Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 172/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. augusta 2018 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Mojmíra

Mamojku o sťažnosti , , zastúpeného

advokátom JUDr. Michalom Mudrákom, advokátska kancelária, Vajnorská 100/A,

Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. , takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 390,50 € (slovom tristodeväťdesiat eur a päťdesiat centov) na účet advokáta

JUDr. Michala Mudráka, advokátska kancelária, Vajnorská 100/A, Bratislava, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -8 z 24. apríla 2018 prijal na ďalšie konanie sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Následne ústavný súd 23. mája 2018 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnej

stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania

o prijatej sťažnosti.

3. Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 25. júna 2018. Jeho

súčasťou bola aj chronológia úkonov okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní,

ako aj vyjadrenie zákonnej sudkyne. Z predloženej chronológie vyplývajú tieto podstatné

skutočnosti:

„Po predložení spisu sp. zn. som zistila, že žaloba bola pôvodne

podaná na Okresný súd Bratislava III dňa 10.12.2010 a bola jej pridelená spisová značka

. Predmetná vec bola dňa 20.6.2012 postúpená miestne príslušnému

Okresnému súdu Bratislava...

Zo strany Okresného súdu Bratislava I boli vykonané nasledovné úkony:

22.06.2012 - úprava na doručenie žaloby a jej príloh spolu s poučením žalovanému

a žiadosť

o pripojenie spisu OS BA III sp. zn.

02.08.2012 - urgencia žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe

29.01.2013 - žiadosť Krajského súdu v Bratislave o zapožičanie spisu OS BA III

sp. zn.

07.05.2013 - vrátenie zapožičaného spisu z Krajského súdu

v Bratislave

04.09.2017- výzva žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku

13.09.2017 - žiadosť žalobcu o predĺženie lehoty na zaplatenie súdneho poplatku

27.09.2017 - doručenie upravenej žaloby žalobcom spolu s prílohami

27.09.2017 - žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie upravenej žaloby

28.09.2017 - žiadosť žalobcu o ďalšie predĺženie lehoty na zaplatenie súdneho

poplatku

16.10.2017 - úprava žaloby žalobcom a predloženie príloh

05.02.2018 - uznesenie - výzva žalobcu na opravu doplnenej žaloby doručenej súdu

dňa 27.9.2017

23.02.2018 - žiadosť právneho zástupcu žalobcu o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa

k výzve

15.03.2018 - vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu k výzve

16.04.2018 - uznesenie - výzva žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe, výzva

právnemu zástupcovi žalobcu na predloženie plnomocenstva

19.04.2018- predloženie plnomocenstva od právneho zástupcu žalobcu

04.05.2018 - vyjadrenie žalovaného

24.05.2018 - uznesenie - výzva žalobcu na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného.“

4. Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla, že v predmetnom

konaní ide o skutkovo a právne zložitú vec s poukazom na predmet konania, ktorým je

náhrada škody proti štátu, ktorá bola spôsobená pri výkone verejnej moci. K prekážkam

v postupe súdu v danej veci uviedla, že «konanie sa začalo na Okresnom súde

Bratislava III, ktorý vec postúpil tunajšiemu súdu z dôvodu jeho miestnej nepríslušnosti

podľa a vtedy účinného

(ďalej len „OSP“). Išlo o prekážku v postupe Okresného súdu Bratislava III. Mám zato, že

vzhľadom na uvedené možno na účely posúdenie ústavnej sťažnosti celkovú dĺžku konania

sp. zn. určiť od postúpenia veci tunajšiemu súdu, t.j. od 20.06.2012.».

Taktiež dala do pozornosti, že poplatková povinnosť nebola splnená až do 16. novembra

2017, čo považovala za takú prekážku v postupe súdu, ktorá mohla viesť k zastaveniu

konania. K samotnému návrhu uviedla, že „sťažovateľova žaloba nebola úplná

a obsahovala vady až do dňa 15.03.2018“, a to z dôvodu „absencie preukázania

predbežného prerokovania návrhu...“. Všetky tieto okolnosti mali podľa názoru

predsedníčky okresného súdu „výrazný vplyv na postup súdu v konaní a významnou mierou

ovplyvnili ako procesný postup v konaní, tak i samotnú dĺžku konania“. Predsedníčka

okresného súdu v závere svojho vyjadrenia vyjadrila súhlas s upustením od verejného

prerokovania veci.

5. Právny zástupca sťažovateľa vo svojom vyjadrení doručenom 13. júla 2018 sa

nestotožnil so stanoviskom okresného súdu a zotrval na dôvodnosti svojej sťažnosti

a zároveň vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného a práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v napadnutom konaní.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

10. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ

ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno

v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry

ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca

sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota

osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

12. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

13. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý súdom prikazuje,

aby postupovali v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,

predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného

zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej z , podľa ktorého súd

postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom

pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

14. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho

konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj

povahu prerokúvanej veci.

15. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľ

v procesnej pozícii žalobcu „o náhradu škody za nesprávny úradný postup“ podľa zákona

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ústavný súd konštatuje, že obdobné

konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva a vzhľadom

na doterajšiu dĺžku napadnutého konania a jeho terajšie štádium sa nestotožňuje s názorom

okresného súdu, že ide o skutkovo a právne zložitú vec, a súhlasí aj so stanoviskom

právneho zástupcu sťažovateľa, že rozhodovanie s takýmto predmetom konania je

vzhľadom na sídlo Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré zastupuje

odporcu, bežnou súčasťou agendy práve tohto okresného súdu.

16. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho

konania. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v podstatnej miere prispel k doterajšej dĺžke

napadnutého konania jednak tým, že jeho návrh vykazoval od počiatku vady, bol podaný

na miestne nepríslušnom súde, ako aj tým, že si svoju poplatkovú povinnosť nesplnil spolu

s podaním svojho návrhu.

17. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.

18. Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu v napadnutom konaní

konštatuje, že doterajšia dĺžka napadnutého konania presahujúca sedem rokov (od podania

návrhu, pozn.) bez meritórneho rozhodnutia o uplatnenom nároku sama osebe je

dostatočným dôvodom na vyslovenie porušenia označených práv sťažovateľa, a to aj

napriek skutočnosti, že v okolnostiach posudzovanej veci skutočne môže ísť o skutkovo

a právne zložitú vec. Avšak súčasné štádium konania, keď okresný súd ani nepristúpil, ani

k nariadeniu pojednávania vo veci neumožňuje okresnému súdu ospravedlňovať doterajšiu

dĺžku napadnutého konania práve s poukazom na skutkovú a právnu zložitosť veci. Takisto

neobstojí tvrdenie, že prekážkou postupu súdu bolo nezaplatenie súdneho poplatku, resp.

vady návrhu, pretože k vyrubeniu súdneho poplatku okresný súd pristúpil až v septembri

2017, to znamená takmer po siedmich rokoch od podania návrhu, dovtedy realizoval len

úkony súvisiace s prípravou pojednávania. Pre úplnosť je potrebné dodať, že k postúpeniu

veci od Okresného súdu Bratislava III došlo až po osemnástich mesiacoch od podania

návrhu. V súvislosti s obranou okresného súdu, že sťažovateľ nepreukázal, že požiadal

príslušné ministerstvo o predbežného prerokovania jeho nároku ústavný súd, poukazuje

na podanie sťažovateľa zo 6. júna 2011 (č. l. 38 súdneho spisu, pozn.), ktorým sťažovateľ

prostredníctvom okresného súdu vyzval Slovenskú republiku o predbežné prerokovanie

svojho nároku, ako aj vyjadrenie samotného dotknutého ministerstva, ktoré konštatuje, že

sťažovateľ sa na ministerstvo obrátil so svojou žiadosťou o predbežné prerokovanie 6. júna

2011 (č. l. 167 súdneho spisu, pozn.).

19. Ústavný súd preto dospel k záveru, že napadnuté konanie ako celok je poznačené

zbytočnými prieťahmi. Ústavný súd čiastočne akceptuje obranu okresného súdu, že

sťažovateľ až do konca roku 2017 nevyvinul dostatočný záujem o to, aby nedochádzalo

k zbytočným prieťahom prostredníctvom sťažnosti adresovanej predsedovi okresného súdu,

avšak na druhej strane všeobecný súd mal povinnosť podľa § 101 ods. 2 vtedy platného

pokračovať v konaní, aj keď bol sťažovateľ nečinný.

20. Ústavný súd ďalej poukazuje aj na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej nielen

nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu)

môže zapríčiniť porušenie zaručeného základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby

o jeho veci rozhodol (napr. , ).

21. Za takýto nesústredený postup ústavný súd považuje skutočnosť, že okresný súd

vyzval sťažovateľa pod hrozbou zastavenia napadnutého konania, aby zaplatil súdny

poplatok za návrh 6. septembra 2017 (návrh bol podaný 10. decembra 2010, pozn.)

v rozpore s o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého poplatok alebo doplatok

poplatku nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom

sa stal splatným.

22. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

označených práv sťažovateľa, preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto

rozhodnutia.

23. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola v čase

rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená (bod 2 výroku

rozhodnutia).

III.

24. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

25. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

26. Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

7 000 €, ktoré odôvodnil porušením svojich práv, sklamaním, pretože veril v to, že dôjde

k spravodlivej náprave krívd.

27. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

28. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom

a nesústredenú činnosť okresného súdu, berúc do úvahy predmet konania na okresnom súde,

správanie sťažovateľa a všetky okolnosti daného prípadu, ústavný súd, majúc na pamäti to,

že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy

pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených , resp. záväznou

medzinárodnou zmluvou, považoval priznanie sumy 2 000 € za primerané finančné

zadosťučinenie podľa (bod 3 výroku rozhodnutia).

29. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca si uplatnil

náhradu trov právneho zastúpenia v sume 585,76 €.

30. Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

31. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade

priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku

2017 v sume 921 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom

súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2018 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 153,50 €. Ďalej má právny zástupca

sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu za dva úkony právnej služby podľa

vyhlášky vykonané v roku 2018 po 9,21 €. Keďže právny zástupca sťažovateľa je zároveň

platiteľom dane z pridanej hodnoty, odmena a náhrady sa zvyšujú podľa § 18 ods. 3

vyhlášky o daň z pridanej hodnoty. Pokiaľ ide o písomné podanie – vyjadrenie právneho

zástupcu k stanovisku okresného súdu doručenému 13. júla 2017, ústavný súd za tento úkon

právnej služby náhradu trov konania sťažovateľovi nepriznal, keďže podanie neobsahovalo

žiadne nové argumenty alebo skutočnosti, ktoré ústavnému súdu neboli známe

z predloženého spisu, resp. zo samotnej sťažnosti.

32. Ústavný súd tak priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v celkovej sume

390,50 €.

33. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s

ods. 1 ) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku

nálezu).

34. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2018