Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 262/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. júla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti E & S Investments Slovakia, s. r. o.,

Prievozská 4D, Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou PERSPECTA Legal, s. r. o.,

Prievozská 4D, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Ing. Igor Hudoba,

PhD., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , práva na prerokovanie veci v jej prítomnosti

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím

Krajského súdu v Bratislave č. k. -112 z 22. augusta 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti E & S Investments Slovakia, s. r. o., o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. júna 2018

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti E & S Investments Slovakia, s. r. o.,

Prievozská 4D, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

č. k. -112 z 22. augusta 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na Okresnom súde Bratislava II (ďalej

len „okresný súd“) je pod sp. zn. vedené konanie vo veci žalobcu

, (ďalej len „žalobca“), proti sťažovateľke.

3. Sťažovateľka tvrdí, že až z oznámenia , sa dozvedela o existencii

uznesenia okresného súdu č. k. -47 z 8. júna 2017, ktorým okresný súd

nariadil voči sťažovateľke zabezpečovacie opatrenie, a to zriadenie záložného práva

v prospech žalobcu na vyplatenie peňažných prostriedkov z jej bankových účtov vedených

v , v celkovej výške istiny 405 000 €, a žalobcovi priznal náhradu trov

konania v plnom rozsahu.

4. Sťažovateľka v podstatnej časti svojej sťažnostnej argumentácie uvádza:

«Proti Uzneseniu súdu prvej inštancie podal Sťažovateľ v súlade s § 355 a nasl.

v platnom znení (ďalej len „")

odvolanie, a to aj z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces ( ).

Sťažovateľovi bolo až dňa 17.08.2017 umožnené nahliadnuť do súdneho spisu v tejto

veci. Pri tomto nahliadnutí sa Sťažovateľ dozvedel, že Uznesenie súdu prvej inštancie malo

byť Sťažovateľovi doručované už 19.06.2017 a 20.06.2017 mala byť táto zásielka vrátená

súdu prvej inštancie ako nedoručená.

Sťažovateľ okamžite v ten istý deň podal na reklamáciu

ohľadom spôsobu doručovania zásielky obsahujúcej Uznesenie súdu prvej inštancie.

Sťažovateľovi boli v rozhodnom čase a aj v súčasnosti sú doručované poštové

zásielky na adresu sídla podľa obchodného registra, a to pred termínom 19.06.2017,

ako aj po tomto termíne. Sťažovateľ má priestory, ako aj poštovú schránku riadne označenú

svojim obchodným menom. Sťažovateľ tieto skutočnosti preukazuje prílohami

k reklamačnému listu Sťažovateľa pre

Sťažovateľa ako adresáta zásielky bolo a je možné zistiť na adrese sídla v súlade

s poštovými podmienkami Zásielku s Uznesením súdu prvej inštancie

z tohto dôvodu bolo možné doručiť Sťažovateľovi (t.j. bola doručiteľná) a nemala byť

vrátená odosielateľovi.

Sťažovateľ v priebehu konania na odvolacom súde podaním doručeným súdu dňa

24.08.2017 upozornil odvolací súd, že poštová zásielka s Uznesením súdu prvej inštancie

nebola Sťažovateľovi nikdy riadne doručovaná a nebola Sťažovateľovi doručená. Z týchto

dôvodov nemohla pre Uznesenie súdu prvej inštancie nastať fikcia doručenia.

Sťažovateľovi bolo dňa 26.09.2017 doručené uznesenie Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. -112 zo dňa 22.08.2017, ktorým odvolací súd odmietol odvolanie

Sťažovateľa proti Uzneseniu súdu prvej inštancie ako oneskorene podané a priznal

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (ďalej len „Napadnuté

uznesenie").

Sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vykonal dokazovanie

súdnym spisom v tejto veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II.

... s ohľadom na ďalej uvedené argumenty máme za to, že Napadnutým uznesením

došlo k porušeniu ústavného práva Sťažovateľa podľa článku 46 ods. 1 Slovenskej

republiky na verejné prerokovanie veci a práva na súdne konanie v súlade s procesnými

predpismi podľa článku 48 ods. 2 na prerokovanie veci v jeho

prítomnosti a podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

Proti Napadnutému uzneseniu podal Sťažovateľ v zákonnej lehote dovolanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd uznesením sp. zn. zo dňa

27.03.2018 dovolanie Sťažovateľa odmietol.»

5. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd o jej

sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie základného práva na súdnu

ochranu podľa , práva na prerokovanie veci v jej prítomnosti

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

napadnutým uznesením krajského súdu z 22. augusta 2017, predmetné uznesenie zrušil

a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a nahradil jej trovy konania.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Podľa ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť

záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka

na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia záložné právo sa zriaďuje vydaním

uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného

registra.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia výkon záložného práva môže nastať

až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

Podľa ustanovenia ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú

primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

9. Ústavný súd považuje za potrebné poukázať na relevantné časti odôvodnenia

uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. z 27. marca 2018,

ktorým dovolanie sťažovateľky odmietol, v ktorom sa uvádza:

„Z obsahu spisu vyplýva, že po vydaní uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo

nariadené zabezpečovanie opatrenie, podal žalobca dňa 22.8.2017 osobne do podateľne

žalobu na zaplatenie sumy 200.000,- Eur s príslušenstvom (na čl. 91 spisu), ktorá

zodpovedá zabezpečeniu nároku uplatneného v rámci návrhu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia.

