Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 14/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 10. októbra 2018

predbežne prerokoval návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,

zastúpených JUDr. Ing. Miroslavom Kadúcom, KADUC & PARTNERS, s. r. o.,

Vajanského 40, Trnava, na začatie konania podľa Slovenskej

republiky o súlade ustanovení o spotrebnej dani

z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 a čl. 35 ods. 1 v spojení

s a a a

o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov

s v spojení s a a takto

rozhodol:

1. Návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky p r i j í m a

na ďalšie konanie.

2. Návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 4. apríla 2018

doručený návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len

„navrhovatelia“ alebo „skupina poslancov“) na začatie konania podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade ustanovení

o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o spotrebnej dani“ alebo „napadnuté ustanovenia“) s čl. 1 ods. 1 a čl. 35 ods. 1 v spojení

s a a a zákona o spotrebnej dani

s v spojení s a .

2. Navrhovatelia najskôr v časti I návrhu uviedli „[s]kutkový stav a východiskové

právne body“, v rámci ktorého chronologicky opísali prijatie napadnutých ustanovení

zákona o spotrebnej dani, ich znenie a obsah dôvodovej správy.

3. Najväčším problémom napadnutých ustanovení zákona o spotrebnej dani

z pohľadu ústavnej konformity je podľa navrhovateľov «nový procesný mechanizmus, ktorý

umožňuje Kriminálnemu úradu finančnej správy pozastaviť uplatňovanie povolenia na

prevádzkovanie daňového skladu, povolenia na obchodovanie, povolenia na distribúciu

alebo povolenia na predaj, ak bolo vyšetrovateľom finančnej správy začaté trestné stíhanie

pre podozrenie zo spáchania daňového trestného činu, a to až v rozsahu 120 dní.

... Pozastavenie povolenia je závažným zásahom do podnikateľských aktivít

súvisiacich s distribúciou a predajom pohonných hmôt, keďže rozhodnutie o pozastavení

povolenie (aj keď je len dočasné) by bolo pre menších a stredných distribútorov a

predajcov likvidačné. Dotknutý podnikateľ by bol totižto počas daného obdobia (v krajných

prípadoch až počas dvoch mesiacov) úplne paralyzovaný a izolovaný od výkonu

podnikania.

... Právne mechanizmy, ktoré majú potenciál takýmto výrazným spôsobom zasiahnuť

do základných práv a slobôd, by pritom mali byť vyvážené a ústavne konformné. V danom

prípade však navrhovatelia predpokladajú, že opak je pravdou, keďže:

■ pozastavenie povolenia zasahuje do ústavného princípu prezumpcie neviny

a predstavuje „trest“ vo fáze, kedy ešte nie je rozhodnuté o vine;

■ o pozastavení povolenia navyše nerozhoduje súd, ale len Kriminálny úrad

finančnej správy, čo je v rozpore s ústavným princípom deľby moci;

■ pozastavenie povolenia sa realizuje už na základe začatého trestného stíhania pre

podozrenie zo spáchania trestného činu - takýto mechanizmus je poľahky zneužiteľný

a vytvára možnosť na účelovú elimináciu podnikateľských subjektov;

■ voči pozastavenému povoleniu navyše neexistuje žiaden efektívny obranný právny

prostriedok.».

4. Navrhovatelia ďalej v návrhu k nesúladu s prezumpciou neviny «považujú za

vhodné (aj keď je to z pohľadu systematiky SR možno na prvý pohľad nekoncepčné)

poukázať na... potenciálny nesúlad so zásadou prezumpcie neviny, keďže sú presvedčení, že

z pohľadu aplikácie napadnutého ustanovenia sa jedná o ústavnoprávny princíp, ktorý je

„prelomený“ ako prvý.

