Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 383/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti IMET-AKE s. r. o.,

M. Schneidera Trnavského 2/B, Bratislava, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou

Červenková, s. r. o., Nevädzová 6B, Bratislava, v mene ktorej koná advokátka

JUDr. Martina Červenková, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a 2 a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

zo 7. septembra 2016 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 21. februára 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti IMET-AKE s. r. o. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júna

2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti IMET-AKE s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo 7. septembra 2016 a uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z

21. februára 2018.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že krajský súd napadnutým uznesením

odmietol žalobu sťažovateľky proti Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka

Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) podľa

Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

o preskúmanie zákonnosti záveru z opätovnej administratívnej kontroly dokumentácie

k verejnému obstarávaniu (ďalej len „záver z opätovnej kontroly“) pre projekt č. ITMS

22320120129 s názvom „Priemyselný výskum nových postupov pre stanovenie parametrov

valivých ložísk“ z 25. januára 2016 (ďalej len „zákazka“). Zároveň krajský súd o trovách

konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Podľa

názoru krajského súdu list žalovaného z 25. januára 2016, ktorý obsahuje záver z opätovnej

kontroly a s ohľadom na zistené porušenie o verejnom obstarávaní

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov oznamuje

sťažovateľke (žalobkyni) percentuálne vyjadrenie výšky korekcie z hodnoty predmetu

zákazky spolufinancovanej z fondov Európskej únie, nie je správnym aktom spôsobilým

zasiahnuť do práv, slobôd alebo záujmov sťažovateľky, ktorý by mal správny súd právomoc

preskúmať na základe podanej žaloby. Uvedený list je len záznamom z administratívnej

kontroly podľa o pomoci a podpore poskytovanej z fondov

Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pomoci

a podpore“), po ktorom nasledovalo vyjadrenie sťažovateľky k záverom z kontroly.

Naň nadväzujúce žiadosti sťažovateľky z 25. februára 2016 o vrátenie finančných

prostriedkov sú úkonmi riadiaceho orgánu podľa § 27a ods. 4 zákona o pomoci a podpore

smerujúcimi k dobrovoľnému vráteniu časti poskytnutého príspevku, ktoré predchádzajú

prípadnému správnemu konaniu o uloženie povinnosti vrátiť finančný príspevok. Toto

štádium riešenia finančných nezrovnalostí slúži na ich pokojné urovnanie bez vydania

rozhodnutia orgánu verejnej správy a vytvára sťažovateľke ako prijímateľovi príspevku

priestor na vyjednávanie, prípadne na dohodu o splátkach. Ďalej krajský súd dôvodil, že

žalobou napadnutý záver z opätovnej kontroly je opatrením orgánu verejnej správy, ktoré

samo osebe nemá za následok založenie, zmenu, zrušenie alebo deklaráciu práv, právom

chránených záujmov alebo povinností sťažovateľky a ani sa ich priamo nedotýka.

Ide vo svojej podstate len o opatrenie predbežnej povahy, ktoré nemôže mať za následok

ujmu na subjektívnych právach, pretože právne postavenie sťažovateľky sa v jeho dôsledku

nemení. Slúži ako podklad a zároveň podmienka pre ďalší postup riadiaceho orgánu, ktorý

v prípade nevyhovenia výzvam na dobrovoľné vrátenie príspevku mohol proti sťažovateľke

začať správne konanie a uložiť jej povinnosť vrátiť 1,5-násobok sumy uvedenej vo výzvach.

Konštatoval, že nejde preto o konečné autoritatívne rozhodnutie správneho orgánu

o právach a povinnostiach sťažovateľky v súvislosti so zisteným porušením pravidiel

a postupov verejného obstarávania a vysporiadaním finančných vzťahov. Súdne

preskúmanie tohto aktu na základe podanej správnej žaloby je preto podľa názoru krajského

súdu v zmysle neprípustné.

