Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 551/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. októbra 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov

Ladislava Orosza a Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť ,

, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 16

ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1, 2, 3 a 4, čl. 47

ods. 2 a 3 a v spojení s porušením

ods. 2, , 2 a 4 a , porušenie práv podľa

čl. 2 ods. 1, čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v spojení s porušením čl. 14 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, porušenie čl. 1 ods. 1 a 2 Dodatkového protokolu č. 12

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, porušenie čl. 1, čl. 2, čl. 3, čl. 4

ods. 1 písm. a), b), c), d), e) a ods. 2, 3, 4 a 5, čl. 5, čl. 12 ods. 3, 4 a 5, čl. 13, čl. 15, čl. 16,

čl. 25 a čl. 28 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím postupom Centra

právnej pomoci, kancelárie Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozhodnutím zo 16. júla 2018 a postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uzneseniami z 10. októbra 2017, 5. decembra 2017,

18. januára 2018 a 30. júna 2018, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

10. septembra 2018 doručená sťažnosť , (ďalej

len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 16

ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1, 2, 3 a 4, čl. 47

ods. 2 a 3 a (ďalej len „“) v spojení

s porušením , , 2 a 4 a , porušenie práv podľa

ods. 1, čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s porušením čl. 14 a čl. 17 dohovoru,

porušenie čl. 1 ods. 1 a 2 Dodatkového protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol č. 12“), porušenie čl. 1, čl. 2, čl. 3,

čl. 4 ods. 1 písm. a), b), c), d), e) a ods. 2, 3, 4 a 5, čl. 5, čl. 12 ods. 3, 4 a 5, čl. 13, čl. 15,

čl. 16, čl. 25 a čl. 28 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím postupom Centra

právnej pomoci, kancelárie Trenčín (ďalej len „centrum“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie centra“) a jeho rozhodnutím

zo 16. júla 2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie centra“) a postupom Krajského súdu

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie krajského súdu“) a jeho uzneseniami z 10. októbra 2017,

5. decembra 2017, 18. januára 2018 a 30. júna 2018.

Sťažovateľ v sťažnosti poukazuje na to, že v roku 2004 a následne v roku 2012 podal

Okresnému súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) žaloby, ktorými sa domáhal ochrany

svojho vlastníckeho práva „vo veci žaloby podanej na základe protiprávne zapísaného

majetku do listu vlastníctva k. ú. Sťažovateľ ďalej uvádza,

že v niektorých konaniach pred všeobecnými súdmi mu bolo priznané oslobodenie

od súdnych poplatkov a v iných konaniach – za tej istej sociálnej situácie – mu oslobodenie

od súdnych poplatkov nebolo priznané.

Predmetom konania vedeného krajským súdom pod sp. zn.

bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Centra právnej pomoci, kancelárie Žilina

č. 6854/2017-KaZa z 30. júna 2017.

Uznesením krajského súdu z 10. októbra 2017 sťažovateľovi nebolo priznané

oslobodenie od súdnych poplatkov. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť

podľa ustanovení v znení neskorších

predpisov (ďalej aj „SSP“), o ktorej rozhodol krajský súd uznesením z 5. decembra 2017

tak, že sťažnosť zamietol.

Uznesením z 18. januára 2018 krajský súd konanie zastavil. Proti tomuto uzneseniu

podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej rozhodol krajský súd uznesením z 30. júna 2018 tak,

že ju zamietol.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza:

«Krajský súd v Žiline pri svojich zamietavých rozhodnutiach na priznanie nám

oslobodenia od súdnych poplatkov, vychádza zrejme tak, ako aj centrá právnej pomoci

z ustanovení protiústavných zákonov, ako sú napr. § 6 ods. 1, ods. 2) a § 6a ods. 1 zákona

č. v spojení s ustanovením , zákona č. Z. z. o životnom minime,

ktoré je opatrením MPSVaR SR č. účinným od 01. 07. 2013 potvrdené v sume

336,28.- eur pre dve osoby mesačne. Pričom vychádzajúc napr. iba z ustanovenia § 1

písm. c, opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 309/2016 o sume

stravného nad 18 hod., – čiže celodenného – v sume 10,30.- eur na deň, t. j. cca 310.- eur

mesačne pre jednu osobu, resp. 620.- eur pre dve osoby, nemôže v žiadnom prípade životné

minimum pokryť základné životné potreby starších a chorých občanov odkázaných

na diétne stravovanie s príjmom cca 850.- eur mesačne, podľa ustanovení čl. 28 Dohovoru

OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

Navyše sa pritom ignoruje, nielen ďalšie ustanovenie § 1 zákona č. 601/03 Z. z.,

podľa ktorého: „Tento zákon ustanovuje životné minimum ako spoločensky uznanú

minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze“,

ale nie, minimum pre osoby so zdravotným postihnutím.

