Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 887/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. decembra

2016 prerokoval oznámenie sudkyne Ústavného súdu Slovenskej republiky Ľudmily

Gajdošíkovej z výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej

republiky pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sudkyňa Ústavného súdu Slovenskej republiky Ľudmila Gajdošíková n i e j e

vylúčená z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej Ústavným súdom

Slovenskej republiky pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sudkyňa Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) Ľudmila

Gajdošíková prípisom z 8. novembra 2016 oznámila v zmysle § 27 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) predsedníčke ústavného súdu, že vo veci vedenej pred

ústavným súdom pod sp. zn. zastupuje sťažovateľa

(syn a ), ktorý spolupracuje na niektorých

veciach s jej externým poradcom a ako advokáti majú sídlo

na tej istej adrese. Tieto skutočnosti môžu podľa sudkyne vyvolávať objektívne zdanie o jej

predpojatosti.

2. Pokynom predsedníčky ústavného súdu Ivetty Macejkovej z 10. novembra 2016

bol návrh v súlade s čl. IV bodom 1 písm. b) rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2016

pridelený na rozhodnutie podľa do senátu

III. ÚS ústavného súdu.

II.

3. Podľa sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej

funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo

k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

4. Dôvody vylúčenia podľa odseku 1 oznámi sudca bez meškania predsedovi

ústavného súdu ( ).

5. Podľa ak ide o rozhodovanie v senáte

ústavného súdu, o vylúčení sudcov pre predpojatosť rozhodne iný senát.

6. Ústavný súd v danej súvislosti zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa

dotýka samej podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu

zaujatosti či predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku

konania.

7. Už vo svojej predošlej judikatúre ústavný súd konštatoval, že z pohľadu

ľudskoprávneho, z pohľadu práva na nestranného sudcu ako komponentu práva

na spravodlivý proces vyvinul Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) dve

previazané stránky nestrannosti a judikatúru k nim rozvíja už viac ako 30 rokov (Piersack

v. Belgicko, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok z 1. 10. 1982; Pohoska v. Poľsko, sťažnosť

č. 33530/06, rozsudok z 10. 1. 2012). Nestrannosť má stránku subjektívnu a stránku

objektívnu, a tie sú overované rovnomernými testami. Európsky súd pre ľudské práva

zdôrazňuje význam nestrannosti sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a to

vo všeobecnosti (Olujič v. Chorvátsko, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok z 5. 2. 2005, bod

57), ale osobitne pri objektívnom teste (Kinský v. Česká republika, sťažnosť č. 42856/06,

rozsudok z 9. 2. 2012, bod 87). Nestrannosť je vo vnímaní ESĽP absenciou zaujatosti

či predsudku vo veci, pričom nestrannosť môže byť overovaná už spomenutým

subjektívnym a objektívnym testom. Východiskom je subjektívny test, v ktorom sa zisťuje

osobné presvedčenie, postoj sudcu, resp. jeho záujem v prerokúvanej veci. Osobná

nestrannosť sudcu sa predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Takýmto „opakom“ môže byť

sudcom prejavené nepriateľstvo, neznášanlivosť alebo ak si napríklad sudca z osobných

dôvodov vyhradí prerokovanie veci pre seba. Požiadavka nestrannosti nemôže byť

dostatočne naplnená len subjektívnym testom, ktorý je náročný z hľadiska preukazovania.

Na subjektívny test teda plynule nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma, či sudca

vykazuje legitímne pochybnosti z hľadiska jeho nestrannosti. Tu je dôležitá perspektíva

nestranného pozorovateľa a relevantné je aj zdanie (ne)strannosti. Podľa ESĽP musí byť

ustálené, či existujú zistiteľné skutočnosti, ktoré môžu vzbudzovať pochybnosti

o nestrannosti sudcov, a v tomto zmysle môže mať aj zdanie určitú dôležitosť, pretože

„v stávke“ je dôvera, ktorú musia súdy v spoločnosti vzbudzovať, nehovoriac

o dôvere samotných účastníkov konania (Daktaras v. Litva, sťažnosť č. 42095/98, rozsudok

z 10. 10. 2000, bod 32). Ústavný súd dodáva, že súčasne s dôverou, na ktorú musia súdy

v demokratickej spoločnosti ašpirovať, je cez ňu „v hre“ aj autorita súdnych rozhodnutí.

8. Rozhodovať nestranne nie je právom, výsadou či privilégiom sudcov. Ide

o základnú povinnosť sudcov, o štrukturálny prvok súdneho systému a jeho riadneho

fungovania.

9. Vzhľadom na uvedené ústavný súd posudzujúc oznámenie sudkyne konštatuje,

že neobsahuje žiadny zo zákonných dôvodov, ktorý by sa dal subsumovať pod ustanovenie

.

10. Sudkyňa v oznámení nevyslovila nijaké pochybnosti o svojej subjektívnej

predpojatosti k veci, k účastníkom konania ani k zástupcovi sťažovateľa. Samotné

objektívne zdanie jej predpojatosti vychádzajúce z toho, že advokát sťažovateľa

spolupracuje na niektorých veciach s jej externým poradcom

a že „ako advokáti majú sídlo na tej istej adrese“ nie je v danej veci pre naplnenie

predpokladov o vylúčení sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej v zmysle § 27 ods. 1 zákona

o ústavnom súde postačujúce, najmä, ak nebol doložený žiadnymi konkrétnymi prípadmi.

11. Ústavný súd preto pri absencii námietky zaujatosti od sťažovateľa oznámenie

sudkyne posúdil ako nedôvodné a rozhodol o ňom tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2016