Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 282/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2018

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ORAGRO spol. s r. o., Oravské

Veselé 374, zastúpenej advokátom JUDr. Pavlom Gombíkom, Kukučínova 1, Martin,

vo veci namietaného porušenia , základného práva

na súdnu ochranu podľa a podľa

Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom Okresného

súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. zo 16. apríla 2014, uznesením Krajského

súdu v Trenčíne sp. zn. z 20. decembra 2016 a uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 25. augusta 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti ORAGRO spol. s r. o. o d m i e t a pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. januára

2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ORAGRO spol. s r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie (ďalej

len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa a podľa

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom a rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 16. apríla 2014, uznesením Krajského súdu

v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 20. decembra 2016

a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 25. augusta 2017. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu

22. januára 2018.

2.1 Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na základe návrhu sťažovateľky ako

oprávnenej sa na okresnom súde viedlo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 934/11. V rámci

predmetnej exekúcie bol do majetku povinného ̶spoločnosti

(ďalej len „povinný“), zahrnutý aj poľnohospodársky kolesový traktor

(ďalej len „traktor“). Následne podala spoločnosť

(ďalej len „navrhovateľ“),

návrh na vylúčenie traktora z exekúcie, a to z dôvodu, že je vlastníkom tohto traktora,

pretože tým, že povinný nezaplatil kúpnu cenu, neprešlo na povinného vlastnícke právo.

Vo veci návrhu na vylúčenie traktora z exekúcie rozhodol okresný súd rozsudkom

sp. zn. zo 16. apríla 2014 tak, že traktor vylúčil z exekúcie. Ďalším výrokom

rozhodol, že navrhovateľovi sa náhrada trov nepriznáva.

V zákonnej lehote napadla sťažovateľka rozsudok okresného súdu v časti výroku

o náhrade trov konania odvolaním a žiadala, aby krajský súd v napadnutej časti výroku

zmenil rozsudok okresného súdu tak, že jej prizná náhradu trov konania pozostávajúcu

z trov právneho zastúpenia v sume 4 028,18 €.

2.2. Krajský súd uznesením sp. zn. z 20. decembra 2016 potvrdil

rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku o náhrade trov konania a ďalším

výrokom rozhodol o nepriznaní náhrady trov odvolacieho konania navrhovateľovi.

Uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 6. februára 2017.

Proti uzneseniu krajského súdu podala sťažovateľka v zákonnej lehote dovolanie,

o ktorom rozhodol najvyšší súd uznesením sp. zn. z 25. augusta 2017 tak,

že dovolanie ako procesne neprípustné odmietol.

3. Sťažovateľka v sťažnosti medzi inými uviedla, že o náhrade trov konania ako

strany žalovanej v konaní o návrhu na vylúčenie traktora z exekúcie, ktoré si riadne

uplatnila, doteraz súdy nerozhodli, resp. nerozhodovanie ani neodôvodnili, a výrok

o trovách konania žalovanej strany nie je obsiahnutý v rozsudku okresného súdu. To bolo

dôvodom, ktorý viedol sťažovateľku ako žalovanú stranu k podaniu odvolania a následne aj

k podaniu dovolania.

Podľa sťažovateľky je zrejmé, že spor vyvolal navrhovateľ, a to svojím správaním,

keď umožnil, aby ako vlastník traktora bol do úradnej evidencie Dopravného inšpektorátu

Policajného zboru Slovenskej republiky zapísaný povinný a tento stav trval viac ako päť

rokov.

Sťažovateľka zastáva názor, že v jej právnej veci mali okresný súd a krajský súd

primárne aplikovať v znení

účinnom do 30. júna 2016 (ďalej len „OSP“) a na tomto právnom základe zaviazať

navrhovateľa na náhradu trov konania v jej prospech, keďže sťažovateľka svojím správaním

nedala príčinu na podanie žaloby.

4. Sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd vydal nález,

ktorým vysloví porušenie jej v bode 1 označených práv postupom a napadnutými

rozhodnutiami okresného súdu, krajského súdu a najvyššieho súdu a ktorým zruší napadnuté

rozhodnutia a vráti vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Okrem toho sa domáha aj

náhrady trov konania.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

8. Podľa k návrhu na začatie konania musí

sťažovateľ pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento

zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom.

9. Ako to z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, sťažovateľka namieta porušenie

základného práva na súdnu ochranu podľa a listiny a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa dohovoru postupom a rozhodnutiami okresného súdu, krajského súdu aj

najvyššieho súdu tým, že napadnuté rozhodnutia neobsahujú žiaden výrok o nároku

sťažovateľky na náhradu trov konania, hoci si ho uplatnila.

10. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka k svojej sťažnosti nepriložila

splnomocnenie na jej zastupovanie pred ústavným súdom advokátom (požiadavka plynúca

z ) aj napriek tomu, že v úvode sťažnosti uviedla, že je

právne zastúpená s odkazom na prílohu č. 1 sťažnosti, ktorá však nebola ústavnému súdu do

dňa predbežného prerokovania doručená.

11. Absencia splnomocnenia znamená, že sťažovateľkina sťažnosť nespĺňa

ustanovené náležitosti, čo zakladá dôvod jej odmietnutia podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

12. Ústavný súd pritom v prerokúvanej veci upustil od výzvy na odstránenie

uvedených nedostatkov, a to preto, že by to v prerokúvanej veci vo výsledku nemalo žiaden

význam, pretože sťažnosť by aj tak bolo potrebné považovať za celkom zjavne

neopodstatnenú v zmysle , resp. v časti proti

napádanému rozsudku okresného súdu by ju ústavný súd musel odmietnuť pre nedostatok

právomocí.

13. V nadväznosti na už uvedené ústavný súd považuje za žiaduce poukázať na svoju

ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane pripomína, že rozhodovanie o trovách konania

pred všeobecnými súdmi zásadne patrí do právomoci týchto súdov, pri ktorej sa prejavujú

atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania, a ústavný súd preto iba celkom výnimočne

podrobnejšie preskúmava rozhodnutia všeobecných súdov o trovách konania a k zrušeniu

rozhodnutia o náhrade trov konania pristupuje len za celkom výnimočných okolností.

Ústavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov o trovách konania iba

za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by

zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého súdneho konania (napr. ,

, , ).

Ústavný súd už napríklad v rozhodnutí sp. zn. z 29. júna 2017

v obdobnom prípade konštatoval, že právna úprava náhrady trov konania obsiahnutá v § 143

, sa v , ktorý je účinný od 1. júla 2016, už nenachádza

a vzhľadom na to, že nepozná možnosť priznania náhrady trov

konania neúspešnému žalovanému, ak svojím správaním nedal príčinu na podanie žaloby, aj

táto zmena právnej úpravy by vylúčila možnosť aplikácie krajským súdom

v odvolacom konaní (v prípade zmeňujúceho výroku) a okresným súdom (v prípade

zrušujúceho výroku a vrátenia veci okresnému súdu).

14. Na základe prezentovaných záverov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti na neverejnom zasadnutí senátu rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júna 2018