Ignoruje sa pritom tak ustanovenie ,

ako i ustanovenie § 40 ods. 1, prvá veta, zákona o správnom konaní, podľa ktorého:

„Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán,

je správny orgán takým rozhodnutím viazaný“, pretože v iných veciach za tých istých

podmienok nám právna pomoc bola poskytnutá

Ignorujú sa tiež aj Nálezy a rozhodnutia, či už Európskeho súdu pre ľudské práva,

alebo Ústavného a najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorými sú zmysle Nariadenia RE

č. 44/2001, č. 1206/2001 a ďalších, súdy nižšieho stupňa tak isto viazané...

Takýmto protiústavným konaním a rozhodovaním súdov a Centier právnej pomoci,

nedochádza iba k poškodzovaniu sťažovateľa a jeho manželky na majetku a na zdraví

psychickou ujmou s ohrozením ich životov infarktom, ujmou na ľudskej dôstojnosti, osobnej

cti, dobrej povesti v rozpore s , , a , , a ,

Slovenskej republiky, ale aj k ich diskriminácii, pretože sa jedná o nerovnaké

zaobchádzanie, čo je ústavne neprípustné, nakoľko v iných konaniach za takých istých

podmienok (ak nie lepších) v podstate nezmenených z ktorých v porovnaní s pomermi

vychádzal súd a centrum právnej pomoci v tejto veci, bol sťažovateľ a jeho manželka

oslobodzovaný od súdnych poplatkov a bola im poskytovaná právna pomoc dokonca

aj samotným Ústavným súdom Slovenskej republiky a v tomto prípade nie...»

Na základe týchto skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyslovil

porušenie označených základných práv a článkov podľa a tiež porušenie označených

práv a článkov dohovoru, dodatkového protokolu č. 12 a Dohovoru o právach osôb

so zdravotným postihnutím postupom centra v napadnutom konaní a jeho rozhodnutím

zo 16. júla 2018, postupom krajského súdu v napadnutom konaní a jeho uzneseniami

z 10. októbra 2017, 5. decembra 2017, 18. januára 2018 a z 30. júna 2018, napadnuté

rozhodnutie centra zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie, zruší napadnuté

uznesenia krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie. Sťažovateľ tiež žiada

o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 5 000 € a o úhradu trov

konania.

Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňuje „prieťahmi

v konaní a tým, že počas riešenia jeho civilnej veci je vystavený pocitom právnej neistoty,

krivdy, nespravodlivosti, beznádeji, zúfalstvu, bezmocnosti, úzkosti, psychickým traumám

a vážnym zdravotným problémom, predovšetkým infarktovým stavom... s následnou hrozbou

smrti z konania Centra... a Krajského súdu Žilina pri rozhodovaní o jeho návrhu na

poskytnutie právnej pomoci, oslobodenie od súdnych poplatkov a preskúmania rozhodnutia

centra Žilina“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc

všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe

subsidiarity.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19

ods. 1 a 2, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1, 2, 3 a 4, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48

ods. 2 v spojení s porušením , , 2 a 4 a ,

porušeniu práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru

v spojení s porušením čl. 14 a čl. 17 dohovoru, porušeniu čl. 1 ods. 1 a 2 dodatkového

protokolu č. 12, porušeniu čl. 1, čl. 2, čl. 3, čl. 4 ods. 1 písm. a), b), c), d), e)

a ods. 2, 3, 4 a 5, čl. 5, čl. 12 ods. 3, 4 a 5, čl. 13, čl. 15, čl. 16, čl. 25 a čl. 28 Dohovoru

o právach osôb so zdravotným postihnutím postupom centra v napadnutom konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozhodnutím zo 16. júla 2017

Centrum rozhodnutím zo 16. júla 2017 nepriznalo sťažovateľovi nárok

na poskytovanie právnej pomoci v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Centra

právnej pomoci, kancelárie Žilina č. 6854/2017-KaZa z 30. júna 2017 v konaní vedenom

krajským súdom pod sp. zn. .

