Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 887/2016
PDF · 102.32 KB
No categories available
III. ÚS 887/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. decembra
2016 prerokoval oznámenie sudkyne Ústavného súdu Slovenskej republiky Ľudmily
Gajdošíkovej z výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej
republiky pod sp. zn. Rvp 13933/2016 a takto
rozhodol:
Sudkyňa Ústavného súdu Slovenskej republiky Ľudmila Gajdošíková n i e j e
vylúčená z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej Ústavným súdom
Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 13933/2016.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Sudkyňa Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) Ľudmila
Gajdošíková prípisom z 8. novembra 2016 oznámila v zmysle § 27 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) predsedníčke ústavného súdu, že vo veci vedenej pred
ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 13933/2016 zastupuje sťažovateľa
(syn a ), ktorý spolupracuje na niektorých
veciach s jej externým poradcom a ako advokáti majú sídlo
na tej istej adrese. Tieto skutočnosti môžu podľa sudkyne vyvolávať objektívne zdanie o jej
predpojatosti.
2. Pokynom predsedníčky ústavného súdu Ivetty Macejkovej z 10. novembra 2016
bol návrh v súlade s čl. IV bodom 1 písm. b) rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2016
pridelený na rozhodnutie podľa § 28 ods. 3 zákona o ústavnom súde do senátu
III. ÚS ústavného súdu.
II.
3. Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej
funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo
k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.
4. Dôvody vylúčenia podľa odseku 1 oznámi sudca bez meškania predsedovi
ústavného súdu (§ 27 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
5. Podľa § 28 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte
ústavného súdu, o vylúčení sudcov pre predpojatosť rozhodne iný senát.
6. Ústavný súd v danej súvislosti zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa
dotýka samej podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu
zaujatosti či predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku
konania.
7. Už vo svojej predošlej judikatúre ústavný súd konštatoval, že z pohľadu
ľudskoprávneho, z pohľadu práva na nestranného sudcu ako komponentu práva
na spravodlivý proces vyvinul Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) dve
previazané stránky nestrannosti a judikatúru k nim rozvíja už viac ako 30 rokov (Piersack
v. Belgicko, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok z 1. 10. 1982; Pohoska v. Poľsko, sťažnosť
č. 33530/06, rozsudok z 10. 1. 2012). Nestrannosť má stránku subjektívnu a stránku
objektívnu, a tie sú overované rovnomernými testami. Európsky súd pre ľudské práva
zdôrazňuje význam nestrannosti sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a to
vo všeobecnosti (Olujič v. Chorvátsko, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok z 5. 2. 2005, bod
57), ale osobitne pri objektívnom teste (Kinský v. Česká republika, sťažnosť č. 42856/06,
rozsudok z 9. 2. 2012, bod 87). Nestrannosť je vo vnímaní ESĽP absenciou zaujatosti
či predsudku vo veci, pričom nestrannosť môže byť overovaná už spomenutým
subjektívnym a objektívnym testom. Východiskom je subjektívny test, v ktorom sa zisťuje
osobné presvedčenie, postoj sudcu, resp. jeho záujem v prerokúvanej veci. Osobná
nestrannosť sudcu sa predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Takýmto „opakom“ môže byť
sudcom prejavené nepriateľstvo, neznášanlivosť alebo ak si napríklad sudca z osobných
dôvodov vyhradí prerokovanie veci pre seba. Požiadavka nestrannosti nemôže byť
dostatočne naplnená len subjektívnym testom, ktorý je náročný z hľadiska preukazovania.
Na subjektívny test teda plynule nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma, či sudca
vykazuje legitímne pochybnosti z hľadiska jeho nestrannosti. Tu je dôležitá perspektíva
nestranného pozorovateľa a relevantné je aj zdanie (ne)strannosti. Podľa ESĽP musí byť
ustálené, či existujú zistiteľné skutočnosti, ktoré môžu vzbudzovať pochybnosti
o nestrannosti sudcov, a v tomto zmysle môže mať aj zdanie určitú dôležitosť, pretože
„v stávke“ je dôvera, ktorú musia súdy v spoločnosti vzbudzovať, nehovoriac
o dôvere samotných účastníkov konania (Daktaras v. Litva, sťažnosť č. 42095/98, rozsudok
z 10. 10. 2000, bod 32). Ústavný súd dodáva, že súčasne s dôverou, na ktorú musia súdy
v demokratickej spoločnosti ašpirovať, je cez ňu „v hre“ aj autorita súdnych rozhodnutí.
8. Rozhodovať nestranne nie je právom, výsadou či privilégiom sudcov. Ide
o základnú povinnosť sudcov, o štrukturálny prvok súdneho systému a jeho riadneho
fungovania.
9. Vzhľadom na uvedené ústavný súd posudzujúc oznámenie sudkyne konštatuje,
že neobsahuje žiadny zo zákonných dôvodov, ktorý by sa dal subsumovať pod ustanovenie
§ 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
10. Sudkyňa v oznámení nevyslovila nijaké pochybnosti o svojej subjektívnej
predpojatosti k veci, k účastníkom konania ani k zástupcovi sťažovateľa. Samotné
objektívne zdanie jej predpojatosti vychádzajúce z toho, že advokát sťažovateľa
spolupracuje na niektorých veciach s jej externým poradcom
a že „ako advokáti majú sídlo na tej istej adrese“ nie je v danej veci pre naplnenie
predpokladov o vylúčení sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej v zmysle § 27 ods. 1 zákona
o ústavnom súde postačujúce, najmä, ak nebol doložený žiadnymi konkrétnymi prípadmi.
11. Ústavný súd preto pri absencii námietky zaujatosti od sťažovateľa oznámenie
sudkyne posúdil ako nedôvodné a rozhodol o ňom tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. decembra 2016