Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Co-682-2014.pdf
PDF · 109.53 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/682/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ľubice Bajzovej v právnej veci navrhovateľov 1/ U. G., bytom V., Y. XXXX/XX, 2/ J. J., bytom J. XXX, 3/ F. J., bytom L. XXX a 4/ K. J., bytom L. XXX, všetci zastúpení JUDr. G. O., bytom V., R. XX proti odporcovi E. E., bytom J. XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. G. G., advokát, spol. s r.o. so sídlom J. L., Y., XXX/X, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní navrhovateľov 1/ - 4/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 06. marca 2014, č.k. 22C/31/2010-260 a proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. mája 2014, č.k. 22C/31/2010-305 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 16.05.2014, č.k. 22C/31/2010-305 p o t v r d z u j e.
Navrhovatelia 1/ - 4/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania - trov právneho zastúpenia na účet AK JUDr. G. G., advokát, spol. s.r.o. vo výške 83,87 eur, do troch dní.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vo výroku I. návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali, aby súd určil, že sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku parc. č. reg. E. č. XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXmX, zapísaného pre k.ú. J. na LV č. XXXX, a to každý v podiele 1, zamietol. Vo výroku II. rozhodol o náhrade trov konania tak, že navrhovateľom 1/ - 4/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 711,74 eur, k rukám JUDr. G. G., advokáta, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovatelia sa v tomto konaní domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku parcela reg. C č. XX zapísanej pre k.ú. J. na LV č. XXXX, a to každý v podiele 1/4. Ide o žalobu o určenie vlastníckeho práva, pričom podmienkou úspešnosti určovacej žaloby je v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení. Podľa názoru súdu v predmetnej veci naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva navrhovatelia majú, pretože len rozhodnutie súdu o požadovanom určení môže byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností. Čo sa týka dôvodnosti návrhu navrhovateľov z hľadiska práva hmotného, tu súd posúdením výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľov nie je dôvodný. Vykonaným znaleckým dokazovaním bolo zistené, že predmetný pozemok je tvorený časťou bývalej pkn parcely č. XX, ktorá bola v podielovom spoluvlastníctve starého otca odporcu. Tento pozemok v minulosti ani z časti nepatril navrhovateľom alebo ich právnym predchodcom. Tí vlastnili pozemok pkn parcelu č. XX, ktorý s uvedenou pkn parcelou č. XX susedil. Navrhovatelia uviedli, že vlastnícke právo k predmetnému pozemku parcele reg. E č. XX vydržali, keď ho užívali minimálne od roku XXXX, kedy na hranici medzi ním a miestnou komunikáciou postavili betónový múrik, ktorým pokračovali od betónového múrika postaveného starým otcom odporcu pre jeho, v tom čase už zbúraným, rodinným domom /navrhovatelia 1/ a 2//, resp. ho stavali od steny domu starého otca odporcu /navrhovateľ 3//. Nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním je upravené v ustanoveniach § 134 Občianskeho zákonníka. Ide o jeden z originárnych spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorého podstatou je nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou. V zmysle tohto ustanovenia medzi zákonné predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním patria oprávnená držba veci