Centrum v rozhodnutí zo 16. júla 2017 sťažovateľa poučilo o tom, že proti tomuto

rozhodnutiu môže podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia správnu žalobu na príslušnom

krajskom súde v súlade s a nasl. .

Ústavnému súdu sa nepodarilo zistiť, či sťažovateľ túto možnosť využil, t. j. či podal

žalobu podľa proti rozhodnutiu centra zo 16. júla 2018.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany

svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných

prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť

ako neprípustnú (m. m. ).

Ústavný súd preto túto časť sťažnosti sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako neprípustnú.

II.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19

ods. 1 a 2, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1, 2, 3 a 4, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48

ods. 2 v spojení s porušením , , 2 a 4 a ,

porušeniu práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru

v spojení s porušením čl. 14 a čl. 17 dohovoru, porušeniu čl. 1 ods. 1 a 2 dodatkového

protokolu č. 12, porušeniu čl. 1, čl. 2, čl. 3, čl. 4 ods. 1 písm. a), b), c), d), e)

a ods. 2, 3, 4 a 5, čl. 5, čl. 12 ods. 3, 4 a 5, čl. 13, čl. 15, čl. 16, čl. 25 a čl. 28 Dohovoru

o právach osôb so zdravotným postihnutím a postupom krajského súdu v napadnutom

konaní a jeho uzneseniami z 10. októbra 2017 a 18. januára 2018

Krajský súd rozhodol napadnutým uznesením z 10. októbra 2017 (vyšší súdny

úradník) tak, že nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Krajský súd

sťažovateľa poučil, že proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť, ale proti

uzneseniu správneho súdu vydaného súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná

sťažnosť, ak to nevylučuje; lehota na jej podanie je 15 dní

od doručenia relevantného uznesenia.

Sťažovateľ túto možnosť využil a proti uzneseniu krajského súdu z 10. októbra 2017

podal sťažnosť, o ktorej rozhodol krajský súd (sudcom) napadnutým uznesením

z 5. decembra 2017 tak, že ju zamietol.

Krajský súd (vyšší súdny úradník) rozhodol napadnutým uznesením

z 18. januára 2018 tak, že konanie zastavil. Krajský súd sťažovateľa poučil, že proti

uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,

je prípustná sťažnosť. Poučil ho tiež, že sťažnosť len proti dôvodom uznesenia

nie je prípustná, s tým, že sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie

vydané. Sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde,

ktorý napadnuté uznesenie vydal.

Sťažovateľ túto možnosť využil a proti uzneseniu krajského súdu z 18. januára 2018

podal sťažnosť, o ktorej rozhodol krajský súd sudcom napadnutým uznesením

z 30. júna 2018 tak, že ju zamietol.

Vychádzajúc z uvedených skutočností a s poukazom na právne závery uvedené

v časti II.1 tohto uznesenia ústavný súd aj túto časť sťažnosti sťažovateľa odmietol podľa

ako neprípustnú.

II.3 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19

ods. 1 a 2, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1, 2, 3 a 4, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48

ods. 2 v spojení s porušením , , 2 a 4 a ,

porušeniu práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru

v spojení s porušením čl. 14 a čl. 17 dohovoru, porušeniu čl. 1 ods. 1 a 2 dodatkového

protokolu č. 12 a porušeniu čl. 1, čl. 2, čl. 3, čl. 4 ods. 1 písm. a), b), c), d), e)

a ods. 2, 3, 4 a 5, čl. 5, čl. 12 ods. 3, 4 a 5, čl. 13, čl. 15, čl. 16, čl. 25 a čl. 28 Dohovoru

o právach osôb so zdravotným postihnutím postupom krajského súdu v napadnutom

konaní a jeho uznesením z 5. decembra 2017

Krajský súd (vyšší súdny úradník) napadnutým uznesením z 10. októbra 2017

rozhodol tak, že sťažovateľovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov.

Proti uzneseniu z 10. októbra 2017 podal sťažovateľ sťažnosť zo 6. novembra 2017.

O tejto sťažnosti rozhodol krajský súd (sudca) napadnutým uznesením z 5. decembra 2017

tak, že sťažnosť zo 6. novembra 2017 zamietol. Predmetné uznesenie krajského súdu

z 5. decembra 2017 nadobudlo právoplatnosť 14. decembra 2017.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je dôvodom

na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene ( ).