2.1 Najvyšší súd napadnutým uznesením kasačnú sťažnosť sťažovateľky proti

napadnutému uzneseniu krajského súdu zamietol. V odôvodnení napadnutého uznesenia

najvyšší súd uviedol:

„Najvyšší súd dáva v prvom rade do pozornosti citované ustanovenie § 14 ods. 18

zákona o pomoci a podpore, z ktorého vyplýva, že rozhodnutia vydané v konaní podľa

druhej časti tohto zákona nie sú preskúmateľné súdom. Predmetné ustanovenie ešte

podporne odkazuje na ustanovenie . Je potrebné však doplniť ako správne

naznačil krajský súd, že ide o rozhodnutia, ktoré sa týkajú schválenia, resp. neschválenia

žiadosti o poskytnutie verejných prostriedkov, preto si ho nemožno vykladať absolútne.

V prípade, ak sa uložená korekcia nezmení, jej prípadné nezaplatenie podnieti začatie

správneho konania v zmysle správneho poriadku, výsledkom ktorého bude rozhodnutie

o uložení sankcie, voči ktorému bude prípustné odvolanie a následne umožnený aj súdny

prieskum predmetného rozhodnutia. Takéto rozhodnutie bude aj materiálne vykonateľné.

Vyššie uvedené podporuje aj neskoršia rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (napr. sp. zn. z 22. júna 2017, sp. zn.

z 27. októbra 2017, sp. zn. z 23. novembra 2017), ktoré k nemožnosti

súdneho prieskumu Správy o zistenej nezrovnalosti, resp. Žiadosti o vrátenie finančných

prostriedkov podporne odkazovali aj na rozhodnutie sp. zn. . V tomto smere je

rozhodovacia činnosť najvyššieho súdu konštantná (pozri aj rozhodnutie sp. zn.

zo 14. februára 2017, sp. zn. zo 14. februára 2017).

Najvyšší súd sa v tomto smere stotožňuje s právnym názorom krajského súdu, že

Záver z opätovnej kontroly ako taký nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve,

pretože nepredstavuje zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného

subjektu. V tomto smere odvolací súd poukazuje na opakované vyjadrenia žalovaného

o predčasnom podaní žaloby v čase vypracovania a odoslania Záveru z opätovnej kontroly,

pretože ku dňu podania žaloby neexistuje právoplatné správne rozhodnutie o vrátení

finančných prostriedkov podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore. Povinnosť žalobcu

vrátiť finančné prostriedky vznikne až na základe tohto právoplatného rozhodnutia, ktoré už

bude spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv sťažovateľa a až vtedy bude preskúmateľné

v rámci správneho súdnictva. Vyjadrenie sťažovateľa o konečnom charaktere rozhodnutia

z dôvodu, že nie je možné sa voči nemu odvolať je právne nesprávne, nakoľko odvolanie je

prípustné až voči následne vydanému rozhodnutiu.

Predmetný Záver z opätovnej kontroly je možné považovať podľa názoru senátu

najvyššieho súdu za podkladové rozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu vzhľadom na

postup upravený v § 27a citovaného zákona...

K rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. kasačný

súd uvádza, že v danom prípade najvyšší súd konštatoval, že Protokol o výsledku kontroly

dodržiavania a zápisnica o prerokovaní protokolu o výsledku

kontroly dodržiavania nemajú povahu rozhodnutia vydaného

v správnom konaní a nemôžu byť predmetom konania pred správnym súdom. Súdne

preskúmateľné by tieto dokumenty boli len v tej časti, v ktorej by obsahovali sankciu, resp.

konkrétnu povinnosť s ohľadom na spôsobilosť zásahu do práv a právom chránených

záujmov. V danom prípade boli subjektu uložené opatrenia na odstránenie zistených

nedostatkov, pričom kontrolovaný subjekt mal povinnosť predmetné nedostatky odstrániť

v stanovenej lehote. Splnenie tejto povinnosti malo byť následne predmetom kontroly s tým,

že sa tu vzťahoval správny poriadok. Predmetom konania teda nebolo uloženie korekcie

za zistené porušenie zákona v Závere z opätovnej kontroly, ako je to v prejednávanom

prípade, preto naň nemožno aplikovať rozhodnutie sp. zn. .

