Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 274/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. júna 2018 predbežne

prerokoval sťažnosť , , vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu podľa

uznesením Okresného súdu Trebišov sp. zn. z 30. novembra 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. decembra

2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresného súdu Trebišov (ďalej aj „okresný súd“)

sp. zn. z 30. novembra 2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že napadnutým rozhodnutím bola zamietnutá

sťažnosť proti uzneseniu, ktorým bola sťažovateľovi uložená povinnosť nahradiť trovy

trestného konania vo výške 1 059,59 €. Sťažovateľ nesúhlasí s názorom okresného súdu,

podľa ktorého sa v budúcnosti môže zamestnať alebo brigádovať popri štúdiu, resp. že

v budúcnosti bude poberateľom príjmov z podnikania, zo závislej činnosti alebo príjmov

zo sociálneho poistenia, a preto je povinný nahradiť štátu vyplatenú odmenu a náhrady

uhradené obhajcovi. Súd podľa jeho názoru rozhodoval o tom, čo v budúcnosti môže nastať,

ale nerozhodoval k času vydania rozhodnutia. Aj z

podľa sťažovateľa vyplýva, že má zaplatiť štátu odmenu a náhradu, len ak nemá nárok

na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú náhradu. Nemá teda povinnosť úhrady,

keď v čase vydania rozhodnutia nemá majetok. V čase vydania rozhodnutia bolo pritom

zistené, že je nemajetný, žije u rodičov, navštevuje strednú školu a nemá žiadne finančné

prostriedky. Okresný súd vec nesprávne posúdil, a preto zasiahol do jeho práva

na spravodlivý proces.

S ohľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vyslovil, že napadnutým

uznesením Okresného súdu Trebišov sp. zn. z 30. novembra 2017 bolo

porušené jeho právo na súdnu ochranu podľa , toto rozhodnutie zrušil

a vec vrátil na ďalšie konanie. Sťažovateľ tiež žiada o bezplatné ustanovenie advokáta

na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, keďže je bezmajetný, študuje na strednej

škole a nemá žiadne finančné prostriedky.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd na úvod pripomína, že rozhodovanie o náhrade trov konania nedosahuje

spravidla samo osebe intenzitu predstavujúcu možnosť vysloviť porušenie základných práv

a slobôd, akokoľvek sa môže účastníka konania citeľne dotknúť. Pri posudzovaní

problematiky trov konania, t. j. problematiky vo vzťahu k predmetu konania pred

všeobecnými súdmi vedľajšej, postupuje ústavný súd nanajvýš zdržanlivo a k zrušeniu

napádaného výroku o trovách konania sa uchýli iba výnimočne, napr. keď zistí, že došlo

k porušeniu práva na súdnu ochranu extrémnym spôsobom alebo že bolo zasiahnuté aj iné

základné právo (, , , ,

, ).

V posudzovanom prípade podľa okresného súdu neexistoval dôvod na oslobodenie

od platenia trov konania, a to vzhľadom na nízky vek sťažovateľa a jeho možnosť

zamestnať sa v budúcnosti alebo ako brigádnik aj počas štúdia na strednej škole a vzhľadom

na sumu, ktorú je sťažovateľ povinný zaplatiť. Okresný súd ďalej uviedol, že rozhodnutie

o uložení povinnosti nahradiť štátu odmenu a náhradu hotových výdavkov ustanoveného

obhajcu má určitým spôsobom aj charakter rozhodnutia do budúcnosti. V posudzovanom

prípade bolo podľa okresného súdu dôvodné predpokladať, že sťažovateľ môže byť

v budúcnosti poberateľom príjmov z podnikania, zo závislej činnosti alebo zo sociálneho

poistenia.

Za podstatnú pre uloženie povinnosti nahradiť trovy trestného konania teda

považoval okresný súd tú skutočnosť, že sťažovateľ je práceschopným mladým mužom,

takže neexistujú zásadné pochybnosti o možnosti splnenia jeho záväzku voči štátu.

Sťažovateľ uvedené závery ani nespochybňuje, tvrdí len, že v súčasnosti nedisponuje

finančnými prostriedkami. Ústavný súd v zhode s okresným súdom konštatuje, že je

v záujme zachovania spravodlivosti, aby sťažovateľ s ohľadom na jeho možnosti (tak ako

boli zistené okresným súdom) postupne nahradil štátu náklady, ktoré boli vynaložené v jeho

trestnej veci v súvislosti s jeho obhajobou. Napadnuté rozhodnutie je riadne odôvodnené

a nevykazuje žiadne extrémne nedostatky, ktoré by odôvodňovali zásah ústavného súdu.

Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že sťažovateľ má možnosť postupovať podľa

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení

neskorších predpisov a písomne požiadať o splátky alebo odklad platenia v prípade, že

nemôže splniť svoj dlh riadne a včas. Aj s ohľadom na uvedenú možnosť nie je možné

povinnosť potvrdenú napadnutým rozhodnutím považovať za neúnosné bremeno.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú. Ústavný súd nerozhodoval o návrhu

na ustanovenie právneho zástupcu, pretože by to nemohlo ovplyvniť výsledok konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. júna 2018