Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 278/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. augusta 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpených advokátom JUDr. Máriom Klukom, advokátska kancelária

KRION Partners s. r. o., Palisády 50, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. , postupom Krajského

súdu v Trenčíne v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. ,

ako aj postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

12. apríla 2018 doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. , postupom Krajského súdu v Trenčíne

(ďalej len „krajský súd“) v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. , ako aj postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že žalobou o ochranu osobnosti

zo 17. júla 2012 sa sťažovatelia domáhali proti organizátorovi hudobného festivalu

, ako aj proti výrobcovi festivalového stanu, priznania im náhrady nemajetkovej

ujmy, ktorú utrpeli v dôsledku úmrtia ich dcéry, kvôli zraneniam, ktoré utrpela pri páde

festivalového stanu na označenom hudobnom festivale. Podľa sťažovateľov vo veci

konajúce súdy na všetkých troch stupňoch konajú so zbytočnými a neodôvodnenými

prieťahmi, ktoré je podľa sťažovateľov potrebné posudzovať komplexne a v dôsledku

ktorých konanie trvá bez čo i len jediného meritórneho rozhodnutia viac ako šesť rokov.

3. Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného tiež uviedli:

„Sťažovatelia sú preto názoru, že obsah základného práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je širší ako obsah základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakotveného v SR, aj

vo svetle judikatúry ESĽP týkajúcej sa Slovenskej republiky uvedenej nižšie. Z toho dôvodu

sa Sťažovatelia domáhajú primárne preskúmania toho, či konanie iniciované ich žalobou

zo dňa 17.07.2012 pred súdmi všetkých stupňov trvá neprimerane dlho...

Vo svetle východísk judikatúry ESĽP teda platí, že konanie pred OS TN spolu

s konaniami pred KS TN a Najvyšším súdom SR tvorí jeden celok a je potrebné

posudzovať/zohľadňovať celkovú dĺžku konania pred všetkými stupňami súdnej sústavy.

Konanie iniciované Sťažovateľmi trvá už 6 rokov (z toho 54 mesiacov pred OS TN, bod

29. sťažnosti) a vec stále nie je právoplatne ukončená, dokonca vo veci nebolo vydané ani

jedno rozhodnutie vo veci samej...

... sťažovatelia nijakým spôsobom/žiadnymi procesnými úkonmi neprispeli k celkovej

dĺžke konania pred súdmi všetkých stupňov. Pokiaľ ide o správanie samotného súdu, tak

Sťažovatelia sú názoru, že OS TN je v predmetnej veci nečinný a neefektívny. Vo veci OS TN

nekoná ani po vydaní uznesenia o právnom nástupcovi žalovaného 2/. OS TN nevytýčil

pojednávanie, hoci mu v tom nebráni žiadna procesná prekážka a hoci vie, že konanie trvá

už bezmála 6 rokov a konanie stále nie je právoplatne ukončené a vo veci nebolo vydané

ani jedno meritórne rozhodnutie.“

4. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí ich

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Sťažnosti sa vyhovuje.

2. Základné právo na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, postupom Okresného súdu Trenčín v konaní

vedenom pod č. k.: , postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaniach

vedenými pod č. k.: a a postupom Najvyššieho súdu SR

v konaní vedenom pod č. k.: , porušené bolo.

3. Okresnému súdu Trenčín prikazuje v konaní vedenom pod č. k.:

konať bez zbytočných prieťahov.

4. priznáva finančné zadosťučinenie každému

vo výške 3 500 € (slovom tri tisíc päťsto eur), ktoré im je Okresný súd Trenčín povinný

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. priznáva finančné zadosťučinenie každému

vo výške 650 € (slovom šesťsto päťdesiat eur), ktoré im je Krajský súd v Trenčíne povinný

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. priznáva finančné zadosťučinenie každému

vo výške 500 € (slovom päťsto eur), ktoré im je Najvyšší súd SR povinný vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

7. sa priznávajú trovy právneho zastúpenia

vo výške 390,50 EUR, ktoré sú Okresný súd Trenčín, Krajský súd v Trenčíne a Najvyšší súd

SR povinné spoločne a nerozdielne vyplatiť na účet spoločnosti KRION Partners s. r. o.,

a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Na základe výzvy ústavného súdu okresný súd v liste sp. zn. Spr 396/2018

z 25. mája 2018 podal informáciu o procesnom priebehu konania vedeného pod

sp. zn. :

- 17. júl 2012 – podaná žaloba sťažovateľmi;

- 4. december 2012 – okresný súd vyzval sťažovateľov (žalobcov) na zaplatenie

súdneho poplatku;

- 21. január 2013 – 28. január 2013 – sťažovatelia zaplatili súdne poplatky splatné

podaním žaloby;

- 20. február 2013 – okresný súd uznesením č. k. -39 rozhodol

o vrátení časti poplatku sťažovateľom, pretože ho zaplatili duplicitne;

- 25. apríl 2013 – do konania bol uznesením č. k. -47 pribratý

prekladateľ pre jazyk nemecký, súčasne boli žalovaní v 1. a 2. rade vyzvaní, aby sa vyjadrili

k žalobe, a bol určený termín pojednávania na 23. august 2013 a náhradný termín

pojednávania bol určený na 27. september 2013 (keďže ide o vec s cudzím prvkom);

- 19. jún 2013 – ustanovený prekladateľ predložil okresnému súdu požadovaný

preklad listín, ktoré boli následne zaslané prostredníctvom príslušného dožiadaného orgánu

žalovanému v 2. rade;

- 22. júl 2013 – bolo okresnému súdu doručené osvedčenie o doručení písomností,

z ktorého vyplýva, že žalovaný v 2. rade listiny prevzal 16. júla 2013;

- 2. august 2013 – žalovaný v 2. rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne

požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k žalobe a o zaslanie fotokópie celého

spisového materiálu;

- 9. august 2013 – žalovanému v 2. rade boli zaslané požadované kópie spisu;

- 22. august 2013 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie žalovaného

v 2. rade, v ktorom okrem iného požiadal o prerušenie konania, a to na čas do právoplatného

ukončenia prebiehajúceho konania o náhradu škody sp. zn. ;

- 23. august 2013 – konalo sa pojednávanie, na ktorom okresný súd návrh žalovaného

v 2. rade na prerušenie konania zamietol, súčasne boli vypočutí sťažovatelia a pojednávanie

bolo odročené na neurčito pre účely rozhodnutia o právnym zástupcom žalovaného v 2. rade

vznesenej námietke zaujatosti proti zákonnej sudkyni;

- 30. august 2013 – právny zástupca žalovaného v 1. rade vzniesol námietku miestnej

nepríslušnosti okresného súdu;

- 2. september 2013 – právna zástupkyňa žalovaného v 2. rade predložila návrh

na doplnenie zápisnice z pojednávania konaného 23. augusta 2013 a doplnenie ústne

vznesenej námietky zaujatosti proti zákonnej sudkyni;

- 2. september 2013 – spis bol predložený krajskému súdu pre účely rozhodnutia

o námietke zaujatosti;

- 18. september 2013 – krajský súd uznesením č. k. -193 rozhodol

o nevylúčení zákonnej sudkyne z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci (uznesenie

nadobudlo právoplatnosť 10. októbra 2013);

- 16. september 2013 – žalovaný v 2. rade prostredníctvom svojej zástupkyne podal

odvolanie proti uzneseniu z 23. augusta 2013, ktorým bol zamietnutý jeho návrh

na prerušenie konania;

- 1. október 2013 – spis bol vrátený okresnému súdu;

- 22. október 2013 – okresný súd uznesením zamietol návrh žalovaného v 2. rade na

doplnenie zápisnice z pojednávania konaného 23. augusta 2013;

- 23. október 2013 – okresný súd zaslal sťažovateľom na vedomie odvolanie

žalovaného v 2. rade zo 16. septembra 2013 a súčasne ďalším uznesením rozhodol, že

na námietku miestnej nepríslušnosti vznesenú žalovaným v 1. rade neprihliada;

- 15. november 2013 – žalovaný v 1. rade podal odvolanie proti uzneseniu

o neprihliadnutí na námietku o miestnej nepríslušnosti, ktoré bolo zaslané na vedomie

sťažovateľom a žalovanému v 2. rade prostredníctvom ich právnych zástupcov;

- 26. november 2013 – do spisu boli založené fotokópie z vyšetrovacieho spisu

sp. zn. ORP 1208/1-OVK-TN-2009;

- 6. december 2013 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie sťažovateľov

k odvolaniu žalovaného v 2. rade proti uzneseniu, ktorým bol zamietnutý návrh

na prerušenie konania;

- 9. január 2014 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie sťažovateľov

k odvolaniu žalovaného v 1. rade proti uzneseniu o neprihliadnutí na jeho námietku miestnej

nepríslušnosti;

- 13. január 2014 – spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaniach

(odvolanie proti uzneseniu o neprihliadnutí na námietku miestnej nepríslušnosti a odvolanie

proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania);

- 22. september 2014 – krajský súd obidve napadnuté uznesenia potvrdil;

- 30. september 2014 – spis bol vrátený okresnému súdu;

- 7. november 2014 – žalovaný v 2. rade prostredníctvom svojho zástupcu podal

dovolanie proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. z 22. septembra 2014,

ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu o neprerušení predmetného konania;

- 11. november 2014 – dovolanie žalovaného v 2. rade bolo zaslané na vedomie

sťažovateľom a žalovanému v 1. rade prostredníctvom ich právnych zástupcov;

- 11. december 2014 – spis bol predložený najvyššiemu súdu;

- 26. máj 2015 – najvyšší súd dovolanie odmietol;

- 3. jún 2015 – spis bol vrátený okresnému súdu;

- 1. október 2015 – okresný súd nariadil pojednávanie na 27. november 2015;

- 24. november 2015 – žalovaný v 2. rade ospravedlnil svoju neprítomnosť

na pojednávaní nariadenom na 27. november 2015, súčasne sa vyjadril k dokazovaniu

vykonanému na pojednávaní 23. augusta 2013 a súčasne z dôvodu práceneschopnosti

ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní aj právny zástupca žalovaného v 2. rade;

- 27. november 2015 – z dôvodu doručených ospravedlnení bol termín pojednávania

nariadený na 27. november 2015 zrušený a určený nový termín pojednávania

na 19. február 2016 s tým, že právnemu zástupcovi žalovaného v 2. rade bolo oznámené, že

súd trvá na osobnej účasti štatutárneho zástupcu žalovaného v 2. rade;

- 28. január 2016 – žalovaný v 1. rade sa vyjadril k sporu;

- 1. február 2016 – právny zástupca žalovaného v 2. rade ospravedlnil svoju neúčasť

a neúčasť štatutárneho zástupcu žalovaného v 2. rade na pojednávaní, ktorú zdôvodnil jeho

zlým zdravotným stavom, pričom súhlasil, aby sa pojednávalo v ich neprítomnosti;

- 19. február 2016 – konalo sa pojednávanie, ktoré bolo po výsluchu štatutárneho

zástupcu žalovaného v 2. rade odročené na 20. máj 2016 pre účely doplnenia dokazovania

v zmysle procesných návrhov sťažovateľov;

- 16. máj 2016 – sťažovatelia zaslali svoje vyjadrenie;

- 19. máj 2016 – okresný súd vyzval právneho zástupcu žalovaného v 2. rade, aby

oznámil, či žalovaný v 2. rade ako obchodná spoločnosť stále existuje, pričom v ten istý deň

bola okresnému súdu doručená odpoveď v tom zmysle, že právny zástupca žalovaného

v 2. rade sa k tomuto nevie vyjadriť, pretože sa mu nepodarilo zabezpečiť stanovisko

žalovaného v 2. rade;

- 20. máj 2016 – pojednávanie bolo odročené na 24. jún 2016 pre účely zistenia

existencie obchodnej spoločnosti – žalovaného v 2. rade;

- 21. jún 2016 – okresnému súdu bolo doručené ospravedlnenie neúčasti právneho

zástupcu žalovaného v 1. rade na pojednávaní nariadenom na 24. jún 2016 z dôvodu jeho

zdravotného stavu, ktorý zároveň požiadal o odročenie tohto pojednávania, pričom obdobne

aj právny zástupca žalovaného v 2. rade ospravedlnil svoju neúčasť, ktorú zdôvodnil

neúčasťou štatutárneho zástupcu žalovaného v 2. rade, pričom vyslovil súhlas

s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Z týchto dôvodov bol termín pojednávania určený

na 24. jún 2016 odročený na 2. september 2016, pričom náhradný termín pojednávania bol

určený na 7. október 2016;

- 23. jún 2016 – právny zástupca žalovaného v 1. rade predložil vyjadrenie, v ktorom

poukázal na zánik žalovaného v 2. rade a vo vzťahu k osobe žalovaného 1. žiadal žalobu

zamietnuť;

- 26. júl 2016 – do spisu bola zabezpečená fotokópia dožiadania vo veci

sp. zn. zaslaná nemeckému prijímajúcemu orgánu pre účely zistenia obsahu

cudzieho práva (šetrenie nástupníctva po žalovanom v 2. rade);

- 18. august 2016 – keďže dožiadanie vo veci sp. zn. ešte nebolo

vybavené, bol zrušený termín pojednávania nariadený na 2. september 2016;

- 27. september 2016 – z dôvodu nevybavenia dožiadania bol zrušený aj termín

pojednávania nariadený na 7. október 2016;

- 3. november 2016 – zmena zákonného sudcu;

- 22. marec 2017 – okresný súd zistil, že dožiadanie vo veci sp. zn.

nebolo zatiaľ vybavené;

- 17. máj 2017 – sťažovatelia urgovali nariadenie pojednávania;

- 22. máj 2017 – bolo zistené, že dožiadanie zo spisu sp. zn. bolo

vybavené a jeho kópia bolo zabezpečená do spisu;

- 7. jún 2017 – okresný súd uznesením č. k. -563 rozhodol

o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom žalovaného v 2. rade (uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 28. júna 2017) a súčasne vyzval právneho zástupcu pôvodného žalovaného

v 2. rade, či ich advokátska kancelária bude zastupovať aj právneho nástupcu žalovaného

v 2. rade;

- 17. júl 2017 – právny zástupca pôvodného žalovaného v 2. rade oznámil, že bude

zastupovať aj právneho nástupcu žalovaného v 2. rade;

- 25. august 2017 – zmena zákonného sudcu;

- 15. máj 2018 – nový zákonný sudca po oboznámení sa s obsahom spisu nariadil

pojednávanie na 17. september 2018.

8. Z uvedeného prehľadu procesných úklonov, a to okresného súdu, ako aj

účastníkov konania, je zrejmé, že v danej veci okresný súd postupoval pri vedení konania

v primeraných procesných lehotách, t. j. maximálne s odstupom 4 mesiacov, pričom aj

s prihliadnutím na skutočnosť, že v danom prípade ide o konanie s cudzím prvkom

(t. j. jeden z účastníkov konania, a to žalovaný v 2. rade má sídlo mimo územia Slovenskej

republiky, pozn.). Komunikácia s týmto účastníkom konania (či už pri nariaďovaní

pojednávaní alebo pri zasielaní mu výziev, alebo nutnosť zabezpečenia úradného prekladu)

vyžadovala a vyžaduje dlhšie časové obdobia, a preto je tento postup okresného súdu

z časového hľadiska akceptovateľný. Súčasne je nutné poukázať, že okresný súd bol nútený

(povinný), aj keď to v konečnom dôsledku zdržalo konanie vo veci samej, vysporiadať sa

s procesnými návrhmi žalovaných, ako bol návrh na prerušenie konania, návrh na doplnenie

zápisnice z pojednávania, ako aj s námietkou zaujatosti proti zákonnej sudkyni, a to skôr,

ako mohol pokračovať vo vykonávaní dokazovania vo veci samej, takže ani túto skutočnosť

spôsobujúcu na prvý pohľad „spomalenie“, resp. predĺženie konania nie je možné pripočítať

pri hodnotení prieťahov v konaní na ťarchu okresného súdu, tobôž keď účastníci konania

využívali aj svoje zákonné právo podávať proti rozhodnutiam o týchto návrhoch opravné

prostriedky (odvolanie a dovolanie), ktoré musel okresný súd tiež akceptovať. Podľa zistení

ústavného súdu by z hľadiska plynulosti konania bolo možné okresnému súdu v jeho

postupe vytknúť iba jediné dlhšie časové obdobie (od 17. júla 2017 do 15. mája 2018)

v trvaní 10 mesiacov, ktoré však vzhľadom na skutočnosť, ž v tomto období došlo k zmene

zákonného sudcu, pričom nový zákonný sudca sa potreboval s vecou oboznámiť, a aj

vzhľadom na dĺžku tohto obdobia (menej ako rok), ktoré nevykazuje taký stupeň intenzity,

že by to odôvodňovalo záver a jeho ústavnej neudržateľnosti z hľadiska dodržiavania

garancii a dohovoru, ústavný súd toto ojedinelé obdobie

v kontexte veci nepovažoval za zbytočný prieťah.

9. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (, ).

10. V prípade, keď ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (, ), nevysloví porušenie práva

zaručeného v tomto článku, ale sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (,

, , , ).

11. V súvislosti s argumentáciou sťažovateľov, že pre účely hodnotenia plynulosti

konania je v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“)

nevyhnutné posudzovať toto konanie na všetkých stupňoch súdov ako jeden celok, je nutné

podotknúť, že v tomto smere v konaní pred ESĽP sťažnosť sťažovateľa nesmeruje proti

jednotlivým vo veci konajúcim súdom osobitne, ale proti vláde daného štátu ako celku,

ktorého súdy vo veci rozhodli, a teda postup ktorých sa posudzuje jednotne, zatiaľ čo

v danom prípade v konaní pred ústavným súdom sťažnosť smeruje proti jednotlivým

konkrétnym súdom označeným v petite sťažnosti, čo je jednou z elementárnych náležitostí

sťažnosti (označenie orgánu verejnej moci, proti postupu, rozhodnutiu alebo inému zásahu,

pozn.). Vzhľadom na uvedené okresnému súdu nemožno pripočítať na ťarchu obdobie,

počas ktorého sa spis nachádzal na odvolacom alebo dovolacom súde, keď okresný súd

z týchto objektívnych dôvodov nemohol ovplyvniť rýchlosť konania.

12. Pokiaľ ide o postup v sťažnosti označených krajského súdu a najvyššieho súdu,

ústavný súd podotýka, že v súlade so svojou judikatúrou (, ,

, ) poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez

zbytočných prieťahov podľa len vtedy, ak bola sťažnosť na ústavnom

súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo

porušenie v tom čase ešte trvalo.

13. Inými slovami, o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti namietajúcej porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

možno hovoriť aj vtedy, keď namietané porušovanie označeného práva v konaní pred

všeobecným súdom už skončilo právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu pred

podaním sťažnosti podľa , a teda stav právnej neistoty sťažovateľa bol

už odstránený.

14. Vyhlásením rozhodnutia v konaní vedenom krajským súdom pod

sp. zn. a sp. zn. z 22. septembra 2014 a v konaní najvyššieho

súdu sp. zn. dňa 26. mája 2015 tieto súdy vykonali všetky zákonom im

dovolené úkony na odstránenie právnej neistoty sťažovateľov v odvolacom a dovolacom

konaní, a preto bolo potrebné vec posudzovať so zreteľom na ako vec,

v ktorej ústavná úloha týchto súdov pri odstraňovaní právnej neistoty skončila vyhlásením

rozhodnutia vo veci samej pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, keď krajský súd, ako

ani najvyšší súd už nemohli žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh

konania a prípadne prieťahy v ňom (napr. ).

15. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to,

že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

16. Uvedené závery boli podkladom pre rozhodnutie ústavného súdu, ktorý sťažnosť

sťažovateľov aj vo vzťahu k namietanému postupu krajského súdu a najvyššieho súdu

odmietol po jej predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

17. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní súdom

konať, ako aj rozhodnutie o priznaní sťažovateľom primeraného finančného zadosťučinenia

a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia ich práv alebo slobôd (čl. 127

ods. 2 prvá veta ), ústavný súd o týchto častiach sťažnosti už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. augusta 2018