... k obdobným záverom dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn.

v súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia, kedy konštatoval,

že vylúčením prípustnosti dovolania proti takému uzneseniu odvolacieho súdu o nariadení

neodkladného opatrenia, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, právna úprava obsiahnutá

v zohľadňuje, že v prípade takého rozhodnutia ide (len) o dočasné procesné

opatrenie súdu, trvanie ktorého je obmedzené a môže byť za podmienok uvedených v zákone

zrušené. Neodkladné opatrenie má v takomto prípade nastoliť určitý stav len dočasne a bez

ujmy na konečnú, definitívnu ochranu poskytovanú až rozhodnutím súdu vo veci samej.

Zákonodarca tu bezpochyby zohľadnil, že procesné nesprávnosti súdov, ku ktorým pri tom

môže dôjsť, sa v takom prípade vyznačujú nižšou intenzitou porušenia procesných

oprávnení strán sporu (obdobne sp. zn. , sp. zn. ). Od tejto

línie ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu nemá dovolací súd dôvod odchýliť

sa ani v tejto veci.“

10. Z vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám sa uplatňuje na princípe subsidiarity, podľa ktorého ústavný

súd poskytuje uvedenú ochranu iba vtedy, ak ju neposkytujú všeobecné súdy.

11. Ústavný súd už vo viacerých svojich doterajších rozhodnutiach v podobných

súvislostiach vyslovil názor, že rozhodnutím o nariadení neodkladného opatrenia, prípadne

rozhodnutím o zrušení nariadeného neodkladného opatrenia vydaným v rámci

občianskoprávneho konania môže súd porušiť základné právo alebo slobodu účastníka

súdneho konania, avšak takéto porušenie by sa mohlo stať predmetom konania podľa

len vtedy, ak by mu nebolo možné poskytnúť ochranu prostredníctvom

účinného právneho prostriedku nápravy dostupného účastníkovi konania pred všeobecnými

súdmi (princíp subsidiarity) ().

12. Reflektujúc na uvedené východiská (bod 8 až 12 odôvodnenia tohto uznesenia)

ústavný súd konštatuje, že realizácia inštitútu zabezpečovacieho opatrenia vo veci

sťažovateľky ako zabezpečovacieho prostriedku v civilnom procese nemôže sama osebe

opodstatniť záver o porušení práva fyzickej osoby alebo právnickej osoby vyplývajúceho

z alebo dohovoru, pretože zákon poskytuje sťažovateľke primeranú a efektívnu

ochranu pred prípadným neopodstatneným a nezákonným obsahom takéhoto rozhodnutia

aj počas konania vo veci samej. Keďže teda túto ochranu považuje ústavný súd jednak

za účinnú a jednak za dostupnú, účastník súdneho konania sa jej preto nemôže súčasne

dovolávať aj prostredníctvom sťažnosti pred ústavným súdom (mutatis mutandis

, , , , ).

13. Na druhej strane však treba pripustiť, že ústavný súd už v rámci svojej

rozhodovacej činnosti pristúpil k preskúmaniu niektorých rozhodnutí o predbežných

opatreniach (neodkladných opatreniach, zabezpečovacích opatreniach podľa Civilného

sporového poriadku), zásadne však išlo o ojedinelé prípady charakterizované výnimočnými

okolnosťami veci. V tejto súvislosti ústavný súd judikoval, že zasiahnuť do rozhodnutí

všeobecných súdov o predbežných opatreniach (neodkladných opatreniach podľa Civilného

sporového poriadku a ) môže iba za predpokladu, že by

takýmto rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal

zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu majúci charakter svojvôle (obdobne

, ).

14. Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľkou namietané rozhodnutie krajského

súdu takéto známky zjavnej svojvôle nenesie. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

právny záver o nariadení zabezpečovacieho opatrenia náležite odôvodnil, keď uviedol:

„V odvolaní odporca účinne nespochybnil doručenku ako verejnú listinu, neponúkol dôkaz,

že doručovanie bolo neúčinné. Tvrdenie, že súd prvej inštancie mu písomnosť nedoručil

a o uznesení sa dozvedel až od pracovníčky . nie je spôsobilé vyvrátiť

domnienku správnosti doručovania a údajov na doručenke v spojitosti s reklamačným

konaním. Podľa súdnej judikatúry ak doručenka neobsahuje údaje pre posúdenie účinnosti

doručenia, súd nemôže bez ďalšieho prijať záver o účinnosti doručenia a prešetreniu

ďalších, na doručenke neuvedených údajov, sa v takomto prípade nevyhne (Nález ÚS SR

z 9.4.2009 , rozsudok NS SR sp.zn. ). Odvolací súd neprijal

záver o správnosti doručenia bez prešetrenia údajov neuvedených na doručenke.

Z reklamačného konania vyplynulo, že zásielka sa vrátila súdu ako nedoručená z dôvodu,

že adresát je neznámy. Tieto skutočnosti odporca účinne nevyvrátil, ani nenavrhol dôkaz

na preukázanie týchto skutočností.“

15. Krajský súd poskytol akceptovateľné vysvetlenie k podstate problému, o ktorý

je opretá celá sťažnosť: okolnosť ne/účinného doručenia uznesenia okresného súdu, resp.

nesprávne použitá fikcia doručenia, ktorá mala za následok odmietnutie odvolania

sťažovateľky krajským súdom ako oneskorene podaného. Pokiaľ sťažovateľka opiera svoje

tvrdenie o nedoručení prvostupňového rozhodnutia o list ,

z 19. septembra 2017 (ktorý však sťažovateľka ústavnému súdu nepredložila), je zjavné,

že krajský súd ním v čase rozhodovania o jej odvolaní nedisponoval.

16. Ústavný súd tak konštatuje, že sťažnosť voči uzneseniu krajského súdu bolo

potrebné podľa § podľa odmietnuť ako zjavne

neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júla 2018