spôsobilej na vydržanie a uplynutie zákonom stanoveného času, po ktorý oprávnená držba trvala. V tomto konaní nebola preukázaná základná podmienka vydržania vlastníckeho práva navrhovateľov k predmetnej nehnuteľnosti a to ich oprávnená držba predmetných nehnuteľností. V zmysle citovaného § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka je oprávnená držba je faktické ovládanie veci spojené s vôľou držiteľa nakladať s vecou ako s vlastnou v dobrej viere, že držiteľovi vec patrí. Dobromyseľnosť, dobrá viera držiteľa, hoci je subjektívnym stavom držiteľa sa musí zisťovať s prihliadnutím na všetky objektívne okolnosti danej držby. Tvrdenia navrhovateľov o spôsobe akým sa oni, resp. ich právna predchodkyňa, matka chopili držby predmetnej nehnuteľnosti nezodpovedajú podmienkam oprávnenej, dobromyseľnej držby. Z výsledkov v konaní vykonaného dokazovania totiž vyplýva, že stavba betónového múrika postaveného navrhovateľmi a ich matkou na hraniciach pozemkov a miestnej komunikácie zasahovala do pkn pacely č. XX, resp. do parcely EN č. XXX/X. V minulosti bol, podľa vykonaného dokazovania, na pkn parcele č. XX, pri miestnej komunikácii postavený rodinný dom starého otca odporcu, o ktorom mali navrhovatelia vedomosť, a to v miestach, súbežne s ktorými bol postavený predmetný betónový múrik navrhovateľmi a ich matkou. Navrhovatelia a ich právna predchodkyňa teda museli mať vedomosť, že stavajú múrik v miestach, kde je pozemok ich suseda, ak len sa nedomnievali, že tento mal predtým zriadenú stavbu svojho rodinného domu na ich pozemku /čo nebolo navrhovateľmi v konaní ani tvrdené/. Rovnakú vedomosť museli mať aj zo skutočnosti, že od rodinného domu starého otca odporcu bol v minulosti smerom k letnej kuchyni postavený drevený latkový plot /výpoveď navrhovateľov 3/ a 4/ a odporcu/. Keďže tento rodinný dom starého otca odporcu práve v časti, od ktorej mal byť podľa navrhovateľov vedený drevený latkový plot, stál podľa vykonaného dokazovania na pozemku, kde je v súčasnosti parcela reg. E č. XX, ktorú navrhovatelia podľa svojich výpovedí užívali, museli navrhovatelia vedieť, že tento pozemok, na ktorý si dnes nárokujú, patrí ich susedovi. Dobromyseľnosti držby navrhovateľov nesvedčí ani ďalšia v konaní zistená skutočnosť, že hranica medzi ich pozemkom a pozemkom starého otca odporcu bola v týchto miestach sporná, ako to vyplýva z protokolu č. XX z technicko-hospodárskeho mapovania. Navrhovatelia tak podľa súdu nepreukázali základnú podmienku vydržania vlastníckeho práva k pozemku parcela reg. E č. XX, oprávnenú držbu, teda faktické ovládanie daného pozemku spojené s ich vôľou nakladať s ním ako s vlastným v dobrej viere, že im tento pozemok patrí. Okrem toho súd uviedol, že ak by aj v konaní boli preukázané tvrdenia navrhovateľov o oprávnenej držbe predmetného pozemku nimi a ich matkou minimálne od roku 1974, tak by vlastnícke právo k predmetnému pozemku vydržaním nadobudla už matka navrhovateľov, ktorá zomrela 25.11.2001. V takom prípade by však návrh navrhovateľov nemohol byť úspešným, pretože ním žiadajú priamo určiť svoje vlastnícke právo k pozemku, ktorý nenadobudli dedením po svojej matke /dedenie tohto pozemku z osvedčenia o dedičstve vydanom JUDr. H. B., notárkou, ako súdnym komisárom pod sp. zn. 9D 31/02 dňa 6.5.2002 nevyplýva/, čím obchádzajú dedičské konanie. Hoci sa dedičstvo v zmysle § 460 Občianskeho zákonníka nadobúda smrťou poručiteľa, náš právny poriadok /§ 481, § 482, § 483 a § 484 veta prvá Občianskeho zákonníka/ vyžaduje, aby nadobudnutie dedičstva potvrdil súd v dedičskom konaní. Bez potvrdenia dedičstva tak nemožno priamo žalovať na určenie svojho vlastníckeho práva. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého zaviazal navrhovateľov, aby spoločne a nerozdielne zaplatili v konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania v sume 711,74 eur za jeho trovy právneho zastúpenia v konaní. Uvedená náhrada trov konania predstavuje konkrétne tarifnú odmenu 55,49 eur za prevzatie a prípravu zastúpenia 25.8.2010 + 7,21 eur režijný paušál, tarifnú odmenu 55,49 eur za písomné vyjadrenie k návrhu na začatie konania 26.8.2010 + 7,21 eur režijný paušál, tarifnú odmenu 2 x 55,49 eur za účasť na pojednávaní dňa 29.10.2010, ktoré trvalo viac ako dve hodiny + 7,21 eur režijný paušál, tarifnú odmenu 55,49 eur za účasť na pojednávaní dňa 10.12.2010 + 7,21 eur režijný paušál, tarifnú odmenu 60,07 eur za písomné vyjadrenie k znaleckému posudku 10.10.2012 + 7,63 eur režijný paušál, tarifnú odmenu 61,07 eur za účasť na pojednávaní dňa 6.3.2014 + 8,04 eur režijný paušál, náhrada za stratu času pri ceste z Považskej Bystrice do Trenčína a späť dňa 29.10.2010 v trvaní 4 aj začaté polhodiny á 12,02 eur, t.j. 48,08 eur, náhrada za stratu času pri ceste z Považskej Bystrice do Trenčína a späť dňa 10.12.2010 v trvaní 4 aj začaté polhodiny á 12,02 eur, t.j. 48,08 eur, náhrada za stratu času pri ceste z Považskej Bystrice do Trenčína a späť dňa 6.3.2014 v trvaní 4 aj začaté polhodiny á 13,40 eur, t.j. 53,60 eur, náhrada cestovného za cestu dňa 29.10.2010 v sume 10,18 eur (116 km cesty pri cene PHM 1,14 eur/1 l a priemernej spotrebe 7,7 l /100 km), náhrada cestovného za cestu dňa 10.12.2010 v sume 10,81 eur (116 km cesty pri cene PHM 1,21 eur/1 l a priemernej spotrebe 7,7 l /100 km), náhrada cestovného za cestu dňa 6.3.2014 v sume 12,33 eur (116 km cesty pri cene PHM 1,38 eur/1 l a priemernej spotrebe 7,7 l /100 km), 58,20 eur ako 19 % DPH zo súčtu tarifných odmien a režijných paušálov za úkony vykonané v roku 2010 a 27,36 eur ako 20 % DPH zo súčtu tarifných odmien a režijných paušálov za úkony vykonané v rokoch 2012 a 2014. Výška tarifnej odmeny za úkony advokáta navrhovateľa bola vypočítaná podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ako 1/13 výpočtového základu pre ten ktorý rok, v ktorom bol úkon advokáta odporcu vykonaný. Výška režijného paušálu bola určená podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky ako jedna stotina výpočtového základu pre roky 2010, 2012 a 2014, v ktorých boli úkony právnej pomoci advokáta odporcu vykonané. Náhrada za stratu času bola určená podľa § 17 uvedenej vyhlášky ako jedna šesťdesiatina výpočtového základu pre roky 2010 a 2014. Výška náhrady cestovného bola určená podľa ustanovení zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Daň z pridanej hodnoty patrí advokátovi navrhovateľa podľa § 18 ods. 3 uvedenej vyhlášky. Súd odporcovi nepriznal uplatnenú náhradu za trovy právneho zastúpenia za úkon písomné vyjadrenie k vykonanému dokazovaniu 28.11.2012 spolu s režijným paušálom, keď tieto trovy nepokladal za účelne vynaložené, pretože krátko pred týmto úkonom advokát odporcu vykonal úkon vyjadrenie k znaleckému posudku dňa 10.10.2012, v ktorom sa mohol vyjadriť aj k ostatnému vykonanému dokazovaniu, prípadne mohol toto vyjadrenie predniesť na najbližšom pojednávaní vo veci.