Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 309/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. septembra 2018

predbežne prerokoval sťažnosť

zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Jozef Kováčik, s. r. o., Legionárska 6434/2,

Trenčín, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Jozef Kováčik, vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa a

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. -147 z 30. júna 2017 a rozsudkom

Krajského súdu v Trenčíne č. k. -201 z 5. apríla 2018 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosť v časti, ktorou namieta porušenie základných práv

podľa a a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu

v Trenčíne č. k. -201 z 5. apríla 2018 p r i j í m a na ďalšie konanie.

2. O d k l a d á vykonateľnosť rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k.

-201 z 5. apríla 2018 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

3. Sťažnosť v časti, ktorou namieta porušenie základných práv

podľa a a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu

Trenčín č. k. -147 z 30. júna 2017 o d m i e t a pre nedostatok právomocí

Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júla 2018

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie svojich základných práv podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Trenčín (ďalej len

„okresný súd“) č. k. -147 z 30. júna 2017 (ďalej len „rozsudok okresného

súdu“) a rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k.

-201 z 5. apríla 2018 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“).

Zo sťažnosti vyplýva:

«Sťažovateľka je matkou maloletej ... a plnoletej ...

Rozsudkom Okresného súdu sp. zn. bolo manželstvo sťažovateľky a otca

maloletých detí ... rozvedené, obe deti boli zverené do výchovy a opatery

sťažovateľky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí k rukám

sťažovateľky. Túto vyživovaciu povinnosť si otec neplnil riadne a včas. Platby na deti

posielal nepravidelne, v iných výškach, ako mal určené rozhodnutím súdu a spravidla

v jednej sume na obe deti. Otec oboch detí takto platil výživné dlhodobo, v dôsledku čoho

mu vznikol dlh na výživnom.

Matka maloletej podala na OS Trenčín návrh na zvýšenie výživného

a OS Trenčín rozsudkom sp.zn. zo dňa 15.06.2013 zvýšil otcovi

výživné na sumu 110,- € mesačne s účinnosťou od 21.11.2012 a dlh na

zmeškanom výživnom vo výške 253,89 € mu povolil splácať v mesačných splátkach po 15,- €

k rukám sťažovateľky. Otec súdom určené výživné opäť neplatil vo výškach zodpovedajúcich

rozsudku, ale výživné opäť poukazoval nepravidelne a v rôznych výškach. Vzhľadom na

skutočnosť, že staršia dcéra sťažovateľky už v tej dobe bola plnoletá

a otec bol povinný jej prislúchajúce výživné plniť k jej rukám, sťažovateľka považovala

výživné plnené k jej rukám za výživné na maloletú a splátku dlžného zvýšeného

výživného ako aj dlžného výživného z doby pred zvýšením výživného a tieto prijaté platby

použila výlučne na zabezpečenie výživy maloletej

Otec detí sa žalobou zo dňa 26.05.2015 podanou na OS Trenčín domáhal uhradenia

sumy 3.047,70 € s prísl. z titulu bezdôvodného obohatenia. Následne otec svojim návrhom

zo dňa 02.05.2017 navrhol zmenu výšky uplatneného nároku a žalobu vzal čiastočne späť.

Rozsudkom tento rozhodol tak, že sťažovateľka je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.677,75

€ s úrokom z omeškania vo výške 5,05 € ročne zo sumy 1.677,75 € od 25.11.2015 do

zaplatenia...

Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala sťažovateľka odvolanie.

Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. -201 zo dňa 05.04.2018 bol

rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a IV. potvrdený...

Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. -201 zo dňa 05.04.2018

bolo porušené právo sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1

Dohovoru a SR a právo sťažovateľky vlastniť majetok vyplývajúce

z SR pre arbitrárnosť a svojvôľu ohľadom neaplikovania zákonných

ustanovení o rodine...

