Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 288/2018
PDF · 192.25 KB
No categories available
II. ÚS 288/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2018
predbežne prerokoval sťažnosť ,
zastúpenej Advokátskou kanceláriou, Obchodná 187/6, Sečovce, v mene ktorej koná
advokát JUDr. Jozef Sabó, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom a prípisom Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky č. k. XVI/2 Pz 106/17/1000-7 z 21. decembra 2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. februára
2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru
postupom a prípisom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna
prokuratúra“) č. k. XVI/2 Pz 106/17/1000-7 z 21. decembra 2017 (ďalej aj „napadnuté
konanie“). Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 13. februára 2018.
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka ako poškodená podala
10. februára 2014 trestné oznámenie na (ďalej len „obvinený“) pre trestný
čin sprenevery a požiadala o náhradu škody vo výške 4 735 €. Uznesením
vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trebišov, odboru kriminálnej
polície (ďalej len „vyšetrovateľ“) z 23. apríla 2014 bolo začaté trestné stíhanie za prečin
sprenevery. Dňa 20. júna 2014 vyšetrovateľ uznesením ČVS: ORP-218/2-VYS-TV-2014
vzniesol obvinenie pre podozrenie zo spáchania prečinu sprenevery podľa § 213
ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších
predpisov.
Uznesením vyšetrovateľa ČVS: PPZ-883/NKA-PZ-VY-2015 z 26. júna 2017
na základe súhlasu prokurátora Krajskej prokuratúry v Košiciach bolo trestné stíhanie proti
obvinenému prerušené podľa § 228 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“), pretože sa obvinený
významnou mierou podieľal na objasnení viacerých zločinov spáchaných zločineckou
skupinou.
Uznesenie o prerušení trestného stíhania napadla sťažovateľka sťažnosťou, o ktorej
rozhodla generálna prokuratúra uznesením sp. zn. IV/3 GPt 388/17/1000 z 22. augusta 2017
tak, že sťažnosť podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietla.
Sťažovateľka dvoma podaniami adresovanými generálnej prokuratúre žiadala
o preskúmanie postupu prokurátora Krajskej prokuratúry v Košiciach v súvislosti
so zbytočnými prieťahmi v konaní (podanie z 8. novembra 2017) a navrhla zrušiť
právoplatné uznesenie generálnej prokuratúry sp. zn. IV/3 GPt 388/17/1000 z 22. augusta
2017 podľa § 363 Trestného poriadku (podanie z 10. novembra 2017).
Generálna prokuratúra prípisom č. k. XVI/2 Pz 106/17/1000-7 z 21. decembra 2017
sťažovateľke oznámila, že uvedené podania boli podľa obsahu posúdené ako návrh
na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní podľa § 363 ods. 1 Trestného
poriadku, avšak z dôvodu, že generálny prokurátor nemôže preskúmať rozhodnutie, ktoré
sám vydal, nebolo možné návrhu vyhovieť.
3. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti okrem iného uviedla:
«Sťažovateľka adresovala Okresnej prokuratúre v Trebišove, Krajskej prokuratúre
v Košiciach a Generálnej prokuratúre SR viacero sťažností na prieťahy v konaní.
Argumentovala, že ide o právne a skutkovo jednoduchú vec, obvinený sa
priznal a napriek týmto faktom vyšetrovanie nebolo skončené ani 3 roky po vznesení
obvinenia.
... Sťažovateľka dňa 08.11.2017 adresovala generálnemu prokurátorovi SR žiadosť
o preskúmanie postupu prokurátora Krajskej prokuratúry v Košiciach v súvislosti
so zbytočnými prieťahmi v konaní (ďalej len „žiadosť z 08.11.2017“). Sťažovateľka dňa
10.11.2017 adresovala generálnemu prokurátorovi SR návrh na zrušenie právoplatného
rozhodnutia podľa §363 Tr. por. (ďalej len „návrh z 10.11.2017“).
Námestník generálneho prokurátora SR rozhodnutím z 21.12.2017 pod sp.zn. XVI/2
Pz 106/17/1000-7 v súlade s ust. §62 ods. 1 Tr. por. žiadosť z 08.11.2017 a návrh
z 10.11.2017 posúdil podľa obsahu ako návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia
v prípravnom konaní podľa §363 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku a tomuto návrhu
nevyhovel.
