Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 263/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. júla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , ,

zastúpených

Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s. r. o., Piaristická 46, Trenčín, vo veci

namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky rozhodnutím Okresného súdu Trenčín č. k. -260

zo 6. marca 2014 a rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č. k. -339

z 11. júna 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť , , a

o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. júna 2018

doručená sťažnosť , , , ,

, a , (ďalej len „sťažovatelia“),

vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne

(ďalej len „krajský súd“) č. k. -339 z 11. júna 2015 a rozsudkom Okresného

súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) č. k. -260 zo 6. marca 2014 (ďalej len

„napadnuté rozhodnutia“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia boli účastníkmi súdneho

konania vedeného okresným súdom ako žalobcovia v konaní o určenie vlastníckeho práva

proti žalovanému , (ďalej len „žalovaný“).

3. Okresný súd vydal vo veci 6. marca 2014 rozsudok, ktorým žalobu v celom

rozsahu zamietol a sťažovateľom uložil povinnosť zaplatiť žalovanému spoločne

a nerozdielne náhradu trov konania v sume 711,74 €. Sťažovatelia sa proti predmetnému

rozsudku odvolali. Krajský súd rozsudkom z 11. júna 2015 napadnutý rozsudok okresného

súdu potvrdil a sťažovateľov zaviazal zaplatiť žalovanému spoločne a nerozdielne náhradu

trov odvolacieho konania v sume 83,87 €.

4. Sťažovatelia v podstatnej časti svojej sťažnostnej argumentácie uviedli:

«Sťažovatelia 1-4 sme sa v žalobe domáhali svojho vlastníckeho práva, ktoré nám

zaručuje platné právo Slovenskej republiky. Vlastníctvo parc. , ktoré

nadobudol titulom vydržania žalovaný , nemôže požívať ochranu, nakoľko bol

nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom zneužitím vlastníckeho práva k predmetnej

parcele nás sťažovateľov 1-4. Preto by zásah súdu do súčasného “vlastníckeho práva”

k predmetnej parcele, ktoré svedčí zápisom v v prospech žalovaného

bol zákonný, nakoľko sťažovatelia tvrdíme, že tento majetok (parc. č. 69)

je zo strany žalovaného nadobudnutý nezákonným spôsobom.

... súd sa v odôvodnení rozsudku vôbec nezaoberal a nezohľadnil všetky relevantné

skutočnosti, na ktoré sťažovatelia sme poukazovali na pojednávaní súdu 6.3.2014, konajúci

sudca odmietol znova vypočuť sťažovateľku aj napriek tomu, že chcela

predniesť dôležité skutočnosti. Súd naše dôkazné prostriedky vo vydanom rozsudku vôbec

nezohľadnil.

... proti vyššie uvedeným rozsudkom súdov sme sťažovatelia nepodali dovolanie,

nakoľko sme ani nevedeli, že ho môžeme podať, keďže sme neboli na oboch pojednávaniach

súdov zastúpení advokátom, ale len osobou s právnickým vzdelaním, ktorá nás nepoučila

o možnosti podať odvolanie prostredníctvom advokáta.

Dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia je v demokratickom právnom

štáte základnou podmienkou legitimity každého rozhodnutia súdu. Iba ak je rozhodnutie

súdu dostatočne, racionálne a presvedčivo odôvodnené, má verejná moc morálne právo

vynucovať jeho rešpektovanie a adresáti rozhodnutia majú morálnu povinnosť

ho rešpektovať. Ak súd takto nedokáže odôvodniť svoje rozhodnutie, jeho rozhodnutie

sa javí ako svojvoľné - teda neobhájiteľné, prijaté bez opory v práve a nelegitímne.

V zmysle vyššie uvedeného sme sťažovatelia toho názoru, že vyššie opísaným

postupom všeobecných súdov bolo porušené základné právo nás sťažovateľov na súdnu

a inú ochranu podľa .»

5. Na základe uvedených skutočností sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd o ich

sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie základného práva na súdnu

ochranu podľa napadnutými rozsudkami krajského súdu z 11. júna 2015

a okresného súdu zo 6. marca 2014, predmetné rozsudky zrušil, priznal im primerané

finančné zadosťučinenie spoločne a nerozdielne v sume 4 000 € a nahradil im trovy

konania.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Sťažovatelia namietajú porušenie ich základného práva na súdnu ochranu

zaručeného rozsudkom okresného súdu č. k. -260

zo 6. marca 2014 a rozsudkom krajského súdu č. k. -339 z 11. júna 2016.

Sťažovatelia nesprávne označili v petite svojej sťažnosti rozhodnutie krajského súdu

ako rozsudok z roku 2016, avšak z obsahu sťažnosti a jej príloh je celkom zjavné,

že ide o rozsudok z roku 2015. Ústavný súd túto zjavnú chybu v písaní v sťažnosti preklenul

bez toho, aby sťažovateľov vyzýval k jej oprave a pri vymedzení predmetu konania

už formuloval správne údaje týkajúce sa napadnutého rozhodnutia.

9. Ústavný súd poukazuje na , podľa ktorého

možno sťažnosť podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia

opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.

10. Ďalej ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej

nedodržanie uvedenej lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti

ako podanej oneskorene podľa . V prípade podania

sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje

zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde neumožňuje (napr. m. m. , , ).

11. Napadnuté rozsudky krajského súdu č. k. -339 z 11. júna 2015

a okresného súdu č. k. -260 zo 6. marca 2014 nadobudli právoplatnosť

7. augusta 2015. Sťažovatelia mohli teda voči uvedenému rozsudku krajského súdu uplatniť

sťažnosť podľa iba v rámci predpísanej zákonnej lehoty podľa

ods. 3 , teda v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku

krajského súdu. Je nepochybné, že sťažnosť sťažovateľov doručená ústavnému súdu

elektronicky 5. júna 2018 bola podaná dávno po uplynutí predpísanej zákonnej lehoty dvoch

mesiacov, ktorá sťažovateľom uplynula k 7. októbru 2015. Sťažovatelia podali svoju

sťažnosť oneskorene, pričom zmeškanie lehoty nie je možné v zmysle citovanej judikatúry

odpustiť. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľov v časti namietaného rozsudku krajského

súdu posúdil ako oneskorene podanú a podľa ju ako

takú odmietol.

12. S prihliadnutím na uvedené bolo po odmietnutí sťažnosti ako celku

už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júla 2018