V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon

o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. , ,

).

Ako už bolo uvedené, napadnuté uznesenie krajského súdu z 5. decembra 2017

nadobudlo právoplatnosť 14. decembra 2017, pričom sťažovateľ podal sťažnosť mailom

10. septembra 2018, t. j. zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde, čo zakladá dôvod na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

II.4 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19

ods. 1 a 2, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1, 2, 3 a 4, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48

ods. 2 v spojení s porušením , , 2 a 4 a ,

porušeniu práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru

v spojení s porušením čl. 14 a čl. 17 dohovoru, porušeniu čl. 1 ods. 1 a 2 dodatkového

protokolu č. 12 a porušeniu čl. 1, čl. 2, čl. 3, čl. 4 ods. 1 písm. a), b), c), d), e)

a ods. 2, 3, 4 a 5, čl. 5, čl. 12 ods. 3, 4 a 5, čl. 13, čl. 15, čl. 16, čl. 25 a čl. 28 Dohovoru

o právach osôb so zdravotným postihnutím postupom krajského súdu v napadnutom

konaní a jeho uznesením z 30. júna 2018

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený posudzovať právne názory

všeobecného súdu a preskúmavať ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného

súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia

a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov

takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže

stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými

sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.

O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom

by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia

príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis

, , ).

Krajský súd – vyšším súdnym úradníkom ‒ uznesením z18. januára 2018 zastavil

konanie. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť podľa ustanovení Správneho

súdneho poriadku. O tejto sťažnosti rozhodol krajský súd uznesením z 30. júna 2018 tak,

že ju zamietol. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia z 30. júna 2018 uviedol:

«8. Splnenie poplatkovej povinnosti, t. j. zaplatenie súdneho poplatku patrí k vecným

procesným podmienkam správneho súdneho konania vzhľadom na procesnoprávne

následky jeho nezaplatenia spočívajúceho v zastavení konania (výnimkou je prípad

oslobodenia od súdnych poplatkov). Súdny poplatok patrí medzi trovy súdneho konania. V

článku 46 sa ako základné právo zaručuje právo no súdnu a

inú právnu ochranu. Trovy konania sú spoluurčujúcim faktorom toho, či sa uvedené

základné právo naplní aj reálnym obsahom. V rámci rozhodovacej praxe pri aplikovaní

článku 46 SR vymedzil Ústavný súd Slovenskej republiky aj viaceré obsahové

princípy uplatňovania tohto práva. Osobitne možno v tejto súvislosti uviesť právo na reálny

prístup k súdu, ktoré však neznamená automatické právo na bezplatný prístup k súdu.

Uvedené judikoval Ústavný súd napr. v uznesení, sp. zn. , podľa ktorého

„Ústava vo svojom článku 46 ods. 1 negarantuje právo na bezplatné súdne konanie. Právo

na prístup k súdu môže byť obmedzené alebo podmienené splnením rôznych formalít alebo

iných podmienok, ku ktorým patrí aj zaplatenie súdneho poplatku podľa

Zb.“

9. Súd mal z obsahu spisu preukázané, že výzva na zaplatenie súdneho poplatku bola

žalobcovi doručená dňa 22. 08. 2017. Vzhľadom na to, že súd rozhodoval o žiadosti

o oslobodenie od súdnych poplatkov, lehota na zaplatenie súdneho poplatku opätovne

začala plynúť od právoplatnosti uznesenia, ktorým správny súd sťažnosť žalobcu

proti uzneseniu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov zamietol. Z obsahu spisu

nepochybne vyplýva, že žalobca v lehote stanovenej súdom vo výzve na zaplatenie súdneho

poplatku (10 dní), ani ku dňu vydania uznesenia o zastavení konania, súdny poplatok

nezaplatil, hoci o následkoch nezaplatenia poplatku bol poučený, preto na základe vyššie

uvedeného súd v súlade s ust. § 10 ods. 1 veta prvá, časť za bodkočiarkou v spojení s § 14

ods. 1 konanie musel zastaviť.