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia 1/ - 4/. Navrhli ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietali, že súd prvého stupňa nezohľadnil všetky právne relevantné skutočnosti, na ktoré poukazovali na pojednávaní dňa 06.03.2014. Poukázali na chybu v znaleckom posudku znalca Ing. A. Y. uvedenú v závere znaleckého posudku č. 6/2012, keď znalec v celom texte potvrdzuje užívanie predmetnej nehnuteľnosti navrhovateľmi (resp. ich právnou predchodkyňou - matkou H. J.), ale v závere znaleckého posudku uvádza, že sporný pozemok užívajú odporcovia a ich právna predchodkyňa. H. poukázali na vznik parc. E - KN č. XX o výmere XXXmX, a to na základe zápisu K. k. p. J. do katastra nehnuteľností a na označenie predmetnej parcele pred jej zápisom do katastra nehnuteľností v roku 2001. Spochybnili dobromyseľnosť odporcu v držbe spornej parcely, nakoľko ak odporca vedel, resp. listinami mohol dokázať, že jeho právni predchodcovia boli vlastníkmi pôvodnej parcely pkn. č. XX, prečo sa potom „poponáhľal“ s osvedčením cez komisiu ROEP? Vytýkali súdu prvého stupňa, že neboli oboznámení s uznesením Okresného úradu v Ilave sp. zn. Nc II/101/50 zo dňa 12.10.1950, ktorým bolo začaté konanie o zápise vlastníckeho práva na základe skutočnej držby podľa zákonného článku XXIX/1892, v znení zák. č. 99/1938 Sb. Tiež vytýkali súdu prvého stupňa, že ich dôkazné prostriedky neboli na ostatnom pojednávaní dostatočne zohľadnené, teda nebolo súdom prvého stupňa rozhodnuté objektívne. V tomto smere poukázali na písomné svedectvá svedkýň dlhodobo žijúcich v Pruskom - p. P. F. a p. U. J.. Mali za to, že rovnako nebol daný dostatočný priestor na preukázanie základnej podmienky tohto sporu, a to historickej dobromyseľnosti držby navrhovateľov. Túto odvodzujú od pokrvných väzieb priamych predkov tak navrhovateľov, ako aj odporcu. V odvolaní načrtli historickú rodovú líniu. Ďalej uviedli, že v minulosti nedochádzalo medzi predkami navrhovateľov a odporcov k susedským sporom, resp. nie je možné preukázať, že k nim dochádzalo. K sporom nedochádzalo ani v roku 1976, keď si plánovali zveľadiť okolie svojich domov a vybudovali si oplotenie, ktoré len zohľadnilo skutkový stav užívania a malo za cieľ oddeliť susedné pozemky v užívaní navrhovateľov a odporcov, ich právni predchodcovia umiestnenie plota v teréne odobrili. Susedské spory sa vyostrili až od júna 2002, keď syn odporcov H. E. začal stavať garáž tak, že ju posunul až do predmetného sporného pozemku. V tom čase bol odporcom, resp. jeho synom spochybnený aj betónový múrik, ktorý spolu s orechom a studňou tvoril hranicu medzi susedskými pozemkami. Uviedli, že na mieste, kde sa garáž nachádza, bolo pri jej výstavbe zasiahnuté aj do predmetu tohto sporu, teda garáž nemohla byť postavená tam, kde je, bez zásahu do sporného pozemku. Samotný fakt, že sa hranica pozemkov posunula v ich neprospech, však nemôže mať vplyv na ich dobromyseľné užívanie predmetu sporu.
Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov 1/ - 4/ navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval. N., že parc. E- KN č. XX k.ú. J., ktorá mu vlastnícky patrí, bola vytvorená z pkn. parcely č. XX a patrila jeho právnym predchodcom. Hranica medzi parc. č. XX a XX k.ú. J. bola už vytýčená znalcom A.. R. a potvrdená rozhodnutím Okresného úradu Ilava zo dňa 19.06.2001. Toto rozhodnutie bolo vzhľadom na odvolanie navrhovateľov potvrdené aj rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne pod č.k. 11S/48/01-16 zo dňa 09.10.2001, keď bola definitívne a právne vyriešená sporná hranica. Od toho času u parcele č. XXX nedošlo k zmene, ale u parc. č. XXX došlo k zmene vyhotovením geometrického plánu č. 73/2003 zo dňa 15.09.2003 tak, že vznikli parc. M. XXX/X a 469/2. Toto všetko popísal podrobne a presne vo svojom znaleckom posudku znalec Ing. A. Y..