... V súvislosti s potenciálnym zásahom do zásady prezumpcie neviny si plne

uvedomujú predchádzajúcu judikatúru Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej „z prezumpcie

neviny však nevyplýva zákaz, aby s tým, voči komu sa trestné konanie začalo, nebolo možné

zaobchádzať ako s obvineným, pričom (a v dôsledku uvedeného) obvinený je povinný strpieť

určité obmedzenia, akým je napríklad väzba ( ), skúmanie duševného

stavu ( ), prípadne ďalšie opatrenia uvedené v štvrtej hlave prvého

oddielu (Zaistenie osôb a vecí). Rôznorodé obmedzenia a opatrenia,

ktoré je obvinený povinný strpieť, však nenarušujú prezumpciu neviny, keďže ich účelom nie

je ani zistenie a ani vyhlásenie viny, t. j. nahradenie právoplatného odsudzujúceho rozsudku

súdu.“ ()

... v prípade preskúmania napadnutej právnej úpravy by mal Ústavný súd SR

inklinovať k extenzívnejšiemu výkladu zásady prezumpcie neviny a mal by využiť príležitosť

modifikovať svoju judikatúru v tejto oblasti jej posunom od formálnejšieho vnímania

k materiálnemu poňatiu...

... V protiklade je normatívne ukotvenie pozastavenia uplatňovania povolenia:

v prípade začatia trestného stíhania pre podozrenie zo spáchania daňového trestného činu

je Kriminálny úrad finančnej správy povinný pozastaviť uplatňovanie povolenia. Uvedený

záver vyplýva z dikcie ustanovenia § 25c ods. 1 zákona... v ktorom zákonodarca zvolil

normatívnu modalitu príkazu („pozastaví“ a nie „môže pozastaviť“). O tomto úkone síce

vydá odôvodnené rozhodnutie, voči ktorému však zákon nestanovuje opravný prostriedok

a vychádzajúc zo systematického výkladu predmetného ustanovenia, je možné zároveň

dospieť k záveru, že samotné odôvodnenie rozhodnutia musí byť (ex lege) len čisto formálne

v podobe konštatovania o začatí trestného stíhania (čo ho samo osebe činí

nepreskúmateľným)...

... Na základe prezentovanej komparácie je možné dospieť k záveru, že pozastavenie

uplatňovania povolenia má iný charakter než inštitúty ostatné inštitúty umožňujúce určité

obmedzenie práv v trestnom konaní a zo svojej povahy inklinuje omnoho viac k trestným

sankciám (ktoré sa môžu udeľovať až na základe právoplatného odsudzujúceho rozhodnutia

súdu), napr. ku trestu zákazu činnosti v zmysle

v znení neskorších predpisov.

... Navrhovatelia netvrdia, že podstata daného úkonu (pozastavenia uplatňovania

povolenia) je apriórne v rozpore so zásadou prezumpcie neviny - ak by to tak bolo, ako

analogický príklad sa núka prejudikovaný súlad dočasného pozbavenia výkonu funkcií

predsedu a podpredsedu Ústavného súdu SR so zásadou prezumpcie neviny (opätovne

). V tomto prípade sa však jedná o odlišnú intenzitu zásahu do SR,

keďže napadnuté ustanovenie umožňuje pozastavenie uplatňovania

povolenia za podmienok, ktoré sú jednak v rozpore s princípmi právneho štátu, ako aj

v nesúlade s právom podnikať a zasahujú aj do princípu ochrany hospodárskej súťaže.».

5. Navrhovatelia vo svojom návrhu k nesúladu s princípmi právneho štátu považujú

za potrebné «poukázať najmä na požiadavku proporcionality, ktorá je dnes všeobecne

uznávaným princípom inherentne prítomným v povahe právneho štátu, ktorého sa držia

prakticky všetky ústavné súdy na európskom kontinente. Hlási sa k nemu aj Ústavný súd SR,

pre ktorý je princíp proporcionality imanentnou súčasťou jeho rozhodovacej činnosti

explicitne formulovaným prinajmenšom od 4.7.2000 (rozhodnutie sp. zn. )...

