Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 274/2018
PDF · 91.96 KB
No categories available
II. ÚS 274/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. júna 2018 predbežne
prerokoval sťažnosť , , vo veci namietaného porušenia
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
uznesením Okresného súdu Trebišov sp. zn. 5 T 23/2017 z 30. novembra 2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. decembra
2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného
porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresného súdu Trebišov (ďalej aj „okresný súd“)
sp. zn. 5 T 23/2017 z 30. novembra 2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že napadnutým rozhodnutím bola zamietnutá
sťažnosť proti uzneseniu, ktorým bola sťažovateľovi uložená povinnosť nahradiť trovy
trestného konania vo výške 1 059,59 €. Sťažovateľ nesúhlasí s názorom okresného súdu,
podľa ktorého sa v budúcnosti môže zamestnať alebo brigádovať popri štúdiu, resp. že
v budúcnosti bude poberateľom príjmov z podnikania, zo závislej činnosti alebo príjmov
zo sociálneho poistenia, a preto je povinný nahradiť štátu vyplatenú odmenu a náhrady
uhradené obhajcovi. Súd podľa jeho názoru rozhodoval o tom, čo v budúcnosti môže nastať,
ale nerozhodoval k času vydania rozhodnutia. Aj z § 555 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku
podľa sťažovateľa vyplýva, že má zaplatiť štátu odmenu a náhradu, len ak nemá nárok
na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú náhradu. Nemá teda povinnosť úhrady,
keď v čase vydania rozhodnutia nemá majetok. V čase vydania rozhodnutia bolo pritom
zistené, že je nemajetný, žije u rodičov, navštevuje strednú školu a nemá žiadne finančné
prostriedky. Okresný súd vec nesprávne posúdil, a preto zasiahol do jeho práva
na spravodlivý proces.
S ohľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vyslovil, že napadnutým
uznesením Okresného súdu Trebišov sp. zn. 5 T 23/2017 z 30. novembra 2017 bolo
porušené jeho právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, toto rozhodnutie zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie. Sťažovateľ tiež žiada o bezplatné ustanovenie advokáta
na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, keďže je bezmajetný, študuje na strednej
škole a nemá žiadne finančné prostriedky.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd na úvod pripomína, že rozhodovanie o náhrade trov konania nedosahuje
spravidla samo osebe intenzitu predstavujúcu možnosť vysloviť porušenie základných práv
a slobôd, akokoľvek sa môže účastníka konania citeľne dotknúť. Pri posudzovaní
problematiky trov konania, t. j. problematiky vo vzťahu k predmetu konania pred
všeobecnými súdmi vedľajšej, postupuje ústavný súd nanajvýš zdržanlivo a k zrušeniu
napádaného výroku o trovách konania sa uchýli iba výnimočne, napr. keď zistí, že došlo
k porušeniu práva na súdnu ochranu extrémnym spôsobom alebo že bolo zasiahnuté aj iné
základné právo (II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, IV. ÚS 45/06, I. ÚS 156/2010,
IV. ÚS 311/2012, IV. ÚS 210/2013).
V posudzovanom prípade podľa okresného súdu neexistoval dôvod na oslobodenie
od platenia trov konania, a to vzhľadom na nízky vek sťažovateľa a jeho možnosť
zamestnať sa v budúcnosti alebo ako brigádnik aj počas štúdia na strednej škole a vzhľadom
na sumu, ktorú je sťažovateľ povinný zaplatiť. Okresný súd ďalej uviedol, že rozhodnutie
o uložení povinnosti nahradiť štátu odmenu a náhradu hotových výdavkov ustanoveného
obhajcu má určitým spôsobom aj charakter rozhodnutia do budúcnosti. V posudzovanom
prípade bolo podľa okresného súdu dôvodné predpokladať, že sťažovateľ môže byť
v budúcnosti poberateľom príjmov z podnikania, zo závislej činnosti alebo zo sociálneho
poistenia.
Za podstatnú pre uloženie povinnosti nahradiť trovy trestného konania teda
považoval okresný súd tú skutočnosť, že sťažovateľ je práceschopným mladým mužom,
takže neexistujú zásadné pochybnosti o možnosti splnenia jeho záväzku voči štátu.
Sťažovateľ uvedené závery ani nespochybňuje, tvrdí len, že v súčasnosti nedisponuje
finančnými prostriedkami. Ústavný súd v zhode s okresným súdom konštatuje, že je
v záujme zachovania spravodlivosti, aby sťažovateľ s ohľadom na jeho možnosti (tak ako
boli zistené okresným súdom) postupne nahradil štátu náklady, ktoré boli vynaložené v jeho
trestnej veci v súvislosti s jeho obhajobou. Napadnuté rozhodnutie je riadne odôvodnené
a nevykazuje žiadne extrémne nedostatky, ktoré by odôvodňovali zásah ústavného súdu.
Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že sťažovateľ má možnosť postupovať podľa
§ 4 ods. 11 zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení
neskorších predpisov a písomne požiadať o splátky alebo odklad platenia v prípade, že
nemôže splniť svoj dlh riadne a včas. Aj s ohľadom na uvedenú možnosť nie je možné
povinnosť potvrdenú napadnutým rozhodnutím považovať za neúnosné bremeno.
Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú. Ústavný súd nerozhodoval o návrhu
na ustanovenie právneho zástupcu, pretože by to nemohlo ovplyvniť výsledok konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. júna 2018