Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 458/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. augusta 2018

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa),

zo sudcu Ladislava Orosza a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť

, , zastúpeného advokátskou kanceláriou

AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm, s. r. o., Kmeťova 26, Košice, v mene ktorej koná

advokát JUDr. Lukáš Labaš, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júla 2018

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že na základe žaloby mesta (ďalej len „žalobca“)

domáhajúceho sa určenia svojho vlastníckeho práva k pozemkom pod „

bolo ešte v roku 1997 začaté konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. .

Sťažovateľ je účastníkom napadnutého konania v postavení žalovaného.

Rozsudkom okresného súdu z 8. marca 1999 bola žaloba žalobcu zamietnutá v celom

rozsahu. Rozsudok okresného súdu z 8. marca 1999 bol uznesením Krajského súdu

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) z 19. februára 2011 zrušený a vec bola okresnému

súdu vrátená na ďalšie konanie. Následne okresný súd rozsudkom z 25. mája 2016 zamietol

žalobu žalobcu opätovne v celom rozsahu a uznesením krajského súdu z 29. novembra 2017

bol tento rozsudok okresného súdu opätovne zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu

na ďalšie konanie.

Sťažovateľ uvádza, že konanie trvá od roku 1997 do súčasnosti bez toho, aby bolo

vo veci právoplatne meritórne rozhodnuté. Neprimeraná dĺžka napadnutého konania

je podľa sťažovateľa spôsobená aj tým, že okresný súd stále zisťoval okruh účastníkov

napriek tomu, že povinnosť správne určiť okruh účastníkov v žalobe leží na strane žalobcu.

Pre veľký počet účastníkov konania bolo pôvodné konanie pod sp. zn.

rozdelené na viacero konaní (sp. zn. a sp. zn. ).

Okresný súd podľa sťažovateľa „... nevyužíva procesné prostriedky priznané

ani na urýchlenie veci,

a aby meritórne rozhodol. Do dnešného dňa teda trvá právny stav, kedy ani po 21 rokoch

nie je v predmetnom konaní žiaden relevantný posun, konanie je neefektívne, neprimerane

dlhé a neodstraňuje právny stav neistoty u sťažovateľov.“.

V závere sťažnosti sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že „... pri prieťahoch

presahujúcich 20 rokov, ktoré predstavujú dlhodobo trvajúci stav a kde ani sťažnosť

predsedovi súdu nepredstavuje žiaden účinný prostriedok nápravy, možno za začiatok

subjektívnej lehoty považovať akýkoľvek časový úsek, každý deň konania, bez priamej

nadväznosti na konkrétny úkon. Prieťahy sú trvajúci stav, pri ktorom nie je reálne možné

objektívne ani subjektívne určiť akúkoľvek lehotu. Pri takto dlhotrvajúcich prieťahoch

je kontraproduktívne až nezmyselné určovať akúkoľvek lehotu na podanie sťažnosti

na prieťahy.

Lehotu na podanie sťažnosti možno počítať aj od pojednávania zo dňa 23. 05. 2018,

ktorým súd síce rozhodol, čím chcel aspoň čiastočne zmierniť prieťahy v konaní, avšak pri

viac 21 ročnom konaní to predstavuje chabú nápravu. Taktiež rozhodnutie nie je

právoplatné a vzhľadom na doterajší stav, je predpoklad, že bude podané odvolanie

a konanie bude naďalej bez nastolenia právnej istoty a právoplatného rozhodnutia vo veci

samej.“.

Sťažovateľ sa domáha, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie o nej

nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na verejné prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 SR a základné právo

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp.

zn. bolo porušené.

2. Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume 8.000,00 EUR (osemtisíc eur), ktoré je Okresný súd Košice II

povinný do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu vyplatiť sťažovateľovi na účet

právneho zástupcu sťažovateľa.

4. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov konania v sume

390,50 € (slovom tristodeväťdesiat eur päťdesiat centov), ktoré je Okresný súd Košice II

povinný zaplatiť na účet jej právneho zástupcu, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv neexistujú zásadnejšie odlišnosti

(napr. , , ), čo umožňuje preskúmať ich namietané

porušenia spoločne.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval

uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne

nepripúšťajú (, , , , ).

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že ústavný súd poskytuje ochranu

základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ako aj právu podľa dohovoru) len vtedy, ak bola sťažnosť pred

ústavným súdom uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva ešte

mohlo dochádzať alebo porušenie v tom čase ešte mohlo trvať (m. m. , III. ÚS

20/00, , ).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to,

že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do

základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Sťažovateľ v závere sťažnosti uvádza, že na poslednom pojednávaní 23. mája 2018

okresný súd v merite veci rozhodol tak, že žalobu žalobcu opätovne v celom rozsahu

zamietol, t. j. rozhodol v prospech sťažovateľa ako žalovaného. Z dopytu na okresnom súde

ústavný súd zistil, že žalobca sa proti rozsudku okresného súdu z 23. mája 2018 odvolal,

a to podaním zo 6. júla 2018. Z toho vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu

12. júla 2018 okresný súd už nemohol porušovať sťažovateľom označené základné právo

podľa ani jeho právo podľa dohovoru.

Vzhľadom na zistené skutočnosti a s poukazom na citovanú ustálenú judikatúru

ústavného súdu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa

ako zjavne neopodstatnenú ( ).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd

rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa uplatnených v sťažnosti.

Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že v prípade, ak by krajský súd zrušil

v poradí tretí rozsudok okresného súdu z 23. mája 2008 a opätovne vrátil vec okresnému

súdu na ďalšie konanie, nič nebráni sťažovateľovi v tom, aby sa opätovne domáhal ochrany

svojho základného práva podľa , resp. práva podľa dohovoru

novou sťažnosťou podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. augusta 2018