Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 9/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-45

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. júna 2018 v pléne

zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Miroslava Duriša,

Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa), Milana Ľalíka, Mojmíra Mamojku, Lajosa

Mészárosa, Marianny Mochnáčovej a Rudolfa Tkáčika predbežne prerokoval návrh skupiny

33 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpených advokátom JUDr. Petrom

Kubinom a advokátom JUDr. Danielom Lipšicom, Štefánikova 15, Bratislava, na začatie

konania podľa o súlade

o sociálnom poistení v znení , ktorým sa

mení a dopĺňa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov, s čl. 39 ods. 1

v spojení s , 2 a 4

a takto

rozhodol:

1. Návrh skupiny 33 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky p r i j í m a

na ďalšie konanie.

2. Návrhu skupiny 33 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na pozastavenie

účinnosti o sociálnom poistení v znení zákona

č. , ktorým sa mení a dopĺňa o sociálnom

poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení

neskorších predpisov, n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 2. marca 2018

doručený návrh skupiny 34 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na začatie

konania podľa (ďalej len „“)

a o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“). Ústavný súd preskúmal

sťažnosť a jej prílohy a zistil, že návrh podala skupina len 33 poslancov (ďalej len

„navrhovatelia“). Navrhovatelia ústavnému súdu navrhli rozhodnúť o nesúlade § 82b ods. 2

o sociálnom poistení v znení , ktorým

sa mení a dopĺňa o sociálnom poistení v znení neskorších

predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov,

zo 16. júna 2015 (ďalej aj „napadnuté ustanovenie“) s čl. 39 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 1,

2 a 4 .

2. Navrhovatelia uvádzajú, že Národná rada Slovenskej republiky vo svojom

6. volebnom období na 53. schôdzi 16. júna 2015 schválila [opätovne po jeho vrátení

prezidentom Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“)] vládny návrh zákona, ktorým sa

mení a dopĺňa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela zákona o sociálnom

poistení“). Novela zákona o sociálnom poistení bola uverejnená v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky pod č. a nadobudla účinnosť 1. júla 2015. Do zákona

č. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon

o sociálnom poistení“) sa zaviedol inštitút minimálneho dôchodku, ktorého cieľom je

podľa dôvodovej správy „zabezpečiť poistencovi, ktorý počas väčšiny svojho pracovného

života vykonával zárobkovú činnosť, dôchodkový príjem na takej úrovni, aby nebol ako

jednotlivec odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi. Na tento účel sa starobný dôchodok alebo

invalidný dôchodok vyplácaný po dovŕšení dôchodkového veku zvýši poistencovi, ktorý

splní zákonom ustanovené predpoklady, tak, aby suma tohto dôchodku alebo suma úhrnu

dôchodkov, ktoré sa poistencovi vyplácajú alebo na ktoré má nárok, bola vyššia ako suma

životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.“.

3. Navrhovatelia zároveň informujú, že „bolo do Novely ZoSP pozmeňujúcim

návrhom vložené Napadnuté ustanovenie...“, ktorého dôvodom je podľa spoločnej správy

výborov skutočnosť, že sporiteľ za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení

«neplatí plnú sadzbu starobného poistenia, pretože stanovenú časť platí vo forme

príspevkov na starobné sporenie do II. piliera. Rovnaký princíp je dôvodné a opodstatnené

uplatniť aj pri stanovení zásad zníženia sumy minimálneho dôchodku, na ktorý sa

za stanovených podmienok zvyšuje starobný dôchodok sporiteľa, ktorý je naďalej z hľadiska

druhového členenia dôchodkových dávok, starobným dôchodkom... Predloženým

pozmeňujúcim návrhom sa reaguje na možnosť vzniku morálneho hazardu v súvislosti

so zavedením minimálneho dôchodku pri skupine poistencov – sporiteľov. V prípade nižšej

príjmovej skupiny sporiteľov by totiž po zavedení minimálneho dôchodku v podobe

predloženej do NR SR mohlo dôjsť k takému stavu, kedy by z dôvodu dopadov investičných