... Podmienky na splnenie testu proporcionality neboli podľa navrhovateľov

v prípade napadnutých ustanovení naplnené. Zákonodarca nesmie pri stanovovaní právnej

úpravy postupovať svojvoľne a môže voliť iba prostriedky, ktoré sledujú legitímny cieľ. Pri

implementácii mechanizmu pozastavenia uplatňovania povolenia však nie je možné badať

žiadne pohnútky na strane zákonodarcu, ktoré by boli empiricky podložené a odôvodňovali

by prijatú právnu úpravu spôsobom, ktorý by jej umožnil obstáť v teste proporcionality. Ako

dôvod na prijatie napadnutej právnej úpravy uviedol zákonodarca snahu o zabránenie

tomu, aby osoba, voči ktorej Kriminálny úrad finančnej správy začal trestné stíhanie pre

podozrenie zo spáchania daňového trestného činu, nemohla pokračovať v páchaní ďalšej

daňovej trestnej činnosti. Zákonodarca však vôbec nezdôvodnil, prečo je potrebné práve

pre tento typ právnych vzťahov vytvoriť osobitný režim nad rámec inštitútov Trestného

poriadku.

... Deklarovaný cieľ je zároveň možné aj bez ohľadu na platnosť a účinnosť

napadnutej právnej úpravy dosiahnuť prostredníctvom odňatia samotného povolenia zo

strany colného úradu [ ], pričom spôsob

prevencie/sankcie je v tomto modeli z normatívneho hľadiska koncipovaný štandardne

(v zmysle ústavno-právne konformne), keďže umožňuje štátnemu orgánu zohľadniť všetky

špecifiká daného konkrétneho prípadu a „nenúti“ ho k trestaniu (v širšom slova zmysle) pri

každom podozrení zo spáchania trestného činu. Navrhovatelia majú dokonca informáciu, že

za obdobie niekoľkých posledných mesiacov odňal colný úrad podnikateľským subjektom

v 71-ich prípadoch povolenie na distribúciu minerálneho oleja. Z uvedeného vyplýva, že

napadnutá právna úprava zlyháva v naplnení požiadavky nevyhnutnosti...

... žiadnym spôsobom nerieši prípadnú náhradu škody, ktorá

vznikne daným subjektom v situáciách, v ktorých sa trestné stíhanie ukáže ako

neodôvodnené a ukončí sa. Vzhľadom na skutočnosť, že pozastavenie uplatňovania

povolania sa viaže paušálne na všetky prípady trestného stíhania pre podozrenie zo

spáchania daňového trestného činu, existuje odôvodnený a racionálny predpoklad, že

takýchto situácií (vzniku škody pri nevinných subjektoch) bude viacero, ak dokonca nebudú

aj prevažovať v rámci aplikačnej praxe.

... V rámci posúdenia aspektu nevyhnutnosti prijatia napadnutej právnej úpravy by

chceli navrhovatelia poukázať aj na ďalší komparatívny argument, a to na skutočnosť, že

predmetný mechanizmus pozastavenia uplatňovania je v danej podobe unikátom vlastným

len a v iných „daňových" právnych predpisoch sa nevyskytuje

(príkladom môžu byť o spotrebnej dani z alkoholických nápojov

v znení neskorších predpisov, ako aj o spotrebnej dani z tabakových

výrobkov).

... V súvislosti s inkompatibilitou napadnutej právnej úpravy s Čl. 1 ods. 1

SR je možné podotknúť aj to, že jedným z definičných princípov právneho štátu je právna

istota...

... Z pohľadu aplikácie napadnutého ustanovenia navrhovatelia identifikovali viacero

nejasností a nepresností ako napríklad nejednoznačne určený subjekt, voči ktorému má byť

trestné stíhanie začaté: napadnuté právne ustanovenie explicitne nestanovuje subjekt, voči

komu má byť trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania daňového trestného činu začaté

a tento subjekt nie je možné určiť ani na základe výkladu tohto ustanovenia, ako aj iných

ustanovení Zákona. Osobitné interpretačné problémy (vzhľadom na vágnosť napadnutého

ustanovenia) môžu vzniknúť v súvislosti s identifikáciou fyzickej osoby, ktorá má v rámci

štruktúry právnickej osoby, ktorá disponuje povolením istú funkciu a je voči nej zároveň

vedené trestné stíhanie - konkrétne: ak je vedené trestné stíhanie pre podozrenie zo

spáchania daňového trestného činu voči štatutárovi (napr. konateľovi), je nutné pozastaviť

uplatňovanie povolenia alebo nie? Čo ak sa jedná o zamestnanca či zodpovedného

zástupcu? Nehovoriac o tom, že podozrenie zo spáchania daňového trestného činu môže byť

odôvodnené napríklad aj tým, že obchodný partner držiteľa povolenia je podozrivý alebo

vyšetrovaný z daňového trestného činu.».

