Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 211/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. júna 2018

prerokoval oznámenie sudkyne Ústavného súdu Slovenskej republiky Ľudmily

Gajdošíkovej o dôvodoch jej (ne)vylúčenia z výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej

Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sudkyňa IV. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Ľudmila Gajdošíková j e

v y l ú č e n á z výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej

republiky pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sudkyňa IV. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný

súd“) Ľudmila Gajdošíková svojím prípisom z 29. mája 2018 v zmysle § 27 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) predsedníčke ústavného súdu oznámila, že

v konaní vedenom pod sp. zn. jej bola pridelená sťažnosť, v ktorej

vystupuje ako právny zástupca sťažovateľa v konaní pred všeobecnými súdmi Mgr. Marcel

Fandák, LL.M., ktorý pôsobí aj ako jej externý poradca na ústavnom súde. Tieto skutočnosti

môžu podľa sudkyne vyvolávať objektívne zdanie o jej predpojatosti. Súčasne v závere

prípisu uviedla, že „zo subjektívneho hľadiska sa necítim byť predpojatá, t. j. som

pripravená rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľa objektívne a nestranne“. Právnym zástupcom

sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom vedenom pod sp. zn. je

JUDr. Martin Babjak, ktorého advokátska kancelária sídli na rovnakej adrese, akú má

advokát JUDr. Marcel Fandák (k tomu pozri aj uznesenie ústavného súdu č. k.

-5 z 13. decembra 2016, pozn.).

2. Pokynom predsedníčky ústavného súdu Ivetty Macejkovej z 31. mája 2018 bol

návrh v súlade s čl. IV bodom 1 písm. a) rozvrhu práce ústavného súdu platného od

1. marca 2018 do 28. februára 2019 pridelený na rozhodnutie podľa § 28 ods. 3 zákona

o ústavnom súde do I. senátu ústavného súdu.

II.

3. obsahuje výslovnú úpravu o vylúčení sudcu ústavného

súdu z výkonu sudcovskej funkcie v ustanoveniach § 27 a § 28, ktoré v relevantnom znení

ustanovujú:

Sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na

jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti

o jeho nepredpojatosti ( ).

Dôvody vylúčenia podľa odseku 1 oznámi sudca bez meškania predsedovi ústavného

súdu ( ).

Podľa ustanovenia ak ide o rozhodovanie

v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcov pre predpojatosť rozhodne iný senát.

4. Podľa čl. IV bodu 1 písm. a) rozvrhu práce ústavného súdu o vylúčení sudcu pri

rozhodovaní v senáte podľa rozhoduje I. senát, ak ide

o sudcov IV. senátu.

5. Ústavný súd po posúdení dôvodov uvedených v oznámení sudkyne IV. senátu

ústavného súdu Ľudmily Gajdošíkovej vo veci vedenej pod sp. zn. dospel

k záveru, že v zmysle sú dostačujúce na vznik

pochybností o nezaujatosti sudkyne k veci vedenej na ústavnom súde pod sp. zn.

.

6. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba

posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia

a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda

zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená

akákoľvek oprávnená pochybnosť ().

7. Ústavný súd tiež konštatoval, že z pohľadu ľudskoprávneho, z pohľadu práva na

nestranného sudcu ako komponentu práva na spravodlivý proces vyvinul Európsky súd pre

ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) dve previazané stránky nestrannosti a judikatúru k nim

rozvíja už viac ako 30 rokov (Piersack v. Belgicko, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok z 1. 10.

1982; Pohoska v. Poľsko, sťažnosť č. 33530/06, rozsudok z 10. 1. 2012). Nestrannosť má

stránku subjektívnu a stránku objektívnu, a tie sú overované rovnomernými testami.

Európsky súd pre ľudské práva zdôrazňuje význam nestrannosti sudcu pre dôveru verejnosti

v súdnictvo, a to vo všeobecnosti (Olujič v. Chorvátsko, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok

z 5. 2. 2005, bod 57), ale osobitne pri objektívnom teste (Kinský v. Česká republika,

sťažnosť č. 42856/06, rozsudok z 9. 2. 2012, bod 87). Nestrannosť je vo vnímaní ESĽP

absenciou zaujatosti či predsudku vo veci, pričom nestrannosť môže byť overovaná už

spomenutým subjektívnym a objektívnym testom. Východiskom je subjektívny test,

v ktorom sa zisťuje osobné presvedčenie, postoj sudcu, resp. jeho záujem v prerokúvanej

veci. Osobná nestrannosť sudcu sa predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Takýmto

„opakom“ môže byť sudcom prejavené nepriateľstvo, neznášanlivosť alebo ak si napríklad

sudca z osobných dôvodov vyhradí prerokovanie veci pre seba. Požiadavka nestrannosti

nemôže byť dostatočne naplnená len subjektívnym testom, ktorý je náročný z hľadiska

preukazovania. Na subjektívny test teda plynule nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma,

či sudca vykazuje legitímne pochybnosti z hľadiska jeho nestrannosti. Tu je dôležitá

perspektíva nestranného pozorovateľa a relevantné je aj zdanie (ne)strannosti. Podľa ESĽP

musí byť ustálené, či existujú zistiteľné skutočnosti, ktoré môžu vzbudzovať pochybnosti

o nestrannosti sudcov, a v tomto zmysle môže mať aj zdanie určitú dôležitosť, pretože

„v stávke“ je dôvera, ktorú musia súdy v spoločnosti vzbudzovať, nehovoriac

o dôvere samotných účastníkov konania (Daktaras v. Litva, sťažnosť č. 42095/98, rozsudok

z 10. 10. 2000, bod 32). Ústavný súd dodáva, že súčasne s dôverou, na ktorú musia súdy

v demokratickej spoločnosti ašpirovať, je cez ňu „v hre“ aj autorita súdnych rozhodnutí

(pozri ).

8. Ústavný súd pri prerokovaní oznámenia zobral na vedomie, že zo subjektívneho

hľadiska sudkyňa Ľudmila Gajdošíková sama svoju predpojatosť v predmetnej veci sp. zn.

nevyhlásila, ale pokiaľ ide o objektívne hľadisko nestrannosti, ústavný súd

zastáva názor, že oznámená skutočnosť už sama osobe vzbudzuje objektívne pochybnosti

o predpojatosti sudkyne ústavného súdu Ľudmily Gajdošíkovej.

9. V prerokúvanej veci predmetná skutočnosť kolegiálneho vzťahu medzi zákonnou

sudkyňou a osobou, ktorá pôsobí na ústavnom súde v pozícii jej externého poradcu

zastupujúceho sťažovateľa v konaní pred všeobecným súdom, ktorého rozhodovanie

sťažovateľ konkrétne namieta pred ústavným súdom podľa , v rámci

objektívneho testu nestrannosti odôvodňuje vznik objektívnej pochybnosti o jej

predpojatosti vo veci vedenej pod sp. zn. (pozri bod 1, pozn.), pretože sa

týka osoby, ktorú označený poradca ústavného súdu ako advokát zastupuje v civilnom

konaní, a preto tento dôvod je spôsobilý viesť k vylúčeniu sudcu z rozhodovania vo veci

sťažovateľa aj napriek tomu, že jej prerokovanie a rozhodnutie je v pôsobnosti senátu,

a nie iba samotnej sudkyne, ktorá je sudkyňou spravodajkyňou.

10. Ústavný súd je presvedčený, že vnímanie nestrannosti sudcov ústavného súdu

v predmetnej veci sp. zn. si vyžaduje vylúčenie sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej z jej rozhodovania, a preto rozhodol podľa § 27 ods. 1 v spojení s § 28 ods. 3

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. júna 2018