Sťažovateľka tvrdí, že jej žiadosť z 08.11.2017 nebolo možné posúdiť ako návrh
v zmysle §363 ods. 1 Trestného poriadku, pretože z jej obsahu vyplýva záver, že namieta
prieťahy v konaní. Tomu zodpovedá skutočnosť, že návrh v zmysle §363 ods. 1 Trestného
poriadku sťažovateľka podala samostatným podaním z 10.11.2017.
... Za začiatok lehoty sa považuje deň, keď bolo vznesené
obvinenie, teda 20.06.2014.
Konečné rozhodnutie vo veci vydané nebolo. Trestné stíhanie je prerušené podľa
§228 ods. 3 Tr. por. z dôvodu, že obvinený objasňuje vraždy, ktoré on spáchal
a usvedčuje ďalšie osoby, predovšetkým . Tieto vraždy prejednáva
Okresný súd Košice I. Za týchto okolností je možné predpokladať, že trestné stíhanie bude
prerušené až pokiaľ vraždy prejednávané Okresným súdom Košice I nebudú právoplatne
skončené.
Vzhľadom na vyššie uvedené, v súčasnosti nemožno odhadnúť, kedy bude
zapokračované v trestnom stíhaní a aký bude ďalší postup orgánov
činných v trestnom konaní.
Ku dňu prípravy ústavnej sťažnosti (05.02.2018) trestné stíhanie trvá 3 roky
a 7 mesiacov a nevedno kedy bude skončené. Nepochybne ide o viacnásobné prekročenie
lehoty uvedenej v §209 ods. 2 Tr. por.
... Sťažovateľka je procesné aktívna, podala trestné oznámenie, predložila
vyšetrovateľovi vecné a listinné dôkazy, ktoré usvedčili . V súlade
so zákonom si uplatnila náhradu škody vo výške 4 735 € a navrhla, aby súd v odsudzujúcom
rozsudku zaviazal obvineného k úhrade spôsobenej škody.
... Pri zohľadnení celkovej dĺžky konania, doby nečinnosti orgánov štátu
predstavujúcej jeho prevažnú časť, skutkovo aj právnej jednoduchosti veci, správanie
sťažovateľky a postupu generálnej prokuratúry SR možno konštatovať, že bolo porušené
sťažovateľkino právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote.
... Opravný prostriedok podaný sťažovateľkou dňa 08.11.2017 nebol efektívnym
prostriedkom nápravy podľa čl. 13 Dohovoru a nemá ani žiadny kompenzačný účinok.
Generálna prokuratúra žiadosť z 08.11.2017 dezinterpretovala a vôbec nepreskúmala
prieťahy v konaní.
Z týchto dôvodov bolo porušené právo sťažovateľky na účinný opravný prostriedok.»
4. V petite ústavnej sťažnosti je navrhnuté, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva
na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd rozhodnutím Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa
21.12.2017 sp. zn. XVI/2 Pz 106/17/1000-7 boli porušené.
2. Rozhodnutie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 21.12.2017
sp. zn. XVI/2 Pz 106/17/1000-7 zrušuje a vec vracia Generálnej prokuratúre Slovenskej
republiky na ďalšie konanie.
3. Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. XVI/ 2
Pz 106/17/1000 - 7 prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
4. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, ktoré
je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky povinná vyplatiť jej do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
5. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky povinná zaplatiť na účet jej právneho zástupcu
JUDr. Jozefa Sabóa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia
jeho prijatiu na ďalšie konanie.
7. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
8. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania musí
sťažovateľ pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento
zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie
pred ústavným súdom.
9. Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh (sťažnosť) okrem všeobecných
náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie:
a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,
b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili
základné práva alebo slobody,
c) proti komu sťažnosť smeruje.
III.
10. Ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované
právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných
náležitosti návrhu na začatie konania. Jedným z dôvodov, pre ktoré môže ústavný súd návrh
na začatie konania pri jeho predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde, je nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
11. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. To znamená,
že ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite
svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv
(m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05). Uvedené osobitne platí v prípadoch, v ktorých sú osoby
požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd zastúpené kvalifikovaným právnym
zástupcom ̶advokátom.
12. Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť neobsahuje jasný (jednoznačný) návrh
rozhodnutia vo veci samej (petit), ktorého vydania ústavným súdom sa sťažovateľka
domáha; petit nie je vymedzený presne, určito a zrozumiteľne a takým spôsobom, aby
mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci. Formulácia
návrhu na rozhodnutie vo veci samej je neúplná a nezrozumiteľná. Petit sťažovateľky nie je
zhodný s tým, čo uvádza v odôvodnení sťažnosti.
Sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti namieta porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranej lehote postupom
generálnej prokuratúry v napadnutom konaní, ako aj tým, že orgány činné v trestnom
konaní z dôvodu prerušenia trestného stíhania na základe uznesenia vyšetrovateľa
ČVS: PPZ-883/NKA-PZ-VY-2015 z 26. júna 2017 ďalej nekonajú a trestné stíhanie doteraz
(po viac ako 3 rokoch a 7 mesiacoch) nie je ukončené.
V petite sťažnosti sa v bode 1 sťažovateľka domáha vyslovenia
porušenia tam uvedených základných práv rozhodnutím generálnej prokuratúry
č. k. XVI/2 Pz 106/17/1000-7 z 21. decembra 2017. Aj ďalšie navrhované výroky
sťažovateľky uvedené v petite ako body 2 a 3, ktorými žiada zrušiť rozhodnutie
generálnej prokuratúry č. k. XVI/2 Pz 106/17/1000-7 z 21. decembra 2017 a zároveň žiada,
aby sa v tomto konaní prikázalo konať, vyvolávajú pochybnosti o tom, čo vlastne
sťažovateľka chcela navrhnúť v konaní pred ústavným súdom.
13. V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie je
povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho
zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne
vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní
účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, III. ÚS 206/2010, I. ÚS 368/2010,
II. ÚS 310/2015, II. ÚS 384/2016).
14. Na základe uvedeného ústavný súd mohol odmietnuť sťažnosť podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí. V záujme
materiálneho prístupu k ochrane základných práv a slobôd však ústavný súd preskúmal
prítomnosť aj iných dôvodov, ktoré by odôvodňovali odmietnutie sťažnosti pri jej
predbežnom prerokovaní, resp. preskúmal neprítomnosť iných dôvodov odmietnutia
sťažnosti pri jej predbežnom prerokovaní, keď by aj bolo možné uvažovať o výzve
sťažovateľky na odstránenie už uvedeného nedostatku sťažnosti.
15. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť
k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď
pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením
alebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto
možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť
po jej prijatí na ďalšie konanie (m. m. I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07,
III. ÚS 155/09, II. ÚS 66/2011).
16. Ústavný súd pristúpil k preskúmaniu prípisu generálnej prokuratúry č. k.
XVI/2 Pz 106/17/1000-7 z 21. decembra 2017 a zistil, že generálna prokuratúra odpovedala
na všetky námietky sťažovateľky uvedené v podaní z 10. novembra 2017 a posúdila ich
podľa práva.
17. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd sťažnosť sťažovateľky po jej
predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v tejto časti odmietol
ako zjavne neopodstatnenú.
18. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Tento
účel spravidla nie je možné dosiahnuť po právoplatnom skončení napadnutého konania.
Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola
na ústavnom súde uplatnená v čase, keď porušenie označeného práva ešte trvalo
(napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému
súdu, už nedochádzalo k porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne
ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých
dôvodov toto porušovanie skončilo (II. ÚS 139/02).
19. Tieto zásady vyjadrené aj v stabilizovanej judikatúre ústavného súdu sú uplatnené
aj v prípade sťažnosti, ktorá sa posudzuje v tomto konaní. Sťažnosťou, ktorá došla
ústavnému súdu 15. februára 2018, sa namietajú zbytočné prieťahy postupom generálnej
prokuratúry v konaní pod sp. zn. XVI/2 Pz 106/17/1000, kde generálna prokuratúra vec
riešila prípisom z 21. decembra 2017. V danej veci už bolo rozhodnuté, a tým bola
nastolená aj právna istota. Z uvedeného vyplýva, že generálna prokuratúra v čase podania
sťažnosti už nemohla žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania,
prípadne prieťahy v ňom, lebo vo veci už bolo rozhodnuté.
20. Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol
aj ako zjavne neopodstatnenú.
21. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu, aby sa
ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. júna 2018