Odvolací súd arbitrárne rozhodol o návrhu sťažovateľky tým že svoje skutkové

zistenia a právne názory riadne neodôvodnil. Odvolací súd sa obmedzil vo svojich záveroch

na konštatácie záverov súdu prvej inštancie bez logického vysvetlenia zistených skutočností

s použitím súvisiacich právnych ustanovení. Rozhodnutie odvolacieho súdu je tak

nepresvedčivé a popiera základné princípy spravodlivého procesu, ktorého výsledkom je

predvídateľné rozhodnutie pre účastníkov konania.

Odvolací súd v napadnutých výrokoch potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie

a stotožnil sa aj s jeho odôvodnením. Citujeme ods. 8 odôvodnenia napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu: „odvolací súd považuje tento právny záver súdu prvej inštancie za

správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa

.“ Odvolací súd konal týmto spôsobom vadne a osvojil si nesprávne

skutkové zistenia súdu prvej inštancie ako aj jeho nesprávne právne posúdenie a to pre

nasledovné skutočnosti, ktoré boli bližšie zdôvodnené v podanom odvolaní:

Odvolací súd nesprávne posúdil vec tým, že pri svojom rozhodovaní vychádzal

z nesprávne zisteného skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, keď konštatoval

v bode 10. odôvodnenia rozsudku, že „zdieľa právny záver súdu prvej inštancie, že

sťažovateľka - žalovaná nepreukázala, že by zaplatené výživné žalobcom na dcéru

za žalované obdobie na jej účet, použila na hradenie životných nákladov plnoletej

Ďalej odvolací súd konštatoval, že „i keď sa žalovaná bránila tým, že toto výživné

použila na hradenie životných nákladov dcéry a tvrdila to aj vo svojom odvolaní,

dôkazy, ktoré zistil súd prvej inštancie v tomto spore jej tvrdenia nepotvrdzujú“.

Sťažovateľka nikdy v priebehu sporu netvrdila, že žalobcom zaplatené výživné použila na

hradenie životných nákladov plnoletej a preto ani toto v spore nepreukazovala

a nevyplýva to ani z podaného odvolania, tak ako to konštatuje odvolací súd v bode

10. odôvodnenia svojho rozhodnutia. Z podaného odvolania jednoznačne vyplýva

a sťažovateľka to tvrdila počas celého konania, že všetky platby, ktoré žalobca poukazoval

k jej rukám použila v prospech maloletej a čiastočne na splatenie dlhu na dcéru

a to s obdobia keď bola ešte maloletá, nakoľko ako bolo preukázané žalobca si

dlhodobo neplnil svoju povinnosť platiť výživné riadne a včas.

Odvolací súd vec nesprávne právne posúdil aj v bode 11. odôvodnenia keď

konštatuje, že „neobstojí ani odvolacia námietka žalobkyne (správne malo byť žalovanej) že

súd mal vec posudzovať z hľadiska ust. § 28 a § 62 Zákona o rodine“. Sťažovateľka

v priebehu celého konania tvrdila, že všetky platby boli použité na hradenie životných

nákladov mal. a žalobca v priebehu celého konania tieto jej tvrdenia nijakým

spôsobom nevyvrátil a nepreukázal, že tieto platby použila pre svoje potreby i keď dôkazné

bremeno v tomto prípade je na strane žalobcu. Sťažovateľka počas celého konania tvrdila,

že ustanovenia § 28 v spojení s § 24 a § 62 ZR sú právnymi dôvodmi, na základe ktorých

bola oprávnená prijímať všetky platby výživného, ktoré žalobca poukazoval k jej rukám.

Nesprávnym zistením skutkového stavu a následným nesprávnym právnym

posúdením, kedy sa súdy dôsledne nevysporiadali so zákonnou úpravou Zákona o rodine

a neaplikovali pri posudzovaní predmetnej veci tieto zákonné ustanovenia bolo porušené

právo sťažovateľky na spravodlivý súdny proces a právo vlastniť majetok.»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a SR

rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. -201 zo dňa 05.04.2018

a rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.zn. -147 zo dňa 30.06.2017 porušené

bolo.

