Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 292/2018
PDF · 143.7 KB
No categories available
II. ÚS 292/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2018
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti RAIL WAYS, s. r. o., Horný
dvor 2901, Bernolákovo, zastúpenej advokátom JUDr. Miroslavom Králikom,
Grösslingová 4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava
I v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cb 115/2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti RAIL WAYS, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. apríla
2018 doručená sťažnosť spoločnosti RAIL WAYS, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cb 115/2015 (ďalej aj „napadnuté
konanie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na okresnom súde je pod sp. zn.
25 Cb 115/2015 vedené konanie o návrhu na vydanie platobného rozkazu na sumu
135 608,31 € s príslušenstvom, v ktorom sťažovateľka vystupuje v pozícii žalobkyne. Návrh
na vydanie platobného rozkazu bol okresnému súdu doručený 8. júna 2015 a v konaní
nebolo do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu meritórne rozhodnuté.
3. Sťažovateľka v sťažnosti poukázala na skutočnosť, že „od podania návrhu
na začatie konania až do vytýčenia pojednávanie na 05. 4. 2017, t. j. v období 1 roka a viac
ako 6 mesiacov, súd vykonal iba úkony spočívajúce v preposielaní dvoch vyjadrení
žalovaného a jedného vyjadrenia žalobcu druhej strane sporu. V tomto období teda súd
vykonal iba rutinné úkony so značnými časovými odstupmi, ktoré nezodpovedali povahe
konania.“.
4. V sťažnosti sa ďalej uvádza, že „dňa 03. 4. 2017 podal sťažovateľ na súd návrh
na zmenu žaloby, v ktorom však navrhoval len zmeniť výšku úrokov z omeškania z dôvodu
chyby v písaní pri vypracovávaní návrhu na vydanie platobného rozkazu. Pojednávanie
nariadené na deň 05. 4. 2017 sa v tento deň nekonalo. Nakoľko súd vo veci po dátume,
na ktorý bolo nariadené pojednávanie, nevykonával vo veci žiadne úkony, podal sťažovateľ
na súd dňa 18. 10. 2017 žiadosť o informácie o stave konania a vytýčenie pojednávania.
Na túto žiadosť súd žiadnym spôsobom nereagoval, a preto sťažovateľ dňa 11. 01. 2018
podal u predsedníčky Okresného súdu Bratislava I sťažnosť pre porušovanie práva
na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Predmetná sťažnosť bola
predsedníčkou súdu JUDr. Annou Kašajovou vyhodnotená ako dôvodná.“.
5. Sťažovateľka ďalej poukázala na skutočnosť, že „dňa 30. 01. 2018 doručil súd
sťažovateľovi do elektronickej schránky advokáta Uznesenie zo dňa 16. 01. 2018, ktorým
po takmer 9 mesiacoch od podania návrhu pripustil súd zmenu žaloby“, a zdôraznila,
že „súd od podania žaloby po dobu 2 rokov a 10 mesiacov vykonal iba rutinné úkony
pričom nevykonal vo veci ani jedno pojednávanie a nevykonal žiadne úkony, smerujúce
k rozhodnutiu v prejednávanej veci.“.
6. Poukazujúc na dĺžku konania, sťažovateľka uviedla: „Okresný súd Bratislava I
do dnešného dňa neodstránil právnu neistotu sťažovateľa, pre ktorú sa sťažovateľ obrátil
na súd... V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že predmetné uvedené konanie je iba
v štádiu konania na prvom stupni a dĺžka konania sa môže podstatne predĺžiť v prípade,
ak by v konaní niektorá zo strán využila svoje právo a proti budúcemu rozsudku súdu
sa odvolala.“
7. Sťažovateľka v súvislosti so zložitosťou veci zhodnotila: „namietané konanie
25Cb/115/2015 sa týka nároku sťažovateľa na zaplatenie odmeny v zmysle Kúpnej zmluvy
č. 01/08/2014 zo dňa 03. 10. 2014 uzatvorenej so žalovaným... predmetná vec dnes nenesie
známky právnej ani skutkovej zložitosti veci, ktorá by odôvodňovala lehotu jej
prejednávania v trvaní 2 rokov a 10 mesiacov.“
8. V súvislosti so svojím správaním v priebehu konania sťažovateľka uviedla, že „sa
snaží v priebehu celého konania vystupovať v tomto konaní dostatočne aktívne s náležitou
súčinnosťou, a to v rozsahu svojich schopností a možností. Sťažovateľ prostredníctvom
svojho právneho zástupcu promptne reagoval na doručenie vyjadrení žalovaného zo strany
súdu a má za to, že nijakým spôsobom neprispel k vzniku zbytočných prieťahov v tomto
štádiu konania.“.
9. Sťažovateľka podala 15. januára 2018 predsedníčke okresného súdu sťažnosť
na porušovanie práva na verejné prerokovanie bez zbytočných prieťahov v napadnutom
konaní. K sťažnosti sa vyjadrila predsedníčka okresného súdu 31. januára 2018 tak, že
konštatovala: „Vaša sťažnosť na prieťahy v konaní je čiastočne dôvodná, a to v období
odo dňa 05. 04. 2017 do dňa 16. 01. 2018.“ Predsedníčka okresného súdu zároveň
sťažovateľke oznámila, že „namietaná vec sp. zn. 25Cb/115/2015 bola na základe
rozhodnutia predsedníčky tunajšieho súdu zaradená medzi sledované veci, s režimom
kontroly úkonov v spise každé tri mesiace. S Vašou sťažnosťou na prieťahy v konaní som
oboznámila aj nového zákonného sudcu... a požiadala som ho, aby vo veci ďalej konal
plynulo a bezprieťahovo.“.
10. Z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu vyplýva, že v napadnutom konaní bol
18. januára 2018 spis pridelený na prejednanie a rozhodnutie novému zákonnému sudcovi.
11. V nadväznosti na už uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie vo veci samej takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľa RAIL WAYS, s.r.o... na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.
25Cb/115/2015, porušené bolo.
Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava I vo veci vedenej pod sp. zn.
25Cb/115/2015 konať.
Ústavný súd priznáva sťažovateľovi, RAIL WAYS, s.r.o... primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 1500,- EUR (slovom: jedentisícpäťsto eur), ktoré je mu Okresný
súd Bratislava I povinný uhradiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť sťažovateľovi, RAIL WAYS, s.r.o... trovy
právneho zastúpenia vo výške 390,50 EUR na účet právneho zástupcu... do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon.
13. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti
predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky
upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
14. Zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že v napadnutom konaní je nariadený termín
pojednávania na 18. jún 2018.
15. Okolnosti danej veci, najmä to, že na základe sťažnosti sťažovateľky podľa § 3
ods. 7 a § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov okresný súd nariadil pojednávanie v krátkom čase
po podaní sťažnosti, viedli ústavný súd k tomu, že sťažnosť nie je v čase rozhodovania
ústavného súdu opodstatnená.
16. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by
mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, I. ÚS 66/98, III. ÚS 168/05,
IV. ÚS 136/05, I. ÚS 453/2011).
17. Skutočnosť, že orgán štátnej správy súdu uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú,
nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa čl. 127
ústavy na ďalšie konanie, pretože ústavný súd, pridržiavajúc sa doterajšej stabilizovanej
judikatúry, považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie
opatrení na účely nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho
nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07, IV. ÚS 59/08).
18. Ústavný súd na základe uvedených dôvodov sťažnosť sťažovateľky
pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú.
19. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľke obrátiť
sa opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti okresný súd v napadnutom
konaní konal s neodôvodnenými prieťahmi.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. júna 2018