Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 282/2018
PDF · 121.94 KB
No categories available
II. ÚS 282/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2018
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ORAGRO spol. s r. o., Oravské
Veselé 374, zastúpenej advokátom JUDr. Pavlom Gombíkom, Kukučínova 1, Martin,
vo veci namietaného porušenia čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 8 Cb 6/2012 zo 16. apríla 2014, uznesením Krajského
súdu v Trenčíne sp. zn. 8 Cob 309/2014 z 20. decembra 2016 a uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obdo 40/2017 z 25. augusta 2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti ORAGRO spol. s r. o. o d m i e t a pre nesplnenie
zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. januára
2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ORAGRO spol. s r. o. (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) postupom a rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom
(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 8 Cb 6/2012 zo 16. apríla 2014, uznesením Krajského súdu
v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 8 Cob 309/2014 z 20. decembra 2016
a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.
4 Obdo 40/2017 z 25. augusta 2017. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu
22. januára 2018.
2.1 Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na základe návrhu sťažovateľky ako
oprávnenej sa na okresnom súde viedlo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 934/11. V rámci
predmetnej exekúcie bol do majetku povinného ̶spoločnosti
(ďalej len „povinný“), zahrnutý aj poľnohospodársky kolesový traktor
(ďalej len „traktor“). Následne podala spoločnosť
(ďalej len „navrhovateľ“),
návrh na vylúčenie traktora z exekúcie, a to z dôvodu, že je vlastníkom tohto traktora,
pretože tým, že povinný nezaplatil kúpnu cenu, neprešlo na povinného vlastnícke právo.
Vo veci návrhu na vylúčenie traktora z exekúcie rozhodol okresný súd rozsudkom
sp. zn. 8 Cb 6/2012 zo 16. apríla 2014 tak, že traktor vylúčil z exekúcie. Ďalším výrokom
rozhodol, že navrhovateľovi sa náhrada trov nepriznáva.
V zákonnej lehote napadla sťažovateľka rozsudok okresného súdu v časti výroku
o náhrade trov konania odvolaním a žiadala, aby krajský súd v napadnutej časti výroku
zmenil rozsudok okresného súdu tak, že jej prizná náhradu trov konania pozostávajúcu
z trov právneho zastúpenia v sume 4 028,18 €.
2.2. Krajský súd uznesením sp. zn. 8 Cob 309/2014 z 20. decembra 2016 potvrdil
rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku o náhrade trov konania a ďalším
výrokom rozhodol o nepriznaní náhrady trov odvolacieho konania navrhovateľovi.
Uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 6. februára 2017.
Proti uzneseniu krajského súdu podala sťažovateľka v zákonnej lehote dovolanie,
o ktorom rozhodol najvyšší súd uznesením sp. zn. 4 Obdo 40/2017 z 25. augusta 2017 tak,
že dovolanie ako procesne neprípustné odmietol.
3. Sťažovateľka v sťažnosti medzi inými uviedla, že o náhrade trov konania ako
strany žalovanej v konaní o návrhu na vylúčenie traktora z exekúcie, ktoré si riadne
uplatnila, doteraz súdy nerozhodli, resp. nerozhodovanie ani neodôvodnili, a výrok
o trovách konania žalovanej strany nie je obsiahnutý v rozsudku okresného súdu. To bolo
dôvodom, ktorý viedol sťažovateľku ako žalovanú stranu k podaniu odvolania a následne aj
k podaniu dovolania.
Podľa sťažovateľky je zrejmé, že spor vyvolal navrhovateľ, a to svojím správaním,
keď umožnil, aby ako vlastník traktora bol do úradnej evidencie Dopravného inšpektorátu
Policajného zboru Slovenskej republiky zapísaný povinný a tento stav trval viac ako päť
rokov.
Sťažovateľka zastáva názor, že v jej právnej veci mali okresný súd a krajský súd
primárne aplikovať § 143 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
účinnom do 30. júna 2016 (ďalej len „OSP“) a na tomto právnom základe zaviazať
navrhovateľa na náhradu trov konania v jej prospech, keďže sťažovateľka svojím správaním
nedala príčinu na podanie žaloby.
4. Sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd vydal nález,
ktorým vysloví porušenie jej v bode 1 označených práv postupom a napadnutými
rozhodnutiami okresného súdu, krajského súdu a najvyššieho súdu a ktorým zruší napadnuté
rozhodnutia a vráti vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Okrem toho sa domáha aj
náhrady trov konania.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca.
8. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania musí
sťažovateľ pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento
zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie
pred ústavným súdom.
9. Ako to z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, sťažovateľka namieta porušenie
základného práva na súdnu ochranu podľa ústavy a listiny a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa dohovoru postupom a rozhodnutiami okresného súdu, krajského súdu aj
najvyššieho súdu tým, že napadnuté rozhodnutia neobsahujú žiaden výrok o nároku
sťažovateľky na náhradu trov konania, hoci si ho uplatnila.
10. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka k svojej sťažnosti nepriložila
splnomocnenie na jej zastupovanie pred ústavným súdom advokátom (požiadavka plynúca
z § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde) aj napriek tomu, že v úvode sťažnosti uviedla, že je
právne zastúpená s odkazom na prílohu č. 1 sťažnosti, ktorá však nebola ústavnému súdu do
dňa predbežného prerokovania doručená.
11. Absencia splnomocnenia znamená, že sťažovateľkina sťažnosť nespĺňa
ustanovené náležitosti, čo zakladá dôvod jej odmietnutia podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
12. Ústavný súd pritom v prerokúvanej veci upustil od výzvy na odstránenie
uvedených nedostatkov, a to preto, že by to v prerokúvanej veci vo výsledku nemalo žiaden
význam, pretože sťažnosť by aj tak bolo potrebné považovať za celkom zjavne
neopodstatnenú v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, resp. v časti proti
napádanému rozsudku okresného súdu by ju ústavný súd musel odmietnuť pre nedostatok
právomocí.
13. V nadväznosti na už uvedené ústavný súd považuje za žiaduce poukázať na svoju
ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane pripomína, že rozhodovanie o trovách konania
pred všeobecnými súdmi zásadne patrí do právomoci týchto súdov, pri ktorej sa prejavujú
atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania, a ústavný súd preto iba celkom výnimočne
podrobnejšie preskúmava rozhodnutia všeobecných súdov o trovách konania a k zrušeniu
rozhodnutia o náhrade trov konania pristupuje len za celkom výnimočných okolností.
Ústavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov o trovách konania iba
za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by
zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého súdneho konania (napr. II. ÚS 78/03,
II. ÚS 31/04, I. ÚS 156/2010, IV. ÚS 40/2011).
Ústavný súd už napríklad v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 420/2017 z 29. júna 2017
v obdobnom prípade konštatoval, že právna úprava náhrady trov konania obsiahnutá v § 143
OSP, sa v Civilnom sporovom poriadku, ktorý je účinný od 1. júla 2016, už nenachádza
a vzhľadom na to, že Civilný sporový poriadok nepozná možnosť priznania náhrady trov
konania neúspešnému žalovanému, ak svojím správaním nedal príčinu na podanie žaloby, aj
táto zmena právnej úpravy by vylúčila možnosť aplikácie § 143 OSP krajským súdom
v odvolacom konaní (v prípade zmeňujúceho výroku) a okresným súdom (v prípade
zrušujúceho výroku a vrátenia veci okresnému súdu).
14. Na základe prezentovaných záverov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní
sťažnosti na neverejnom zasadnutí senátu rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. júna 2018