rozhodnutí sporiteľa a/alebo portfólio manažérov spravujúcich fondy II. piliera boli

spôsobené straty „sanované“ z prostriedkov daňovníkov (v podobe garancie minimálneho

dôchodku) a zisky sprivatizované (v prípade, že by riziková investičná stratégia priniesla

sporiteľovi v úhrne z I. a II. piliera vyšší dôchodok než by mal, ak by do II. piliera nevstúpil

a zároveň vyšší než minimálny garantovaný dôchodok)... Navrhované zmeny prispejú

k posilneniu potreby aktívneho prístupu sporiteľa k svojím úsporám v II. pilieri, ako aj

k motivácii dôchodkových správcovských spoločností dosahovať také zhodnotenie majetku

vo fondoch II. piliera, ktoré by nielen v krátkodobom, ale aj dlhodobom horizonte jasne

porážalo úroveň inflácie a prinášalo sporiteľom reálny výnos.».

4. Napadnuté ustanovenie podľa názoru navrhovateľov „diskriminuje občanov

z dôvodu ich postavenia sporiteľa v systéme starobného dôchodkového sporenia... je tak

v rozpore so zásadou rovnosti v právach a zásadou nediskriminácie pri uplatňovaní

základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa

Slovenskej republiky, pretože vytvára nerovnosť medzi občanmi uplatňujúcimi svoje

základné právo“.

5. Navrhovatelia konkretizujú, že „zníženie minimálneho dôchodku podľa

Napadnutého ustanovenia u osôb z dôvodu ich účasti na starobnom dôchodkovom sporení...

nepredstavuje ústavne nevyhnutný rozumne odôvodnený legitímny cieľ, resp. legitímny

a ospravedlniteľný dôvod na diskrimináciu, a je navyše nezlučiteľný s princípmi logiky,

to všetko z nasledovných dôvodov:

(a) doplatok (čiastka rozdielu medzi minimálnym dôchodkom a dôchodkom,

na ktorý vznikol poistencovi nárok) sa financuje zo štátneho rozpočtu a nie z fondov

Sociálnej poisťovne;

(b) nárok na minimálny dôchodok závisí od počtu kvalifikovaných rokov trvania

dôchodkového poistenia;

(c) ak poistenec dosiahol potrebný počet kvalifikovaných rokov trvania

dôchodkového postenia, nárok na minimálny dôchodok a jeho výška nezávisí od výšky

príjmov, resp. zaplatených odvodov poistenca.“.

6. Argument uvedený v bode „(a)“ navrhovatelia odôvodňujú tak, že doplatok ako

rozdiel medzi minimálnym dôchodkom a dôchodkom, na ktorý vznikol poistencovi nárok

podľa zákona o sociálnom poistení, „nie je financovaný z fondu starobného poistenia, ale

zo štátneho rozpočtu, na tvorbe ktorého sa každý občan platiaci odvody na dôchodkové

poistenie podieľa platením daní a poplatkov. Na povinnosť občana platiť dane a poplatky

pritom nemá žiaden vplyv skutočnosť, či je alebo nie je sporiteľom“ podľa zákona

č. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (v citovanom texte aj „ZoSDS“, pozn.).

Podľa navrhovateľov teda „na tvorbu zdrojov, z ktorých sa financuje inštitút minimálneho

dôchodku (resp. doplatku) nemá vôbec žiaden vplyv to, či príslušný dôchodca platil počas

svojho pracovného života odvody len do Sociálnej poisťovne alebo či si na svoj starobný

dôchodok sporil aj v II. pilieri... dane a poplatky totiž bol povinný platiť bez ohľadu na to,

a jeho daňové a poplatkové povinnosti neboli tým nijako ovplyvnené. Keďže teda sporitelia

podľa ZoSDS sa na tvorbe zdrojov používaných na financovanie minimálneho dôchodku

(resp. doplatku) podieľajú rovnakou mierou ako osoby, ktoré sporiteľmi podľa ZoSDS nie

sú, nie je možné s nimi ohľadom výšky ich minimálneho dôchodku zaobchádzať menej

priaznivo než s osobami, ktoré sporiteľmi podľa ZoSDS nie sú... Doplatok do výšky

minimálneho dôchodku má teda charakter štátnej sociálnej dávky (podobne ako napríklad

prídavky na deti či rodičovské príspevky). Štátne sociálne dávky sú typické tým, že sú

priznávané na základe potreby a solidarity a nie na základe zásluhy či miery prispievania

poberateľa dávky na sociálne zabezpečenie.“.