6. K nesúladu napadnutých ustanovení s právom podnikať podľa

navrhovatelia upriamujú pozornosť na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. ,

v ktorom bolo konštatované:

«,,Z rozdielov medzi základnými právami a slobodami prvej generácie a medzi

základnými právami a slobodami druhej generácie (kde patrí aj základné právo na

podnikanie, pozn. analytické oddelenie) vyplýva aj testovanie oboch generácií základných

práv a slobôd podľa rozdielnych testov. Všeobecný test proporcionality, na aký odkazujú

navrhovatelia, je testom určeným pre prvú generáciu základných práv a slobôd. Pre

testovanie druhej generácie základných práv a slobôd existuje modifikovaný test

proporcionality.“

... Modifikovaný test proporcionality pritom môže mať dve konkrétne podoby resp.

sa môže vzťahovať na dve rôzne situácie:

(i) zákon zasahuje do minimálneho štandardu základného práva a tento zásah nie je

vhodný, potrebný alebo primeraný pre ochranu iného základného práva (test

proporcionality, striktný test opodstatnenosti);

(ii) zákon síce nezasahuje do minimálneho štandardu základného práva, ale

predstavuje svojvoľné obmedzenie základného práva, ktoré nesleduje legitímny cieľ alebo

ho nesleduje rozumnými prostriedkami (test racionality, základný test opodstatnenosti).

[Wagnerová, E., Šimíček, V., Langášek, T., Pospíšil, I. a kol. Listina základních práv

a svobod, Komentár. Praha: Wolters Kluwer Česká republika, 2012, s. 579 - 580.]

... napadnutá právna úprava nedokáže prejsť základným testom opodstatnenosti,

keďže svoj cieľ nesleduje rozumnými, racionálnymi prostriedkami...

...Uvedený právny záver vychádzajúci práve z posúdenia a aplikácie modifikovaného

testu proporcionality je v ústavnoprávnej rovine reflektovaný v Čl. 13 ods. 3 a 4 ,

podľa ktorého musia byť obmedzenia základných práv a slobôd rovnaké pre všetky prípady,

ktoré spĺňajú ustanovené podmienky a pri obmedzovaní základných práv a slobôd (v tomto

prípade práva podnikať) sa musí dbať na ich podstatu a zmysel a takéto obmedzenia sa

môžu použiť len na ustanovený cieľ.»

7. K nesúladu s princípom ochrany hospodárskej súťaže v spojení s právom podnikať

navrhovatelia v návrhu napokon uvádzajú:

„... V zmysle napadnutých ustanovení zákona... musí žiadateľ o vydanie povolenia na

distribúciu alebo povolenia na predaj musí spĺňať tieto podmienky jednu z nasledovný

podmienok:

(i) buď má ročný objem predaja minerálneho oleja uvedeného v § 6 ods. 1 písm. a)

a d) alebo v a minimálne 30 000 000 l alebo

minerálneho oleja uvedeného v minimálne

150 000 kg, ak je žiadateľom o vydanie povolenia na distribúciu podľa odseku 1; to neplatí,

ak je žiadateľom o vydanie povolenia na distribúciu osoba, ktorá dodáva len minerálny olej

podľa § 6 ods. 1 písm. d) užívateľskému podniku podľa § 11 na účely oslobodené od dane

podľa § 10 ods. 1 písm. a), alebo

(ii) má splatené vklady do základného imania v minimálnej výške 500 000 eur, ak je

právnickou osobou alebo nakupuje a predáva v rámci podnikania minerálny olej uvedený

v § 6 ods. 1 písm. a) a d) alebo v § 7 ods. 1 a 2 minimálne jeden rok pred podaním žiadosti

o vydanie povolenia na distribúciu, ak je fyzickou osobou; to platí, ak žiadateľ o vydanie

povolenia na distribúciu v čase podania žiadosti o vydanie povolenia na distribúciu

nedosahuje ročný objem predaja minerálneho oleja uvedeného v písmene b).

