Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 15 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (20)I. ÚS 347/2018
PDF · 126.12 KB
No categories available
I. ÚS 347/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. septembra
2018 predbežne prerokoval sťažnosť , ,
zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Múčkom, advokátska kancelária, s. r. o., Hlboká
cesta 4, Šamorín, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 11 Listiny základných práv a slobôd všeobecne záväzným
nariadením mesta Šamorín č. 6/2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
10. septembra 2018 doručená (ďalej „sťažovateľ“), ktorou v úvode
sťažnosti namieta porušenia svojich základných práv podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len ,,ústava“) a čl. 11 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)
všeobecne záväzným nariadením mesta Šamorín č. 6/2017 schváleným uznesením
Mestského zastupiteľstva mesta Šamorín (z 21. septembra 2017, pozn.), ktoré nadobudlo
účinnosť 11. októbra 2017 (ďalej len „všeobecne záväzné nariadenie“). Uvedeným
všeobecne záväzným nariadením bola vyhlásená nová záväzná časť územného plánu mesta
Šamorín.
2. Argumentácia celej sťažnosti je založená na tvrdenom porušení práv sťažovateľa,
ktorý vlastní pozemky v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v katastrálnom území
obce a prijatím všeobecne záväzného nariadenia mesta Šamorín malo dôjsť
k neoprávnenému zásahu do jeho označených práv, pretože v pôvodnom územnom pláne
tieto pozemky mali slúžiť na výstavbu rodinných domov a prijatím všeobecne záväzného
nariadenia sa zmenil účel ich využitia na plochy priemyslu, skladov a podnikateľských
aktivít. Touto zmenou malo dôjsť k zásahu do jeho majetku a ku škode, pretože sa znížila
hodnota jeho pozemkov a obmedzilo jeho „právo postaviť rodinné domy“.
3. Sťažovateľ ďalej uvádza, že v procese prijímania všeobecne záväzného nariadenia
o tejto prijímanej zmene nevedel, preto neadresoval na mesto Šamorín pripomienky
v súlade so „zákonom o obecnom zriadení“ a dozvedel sa to až od pracovníka stavebného
úradu v januári 2018, keď vybavoval stavebné povolenia na výstavbu rodinných domov, čo
mu následne vytklo aj mesto Šamorín listom z 1. februára 2018. Následne jeho námietky
v tomto smere adresované Okresnej prokuratúre Dunajská Streda boli tiež zamietnuté, a to
listom z 13. júla 2018, v ktorom mu oznámila, že nie je oprávnená riešiť „namietané
skutočnosti, a to konkrétne zásah práva do majetku“.
4. Na podporu svojich tvrdení uvádza judikatúru Najvyššieho správneho súdu Českej
republiky, ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva a v závere odôvodnenia
uvádza, že okrem označených práv podľa ústavy a listiny bolo porušené aj jeho právo podľa
„čl. 1 Protokolu k Dohovoru...“.
5. S ohľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej
rozhodol (bod V.A/) tak, že: „1) Mesto Šamorín obnovilo stav pred porušením základného
práva alebo slobody sťažovateľa, t. j. stav pred prijatím VZN č. 6/2017
2) Mestu Šamorín zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 3.000,-
EUR..., a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti uznesenia Ústavného súdu SR.
B/ Odôvodnenie požiadavky na primerané zadosťučinenie
Primerané finančné zadosťučinenie stojí na úlohe finančného odškodnenia
sťažovateľovi, z dôvodu nezodpovedného prístupu mesta Šamorín k základným právam
a slobodám, hoci bolo na ich porušenie upozornené. Sťažovateľ vidí nemajetkovú ujmu
v jeho pretrvávajúcom pocite neistoty vyplývajúcej zo situácie, keď má faktický a právny
záujem o výstavbu rodinných domov na svojich pozemkoch pre svoje deti. V dôsledku
nezákonného konania musel sťažovateľ zbytočne vynaložiť značné finančné prostriedky na
svoje zastupovanie. Tieto prostriedky a jeho úsilie neviedli ani k čiastočnému odstráneniu
právnej neistoty...“
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie
konanie.
9. Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľ sa
sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy domáha rozhodnutia podľa bodu 5 a jeho námietky
sa týkajú údajnej nezákonnosti všeobecne záväzného nariadenia.
10. Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že v sťažnosti je oddelený petit od jej
ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom
na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku
rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáhal. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho
sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil
za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy).
11. Požiadavka sťažovateľa o obnovenie stavu „pred porušením základného práva
alebo slobody sťažovateľa, t. j. stav pred prijatím VZN č. 6/2017“ [správne mala znieť:
„o rozhodnutie o prikázaní konať vo veci podľa § 56 ods. 3 písm. d) zákona o ústavnom
súde, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil, obnovil stav pred porušením
základného práva alebo slobody“, pozn.] je predovšetkým viazaná najprv na vyslovenie
porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), avšak
sťažovateľ to v uvedenom petite od ústavného súdu nežiada (bod V. A/ 1).
12. Sťažnosť sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom kvalifikovane zastúpeného
advokátom teda neobsahuje riadny a vykonateľný petit, ktorý by obsahoval súčasne aj
požiadavku na vyslovenie konkrétneho základného práva podľa označených článkov ústavy
a listiny. Obdobne odôvodnenie sťažnosti nie je zosúladené s jej petitom, označené základné
práva podľa čl. 20 ústavy a čl. 11 listiny nie sú ani bližšie špecifikované, pretože tieto
články obsahujú aj iné základné práva. Petit tejto sťažnosti v predloženom znení (bod 5
a 10) tak nie je spôsobilý na to, aby o ňom mohol ústavný súd konať a rozhodnúť. Ústavný
súd sa preto sťažnosťou sťažovateľa nezaoberal a odmietol ju pre nesplnenie zákonom
o ústavnom súde predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
13. Nad rámec ústavný súd k tomu uvádza, že z čl. 127 ods. 2 ústavy súčasne
vyplýva, že k porušeniu základných práv sťažovateľa môže dôjsť iba právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, teda individuálnymi právnymi aktmi, medzi
ktoré nemožno zaradiť všeobecne záväzné nariadenia obcí, ktoré, ak sú vydané, či už podľa
čl. 68 ústavy, alebo čl. 71 ústavy, sú normatívnymi právnymi aktmi a ústavný súd v konaní
podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ani nie je oprávnený rozhodovať o porušení základných práv
fyzických osôb a právnických osôb normatívnymi právnymi aktmi (m. m. III. ÚS 18/02,
IV. ÚS 306/08, I. ÚS 483/2015 a I. ÚS 63/2016).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. septembra 2018