7. K dôvodu uvedenému v bode „(b)“ navrhovatelia uvádzajú, že filozofickou

podstatou minimálneho dôchodku „je zabezpečiť určitú minimálnu príjmovú hranicu

pre všetky osoby bez rozdielu (a bez ohľadu na ich príjmy a mieru, ktorou sa podieľali

na financovaní štátu)“. Pri jeho zavedení musí byť tento inštitút uplatňovaný „férovo

a nediskriminačne“. Dôvod zavedenia minimálneho dôchodku má za následok, že „je

a musí byť úplne irelevantné, či poistenec zároveň bol alebo nebol sporiteľom podľa

ZoSDS. Ak je účelom zavedenia minimálneho dôchodku dosiahnuť stav, aby žiaden

dôchodca, ktorý splnil všeobecné kvalifikačné podmienky pre vznik nároku na minimálny

dôchodok, nebol odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi, potom je Napadnuté ustanovenie

v priamom rozpore s týmto účelom a práve ono bráni jeho dosiahnutiu, resp. zvyšuje riziko

jeho nedosiahnutia.

Znížená suma minimálneho dôchodku pre sporiteľov podľa ZoSDS totižto vedie

aj k situáciám, že pri týchto sporiteľoch súčet dôchodkov z I. piliera a II. piliera nedosahuje

úroveň minimálneho dôchodku, a tak základný cieľ Napadnutého ustanovenia... nie je

naplnený.“.

8. K argumentu uvedenému v bode „(c)“ navrhovatelia dôvodia, že „pri inštitúte

minimálneho dôchodku absentuje princíp zásluhovosti. Nárok na minimálny dôchodok

(resp. jeho doplatok) a jeho výška nijako nezávisí od výšky jeho odvodov na dôchodkové

poistenie zaplatených poistencom, pokiaľ tento dosiahol potrebný počet kvalifikovaných

rokov trvania starobného dôchodkového poistenia...

Ak vznik nároku na minimálny dôchodok a jeho výška vôbec nezávisia od výšky

zaplatených odvodov poistenca na starobné dôchodkové poistenie, potom nemôže byť

legitímnym dôvodom zníženia minimálneho dôchodku skutočnosť, že osoba platila časť

odvodov na dôchodkové zabezpečenie do II. piliera. To je aj logické, keďže teoreticky

nemožno vylúčiť ani to, že poistenec, ktorý je zároveň sporiteľom v II. pilieri odvedie

na odvodoch do fondu starobného poistenia Sociálnej poisťovne v absolútnom vyjadrení

celkovo vyššiu sumu než poistenec, ktorý sporiteľom v II. pilieri nikdy nebol, či už z dôvodu

vyšších príjmov, z ktorých platil odvody alebo z dôvodu dlhšej doby platenia odvodov.

Prečo by potom takýto poistenec – sporiteľ mal byť negatívne diskriminovaný a dostávať

nižší minimálny dôchodok než poistenec, ktorý sporiteľom nebol.“.

9. Navrhovatelia sa stotožňujú i s dôvodmi, na ktorých založil prezident rozhodnutím

č. 3535-2015-KPSR z 28. mája 2015 vrátenie zákona z 13. mája 2015, ktorým sa mení

a dopĺňa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

10. Súhlasne s prezidentom argumentujú, že „deklarovaným cieľom inštitútu

minimálneho dôchodku je plošne chrániť životnú úroveň dôchodcov na spoločnom

definovanom minime, keď nemajú možnosť zabezpečiť si krytie svojich životných potrieb

z pracovných príjmov, pričom v takomto prípade sa u občanov zúčastnených iba na I. pilieri

