Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 288/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2018

predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpenej Advokátskou kanceláriou, Obchodná 187/6, Sečovce, v mene ktorej koná

advokát JUDr. Jozef Sabó, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práv podľa a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom a prípisom Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky č. k. XVI/2 Pz 106/17/1000-7 z 21. decembra 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. februára

2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“), práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru

postupom a prípisom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna

prokuratúra“) č. k. XVI/2 Pz 106/17/1000-7 z 21. decembra 2017 (ďalej aj „napadnuté

konanie“). Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 13. februára 2018.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka ako poškodená podala

10. februára 2014 trestné oznámenie na (ďalej len „obvinený“) pre trestný

čin sprenevery a požiadala o náhradu škody vo výške 4 735 €. Uznesením

vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trebišov, odboru kriminálnej

polície (ďalej len „vyšetrovateľ“) z 23. apríla 2014 bolo začaté trestné stíhanie za prečin

sprenevery. Dňa 20. júna 2014 vyšetrovateľ uznesením ČVS: ORP-218/2-VYS-TV-2014

vzniesol obvinenie pre podozrenie zo spáchania prečinu sprenevery podľa § 213

ods. 1 a ods. 2 písm. a) v znení neskorších

predpisov.

Uznesením vyšetrovateľa ČVS: PPZ-883/NKA-PZ-VY-2015 z 26. júna 2017

na základe súhlasu prokurátora Krajskej prokuratúry v Košiciach bolo trestné stíhanie proti

obvinenému prerušené podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), pretože sa obvinený

významnou mierou podieľal na objasnení viacerých zločinov spáchaných zločineckou

skupinou.

Uznesenie o prerušení trestného stíhania napadla sťažovateľka sťažnosťou, o ktorej

rozhodla generálna prokuratúra uznesením sp. zn. IV/3 GPt 388/17/1000 z 22. augusta 2017

tak, že sťažnosť podľa ako nedôvodnú zamietla.

Sťažovateľka dvoma podaniami adresovanými generálnej prokuratúre žiadala

o preskúmanie postupu prokurátora Krajskej prokuratúry v Košiciach v súvislosti

so zbytočnými prieťahmi v konaní (podanie z 8. novembra 2017) a navrhla zrušiť

právoplatné uznesenie generálnej prokuratúry sp. zn. IV/3 GPt 388/17/1000 z 22. augusta

2017 podľa (podanie z 10. novembra 2017).

Generálna prokuratúra prípisom č. k. XVI/2 Pz 106/17/1000-7 z 21. decembra 2017

sťažovateľke oznámila, že uvedené podania boli podľa obsahu posúdené ako návrh

na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní podľa § 363 ods. 1 Trestného

poriadku, avšak z dôvodu, že generálny prokurátor nemôže preskúmať rozhodnutie, ktoré

sám vydal, nebolo možné návrhu vyhovieť.

3. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti okrem iného uviedla:

«Sťažovateľka adresovala Okresnej prokuratúre v Trebišove, Krajskej prokuratúre

v Košiciach a Generálnej prokuratúre SR viacero sťažností na prieťahy v konaní.

Argumentovala, že ide o právne a skutkovo jednoduchú vec, obvinený sa

priznal a napriek týmto faktom vyšetrovanie nebolo skončené ani 3 roky po vznesení

obvinenia.

... Sťažovateľka dňa 08.11.2017 adresovala generálnemu prokurátorovi SR žiadosť

o preskúmanie postupu prokurátora Krajskej prokuratúry v Košiciach v súvislosti

so zbytočnými prieťahmi v konaní (ďalej len „žiadosť z 08.11.2017“). Sťažovateľka dňa

10.11.2017 adresovala generálnemu prokurátorovi SR návrh na zrušenie právoplatného

rozhodnutia podľa (ďalej len „návrh z 10.11.2017“).

Námestník generálneho prokurátora SR rozhodnutím z 21.12.2017 pod sp.zn. XVI/2

Pz 106/17/1000-7 v súlade s ust. žiadosť z 08.11.2017 a návrh

z 10.11.2017 posúdil podľa obsahu ako návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia

v prípravnom konaní podľa a nasl. a tomuto návrhu

nevyhovel.