10. Pokiaľ sťažovateľ (žalobca) v sťažnosti len vo všeobecnej rovine s odkazom na

jednotlivé články , vybrané paragrafy , Občianskeho

zákonníka, a vybrané články Medzinárodného Dohovoru o právach

osôb so zdravotným postihnutím namietal vady konania, ako i rozhodnutia o zastavení

konania bez toho, aby uviedol, v čom konkrétne mali tieto vady spočívať, krajský súd

procesný postup vyššieho súdneho úradníka v konaní preskúmal všeobecne vo vzťahu

k obsahu spisu a nezistil v jeho postupe pochybenia, ktoré by viedli k zrušeniu napadnutého

rozhodnutia. Sťažovateľ namietané vady v postupe vyššieho súdneho úradníka nijako

konkrétne nešpecifikoval. Vychádzajúc potom z ustanovenia

Zb., nečinnosť žalobcu spočívajúca v nezaplatení v súdneho poplatku v súdom stanovenej

lehote, je sankcionovaná zastavením súdneho konania. Správny súd zdôrazňuje,

že už v uznesení sp. zn. -147 zo dňa 05. 12. 2017 poukázal na skutočnosť,

že v posudzovanej veci mal nesporne preukázanú takú aktuálnu majetkovú a finančnú

situáciu žalobcu, ktorá mu umožňuje jednorazovo zaplatiť súdny poplatok vo výške 70,00 €

bez negatívnych vplyvov na jeho životnú úroveň. Majetkové pomery žalobcu boli podrobne

uvedené v uznesení správneho súdu sp. zn. -136 zo dňa 10. 10. 2017,

na ktorého odôvodnenie krajský súd poukazuje. Tieto boli preukázané z listinných dôkazov

predložených jednak samotným žalobcom, ako aj získaných súdom z katastra nehnuteľností.

Dôvody pre oslobodenie okrem pomerov účastníka z ustanovenia

nevyplývajú, a preto ani nemohli byť relevantné pre posúdenie žiadosti žalobcu

o oslobodenie od súdneho poplatku.

11. Správny súd konal vo veci so žalobcom, ktorý nie je zastúpený advokátom,

keďže ide o konanie, kde právne zastúpenie nie je obligatórne ( ),

a pretože žalobcovi, ktorý sám podal v lehote sťažnosť už v zmysle ust.

uplynula lehota na jej doplnenie, v štádiu rozhodovania o sťažnosti proti napadnutému

uzneseniu právna pomoc advokáta by nemohla byť ani efektívne poskytnutá.

12. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že vydané

rozhodnutie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za podanú správnu

žalobu bolo vecne správne. Vzhľadom na to, že ani po vydaní predmetného uznesenia

nebola preukázanú žiadna skutočnosť, s ktorou by platný právny poriadok Slovenskej

republiky spájal dôvod pre zrušenie predmetného rozhodnutia, rozhodol správny súd tak,

že podanú sťažnosť v zmysle ust. ako nedôvodnú zamietol.»

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu

štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva

alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať taký návrh, pri predbežnom

prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie

(, , ).

Z argumentácie krajského súdu v napadnutom uznesení z 30. júna 2018 dostatočne

vyplýva záver, z akých dôvodov zamietol sťažnosť sťažovateľa smerujúcu proti uzneseniu

krajského súdu z 18. januára 2018 o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku.

Právne závery krajského súdu ústavný súd nepovažuje za arbitrárne a ani zjavne

neodôvodnené, preto sú ústavne udržateľné.

Odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu je dostatočné a vyčerpávajúce –

sťažovateľ dostal odpovede na ťažiskové právne otázky rámcujúce jeho vec. Tieto právne

závery krajského súdu nie je potrebné zo strany ústavného súdu dopĺňať alebo revidovať,

naopak, ústavný súd môže na ne s ohľadom na sťažnostné námietky sťažovateľa v plnom

rozsahu odkázať, keďže podľa ústavného súdu sú ústavne udržateľné a obsahujú relevantné

a zrozumiteľne formulované právne argumenty.

Ústavný súd preskúmal námietky sťažovateľa predovšetkým vo vzťahu

k namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Vo vzťahu

k namietanému porušeniu ďalších sťažovateľom označených základných práv podľa ,

článkov , práv podľa dohovoru a článkov dohovoru, dodatkového protokolu

č. 12 a Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím ústavný súd nezistil

skutočnosti, ktoré by indikovali ich porušenie napadnutým uznesením krajského súdu

z 30. júna 2018. Je tiež relevantné, že v uvedených smeroch v sťažnosti sťažovateľa

absentuje adekvátna argumentácia, ktorou by odôvodňoval ich porušenie.

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa v tejto časti podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi uplatnenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. októbra 2018