dôchodkového zabezpečenia vôbec bližšie neskúma, čo bolo príčinou takejto sociálnej

situácie dôchodcu (do ktorej sa mohol dostať napríklad v dôsledku okolností, ktoré

predstavujú omnoho väčší a nielen morálny hazard než zákonom aprobovaná účasť

na starobnom dôchodkovom sporení)“. Rovnako uvádzajú, že „dôchodkové nároky sa

odvíjajú od výšky príjmov počas desiatok rokov života poistenca, keď sa mu v rôznych

obdobiach môže celkovo ekonomicky dariť lepšie či horšie a legitimizovať systematickú

penalizáciu sporiteľov v prístupe k minimálnemu dôchodku len na základe aktuálneho stavu

(keď sa prejavuje krátkodobý výsledok toho, že do II. piliera v minulosti vstúpili aj občania,

pre ktorých to vzhľadom na krátky zostávajúci čas sporenia nebolo výhodné) je

neprimerané a v rozpore s deklarovaným zámerom solidarity spoločnosti k dôchodcom

s nízkymi príjmami, ktorý je podstatným dôvodom pre zavedenie inštitútu minimálneho

dôchodku“.

11. S poukazom na v spojení s navrhovatelia

zdôrazňujú, že „podľa platnej právnej úpravy sa občan môže rozhodnúť, či svoje základné

právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe... uplatní tak, že bude iba poistencom

Sociálnej poisťovne (I. pilier) alebo tak, že popri účasti v I. pilieri bode aj sporiteľom

podľa ZoSDS (II. pilier). Starobné dôchodkové sporenie je oficiálnym a zákonom

rozpoznaným systémom hmotného zabezpečenia v starobe rovnocenným s dôchodkovým

poistením podľa ZoSP.

Ak sa teda občan rozhodne, že svoje základné právo na primerané hmotné

zabezpečenie v starobe... uplatní (popri povinnej účasti v I. pilieri) aj účasťou v systéme

starobného dôchodkového sporenia podľa ZoSDS, za toto jeho rozhodnutie mu podľa čl. 12

ods. 4 nesmie byť spôsobená ujma na jeho právach.

Napadnuté ustanovenie však práve takúto ujmu spôsobuje. Občanovi, ktorý sa

(slobodne a využijúc svoju zákonnú možnosť) rozhodol byť a sporiteľom podľa ZoSDS,

priznáva nižšiu sumu minimálneho dôchodku než občanovi, ktorý sa (rovnako slobodne

a využijúc svoju zákonnú možnosť) rozhodol zostať výlučne poistencom Sociálnej poisťovne

podľa ZoSP, čím sa mu – oproti situácii, ak by nebol sporiteľom podľa ZoSDS – spôsobuje

ujma na jeho práve na minimálny dôchodok, ktoré je od 1. júla 2015 súčasťou základného

práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa ...“.

12. Navrhovatelia ústavnému súdu navrhujú, aby podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde návrh predbežne prerokoval a podľa

ho prijal na ďalšie konanie.

13. Navrhovatelia žiadajú ústavný súd, aby predostretý návrh prijal na ďalšie konanie

a nálezom rozhodol:

„Ustanovenie o sociálnom poistení v znení

neskorších predpisov v znení zo 16. júna 2015 ktorým sa mení a dopĺňa

o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa

menia a dopĺňajú niektoré zákony nie je v súlade s

v spojení s , 2 a 4 .“

14. Súčasne navrhovatelia žiadajú pozastavenie účinnosti napadnutého ustanovenia

zákona o sociálnom poistení, pretože „uplatňovaním Napadnutého ustanovenia bude

(prinajmenšom) ohrozené základné právo občanov na primerané hmotné zabezpečenie

v starobe... v časti práva na minimálny dôchodok. Občania, ktorí boli sporiteľmi v II. pilieri

dôchodkového zabezpečenia a odídu do dôchodku počas účinnosti Napadnutého

ustanovenia, budú mať (v rozpore s , 2 a 4 ...) nižší minimálny dôchodok

než iní občania, ktorí sporiteľmi v II. pilieri neboli“. Podľa navrhovateľov „uvedený

následok môže byť vážny, pretože sa môže dotknúť aj pomerne veľkého počtu občanov