Sťažovateľka tvrdí, že jej žiadosť z 08.11.2017 nebolo možné posúdiť ako návrh

v zmysle , pretože z jej obsahu vyplýva záver, že namieta

prieťahy v konaní. Tomu zodpovedá skutočnosť, že návrh v zmysle §363 ods. 1 Trestného

poriadku sťažovateľka podala samostatným podaním z 10.11.2017.

... Za začiatok lehoty sa považuje deň, keď bolo vznesené

obvinenie, teda 20.06.2014.

Konečné rozhodnutie vo veci vydané nebolo. Trestné stíhanie je prerušené podľa

z dôvodu, že obvinený objasňuje vraždy, ktoré on spáchal

a usvedčuje ďalšie osoby, predovšetkým . Tieto vraždy prejednáva

Okresný súd Košice I. Za týchto okolností je možné predpokladať, že trestné stíhanie bude

prerušené až pokiaľ vraždy prejednávané Okresným súdom Košice I nebudú právoplatne

skončené.

Vzhľadom na vyššie uvedené, v súčasnosti nemožno odhadnúť, kedy bude

zapokračované v trestnom stíhaní a aký bude ďalší postup orgánov

činných v trestnom konaní.

Ku dňu prípravy ústavnej sťažnosti (05.02.2018) trestné stíhanie trvá 3 roky

a 7 mesiacov a nevedno kedy bude skončené. Nepochybne ide o viacnásobné prekročenie

lehoty uvedenej v

... Sťažovateľka je procesné aktívna, podala trestné oznámenie, predložila

vyšetrovateľovi vecné a listinné dôkazy, ktoré usvedčili . V súlade

so zákonom si uplatnila náhradu škody vo výške 4 735 € a navrhla, aby súd v odsudzujúcom

rozsudku zaviazal obvineného k úhrade spôsobenej škody.

... Pri zohľadnení celkovej dĺžky konania, doby nečinnosti orgánov štátu

predstavujúcej jeho prevažnú časť, skutkovo aj právnej jednoduchosti veci, správanie

sťažovateľky a postupu generálnej prokuratúry SR možno konštatovať, že bolo porušené

sťažovateľkino právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote.

... Opravný prostriedok podaný sťažovateľkou dňa 08.11.2017 nebol efektívnym

prostriedkom nápravy podľa čl. 13 Dohovoru a nemá ani žiadny kompenzačný účinok.

Generálna prokuratúra žiadosť z 08.11.2017 dezinterpretovala a vôbec nepreskúmala

prieťahy v konaní.

Z týchto dôvodov bolo porušené právo sťažovateľky na účinný opravný prostriedok.»

4. V petite ústavnej sťažnosti je navrhnuté, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva

na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozhodnutím Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa

21.12.2017 sp. zn. XVI/2 Pz 106/17/1000-7 boli porušené.

2. Rozhodnutie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 21.12.2017

sp. zn. XVI/2 Pz 106/17/1000-7 zrušuje a vec vracia Generálnej prokuratúre Slovenskej

republiky na ďalšie konanie.

3. Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. XVI/ 2

Pz 106/17/1000 - 7 prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

4. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, ktoré

je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky povinná vyplatiť jej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

5. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je Generálna

prokuratúra Slovenskej republiky povinná zaplatiť na účet jej právneho zástupcu

JUDr. Jozefa Sabóa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie.

7. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

8. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca. Podľa k návrhu na začatie konania musí

sťažovateľ pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento

zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom.

9. Podľa návrh (sťažnosť) okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie:

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili

základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

III.

10. Ústavný súd má v ústave a v presne definované

právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných

náležitosti návrhu na začatie konania. Jedným z dôvodov, pre ktoré môže ústavný súd návrh

na začatie konania pri jeho predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, je nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

11. Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. To znamená,

že ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv

(m. m. , ). Uvedené osobitne platí v prípadoch, v ktorých sú osoby

požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd zastúpené kvalifikovaným právnym

zástupcom ̶advokátom.

12. Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť neobsahuje jasný (jednoznačný) návrh

rozhodnutia vo veci samej (petit), ktorého vydania ústavným súdom sa sťažovateľka

domáha; petit nie je vymedzený presne, určito a zrozumiteľne a takým spôsobom, aby

mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci. Formulácia

návrhu na rozhodnutie vo veci samej je neúplná a nezrozumiteľná. Petit sťažovateľky nie je

zhodný s tým, čo uvádza v odôvodnení sťažnosti.

Sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti namieta porušenie práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranej lehote postupom

generálnej prokuratúry v napadnutom konaní, ako aj tým, že orgány činné v trestnom

konaní z dôvodu prerušenia trestného stíhania na základe uznesenia vyšetrovateľa

ČVS: PPZ-883/NKA-PZ-VY-2015 z 26. júna 2017 ďalej nekonajú a trestné stíhanie doteraz

(po viac ako 3 rokoch a 7 mesiacoch) nie je ukončené.

V petite sťažnosti sa v bode 1 sťažovateľka domáha vyslovenia

porušenia tam uvedených základných práv rozhodnutím generálnej prokuratúry

č. k. XVI/2 Pz 106/17/1000-7 z 21. decembra 2017. Aj ďalšie navrhované výroky

sťažovateľky uvedené v petite ako body 2 a 3, ktorými žiada zrušiť rozhodnutie

generálnej prokuratúry č. k. XVI/2 Pz 106/17/1000-7 z 21. decembra 2017 a zároveň žiada,

aby sa v tomto konaní prikázalo konať, vyvolávajú pochybnosti o tom, čo vlastne

sťažovateľka chcela navrhnúť v konaní pred ústavným súdom.

13. V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie je

povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne

vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní

účastníkov konania (napr. , , ,

, ).

14. Na základe uvedeného ústavný súd mohol odmietnuť sťažnosť podľa § 25 ods. 2

z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí. V záujme

materiálneho prístupu k ochrane základných práv a slobôd však ústavný súd preskúmal

prítomnosť aj iných dôvodov, ktoré by odôvodňovali odmietnutie sťažnosti pri jej

predbežnom prerokovaní, resp. preskúmal neprítomnosť iných dôvodov odmietnutia

sťažnosti pri jej predbežnom prerokovaní, keď by aj bolo možné uvažovať o výzve

sťažovateľky na odstránenie už uvedeného nedostatku sťažnosti.

15. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením

alebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (m. m. , , ,

, ).

16. Ústavný súd pristúpil k preskúmaniu prípisu generálnej prokuratúry č. k.

XVI/2 Pz 106/17/1000-7 z 21. decembra 2017 a zistil, že generálna prokuratúra odpovedala

na všetky námietky sťažovateľky uvedené v podaní z 10. novembra 2017 a posúdila ich

podľa práva.

17. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd sťažnosť sťažovateľky po jej

predbežnom prerokovaní podľa v tejto časti odmietol

ako zjavne neopodstatnenú.

18. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Tento

účel spravidla nie je možné dosiahnuť po právoplatnom skončení napadnutého konania.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď porušenie označeného práva ešte trvalo

(napr. , , ). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému

súdu, už nedochádzalo k porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne

ako zjavne neopodstatnenú ( ) bez ohľadu na to, z akých

dôvodov toto porušovanie skončilo ().

19. Tieto zásady vyjadrené aj v stabilizovanej judikatúre ústavného súdu sú uplatnené

aj v prípade sťažnosti, ktorá sa posudzuje v tomto konaní. Sťažnosťou, ktorá došla

ústavnému súdu 15. februára 2018, sa namietajú zbytočné prieťahy postupom generálnej

prokuratúry v konaní pod sp. zn. XVI/2 Pz 106/17/1000, kde generálna prokuratúra vec

riešila prípisom z 21. decembra 2017. V danej veci už bolo rozhodnuté, a tým bola

nastolená aj právna istota. Z uvedeného vyplýva, že generálna prokuratúra v čase podania

sťažnosti už nemohla žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania,

prípadne prieťahy v ňom, lebo vo veci už bolo rozhodnuté.

20. Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol

aj ako zjavne neopodstatnenú.

21. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu, aby sa

ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júna 2018