Na základe všetkých vyššie citovaných zákonných ustanovení a právnych argumentov

dospel kasačný súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie nespadá do právomoci súdov, resp.

nie je preskúmateľné súdom, nakoľko ide o opatrenie predbežnej povahy ( ),

preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú v zmysle , zamietol.“

3. Podľa sťažovateľky záver z opätovnej administratívnej kontroly z 25. januára

2016, ako aj žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov z 25. februára 2016 je možné

považovať v plnej miere za správne akty, ktoré s prihliadnutím na § 27a zákona o pomoci

a podpore jednoznačne majú priamy vplyv na práva a povinnosti sťažovateľky.

3.1 Sťažovateľka uvádza, že záver z opätovnej administratívnej kontroly

z 25. januára 2016, ako aj žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov z 25. februára 2016 sú

individuálnymi správnymi aktmi a nepochybne nimi došlo k zásahu do práv a záujmov

sťažovateľky. Sťažovateľka je toho názoru, že v zmysle ustálenej súdnej praxe ústavného

súdu aj najvyššieho súdu môžu byť predmetom preskúmania súdom i rozhodnutia orgánov

verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť

práv a právom chránených záujmov fyzických osôb alebo právnických osôb. Súdna prax

dosiaľ ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa

zakladajú, menia, rušia alebo môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických

osôb a fyzických osôb.

3.2 Podľa názoru sťažovateľky bez ohľadu na formu rozhodnutia nepochybne

v predmetnej právnej veci ide o rozhodnutie zasahujúce do práv a záujmov sťažovateľky,

a to predovšetkým s ohľadom na účinky vo vzťahu k právnemu postaveniu sťažovateľky,

preto má byť aj takéto rozhodnutie správnym súdom nepochybne preskúmateľné.

3.3 Sťažovateľka na základe už popísaného skutkového stavu namieta, že v súdnom

konaní vedenom na krajskom súde a najvyššom súde došlo k porušeniu ňou označených

ústavných práv.

4. Sťažovateľka navrhla vydať tento nález:

„Základné právo sťažovateľa IMET- AKE, s.r.o. so sídlom M. Sch. Trnavského 2/B ,

841 01 Bratislava, na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. I

, právo na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej

správy podľa a právo na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07.09.2016, sp.zn. a uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.02.2018, sp.zn.

bolo.

Podľa o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov zrušuje Ústavný súd Slovenskej

republiky uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.02.2018, sp.zn.

v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07.09.2016, sp.zn.

.

Podľa o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov Ústavný súd Slovenskej

republiky vracia vec Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Sťažovateľovi IMET- AKE s.r.o. so sídlom M. Sch. Trnavského 2/B, 841 01

Bratislava, sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000,-

EUR, ktoré sú mu Najvyšší súd Slovenskej republiky a Krajský súd v Bratislave povinní

spoločne a nerozdielne vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd Slovenskej republiky sú povinní spoločne

a nerozdielne uhradiť sťažovateľovi IMET- AKE s.r.o. so sídlom M. Sch. Trnavského 2/B,

841 01 Bratislava, trovy konania tak ako budú v konaní vyčíslené, na účet

jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo

iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po

jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. , , ,

).

III.

K namietanému porušeniu práv sťažovateľky napadnutým uznesením

krajského súdu

7. Sťažnosť v časti smerujúcej proti napadnutému uzneseniu krajského súdu je

potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

7.1 Zo sťažnosti je nepochybné, že sťažovateľka využila svoje právo podať proti

napadnutému uzneseniu krajského súdu kasačnú sťažnosť, o ktorej bol oprávnený a aj

povinný rozhodnúť najvyšší súd. Právomoc najvyššieho súdu rozhodnúť o kasačnej

sťažnosti sťažovateľky v danom prípade nepripúšťa možnosť ústavného súdu rozhodovať

o napadnutom uznesení krajského súdu, keďže kasačná sťažnosť predstavuje účinný

opravný prostriedok ochrany práv sťažovateľky vo vzťahu k napadnutému uzneseniu

krajského súdu.

7.2 Princíp subsidiarity nás poučuje, že ústavný súd poskytuje ochranu základným

právam a slobodám iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné

súdy. Ústavný súd sa pri skúmaní podmienok konania o sťažnosti riadi zásadou, že

všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Ochrana

základných práv a slobôd poskytovaná ústavným súdom prostredníctvom

a upraveného konania o sťažnosti je preto subsidiárna

a nastupuje až vtedy, ak o tejto ochrane nerozhodujú všeobecné súdy (porov. mutatis

mutandis , ).