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil navrhovateľom 1/-4/, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia zaplatili každý súdny poplatok za podané odvolanie proti rozsudku vo výške 99,50 eur podľa pol. č. 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov. Súdny poplatok majú navrhovatelia 1/ - 4/ možnosť zaplatiť: v kolkoch alebo príkazom na úhradu na účet v Štátnej pokladnici Bratislava s pripojeným príkazom na úhradu. V odôvodnení uznesenia uviedol, že navrhovatelia sa podaním doručeným súdu dňa 09.06.2010 domáhali, aby súd určil, že sú podielovými spoluvlastníkmi parc. č. XX, k.ú J., a to v podiely 1 každý. Rozsudkom č.k. 22C/31/2010-260 zo dňa 06.03.2014 súd návrh vo veci samej zamietol. V uvedenom prípade si každý z navrhovateľov uplatňuje určovací návrh, že je podielovým spoluvlastníkom k pozemku vo veľkosti podielu 1/4. V uvedenom prípade tak nevzniká povinnosť zaplatiť poplatok spoločne, nakoľko každý sa domáha určenia svojho podielu, teda sa nejedná o rovnaké právo uplatnené každým z navrhovateľov. Vzhľadom nato, že predmetom konania je určovací návrh, súd zaviazal každého z navrhovateľov na uhradenie poplatku v zmysle položky 1 písm. b) v spojení s poznámkou 1 k položke 1 Sadzobníka súdny poplatkov. Právne rozhodnutie ďalej odôvodnil ust. § 2 ods. 3,4, § 6 ods. 1, § 5 ods. 1 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia 1/ - 4/. Navrhli ho zrušiť. Namietali, že z hľadiska výšky určenia súdneho poplatku (z podanej žaloby) ide o určovací spor s jednotnou výškou poplatku, s podstatou neoceniteľnej hodnoty veci (predmetu sporu) v sume 99,50 eur a nie jeho násobku tejto sumy podľa počtu účastníkov (v tomto prípade navrhovateľov). Nakoľko predmetom tohto sporu je len jedna hnuteľná vec rozdelená na rovnaké ideálny podiely z titulu dedičstva, majú zároveň v súlade s § 2 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. spoločnú a nerozdielnu poplatkovú povinnosť v celkovej výške 99,50 eur, totožnú s poplatkovou povinnosťou pri podaní žalobného návrhu. Mali za to, že platí zásada, že pri odvolaní proti meritórnemu rozhodnutiu súdu je sadzba správneho poplatku totožná so sadzbou použitou v konaní prvého stupňa. Vzhľadom k tomu, že každý z navrhovateľov sa domáha určenia (spolu)vlastníctva k svojmu podielu. nejedná sa o rovnaké právo uplatnené každým z navrhovateľom.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa sú vecne správne.
Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého dospel k správnemu právnemu záveru. Vzhľadom na skutočnosť, že ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového a ani právneho stavu veci, odvolací súd sa na skutkové zistenia súdom prvého stupňa a na jeho právne závery odvoláva a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. Na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu navrhovateľov odvolací súd uvádza nasledovné:
Súd prvého stupňa v danej veci zaujal právny názor, že tvrdenie navrhovateľov o spôsobe, akým sa oni, resp. ich právna predchodkyňa, matka navrhovateľov, chopili držby spornej nehnuteľnosti, nezodpovedajú podmienkam oprávnenej dobromyseľnej držby a okrem toho uviedol, že ak by aj tvrdenie navrhovateľov o oprávnenej držbe predmetného pozemku nimi a ich matkou minimálne od roku 1974 bolo preukázané, tak by vlastnícke právo k predmetnému pozemku vydržaním nadobudla matka navrhovateľov, ktorá zomrela dňa 25.11.2001. V takom prípade by však návrh navrhovateľov nemohol byť úspešným, pretože ním žiadajú priamo určiť svoje vlastnícke právo k pozemku, ktorý nenadobudli dedením po svojej matke /dedenie tohto pozemku z osvedčenia o dedičstve vydanom JUDr. H. B., notárkou, ako súdnym komisárom pod sp. zn. 9D 31/02 dňa 6.5.2002 nevyplýva/, čím obchádzajú dedičské konanie. Hoci sa dedičstvo v zmysle § 460 Občianskeho zákonníka nadobúda smrťou poručiteľa, náš právny poriadok /§ 481, § 482, § 483 a § 484 veta prvá Občianskeho zákonníka/ vyžaduje, aby nadobudnutie dedičstva potvrdil súd v dedičskom konaní. Bez potvrdenia dedičstva tak nemožno priamo žalovať na určenie svojho vlastníckeho práva.
Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že navrhovatelia v danej veci nepreukázali základnú podmienku vydržania vlastníckeho práva k pozemku parc. E- KN č. XX, a to oprávnenú držbu, teda faktické ovládanie daného pozemku spojené s ich vôľou nakladať s ním ako s vlastným, v dobrej viere, že im tento pozemok patrí.