... síce dáva žiadateľom na výber z dvoch možností, avšak obe

sú neprimerané a neracionálne, a to obzvlášť v porovnaní s platným právnym stavom pred

prijatím novely , ktorý takéto podmienky nestanovoval.

...V tejto súvislosti by chceli navrhovatelia konštatovať, že obe podmienky sú pre

(nových) žiadateľov prakticky nesplniteľné, pričom osobitne limitácia minimálnej výšky

základného imania je v radikálnom nepomere s lex generalis - t.j.

v znení neskorších predpisov a limitmi na výšku základného imania,

ktoré sú v ňom stanovené.

... Ani jedna z daných požiadaviek pritom nezohľadňuje skutočnosť, že na

relevantnom trhu sa pohybujú aj daňové subjekty, ktorých predmetom podnikania nie je

primárne distribúcia a obchod s pohonnými hmotami resp. ich podnikateľské aktivity

nedosahujú takých proporcií, aby dokázali splniť uvedené podmienky - jedná sa o tzv. malé

a stredné podnikateľské subjekty, pre ktoré predstavujú uvedené pravidlá faktickú bariéru

vstupu na trh.

... Vzniknutá bariéra pre vstup na trh s touto komoditou konzekventne znemožní

alebo sťaží fungovanie menším podnikateľským subjektom, principiálne pre hospodársku

súťaž bude táto negatívna, pre značnú časť doteraz podnikajúcich malých a stredných

distribútorov pohonných látok bude mať likvidačný charakter, čo následne bude deformovať

voľný trh hospodárskej súťaže...

...Vylúčenie fyzických osôb a právnických osôb, ktoré z majetkových alebo iných

podnikateľsko-strategických dôvodov nedokážu splniť ani jednu zo stanovených

neprimeraných podmienok, navyše napĺňa znaky deformácie trhového prostredia. Namiesto

„koregulácie“ sa vytvára priestor na posilňovanie trhového postavenia dominantného

hráča na trhu, čo môže neskôr vyústiť do zneužívania dominantného postavenia na trhu,

resp. znemožniť fungovanie prirodzených trhových princípov. Týmto obmedzením

hospodárskej súťaže podľa názoru navrhovateľov prichádza k porušeniu Čl. 55 ods. 2

SR, podľa ktorého „Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž.“...

... Nerovnaké právne postavenie účastníkov hospodárskej súťaže by bolo v súlade

s SR, ak by ho zákonodarca ustanovil vo verejnom záujme. SR

síce výslovne nezdôrazňuje požiadavku verejného záujmu v ustanovení čl. 55 ods. 2, avšak

patrí k všeobecným princípom implikovaným v princípoch tvorby práva v právnom štáte.

Preto má právny význam aj vo vzťahu k princípom ochrany a podpory hospodárskej súťaže.

Verejný záujem na obmedzení hospodárskej súťaže nemožno stotožňovať, ani zamieňať

s verejným záujmom opodstatňujúcim obmedzenie uplatnenia práva podnikať

a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Verejný záujem na obmedzení hospodárskej súťaže

nemožno predpokladať, ale treba ho preukázať (). Navrhovatelia sú však

presvedčení, že takýto verejný záujem neexistuje resp. ak aj Ústavný súd SR identifikoval

v tejto súvislosti verejný záujem, nedosahoval by takej intenzity, aby legitimoval zásah do

princípu ochrany hospodárskej súťaže.