(v závislosti od toho, koľko bude trvať konanie o tomto návrhu)“. Zároveň „uvedený

následok bude zrejme nenapraviteľný, pretože Napadnuté ustanovenie bude voči dotknutým

občanom uplatňované na základe prezumpcie jeho ústavnej konformity. Ak by Ústavný súd

tomuto návrhu vo veci samej vyhovel, spätne týmto občanom nikto nevráti ušlý príjem

z dôvodu zníženia minimálneho dôchodku za obdobie uplatňovania Napadnutého

ustanovenia.“.

II.

15. Podľa ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov

s .

16. Podľa ak osoby uvedené v

písm. a) až f) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade

s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, môžu podať

ústavnému súdu návrh na začatie konania.

17. Podľa i podľa zákona

o ústavnom súde ústavný súd začne konanie, ak návrh podá najmenej pätina poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky.

18. Ústavný súd návrh na začatie konania prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú

dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

19. Podľa návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

20. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní návrhu navrhovateľov konštatuje,

že navrhovatelia sú podľa v spojení s

aktívne legitimovaní na podanie návrhu na začatie konania

o súlade právnych predpisov, pričom ich návrh obsahuje všetky náležitosti ustanovené

. Na základe tohto zistenia ústavný súd dospel k záveru, že nie sú

dôvody na jeho odmietnutie podľa , a preto ho prijal

na ďalšie konanie podľa (bod 1 výroku tohto

uznesenia).

III.

21. Podľa ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa odseku

1, môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne

niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva

a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

22. Podľa ak ústavný súd prijme návrh

na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa , môže

uznesením pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne

niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo

slobody alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom (ďalej len „základné práva alebo slobody“), ak hrozí značná hospodárska škoda

alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

23. V nadväznosti na to podľa ústavný súd môže

rozhodnúť o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne

niektorých ich ustanovení aj na návrh účastníka konania. Návrh na pozastavenie účinnosti

musí obsahovať konkretizáciu a spôsob ohrozenia základných práv alebo slobôd alebo

skutočnosti, ktoré preukazujú, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny

nenapraviteľný následok.

24. Navrhovatelia zároveň navrhujú, aby ústavný súd súčasne s prijatím ich návrhu

na ďalšie konanie podľa a podľa

rozhodol o pozastavení účinnosti napadnutého ustanovenia zákona o sociálnom poistení.

Návrh na pozastavenie účinnosti navrhovatelia odôvodňujú najmä:

- ohrozením základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe

u občanov dotknutých napadnutým ustanovením,

- veľkým počtom občanov, ktorých sa kritizované ustanovenie môže dotknúť,

a v dôsledku toho aj vážnosťou následku spočívajúceho v uplatňovaní § 82b ods. 2 zákona

o sociálnom poistení,

- nenapraviteľnosťou hroziaceho následku, a to s ohľadom na prezumpciu ústavnosti

preskúmavaného ustanovenia.

25. Dôvody navrhovateľov teda smerujú k dvom okruhom ústavne aprobovaných

a variantne koncipovaných determinantov využitia právomoci ústavného súdu podľa čl. 125

ods. 2 , a to k ohrozeniu základného práva alebo slobody a k vážnemu

nenapraviteľnému následku.

26. Ústavný súd k návrhu navrhovateľov na pozastavenie účinnosti napadnutého

ustanovenia poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje, že

k uplatneniu svojej právomoci podľa pristupuje len v dostatočne

odôvodnených prípadoch, a pritom celkom výnimočne, t. j. keď sú spôsob ohrozenia

označených základných práv a slobôd, resp. hrozba hospodárskej škody alebo iného

nenapraviteľného následku v návrhu dostatočne konkretizované, pričom z okolností prípadu

zjavne vyplýva, že ide o tvrdenie navrhovateľov, ktoré možno považovať za preukázané,

a teda opodstatnené (napr. ).

