Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 391/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. októbra 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátkou Mgr. Romanou Paliderovou, Jégého 19, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom po sp. zn. ,

postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaniach vedených pod sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a postupom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júna

2018 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom po sp. zn. , postupom

Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaniach vedených pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že podaním návrhu z 27. októbra 2012 doručeným

okresnému súdu sa domáhal správneho zápisu do katastra nehnuteľností parcely č.

v katastrálnom území , ktorá bola na základe rozhodnutia „ROEP protiprávne

znížená výmera tejto parcely“. Okresný súd v označenej veci rozsudkom sp. zn.

z 20. júna 2013 žalobu sťažovateľa zamietol. Sťažovateľ podal proti

označenému rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie, ktoré doplnil o dodatočne získané

dôkazy, ktoré boli doručené súdu prvej inštancie 2. augusta 2013. Krajský súd rozhodol

o jeho odvolaniach (proti rozsudku vo veci samej, proti uzneseniu o povinnosti zaplatiť

súdny poplatok za odvolanie a proti uzneseniu o neoslobodení od súdnych poplatkov, pozn.)

rozsudkom sp. zn. , , z 29. januára 2015 tak, že

odvolaním napadnutý rozsudok a uznesenia okresného súdu potvrdil ako vecne správne.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že 28. novembra 2013 podal na okresnom súde k sp. zn.

návrh žaloby proti rozhodnutiu okresného úradu Trenčín, odboru opravných

prostriedkov č. Xo 18/2013/But. Okresný súd uznesením sp. zn. z 9. januára

2014 rozhodol o postúpení veci krajskému súdu. Postúpenej veci bola pridelená sp. zn.

. Sťažovateľ v označenej veci vedenej pred krajským súdom podal žiadosť

o oslobodenie od súdnych poplatkov, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.

z 8. septembra 2014 tak, že sťažovateľovi priznal čiastočné oslobodenie

od súdnych poplatkov v jednej polovici. Sťažovateľ proti označenému uzneseniu krajského

súdu o čiastočnom oslobodení od súdnych poplatkov podal odvolanie, o ktorom rozhodol

najvyšší súd uznesením sp. zn. z 27. januára 2016 tak, že ho ako vecne

správne potvrdil.

3. Sťažovateľ v sťažnosti argumentuje a poskytuje svoj právny pohľad na vec a tvrdí,

že postupom všeobecných súdov v označených konaniach „sú robené zbytočné prieťahy“,

preto sa domnieva, že postupom týchto všeobecných súdov dochádza k porušovaniu jeho

označených práv.

4. Sťažovateľ v závere svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti

rozhodol nálezom v navrhovanom znení:

„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní pod sp. zn.:15C/264/2012 následne

postupom Krajského súdu Trenčín pod sp. zn.:13S/34/2014, sp. zn.: ,

sp. zn.:4Co/99/2014,sp. zn.:4Co/100/2014 a taktiež Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

pod sp. zn.:2Sžo 19/2015 porušené boli.

2. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume:6.000.-

EUR, ktoré mu je Krajský súd v Trenčíne povinný zaplatiť do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Krajský súd v Trenčíne je povinný zaplatiť advokátovi trovy právneho zastúpenia

pred ústavným súdom.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

7. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

8. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2

.

10. Podstatou sťažnosti je namietané porušenie jej základných práv podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu, krajského súdu

a najvyššieho súdu z dôvodu zbytočných prieťahov a neefektívneho postupu všeobecných

súdov v označených konaniach.

11. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho

orgánu (napr. ).

12. V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je považovaná sťažnosť

za zjavne neopodstatnenú vtedy, ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia

všeobecného súdu v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť

porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné

preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (, ,

).

13. Predmetná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 14. júna 2018, teda v čase,

keď vec sťažovateľa vedená pod sp. zn. bola už právoplatne ukončená, a to

potvrdzujúcim rozsudkom krajského súdu sp. zn. , , 4 Co

100/2014 z 29. januára 2015. Keďže sťažovateľ napádal aj postup krajského súdu

v označenom konaní, ústavný súd konštatuje, že aj toto konanie bolo ukončené už

uvedeným rozsudkom krajského súdu z 29. januára 2015.

14. Keďže v čase doručenia sťažnosti už v označených konaniach okresného súdu

a krajského súdu nemohlo dochádzať k porušovaniu označených práv sťažovateľa, bolo

potrebné jeho sťažnosť v tejto časti odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2

.

15. Ústavný súd v súvislosti s namietaným porušením základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

krajského súdu v konaní sp. zn. konštatuje, že krajský súd v uvedenej veci

rozhodol rozsudkom zo 6. apríla 2016, proti ktorému sťažovateľ podal odvolanie.

16. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny

názor, že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. , ,

, ). Jednou zo zákonných podmienok na jej prijatie na ďalšie

konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv

alebo slobôd sťažovateľa, pričom zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť.

17. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd aj v súvislosti s namietaným porušením

označených práv postupom krajského súdu v konaní sp. zn. konštatuje, že

sťažovateľ sa so svojou sťažnosťou obrátil na ústavný súd v čase, keď krajský súd už

v danej veci rozhodol a spisom už nedisponoval, keďže prebiehalo odvolacie konanie

na najvyššom súde. Zo sp. zn. najvyššieho súdu ako súdu odvolacieho, ktorú

ústavný súd identifikoval v súčinnosti s krajským súdom, nepochybne vyplýva, že

odvolanie sťažovateľa aj spolu so súdnym spisom sp. zn. bolo odstúpené

najvyššiemu súdu ešte v roku 2016, z čoho vyplýva, že krajský súd sa v čase doručenia

sťažnosti už nemohol dopúšťať zbytočných prieťahov a tým porušovať označené práva

sťažovateľa, keďže vykonal všetky do úvahy prichádzajúce úkony smerujúce k odstráneniu

právnej neistoty účastníkov konania ešte pre doručením tejto sťažnosti.

18. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa

ktorej jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je

požiadavka smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej

moci do základných práv sťažovateľa (napr. , ).

19. Vychádzajúc z uvedeného, sťažnosť bolo potrebné aj v tejto časti odmietnuť

podľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

20. Obdobné závery možno konštatovať aj v súvislosti s tou časťou sťažnosti,

v ktorej sťažovateľ namietal porušenie svojich označených práv postupom najvyššieho súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. . Predmetom označeného konania najvyššieho

súdu bolo odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu o čiastočnom oslobodení

od súdnych poplatkov sp. zn. z 8. septembra 2014. Z príloh sťažnosti,

konkrétne z odpovede podpredsedníčky najvyššieho súdu k sťažnosti adresovanej

predsedovi najvyššieho súdu Spr. 203/2016 z 22. februára 2016 vyplýva, že súdny spis bol

28. januára 2015 predložený najvyššiemu súdu, ktorý 27. januára 2016 odvolaním

napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne a 11. februára 2016 súdny spis vrátil

krajskému súdu aj spolu s uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 27. januára

2016. Keďže sťažnosť proti postupu najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

bola ústavnému súdu doručená po vyše dvoch rokoch od skončenia

označeného konania najvyššieho súdu, bolo ju potrebné v rámci predbežného prerokovania

odmietnuť z rovnakých dôvodov ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

21. Pretože sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd o ďalších

nárokoch na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. októbra 2018