Posúdenie otázky vydržania vlastníckeho práva k pozemku /resp. k inej nehnuteľnosti/ je závislé na zistení, či ten, kto sa vydržania dovoláva, bol oprávneným držiteľom /§ 130 ods. 1 Obč. zák./, a to po stanovenú desaťročnú vydržaciu dobu /§ 134 ods. 1 Obč. zák./ K právnemu hodnoteniu veci musia nevyhnutne predchádzať tieto skutkové zistenia: a/ kedy osoba, dovolávajúca sa vydržania sa uchopila oprávnenej držby, b/ za akých okolností k uchopeniu držby došlo /je treba zistiť, o aký právny titul sa držba opiera/ a c/ či osoba domáhajúca sa vydržania vec držala po stanovenú vydržaciu dobu / v danom prípade 10 rokov/. Tieto podmienky vydržania sú stanové tak, že musia byť splnené kumulatívne, ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza k vydržaniu.
Z vykonaného dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa nesporne vyplýva, že sporný pozemok je tvorený časťou bývalej pkn. parcely č. XX, ktorá bola v podielovom spoluvlastníctve starého otca odporcu (znalecký posudok znalca Ing. A. Y.). Tento pozemok v minulosti ani z časti nepatril navrhovateľom alebo ich právnym predchodcom. Tí vlastnili pozemok pkn. parc. č. XX, ktorý s uvedenou pkn. parcelou č. XX susedil. Tvrdenie navrhovateľov, že vlastnícke právo k predmetnému pozemku parcele reg. E č. XX vydržali, keď ho užívali minimálne od roku 1974, kedy na hranici medzi ním a miestnou komunikáciou postavili betónový múrik, ktorým pokračovali od betónového múrika postaveného starým otcom odporcu pre jeho, v tom čase už zbúraného rodinného domu, aj podľa názoru odvolacieho súdu v konaní nepreukázali. V minulosti, podľa vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa bol na pkn. parcele č. XX pri miestnej komunikácii postavený rodinný dom starého otca odporcu, o ktorom mali navrhovatelia vedomosť, a to v miestach, súbežne s ktorými bol postavený predmetný betónový múrik navrhovateľmi a ich matkou. Správne preto súd prvého stupňa uzavrel, že navrhovatelia a ich právna predchodkyňa teda museli mať vedomosť, že stavajú múrik v miestach, kde je pozemok ich suseda. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovatelia a ich právna predchodkyňa museli mať rovnakú vedomosť aj zo skutočnosti, že od rodinného domu starého otca odporcu bol v minulosti smerom k letnej kuchyni postavený drevený latkový plot, čo vyplýva z výpovede navrhovateľov 3/, 4/ a odporcu. Keďže tento rodinný dom starého otca odporcu práve v časti, od ktorej mal byť podľa navrhovateľov vedený drevený latkový plot, stál podľa vykonaného dokazovania na pozemku, kde je v súčasnosti parcela reg. E. č. XX, ktorú navrhovatelia podľa svojich výpovedí užívali, museli navrhovatelia vedieť, že tento pozemok patrí ich susedovi. Nepreukázaniu dobromyseľnosti držby navrhovateľov aj podľa názoru odvolacieho súdu svedčí aj tá skutočnosť, že hranica medzi ich pozemkom a pozemkom starého otca odporcu bola v týchto miestach sporná, ako to vyplýva z čiastkového protokolu č. XX napísaného dňa 08.06.1978 D., u.p. L.. Podľa názoru odvolacieho súdu, i keď by bolo nepochybné, že navrhovatelia, resp. ich právna predchodkyňa sporný pozemok užívali, čo tvorí podstatnú časť odvolania navrhovateľov, práve vyššieuvedené skutočnosti potvrdzuj, že v danom prípade nemohlo dôjsť k vydržaniu spornej parcele navrhovateľmi, resp. ich právnou predchodkyňou, nakoľko tu chýbala dobromyseľnosť.