27. Pri rozhodovaní o pozastavení účinnosti napadnutých ustanovení právnych

predpisov je žiaduce, aby ústavný súd zachoval primeranú rovnováhu medzi požiadavkou

účinného a neodkladného (ale pritom výnimočného) opatrenia v prospech obrany

základných práv a slobôd alebo ochrany iného verejného záujmu vymedzeného v čl. 125

ods. 2 relevantného z hľadiska ochrany ústavnosti a požiadavkou primeraného

rešpektovania autonómie zákonodarnej moci (okrem iného aj vzhľadom na ústavný

princíp deľby moci) a z nej vyplývajúcej prezumpcie ústavnosti právnych predpisov.

(m. m. sp. zn. z 2. marca 2016).

28. Podľa názoru ústavného súdu je dôležité aj v súvislosti s načrtnutým kontextom,

aby atribúty reálnosti, bezprostrednosti a konkrétnosti ohrozenia základných práv alebo

slobôd či hrozby značnej hospodárskej škody alebo iného vážneho nenapraviteľného

následku nadobudli takú intenzitu a závažnosť, ktorá v konkrétnom posudzovanom prípade

odôvodní vstup ústavného súdu do (relatívne) autonómnej sféry pôsobnosti zákonodarcu

pozastavením účinnosti právneho predpisu ešte pred meritórnym preskúmaním jeho súladu

s .

29. Napadnuté ustanovenie zákona nadobudlo účinnosť 1. júla 2015 a už v minulosti

bolo predmetom konania pred ústavným súdom o jeho súlade s čl. 39 ods. 1 v spojení

s , 2 a 4 , a to na základe návrhu skupiny 66 poslancov Národnej rady

Slovenskej republiky z 1. júla 2015 vedeného pod sp. zn. . Pri hlasovaní

o návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutého právneho predpisu sa nedosiahla

nadpolovičná väčšina hlasov všetkých sudcov ústavného súdu. Na základe toho ústavný súd

návrh navrhovateľov na pozastavenie účinnosti

o sociálnom poistení v znení , ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia

a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov, v súlade s čl. 131 ods. 1 druhou

a treťou vetou a zamietol.

30. Navrhovatelia svoj návrh na pozastavenie účinnosti odôvodňujú okrem iného aj

tým, že sa napadnuté ustanovenie dotkne veľkého počtu občanov, ktorý bližšie

nešpecifikujú. Ústavný súd preto vykonal vlastné zistenie dopytom generálneho riaditeľa

Sociálnej poisťovne. Napadnuté ustanovenie zákona sa uplatňuje v praxi takmer tri roky

a dôchodok znížený z dôvodu účasti na starobnom dôchodkovom sporení poberalo

v roku 2015 šestnásť poberateľov dôchodku, v roku 2016 dvestodeväť poberateľov

dôchodku a v roku 2017 tristoštyridsaťdeväť poberateľov dôchodku. Sociálna poisťovňa

ďalej uviedla, že „pokiaľ ide o aplikáciu napadnutého ustanovenia v praxi... neeviduje

odvolania alebo podania poberateľov dôchodku, ktorými by namietali zníženie minimálneho

dôchodku z dôvodu získania účasti na starobnom dôchodkovom sporení“.

31. Ústavný súd v tomto štádiu konania dospel k názoru, že nie je ústavne

nevyhnutné pozastaviť účinnosť napadnutého ustanovenia zákona o sociálnom poistení,

pretože dôvody uvádzané navrhovateľmi po takmer troch rokoch od účinnosti napadnutého

ustanovenia zákona neobsahujú také skutočnosti, ktoré by boli použiteľné na také

odôvodnenie rozhodnutia ústavného súdu.

Ústavný súd preto návrhu navrhovateľov na pozastavenie účinnosti § 82b ods. 2

o sociálnom poistení v znení , ktorým sa

mení a dopĺňa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov, zo 16. júna

2015 nevyhovuje (bod 2 výroku tohto uznesenia).

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júna 2018