Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 172/2018
PDF · 194.85 KB
No categories available
III. ÚS 172/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. augusta 2018 v senáte
zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Mojmíra
Mamojku o sťažnosti , , zastúpeného
advokátom JUDr. Michalom Mudrákom, advokátska kancelária, Vajnorská 100/A,
Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní
vedenom pod sp. zn. 15 C 125/2012, takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 125/2012
p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
15 C 125/2012 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €
(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť trovy
konania v sume 390,50 € (slovom tristodeväťdesiat eur a päťdesiat centov) na účet advokáta
JUDr. Michala Mudráka, advokátska kancelária, Vajnorská 100/A, Bratislava, do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 172/2018-8 z 24. apríla 2018 prijal na ďalšie konanie sťažnosť ,
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 125/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Následne ústavný súd 23. mája 2018 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnej
stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania
o prijatej sťažnosti.
3. Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 25. júna 2018. Jeho
súčasťou bola aj chronológia úkonov okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní,
ako aj vyjadrenie zákonnej sudkyne. Z predloženej chronológie vyplývajú tieto podstatné
skutočnosti:
„Po predložení spisu sp. zn. 15C/125/2012 som zistila, že žaloba bola pôvodne
podaná na Okresný súd Bratislava III dňa 10.12.2010 a bola jej pridelená spisová značka
16C/165/2010. Predmetná vec bola dňa 20.6.2012 postúpená miestne príslušnému
Okresnému súdu Bratislava...
Zo strany Okresného súdu Bratislava I boli vykonané nasledovné úkony:
22.06.2012 - úprava na doručenie žaloby a jej príloh spolu s poučením žalovanému
a žiadosť
o pripojenie spisu OS BA III sp. zn. 8C/191/2003
02.08.2012 - urgencia žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe
29.01.2013 - žiadosť Krajského súdu v Bratislave o zapožičanie spisu OS BA III
sp. zn. 16C/165/2010
07.05.2013 - vrátenie zapožičaného spisu 15C/125/2012 z Krajského súdu
v Bratislave
04.09.2017- výzva žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku
13.09.2017 - žiadosť žalobcu o predĺženie lehoty na zaplatenie súdneho poplatku
27.09.2017 - doručenie upravenej žaloby žalobcom spolu s prílohami
27.09.2017 - žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie upravenej žaloby
28.09.2017 - žiadosť žalobcu o ďalšie predĺženie lehoty na zaplatenie súdneho
poplatku
16.10.2017 - úprava žaloby žalobcom a predloženie príloh
05.02.2018 - uznesenie - výzva žalobcu na opravu doplnenej žaloby doručenej súdu
dňa 27.9.2017
23.02.2018 - žiadosť právneho zástupcu žalobcu o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa
k výzve
15.03.2018 - vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu k výzve
16.04.2018 - uznesenie - výzva žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe, výzva
právnemu zástupcovi žalobcu na predloženie plnomocenstva
19.04.2018- predloženie plnomocenstva od právneho zástupcu žalobcu
04.05.2018 - vyjadrenie žalovaného
24.05.2018 - uznesenie - výzva žalobcu na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného.“
4. Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla, že v predmetnom
konaní ide o skutkovo a právne zložitú vec s poukazom na predmet konania, ktorým je
náhrada škody proti štátu, ktorá bola spôsobená pri výkone verejnej moci. K prekážkam
v postupe súdu v danej veci uviedla, že «konanie sa začalo na Okresnom súde
Bratislava III, ktorý vec postúpil tunajšiemu súdu z dôvodu jeho miestnej nepríslušnosti
podľa § 105 ods. 1 a 2 vtedy účinného zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej len „OSP“). Išlo o prekážku v postupe Okresného súdu Bratislava III. Mám zato, že
vzhľadom na uvedené možno na účely posúdenie ústavnej sťažnosti celkovú dĺžku konania
sp. zn. 15 C 125/2012 určiť od postúpenia veci tunajšiemu súdu, t.j. od 20.06.2012.».
Taktiež dala do pozornosti, že poplatková povinnosť nebola splnená až do 16. novembra
2017, čo považovala za takú prekážku v postupe súdu, ktorá mohla viesť k zastaveniu
konania. K samotnému návrhu uviedla, že „sťažovateľova žaloba nebola úplná
a obsahovala vady až do dňa 15.03.2018“, a to z dôvodu „absencie preukázania
predbežného prerokovania návrhu...“. Všetky tieto okolnosti mali podľa názoru
predsedníčky okresného súdu „výrazný vplyv na postup súdu v konaní a významnou mierou
ovplyvnili ako procesný postup v konaní, tak i samotnú dĺžku konania“. Predsedníčka
okresného súdu v závere svojho vyjadrenia vyjadrila súhlas s upustením od verejného
prerokovania veci.
5. Právny zástupca sťažovateľa vo svojom vyjadrení doručenom 13. júla 2018 sa
nestotožnil so stanoviskom okresného súdu a zotrval na dôvodnosti svojej sťažnosti
a zároveň vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci.
6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.
II.
7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva
zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného
súdu v napadnutom konaní.
9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
10. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ
ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno
v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
(i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry
ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca
sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota
osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,
ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu
(IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).
12. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
13. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý súdom prikazuje,
aby postupovali v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom
pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.
14. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02,
III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú
právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho
konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj
povahu prerokúvanej veci.
15. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľ
v procesnej pozícii žalobcu „o náhradu škody za nesprávny úradný postup“ podľa zákona
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ústavný súd konštatuje, že obdobné
konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva a vzhľadom
na doterajšiu dĺžku napadnutého konania a jeho terajšie štádium sa nestotožňuje s názorom
okresného súdu, že ide o skutkovo a právne zložitú vec, a súhlasí aj so stanoviskom
právneho zástupcu sťažovateľa, že rozhodovanie s takýmto predmetom konania je
vzhľadom na sídlo Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré zastupuje
odporcu, bežnou súčasťou agendy práve tohto okresného súdu.
16. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných
prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho
konania. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v podstatnej miere prispel k doterajšej dĺžke
napadnutého konania jednak tým, že jeho návrh vykazoval od počiatku vady, bol podaný
na miestne nepríslušnom súde, ako aj tým, že si svoju poplatkovú povinnosť nesplnil spolu
s podaním svojho návrhu.
17. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.
18. Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu v napadnutom konaní
konštatuje, že doterajšia dĺžka napadnutého konania presahujúca sedem rokov (od podania
návrhu, pozn.) bez meritórneho rozhodnutia o uplatnenom nároku sama osebe je
dostatočným dôvodom na vyslovenie porušenia označených práv sťažovateľa, a to aj
napriek skutočnosti, že v okolnostiach posudzovanej veci skutočne môže ísť o skutkovo
a právne zložitú vec. Avšak súčasné štádium konania, keď okresný súd ani nepristúpil, ani
k nariadeniu pojednávania vo veci neumožňuje okresnému súdu ospravedlňovať doterajšiu
dĺžku napadnutého konania práve s poukazom na skutkovú a právnu zložitosť veci. Takisto
neobstojí tvrdenie, že prekážkou postupu súdu bolo nezaplatenie súdneho poplatku, resp.
vady návrhu, pretože k vyrubeniu súdneho poplatku okresný súd pristúpil až v septembri
2017, to znamená takmer po siedmich rokoch od podania návrhu, dovtedy realizoval len
úkony súvisiace s prípravou pojednávania. Pre úplnosť je potrebné dodať, že k postúpeniu
veci od Okresného súdu Bratislava III došlo až po osemnástich mesiacoch od podania
návrhu. V súvislosti s obranou okresného súdu, že sťažovateľ nepreukázal, že požiadal
príslušné ministerstvo o predbežného prerokovania jeho nároku ústavný súd, poukazuje
na podanie sťažovateľa zo 6. júna 2011 (č. l. 38 súdneho spisu, pozn.), ktorým sťažovateľ
prostredníctvom okresného súdu vyzval Slovenskú republiku o predbežné prerokovanie
svojho nároku, ako aj vyjadrenie samotného dotknutého ministerstva, ktoré konštatuje, že
sťažovateľ sa na ministerstvo obrátil so svojou žiadosťou o predbežné prerokovanie 6. júna
2011 (č. l. 167 súdneho spisu, pozn.).
19. Ústavný súd preto dospel k záveru, že napadnuté konanie ako celok je poznačené
zbytočnými prieťahmi. Ústavný súd čiastočne akceptuje obranu okresného súdu, že
sťažovateľ až do konca roku 2017 nevyvinul dostatočný záujem o to, aby nedochádzalo
k zbytočným prieťahom prostredníctvom sťažnosti adresovanej predsedovi okresného súdu,
avšak na druhej strane všeobecný súd mal povinnosť podľa § 101 ods. 2 vtedy platného
Občianskeho súdneho poriadku pokračovať v konaní, aj keď bol sťažovateľ nečinný.
20. Ústavný súd ďalej poukazuje aj na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej nielen
nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu)
môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej
neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby
o jeho veci rozhodol (napr. I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07).
21. Za takýto nesústredený postup ústavný súd považuje skutočnosť, že okresný súd
vyzval sťažovateľa pod hrozbou zastavenia napadnutého konania, aby zaplatil súdny
poplatok za návrh 6. septembra 2017 (návrh bol podaný 10. decembra 2010, pozn.)
v rozpore s § 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého poplatok alebo doplatok
poplatku nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom
sa stal splatným.
22. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom
okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu
označených práv sťažovateľa, preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto
rozhodnutia.
23. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľa, mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn.
15 C 125/2012 konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola v čase
rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená (bod 2 výroku
rozhodnutia).
III.
24. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
25. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
26. Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume
7 000 €, ktoré odôvodnil porušením svojich práv, sklamaním, pretože veril v to, že dôjde
k spravodlivej náprave krívd.
27. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom
na konkrétne okolnosti prípadu.
28. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom
a nesústredenú činnosť okresného súdu, berúc do úvahy predmet konania na okresnom súde,
správanie sťažovateľa a všetky okolnosti daného prípadu, ústavný súd, majúc na pamäti to,
že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy
pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou
medzinárodnou zmluvou, považoval priznanie sumy 2 000 € za primerané finančné
zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku rozhodnutia).
29. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca si uplatnil
náhradu trov právneho zastúpenia v sume 585,76 €.
30. Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia
advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)
v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.
31. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade
priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku
2017 v sume 921 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom
súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2018 (príprava
a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 153,50 €. Ďalej má právny zástupca
sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu za dva úkony právnej služby podľa
vyhlášky vykonané v roku 2018 po 9,21 €. Keďže právny zástupca sťažovateľa je zároveň
platiteľom dane z pridanej hodnoty, odmena a náhrady sa zvyšujú podľa § 18 ods. 3
vyhlášky o daň z pridanej hodnoty. Pokiaľ ide o písomné podanie – vyjadrenie právneho
zástupcu k stanovisku okresného súdu doručenému 13. júla 2017, ústavný súd za tento úkon
právnej služby náhradu trov konania sťažovateľovi nepriznal, keďže podanie neobsahovalo
žiadne nové argumenty alebo skutočnosti, ktoré ústavnému súdu neboli známe
z predloženého spisu, resp. zo samotnej sťažnosti.
32. Ústavný súd tak priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v celkovej sume
390,50 €.
33. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť
na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263
ods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku
nálezu).
34. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. augusta 2018