2. Základné právo sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 20

ods. 1 SR rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. -201 zo dňa

05.04.2018 a rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.zn. -147 zo dňa

30.06.2017 porušené bolo.

3. Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. -201 zo dňa 05.04.2018

a rozsudok Okresného súdu Trenčín sp.zn. -147 zo dňa 30.06.2017 sa zrušuje

a vec sa Okresnému súdu Trenčín vracia na ďalšie konanie.

4. Krajský súd v Trenčíne je povinný uhradiť sťažovateľke trovy konania do 15 dní

od doručenia tohto nálezu k rukám jej právneho zástupcu.“

Sťažovateľka zároveň navrhla odklad vykonateľnosti rozsudku okresného súdu

v spojení s rozsudkom krajského súdu, ktorý odôvodnila takto: „Sťažovateľka žije

v spoločnej domácnosti s maloletou dcérou ktorej zabezpečuje osobnú starostlivosť

a taktiež prispieva na výživné staršej dcére

Žalobca, ktorému je sťažovateľka na základe napadnutého rozhodnutia povinná

zaplatiť sumu 1.6775,75 € s prísl. ako aj trovy konania, si dlhodobo neplní riadne a včas

svoje vyživovacie povinnosti riadne a včas. Plnoletá dcéra bola z dôvodu neplnenia

vyživovacej povinnosti žalobcom nútená podať návrh výkon rozhodnutia.“

II.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1

a a práva podľa dohovoru rozsudkom krajského súdu

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v tejto časti predbežne prerokoval podľa § 25

, preskúmal, či obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti

predpísané ( a ) a či nie sú dané dôvody na jej

odmietnutie podľa .

Keďže nezistil nedostatky v zákonom predpísaných náležitostiach sťažnosti a ani

dôvody na jej odmietnutie, pričom otázku opodstatnenosti tvrdení v nej obsiahnutých treba

posúdiť v konaní vo veci samej, prijal sťažnosť sťažovateľky v tejto časti na ďalšie konanie.

V konaní o prijatej sťažnosti rozhodne ústavný súd aj o ďalších nárokoch

sťažovateľky uplatnených v návrhu na rozhodnutie vo veci samej (petite) jej sťažnosti.

Podľa ústavný súd môže na návrh sťažovateľa

rozhodnúť o dočasnom opatrení a odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak to nie je v rozpore s dôležitým verejným

záujmom a ak by výkon napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu znamenal

pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odložení

vykonateľnosti, najmä uloží orgánu, ktorý podľa sťažovateľa porušil základné právo alebo

slobody sťažovateľa, aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia,

opatrenia alebo iného zásahu, a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im

priznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.

Ústavný súd po preskúmaní obsahu napadnutého rozsudku krajského súdu a dôvodov

návrhu na odklad vykonateľnosti rozsudku krajského súdu dospel k záveru, že tento návrh

nie je v rozpore s dôležitým verejným záujmom a spĺňa aj ďalšie podmienky ustanovené

v .

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd podľa

odložil vykonateľnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1

a a práva podľa dohovoru rozsudkom okresného súdu

Z vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity

právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovateľka sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo

slobody využitím jej dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným orgánom

verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na

prerokovanie (mutatis mutandis napr. , ). Z uvedeného vyplýva, že

v konaní o sťažnosti podľa prislúcha ústavnému súdu právomoc

zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že

právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis ).

Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľky je okrem iného aj

opravný prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu

k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta a ktorý jej umožňuje

odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody

().

V danom prípade bola sťažovateľka oprávnená podať proti rozsudku okresného súdu

odvolanie, o čom sťažovateľka vedela, odvolanie podala a krajský súd o ňom rozhodol.

Z toho vyplýva, že sťažovateľka mala k dispozícii účinný právny prostriedok na ochranu

svojich práv, o ktorom bol oprávnený rozhodnúť krajský súd, čo vylučuje právomoc

ústavného súdu.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľky v časti namietajúcej porušenie jej uvedených práv rozsudkom okresného súdu

podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdu z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok

V Košiciach 5. septembra 2018