Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 21 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (26)I. ÚS 211/2018
PDF · 115.65 KB
No categories available
I. ÚS 211/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. júna 2018
prerokoval oznámenie sudkyne Ústavného súdu Slovenskej republiky Ľudmily
Gajdošíkovej o dôvodoch jej (ne)vylúčenia z výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej
Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 13933/2016 a takto
rozhodol:
Sudkyňa IV. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Ľudmila Gajdošíková j e
v y l ú č e n á z výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej
republiky pod sp. zn. Rvp 13933/2016.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Sudkyňa IV. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný
súd“) Ľudmila Gajdošíková svojím prípisom z 29. mája 2018 v zmysle § 27 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) predsedníčke ústavného súdu oznámila, že
v konaní vedenom pod sp. zn. Rvp 13933/2016 jej bola pridelená sťažnosť, v ktorej
vystupuje ako právny zástupca sťažovateľa v konaní pred všeobecnými súdmi Mgr. Marcel
Fandák, LL.M., ktorý pôsobí aj ako jej externý poradca na ústavnom súde. Tieto skutočnosti
môžu podľa sudkyne vyvolávať objektívne zdanie o jej predpojatosti. Súčasne v závere
prípisu uviedla, že „zo subjektívneho hľadiska sa necítim byť predpojatá, t. j. som
pripravená rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľa objektívne a nestranne“. Právnym zástupcom
sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom vedenom pod sp. zn. Rvp 13933/2016 je
JUDr. Martin Babjak, ktorého advokátska kancelária sídli na rovnakej adrese, akú má
advokát JUDr. Marcel Fandák (k tomu pozri aj uznesenie ústavného súdu č. k.
III. ÚS 887/2016-5 z 13. decembra 2016, pozn.).
2. Pokynom predsedníčky ústavného súdu Ivetty Macejkovej z 31. mája 2018 bol
návrh v súlade s čl. IV bodom 1 písm. a) rozvrhu práce ústavného súdu platného od
1. marca 2018 do 28. februára 2019 pridelený na rozhodnutie podľa § 28 ods. 3 zákona
o ústavnom súde do I. senátu ústavného súdu.
II.
3. Zákon o ústavnom súde obsahuje výslovnú úpravu o vylúčení sudcu ústavného
súdu z výkonu sudcovskej funkcie v ustanoveniach § 27 a § 28, ktoré v relevantnom znení
ustanovujú:
Sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na
jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti
o jeho nepredpojatosti (§ 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
Dôvody vylúčenia podľa odseku 1 oznámi sudca bez meškania predsedovi ústavného
súdu (§ 27 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Podľa ustanovenia § 28 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie
v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcov pre predpojatosť rozhodne iný senát.
4. Podľa čl. IV bodu 1 písm. a) rozvrhu práce ústavného súdu o vylúčení sudcu pri
rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 3 zákona o ústavnom súde rozhoduje I. senát, ak ide
o sudcov IV. senátu.
5. Ústavný súd po posúdení dôvodov uvedených v oznámení sudkyne IV. senátu
ústavného súdu Ľudmily Gajdošíkovej vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 1125/2018 dospel
k záveru, že v zmysle § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde sú dostačujúce na vznik
pochybností o nezaujatosti sudkyne k veci vedenej na ústavnom súde pod sp. zn.
6. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba
posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia
a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda
zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená
akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00).
7. Ústavný súd tiež konštatoval, že z pohľadu ľudskoprávneho, z pohľadu práva na
nestranného sudcu ako komponentu práva na spravodlivý proces vyvinul Európsky súd pre
ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) dve previazané stránky nestrannosti a judikatúru k nim
rozvíja už viac ako 30 rokov (Piersack v. Belgicko, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok z 1. 10.
1982; Pohoska v. Poľsko, sťažnosť č. 33530/06, rozsudok z 10. 1. 2012). Nestrannosť má
stránku subjektívnu a stránku objektívnu, a tie sú overované rovnomernými testami.
Európsky súd pre ľudské práva zdôrazňuje význam nestrannosti sudcu pre dôveru verejnosti
v súdnictvo, a to vo všeobecnosti (Olujič v. Chorvátsko, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok
z 5. 2. 2005, bod 57), ale osobitne pri objektívnom teste (Kinský v. Česká republika,
sťažnosť č. 42856/06, rozsudok z 9. 2. 2012, bod 87). Nestrannosť je vo vnímaní ESĽP
absenciou zaujatosti či predsudku vo veci, pričom nestrannosť môže byť overovaná už
spomenutým subjektívnym a objektívnym testom. Východiskom je subjektívny test,
v ktorom sa zisťuje osobné presvedčenie, postoj sudcu, resp. jeho záujem v prerokúvanej
veci. Osobná nestrannosť sudcu sa predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Takýmto
„opakom“ môže byť sudcom prejavené nepriateľstvo, neznášanlivosť alebo ak si napríklad
sudca z osobných dôvodov vyhradí prerokovanie veci pre seba. Požiadavka nestrannosti
nemôže byť dostatočne naplnená len subjektívnym testom, ktorý je náročný z hľadiska
preukazovania. Na subjektívny test teda plynule nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma,
či sudca vykazuje legitímne pochybnosti z hľadiska jeho nestrannosti. Tu je dôležitá
perspektíva nestranného pozorovateľa a relevantné je aj zdanie (ne)strannosti. Podľa ESĽP
musí byť ustálené, či existujú zistiteľné skutočnosti, ktoré môžu vzbudzovať pochybnosti
o nestrannosti sudcov, a v tomto zmysle môže mať aj zdanie určitú dôležitosť, pretože
„v stávke“ je dôvera, ktorú musia súdy v spoločnosti vzbudzovať, nehovoriac
o dôvere samotných účastníkov konania (Daktaras v. Litva, sťažnosť č. 42095/98, rozsudok
z 10. 10. 2000, bod 32). Ústavný súd dodáva, že súčasne s dôverou, na ktorú musia súdy
v demokratickej spoločnosti ašpirovať, je cez ňu „v hre“ aj autorita súdnych rozhodnutí
(pozri III. ÚS 887/2016).
8. Ústavný súd pri prerokovaní oznámenia zobral na vedomie, že zo subjektívneho
hľadiska sudkyňa Ľudmila Gajdošíková sama svoju predpojatosť v predmetnej veci sp. zn.
Rvp 13933/2016 nevyhlásila, ale pokiaľ ide o objektívne hľadisko nestrannosti, ústavný súd
zastáva názor, že oznámená skutočnosť už sama osobe vzbudzuje objektívne pochybnosti
o predpojatosti sudkyne ústavného súdu Ľudmily Gajdošíkovej.
9. V prerokúvanej veci predmetná skutočnosť kolegiálneho vzťahu medzi zákonnou
sudkyňou a osobou, ktorá pôsobí na ústavnom súde v pozícii jej externého poradcu
zastupujúceho sťažovateľa v konaní pred všeobecným súdom, ktorého rozhodovanie
sťažovateľ konkrétne namieta pred ústavným súdom podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v rámci
objektívneho testu nestrannosti odôvodňuje vznik objektívnej pochybnosti o jej
predpojatosti vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 13933/2016 (pozri bod 1, pozn.), pretože sa
týka osoby, ktorú označený poradca ústavného súdu ako advokát zastupuje v civilnom
konaní, a preto tento dôvod je spôsobilý viesť k vylúčeniu sudcu z rozhodovania vo veci
sťažovateľa aj napriek tomu, že jej prerokovanie a rozhodnutie je v pôsobnosti senátu,
a nie iba samotnej sudkyne, ktorá je sudkyňou spravodajkyňou.
10. Ústavný súd je presvedčený, že vnímanie nestrannosti sudcov ústavného súdu
v predmetnej veci sp. zn. Rvp 13933/2016 si vyžaduje vylúčenie sudkyne Ľudmily
Gajdošíkovej z jej rozhodovania, a preto rozhodol podľa § 27 ods. 1 v spojení s § 28 ods. 3
zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. júna 2018