Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

aj s doterajšou ustálenou rozhodovacou praxou ústavného súdu (m. m. napr. II. ÚS 441/2018, II. ÚS 579/2020), pričom zároveň z obsahu upovedomenia vyplýva, že sťažovateľuplatniť svoje základné právo brániť sa proti tvrdeniam obžaloby (m. m. napr. II. ÚS 441/2018, II. ÚS 579/2020). Dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestnéhonajvyššieho súdu sp. zn. 4Tdo/71/2015 z 28. júla 2016; m. m. tiež napríklad II. ÚS 441/2018, II. ÚS 579/2020). V sťažovateľovom prípade však nejde o takýto prípad. Ak

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 19. septembra 2018, sp. zn. II. ÚS 441/2018). V tomto kontexte odôvodnenia oboch preskúmavaných rozhodnutí spĺňanú všetky

ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02, II. ÚS 441/2018). 17. Ústavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 19. septembra 2018, sp. zn. II. ÚS 441/2018). Z tohto pohľadu je podstatným, že súdy oboch stupňov vo svojich rozhodnutiach

ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02, II. ÚS 441/2018). 16. Ústavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva

ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02, II. ÚS 441/2018). 17. Ústavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 19. septembra 2018, sp. zn. II. ÚS 441/2018). V kontexte posudzovanej veci potom sťažnostný súd opätovne zdôrazňuje,