... Zákonodarca prijatím napadnutej legislatívy výrazne obmedzil fungovanie trhu,

radikálne obmedzil hospodársku súťaž medzi subjektmi pôsobiacimi na relevantnom trhu

a vytvoril podmienky pre vznik oligopolných, resp. monopolných subjektov, čo v konečnom

dôsledku výrazne obmedzí, resp. znemožní fungovanie trhových princípov. Ústavný súd SR

pritom svojou vyššie uvedenou judikatúrou jednoznačne zadefinoval povinnosti

zákonodarcu ochraňovať hospodársku súťaž a utvárať podmienky na jej zdravé fungovanie.

Nesplnenie tejto povinnosti je možné vnímať ako porušenie Čl. 55 ods. 2 .

... Podmienky, ktoré zakotvil zákonodarca v napadnutých ustanoveniach, vytvorili

bez náležitých dôvodov výraznú nerovnosť účastníkov hospodárskej súťaže a podstatnej

časti z nich zákonodarca fakticky zasiahol do ich práva podnikať (nesúlad s Čl. 35 ods. 1

v spojení s Čl. 12 ods. 2 SR).

... Navrhovatelia v tomto prípade „spárovali“ zásah do princípu rovnosti s právom

podnikať.

... Právo podnikať je pritom v kontexte judikatúry Ústavného súdu SR vnímané ako

základné právo zaradené medzi hospodárske, kultúrne a sociálne práva, preto sa ho možno

domáhať len v medziach príslušných zákonov, ktoré upravujú jeho výkon. Zákonodarca

disponuje pri tvorbe týchto zákonov širokou mierou uváženia ohľadne voľby adekvátnej

hospodárskej a sociálnej politiky, čo v praxi znamená, že rozhoduje o tom, v akom rozsahu,

v akej kvalite a za akých podmienok ho bude garantovať. Táto miera uváženia nie je

absolútna. Jej limity sú vyjadrené v ústavných princípoch a v požiadavke ochrany ďalších

hodnôt, na ktorých je SR založená a ktoré chráni, a to vrátane princípy ochrany

hospodárskej súťaže.

... S ohľadom na uvedené právne závery, ako aj po zohľadnení predošlých rozhodnutí

Ústavného súdu SR (napríklad rozhodnutie sp. zn. ) – (takéto rozhodnutie

neexistuje, pozn. ústavného súdu), bolo preto prirodzené a racionálne v návrhu v súvislosti

s napadnutou právnou úpravou identifikovať kumulatívny nesúlad s Čl. 35 ods. 1 v spojení

s Čl. 12 ods. 2 a s Čl. 55 ods. 2 SR.

... súvislosti so zásahom do práva podnikať odporúčajú navrhovatelia...aplikovať

modifikovaný test proporcionality, ktorý podľa ich názoru aj v tomto prípade preukáže, že

napadnutá právna úprava nie je v súlade požiadavkou racionality...

... Na záver tejto argumentačnej state dávajú navrhovatelia do pozornosti...nález

Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 13. 5. 2014, v rámci ktorého

český ústavný súd posudzoval analogicky obdobnú právnu úpravu, pričom dospel k záveru

o protiústavnosti tzv. kaucie, ktorú museli distribútori pohonných hmôt skladať.»

8. Navrhovatelia požadujú prednostné prerokovanie sťažnosti, pretože podľa nich

v tejto veci sú splnené všetky predpoklady na to, aby sa vec považovala za naliehavú,

a poukazujúc na dôvody obsiahnuté v návrhu navrhujú, aby ústavný súd po prijatí ich

návrhu na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:

„i) Ustanovenie o spotrebnej dani z minerálneho oleja

v znení neskorších predpisov nie je v súlade s Čl. 1 ods. 1 a Čl. 35 ods. 1 v spojení s Čl. 13

ods. 4 .

(ii) Ustanovenie o spotrebnej dani z minerálneho oleja

v znení neskorších predpisov nie je v súlade s Čl. 50 ods. 2 .

(iii) Ustanovenia a

o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s Čl. 35

ods. 1 v spojení s Čl. 12 ods. 2 a s Čl. 55 ods. 2 .“

9. Navrhovatelia tiež navrhujú, aby ústavný súd uznesením pozastavil účinnosť

napadnutých ustanovení uvedených v návrhu, pretože „v prípade nevyužitia procesného

inštitútu môže dôjsť:

(i) jednak k značnej hospodárskej škode, ktorej vznik je reálny v súvislosti

s obmedzovaným tržných princípov na relevantnom trhu s pohonnými hmotami a hroziacim

vznikom monopolu;

(ii) zároveň hrozí aj vážny nenapraviteľný následok v prípade aplikácie mechanizmu

pozastavenia uplatňovania povolenia v prípadoch, keď sa v trestnom konaní ukáže, že sa

jednalo o nevinnú osobu a takejto osobe bude spôsobená v dôsledku pozastavenia

uplatňovania povolenia hospodárska škoda.“.

II.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov

s ...

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak osoby

uvedené v § 18 ods. 1 písm. a) až f) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily

nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou,

môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania.

Podľa i podľa zákona o ústavnom

súde ústavný súd začne konanie, ak návrh podá najmenej pätina poslancov Národnej rady

Slovenskej republiky.

11. Ústavný súd návrh na začatie konania prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú

dôvody na odmietnutie návrhu podľa . Podľa

ods. 2 návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní návrhu navrhovateľov konštatuje,

že navrhovatelia sú podľa v spojení s

aktívne legitimovaní na podanie návrhu na začatie konania

o súlade právnych predpisov, pričom ich návrh obsahuje predpísané náležitosti ustanovené

. Na základe tohto zistenia ústavný súd dospel k záveru, že nie sú

dôvody na jeho odmietnutie podľa , a preto ho prijal

na ďalšie konanie podľa (bod 1 výroku tohto

uznesenia).

III.

13. Skupina poslancov predložila aj návrh, aby ústavný súd súčasne s prijatím ich

návrhu na ďalšie konanie podľa a podľa zákona

o ústavnom súde rozhodol o pozastavení účinnosti napadnutých ustanovení zákona

o spotrebnej dani.

14. Podľa ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa odseku

1, môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne

niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva

a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

Podľa ak ústavný súd prijme návrh a začatie

konania o súlade právnych predpisov podľa , môže uznesením

pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich

ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť ich základné práva alebo slobody alebo

ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská

republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom určeným zákonom, ak hrozí značná

hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

Podľa ústavný súd môže rozhodnúť

o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich

ustanovení aj na návrh účastníka konania. Návrh na pozastavenie účinnosti musí obsahovať

konkretizáciu a spôsob ohrozenia základných práv alebo slobôd alebo skutočnosti, ktoré

preukazujú, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

O tomto návrhu rozhodne ústavný súd bez zbytočného odkladu.

15. Skupina poslancov navrhla pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení

zákona o spotrebnej dani s odôvodnením uvedeným v bode 9.

16. V súvislosti s rozhodovaním o návrhu skupiny poslancov na pozastavenie

účinnosti napadnutých ustanovení zákona ústavný súd uvádza, že k uplatneniu svojej

právomoci podľa pristupuje vo svojej doterajšej judikatúre len

v dostatočne odôvodnených prípadoch, a pritom celkom výnimočne, t. j. keď sú spôsob

ohrozenia označených základných práv a slobôd, resp. hrozba hospodárskej škody alebo

iného nenapraviteľného následku v návrhu dostatočne konkretizované, pričom z okolností

prípadu zjavne vyplýva, že vzhľadom na hypotetickosť a nedostatočnú konkretizáciu (pozri

bod 9, pozn.) ide o tvrdenie navrhovateľov, ktoré nemožno považovať za preukázané, a teda

aj opodstatnené. V danom prípade ústavný súd preto nevyhodnotil dôvody uvádzané

navrhovateľmi za také významné, že by zakladali dôvod na uplatnenie tejto „výnimočnej“

právomoci ústavného súdu, a preto návrhu skupiny poslancov na pozastavenie účinnosti

označených ustanovení zákona nevyhovel (bod 2 výrokovej časti rozhodnutia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. októbra 2018