7.3 Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

v tejto časti odmietol podľa pre nedostatok právomoci

na jej prerokovanie.

K namietanému porušeniu práv sťažovateľky napadnutým uznesením

najvyššieho súdu

8. Predmetom sťažnosti je nesúhlas sťažovateľky so závermi všeobecných

(správnych) súdov, podľa ktorých záver z opätovnej kontroly je možné považovať za

podkladové rozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu. Najvyšší súd sa v tomto smere

stotožnil s právnym názorom krajského súdu, že záver z opätovnej kontroly ako taký

nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože nepredstavuje zásah do práv

a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu.

8.1 Ústavný súd musí najprv uviesť, že zložitosť súčasnej slobodnej, modernej

a tranzitívnej spoločnosti v priestore Európskej únie je, zdá sa, pôdou pre vznik takpovediac

netradičných právnych procesov, v ktorých sa prelínajú prvky mocenské i horizontálne,

nárokovateľné i fakultatívne, inštrumenty verejnoprávne (rozhodnutia, verejné obstarávania)

a súkromnoprávne (zmluva).

8.2 Takým je i tzv. dotačné konanie, resp. konanie o poskytnutie nenávratného

finančného príspevku poskytovaného z verejných financií súkromnoprávnym subjektom.

Účelom dotačného konania je efektívne alokovať v uzavretom čase ponúkané finančné

prostriedky. V zásade platí, že na poskytnutie dotácie (finančného príspevku) nie je právny

nárok.

8.3 Súčasťou dotačného konania sú z podstaty veci i kontroly realizované orgánmi

dohľadu (t. j. orgánmi verejnej moci), účelom ktorých je realizovať administratívnu

kontrolu zameranú na plnenie podmienok dotačného konania či vo všeobecnosti kontrolu

dodržiavania všeobecne záväzných právnych noriem týkajúcich sa účelu dotačného konania,

predmetu dotačného konania a priebehu dotačného konania. Priebežné výsledky kontroly

tvoria podklad na vydanie konkrétneho rozhodnutia orgánu verejnej moci o právach

a povinnostiach kontrolovaného subjektu.

8.4 Inak povedané, v priebehu samotnej kontroly (realizovanej nie zriedka na mieste

kontrolovaného subjektu) orgánu dohľadu (kontroly) ide o vytvorenie podkladov pre

rozhodovaciu činnosť príslušného orgánu verejnej moci, nejde o rozhodovanie s konečnou

platnosťou a nedochádza samotnou kontrolou k bezprostrednému vydaniu individuálneho

právneho aktu o právach a povinnostiach kontrolovaného subjektu.

8.5 Ústavný súd je vzhľadom na právny stav sťažovateľkinej veci rovnako ako

správne súdy presvedčený, že záver z opätovnej kontroly nemožno považovať za

individuálny právny akt, ktorým by príslušný orgán dohľadu rozhodol s konečnou

platnosťou o právach a povinnostiach kontrolovaného subjektu. Ústavný súd dáva za pravdu

aj tomu záveru najvyššieho súdu, podľa ktorého prípadná povinnosť sťažovateľky vrátiť

finančné prostriedky vznikne až na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu

verejnej moci, ktoré bude vychádzať práve zo záverov z kontroly a ktoré už bude spôsobilé

zasiahnuť do subjektívnych práv sťažovateľky a až vtedy bude preskúmateľné v rámci

správneho súdnictva.

8.6 Na tomto základe možno hodnotiť, že závery najvyššieho súdu uvedené

v napadnutom uznesení, ako aj v jemu predchádzajúcom uznesení krajského súdu nie sú

arbitrárne a možno ich považovať za ústavne aprobovateľné. Ani po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie by tak nebolo (ani potenciálne) možné dospieť k záveru o porušení

sťažovateľkou označených ústavných práv napadnutým uznesením najvyššieho súdu.

8.7 Ústavný súd tak odmietol sťažnosť sťažovateľky v tejto časti podľa § 25 ods. 2

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júla 2018