Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 99/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júla 2018 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany Laššákovej

a sudcu Sergeja Kohuta o sťažnosti obchodnej spoločnosti P1, s. r. o., Pestovateľská 13,

Bratislava, právne zastúpenej spoločnosťou alianciaadvokátov ak, s. r. o., Vlčkova 8/A,

Bratislava, v mene ktorej koná advokátka JUDr. Gerta Sámelová Flassiková, vo veci

namietaného porušenia a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k.

-114 z 29. novembra 2016 takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti P1, s. r. o., na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a právo podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k.

-114 z 29. novembra 2016 p o r u š e n é b o l i .

2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. -114 z 29. novembra

2016 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti P1,

s. r. o., trovy konania v sume 475,05 € (slovom štyristosedemdesiatpäť eur a päť centov)

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu, a to na účet jej právneho zástupcu

alianciaadvokátov ak, s. r. o., Vlčkova 8/A, Bratislava.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-10 z 8. februára 2018 prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej

spoločnosti P1, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), v ktorej namieta porušenie základného práva na súdnu

ochranu zaručeného v a práva zaručeného v Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského

súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) č. k. -114 z 29. novembra 2016,

ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Bratislava II (ďalej aj „okresný súd“

alebo „súd“) o nevrátení poplatku za odpor po zastavení veci, pretože zanikol inštitút

poplatku za odpor.

2. Skutkový stav možno na základe sťažnosti a jej príloh v potrebnom rozsahu zhrnúť

takto: Sťažovateľka bola žalovanou v konaní, v ktorom sa rozhodlo platobným rozkazom.

Žalobou doručenou okresnému súdu 5. decembra 2014 sa žalobca domáhal, aby súd určil

sťažovateľke povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 44 955,60 € s príslušenstvom,

t. j. s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 44 955,60 € od 3. decembra

2014 do zaplatenia z titulu zmluvy o diele.

3. Písomným podaním doručeným okresnému súdu 16. augusta 2016 pred začatím

pojednávania vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť, pretože sa mimosúdne dohodol

so sťažovateľkou.

4. Písomným podaním doručeným súdu 31. augusta 2016 sťažovateľka požiadala

o vrátenie zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor proti platobnému rozkazu.

5. Okresný súd uznesením č. k. -106 z 9. septembra 2016 nepriznal

sťažovateľke právo na vrátenie krátenej časti zaplateného súdneho poplatku za podaný

odpor, pretože v čase rozhodovania platná a účinná právna úprava obsiahnutá v zákone

Slovenskej národnej rady č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

neupravovala možnosť vrátenia súdneho poplatku za odpor podaný proti platobnému

rozkazu.

6. Sťažovateľka podala proti uvedenému uzneseniu odvolanie s odôvodnením, že

okresný súd mal vrátiť súdny poplatok za odpor v celosti, pretože nová právna úprava

účinná od 1. júla 2016 už odpor proti platobnému rozkazu nespoplatňuje. Tento názor

sťažovateľky krajský súd nepovažoval za správny, pretože žalobca vzal návrh na začatie

konania späť až 11. augusta 2016, v dôsledku čoho musel okresný súd pri rozhodovaní

postupovať podľa novej právnej úpravy účinnej a platnej ku dňu zastavenia konania –

9. septembra 2016, podľa ktorej už nemožno súdny poplatok za odpor vrátiť.

7. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti akcentuje argumentáciu z odvolacieho konania

a poukazuje na , podľa ktorého z úkonov navrhnutých

alebo za konania začaté do 30. júna 2016 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do

30. júna 2016, i keď sa stanú splatnými po 1. júli 2016.

8. Podľa sťažovateľky je zrejmé, a to aj na základe skutočnosti, že rovnaké znenie

bolo použité aj v prípade predchádzajúcich prechodných a záverečných ustanovení, že

úmyslom zákonodarcu bolo na konanie začaté do 30. júna 2016 aplikovať znenie zákona

platné do 30. júna 2016, a to vrátane ustanovení o vracaní súdneho poplatku. Ustanovenie

je nutné vykladať extenzívne a buď uplatniť pravidlo,

že na konania začaté pred 30. júnom 2016 sa vzťahujú predpisy platné do 30. júna 2016,

a to tak pri vyberaní poplatkov, ako aj pri ich vracaní, alebo uplatniť na vrátenie poplatku

predpisy platné po 1. júli 2016, t. j. poplatok vrátiť v celom rozsahu, pretože poplatkovú

povinnosť pri podaní odporu už nová právna úprava nepozná.

9. Reštriktívny, resp. gramatický výklad

zo strany súdov a jeho rozhodnutie o nevrátení súdneho poplatku je podľa sťažovateľky

v príkrom rozpore tak s nálezom ústavného súdu sp. zn. , ako aj

so zámerom zákonodarcu, aby prostriedok procesnej obrany (odpor proti platobnému

rozkazu) nebol naďalej spoplatnený.

10. Napadnuté rozhodnutie má porušovať právo sťažovateľky na súdnu ochranu,

pretože nesleduje účel právnej normy či už v jej aktuálne platnom znení, alebo v znení

platnom do 30. júna 2016.

11. Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej

sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Slovenskej

republiky Uznesením Krajského súd v Bratislave č. k. -114 zo dňa

29.11.2016 porušené bolo.

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. -114 zo dňa 29.11.2016

sa zrušuje a vec sa vracia Krajský súd v Bratislave na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania do 15 dní od

doručenia tohto nálezu.“

II.

Vyjadrenia odporcov, replika sťažovateľky

12. Krajský súd vo vyjadrení uviedol, že sa pridŕža právneho názoru vyjadreného

v odôvodnení a netrvá na ústnom prerokovaní sťažnosti.

13. S ohľadom na argumentáciu odporcu, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní

postupoval podľa novej právnej úpravy platnej a účinnej ku dňu zastavenia konania zastáva

sťažovateľka v replike právny názor, že keď súd postupoval podľa novej platnej právnej

úpravy, mal prihliadnuť aj na úmysel zákonodarcu a účel právnej normy, a teda mal súdny

poplatok vrátiť v celom rozsahu vzhľadom na to, že vyberanie poplatkov za podanie odporu

už nová právna úprava nepozná.

14. Sťažovateľka pokračuje, že v prípade, ak odporca zastával názor, že nemôže

rozhodnúť inak, mal si byť vedomý aj skutočnosti, že aktuálne znenie zákona o súdnych

poplatkoch v zmysle výkladu odporcu nie je v súlade s , čo vyplýva aj z dôvodovej

správy k o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného

sporového poriadku, a

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a teda sa odporca

mal obrátiť na ústavný súd a iniciovať konanie o súlade. Sťažovateľka netrvala na ústavnom

pojednávaní.

III.

Závery ústavného súdu

15. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

16. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

17. Podľa (Prechodné ustanovenie k úpravám

účinným od 1. júla 2016) z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. júna 2016 sa

vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. júna 2016, i keď sa stanú splatnými

po 1. júli 2016.

18. Podstatou veci je sťažnostné tvrdenie sťažovateľky, že nevrátenie poplatku za

odpor po späťvzatí žaloby podanej proti nej, je v rozpore s právom na súdnu ochranu.

19. Ústavný súd najprv uvádza, že je ústavne súladné s právom na prístup k súdu

podmieniť takýto prístup súdnym poplatkom. Je však aj pravdou, že v Slovenskej republike

tieto poplatky, a to zvlášť za opravné prostriedky, nie sú nízke.

20. Ústavný súd taktiež akcentuje, že podporuje snahu okresného súdu a krajského

súdu nachádzať zákonnú právnu oporu k akémukoľvek súdnemu procesnému úkonu, teda

podporuje povinnosť napĺňať princíp legality. Taktiež vníma snahu chrániť fiškálne záujmy

štátu.

21. Ústavný súd našiel v súdnej praxi rozhodnutie obidvoch typov: Okresný súd

Galanta uznesením sp. zn. z 9. januára 2017 súdny poplatok vrátil. Podobne

Okresný súd Zvolen uznesením sp. zn. z 24. augusta 2016. Naopak, Krajský

súd v Bratislave uznesením sp. zn. z 29. novembra 2016 súdny poplatok

nevrátil, avšak v situácii, keď žalobca oznámil súdu, že si žiadnu náhradu trov konania

neuplatňuje, a tak súd prvej inštancie už nemohol rozhodnúť o náhrade trov konania v časti

zaplateného súdneho poplatku za odpor žalobcom.

22. Ústavný súd však na rozdiel od odporcu právnu oporu pre vrátenie poplatku

nachádza. Vzhľadom na účel poplatku, ktorým je tiež úhrada nákladov štátu za poskytnutie

spravodlivosti, možno slovo „vyberajú“ z relevantného

vykladať tak, že zahŕňa nielen vyberanie, ale aj vrátenie súdneho poplatku.

23. Tento výklad je potrebné aplikovať o to skôr, že sťažovateľka sa bránila žalobe,

a teda nebola jej iniciátorkou. Predstava, že som žalovaný, bránim sa, žalobca vezme žalobu

späť a ja prichádzam o nemalé prostriedky bez protihodnoty, nie je v súlade s rozumným

výkonom spravodlivosti a v tomto zmysle s komponentom právneho štátu v rámci práva

na súdnu ochranu. Rovnakým spôsobom rozhodol ústavný súd v náleze sp. zn.

z 20. júna 2018.

24. V každom prípade zákonodarca mal poskytnúť súdu explicitnejší právny základ

pre jeho rozhodovanie.

25. Ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie je v rozpore so zložkou právneho

štátu práva na súdnu ochranu, a preto porušuje označené referenčné normy.

IV.

Trovy konania

26. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch uložiť

niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania

jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie ústavnej sťažnosti

a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu). Za dva úkony vykonané v roku 2017

patrí odmena v sume dvakrát po 147,33 € a režijný paušál v sume dvakrát po 8,84 € a za

jeden úkon vykonaný v roku 2018 patrí odmena v sume 153,50 € a režijný paušál v sume

9,21 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľky

predstavujú sumu 475,05 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

27. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo

výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júla 2018