017, ktorým sťažovateľom podanú
sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa národnej kriminálnej agentúry z 22. mája 2017
odmietol z dôvodu jej oneskorenosti, okrem iného uviedol:
„Obv. aj obv. bolo uznesenie
o vznesení obvinenia zasielané poštou do miesta trvalého pobytu,
. Po neúspešnom doručení dňa 29.05.2017 bola zásielka uložená na poštu
k vyzdvihnutiu obvineným 30.05.2017 a obv.
bol upovedomený o zásielke uloženej na pošte. Obv. bola rovnako
neúspešne doručovaná obálka uložená na pošte dňa 30.05.2017. Obv. ,
obv. si uznesenie o vznesení obvinenia prevzali po neúspešnom
doručovaní, uložení zásielky a upovedomení o uloženej zásielke dňa 16.06.2017 a podali
voči nemu sťažnosť.
Podľa § 66 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku: do vlastných rúk sa doručuje
osobám oprávneným podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok, rovnopis takéhoto
rozhodnutia.
Podľa § 66 odsek 3 Trestného poriadku: ak nebol adresát zásielky, ktorú treba
doručiť do vlastných rúk, zastihnutý na adrese, ktorú na tieto účely uviedol, zásielka sa
uloží u orgánu, ktorý zásielku doručuje a adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, že mu
zásielku príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak zostane i nový pokus o doručenie
bezvýsledný, uloží sa písomnosť na pošte alebo orgáne obce a adresát sa vhodným
spôsobom upovedomí, kde a kedy si môže zásielku vyzdvihnúť. Ak si adresát zásielku
nevyzdvihne do troch pracovných dní od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty
za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel; toto neplatí, ak ide o doručenie
obžaloby, uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania a trestného rozkazu.
Z uvedeného vyplýva, že u obv. a
pri doručovaní uznesenia o vznesení obvinenia počítaním lehôt podľa Trestného poriadku
nastala fikcia doručenia dňa 02.06.2017. Následne plynula lehota na podanie sťažnosti,
ktorá márne uplynula 05.06.2017 v prvý pracovný deň po skončení lehoty. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 6. júna 2017, avšak sťažnosť bola proti nemu podaná
až 19.06.2017.“
11. Ústavný súd ďalej konštatuje, že prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry
napadnuté uznesenie z 20. decembra 2017 dostatočne a riadne odôvodnil, a preto
v súvislosti s ním nemohlo dôjsť k porušeniu v sťažnosti označených práv.
V dôsledku uvedeného ústavný súd teda nemohol preskúmať ani hmotnoprávne
podmienky a predpoklady vedúce k vyvodeniu trestnoprávnej zodpovednosti sťažovateľa
za skutok jemu kladený za vinu.
12. Pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie základného práva na obhajobu podľa čl. 50
ods. 3 ústavy a podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v ďalšom
priebehu konania bude môcť predniesť všetky svoje argumenty proti svojmu obvineniu.
13. Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť v zmysle § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
14. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. júna 2018