Pri oprávnenej držbe totiž musí ísť o také faktické ovládanie veci, v danom prípade nehnuteľnosti, pri ktorom je daná vôľa nakladať s nehnuteľnosťou ako so svojou, a oprávnenou môže byť len dobromyseľná držba. K posúdeniu, či držiteľ v dobrej viere je alebo nie je, treba vždy pristupovať z objektívneho hľadiska, teda nie za aspektu subjektívneho presvedčenia toho, ktoré tvrdí dobromyseľnosť držby. Vždy je potrebné brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorý vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu /titulu/ vzniku vlastníctva. Takýmto titulom sa môže rozumieť len právny úkon, ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka, napr. kúpna zmluva, darovacia zmluva, zámenná zmluva a pod. Evidenčné listy, ktoré vznikali v 40-tych rokoch ako elaborát katastra nehnuteľností, od ktorých navrhovatelia odvodzujú dobromyseľnú držbu pozemku parc. reg. E č. 69, však nie sú takýmto právnym úkonom, ani domnelým právnym úkonom. Námietky odvolateľov s poukazom na to, že sporný pozemok užívali, sú preto bez právneho významu. Neobstojí ani námietka odvolateľov spochybňujúca vlastnícke právo k predmetnému pozemku, ktoré odporca nadobudol vydržaním, nakoľko v danej veci bolo na navrhovateľoch dôkazné bremeno o splnení troch podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, a to oprávnená držba, právny titul a vydržacia doba, ktoré zákonné podmienky v danej veci nesplnili. Za absencie preukázania dobromyseľnosti neobstojí potom ani námietka navrhovateľov o nedostatočnom vyhodnotení nimi predkladaných dôkazov, nakoľko týmito dôkazmi preukazovali tú skutočnosť, že sporný pozemok užívali.
Pokiaľ odvolatelia namietali, že neboli oboznámení s uznesením súdu sp. zn. Nc II 101/50/49-243 zo dňa 12.10.1950, ani táto námietka nie je dôvodná. Z obsahu zápisnica o pojednávaní dňa 06.03.2014 vyplýva, že predmetné uznesenie bolo sudcom na pojednávaní prečítané a následne založené do spisu. K uvedenému uzneseniu sa vyjadril len právny zástupca odporcu.
Odvolací súd v súlade s názorom súdu prvého stupňa uvádza, že žaloba navrhovateľov nemohla byť úspešná aj za predpokladu preukázania tvrdení navrhovateľov o oprávnenej držbe predmetného pozemku, nakoľko žiadajú ňou určiť svoje vlastnícke právo k pozemku, ktorý nadobudli dedením po svojej matke, čím obchádzajú dedičské konanie.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi bola priznaná náhrada trov konania - trov právneho zastúpenia, vychádzajúc z neurčitej hodnoty veci za 1 úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 27.05.2014 61,85 eur + 1 x režijný paušál 8,04 eur = 69,89 eur + 20% DPH = 13,98 eur, spolu 83,87 eur (§ 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení). Odvolací súd nepriznal právnemu zástupcovi odporcu odmenu za ďalšiu poradu s klientom zo dňa 27.05.2014
- prejednanie odvolania, nakoľko podľa názoru odvolacieho súdu nejde o účelne vynaložené trovy konania. Zo záznamu spísaného právnym zástupcom vyplýva, že odporca považuje rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu za vecne správny a vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov žiada, aby bolo argumentované tak, ako tomu bolo vo vyjadrení zo dňa 26.08.2010, ktoré právny zástupca podával k žalobe navrhovateľov, za ktoré bola právnemu zástupcovi už priznaná náhrada trov konania.
Ďalším predmetom preskúmania odvolacím súdom bolo napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 16.05.2014, č.k. 22C/31/2000-305, ktorým súd prvého stupňa uložil navrhovateľom 1/ - 4/ každému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie po 99,50 eur.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, v zmysle §219 ods. 2 O.s.p. si dôvody tohto uznesenia osvojuje v celom rozsahu.
Odvolací súd za nedôvodnú považoval námietku odvolateľov, že v danej veci ide o nerozlučné spoločenstvo a preto súdny poplatok za odvolanie mal byť určený jednotnou sumou 99,50 eur a nie jeho násobku tejto sumy podľa počtu navrhovateľov. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci sa podľa žaloby každý z navrhovateľov domáha určenia vlastníckeho práva k pozemku v rozsahu zodpovedajúcom spoluvlastníckemu podielu na spornom pozemku. Takéhoto nároku sa každý z navrhovateľov môže domáhať samostatne, nakoľko ide o osobitné právo, ktoré možno oddeliť od ostatných (poznámka k položke 1 bod 3 Sadzobníka súdnych poplatkov).
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .