Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (PLz. ÚS 1/2018, I. ÚS 250/2018, I. ÚS 170/2018, I. ÚS 155/2018). 5. Z uvedených dôvodov preto ústavný súd aj tejto sťažnosti

15 písm. a) a § 16 ods. 3 vyhlášky a ustálenej judikatúre ústavného súdu (I. ÚS 170/2018, I. ÚS 176/2019, I. ÚS 292/2019, I. ÚS 315/2019, II. ÚS 17/2019, II. ÚS 345/2019poukazujú rozsiahlo na rozhodovaciu činnosť ústavného súdu o tejto otázke (I. ÚS 170/2018, I. ÚS 176/2019, I. ÚS 292/2019, I. ÚS 315/2019, II. ÚS 17/2019, II. ÚS 345/2019

porušenia týchto práv v rámci sústavy všeobecných súdov (obdobne pozri napr. I. ÚS 170/2018). Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd sťažnosti vo zvyšnej časti nevyhovel

Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) v náleze z 15. augusta 2018 sp.zn. I. ÚS 170/2018 (ďalej len „nález“) konštatoval, že uznesením najvyššieho súdu z 13. júla

ďalšie konanie. O tejto ústavnej sťažnosti rozhodol ústavný súd nálezom č. k. I. ÚS 170/2018-33 z 15. augusta 2018 tak, že základné právo žalobkýň na súdnu ochranu podľa