Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 507/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. októbra 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpenej advokátom JUDr. Michaelom Medviďom, advokátska kancelária, Wurmova 4,

Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom Krajského

súdu v Bratislave v konaní sp. zn. a postupom Okresného súdu Bratislava III

v konaní sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júla 2018

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) postupom Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní sp. zn. a postupom

Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn.

(ďalej spolu aj „napadnuté konania“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd, reagujúc na sťažnosť

sťažovateľky doručenú okresnému súdu 14. mája 2018 na postup okresného súdu v konaní

vo veci vedenej pod sp. zn. , v ktorej poukazovala na neprimeranú dĺžku

súdneho konania, listom sp. zn. Spr 244/2018 zo 16. mája 2018 prešetril opísanú sťažnosť

sťažovateľky na prieťahy v konaní a uviedol:

„Preštudovaním spisu sp. zn. som zistil, že dňa 14.09.2011 bola

sťažovateľom na tunajší súd podaná žaloba o náhradu škody. Vo veci bolo Okresným

súdom Bratislava III rozhodnuté rozsudkom dňa 16.09.2014, proti ktorému sťažovateľ dňa

07.11.2014 podal odvolanie. Dňa 08.12.2014 bol spisový materiál spolu s odvolaním

predložený Krajskému súdu Bratislava na rozhodnutie o odvolaní. Rozsudkom Krajského

súdu v Bratislave zo dňa 27.02.2018, sp. zn. bol rozsudok súdu prvého

stupňa potvrdený. Na základe pokynu vyššieho súdneho úradníka zo dňa 16.05.2018 je

rozsudok KS BA doručovaný stranám sporu.

S poukazom na vyššie uvedené zistenia v súvislosti s vykonanými úkonmi súdu vo veci

konštatujem, že súd vo veci riadne konal a Vašu sťažnosť vyhodnocujem ako nedôvodnú,

pretože som v danej veci prieťahy v konaní nezistil.“

3. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti v stručnosti uvádza, že už predseda krajského

súdu vo svojej odpovedi z 10. mája 2018 (ide o list krajského súdu sp. zn.

z 10. mája 2018, ktorým krajský súd postúpil okresnému súdu sťažnosť sťažovateľky

na prieťahy v konaní okresného súdu sp. zn. a ktorý zaslal sťažovateľke

na vedomie; pozn.) jej mohol oznámiť, že o odvolaní vedenom pod sp. zn.

bolo krajským súdom rozhodnuté a že za doručenie rozhodnutia je zodpovedný okresný súd.

Podľa sťažovateľky tak okresný súd vybavením jej sťažnosti na prieťahy spôsobil ďalšie

navýšenie prieťahov v súdnom konaní. Takisto konanie na okresnom súde vo veci samej

podľa mienky sťažovateľky trvalo dlho, pričom nešlo o zložitý spor. Ako podľa

presvedčenia sťažovateľky z uvedeného vyplýva, okresný súd a krajský súd boli v konaní

nečinné (vo veci nekonali), konanie neúmerne predlžovali a neúmerne dlho o veci

rozhodovali, čím porušili základné právo sťažovateľky na prerokovanie a rozhodnutie veci

bez zbytočných prieťahov upravené v .

4. S poukazom na uvedenú argumentáciu sťažovateľka ústavnému súdu navrhla

vydať tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľa ... upravené podľa

postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní

sp. zn. a postupom Okresného súdu Bratislava III v Bratislave v konaní

sp. zn. porušené bolo.

3. Sťažovateľovi ... priznáva finančné zadosťučinenie

5.000.- Eur (slovom päťtisíc eur), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť

sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia (nálezu).

4. Sťažovateľovi ... priznáva finančné zadosťučinenie

5.000.- Eur (slovom päťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava III v Bratislave povinný

vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia (nálezu).

4. Sťažovateľovi ... priznáva trovy konania/právneho

zastúpenia vo výške 326,13 Eur, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť na účet

advokáta JUDr. Michael Medviď do dvoch mesiacov od tohto rozhodnutia (nálezu).“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo

iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po

jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. , , ,

).

III.

7. Bez potreby bližšieho doktrinálneho rozboru označených ústavných práv

sťažovateľky ústavný súd uvádza, že pokiaľ sťažovateľka namieta porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

napadnutými konaniami a postupom všeobecných súdov, potom je potrebné upozorniť, že

účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vymedzil ústavný

súd vo svojej skoršej judikatúre tak, že „účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa

rozhodnutia štátneho orgánu“ (pozri ).

7.1 Vec sťažovateľky bola v čase podania tejto sťažnosti ústavnému súdu (16. júla

2018) krajským súdom už rozhodnutá, a to rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 27. februára 2018, ktorého kópiu sťažovateľka priložila k svojej sťažnosti.

Sťažovateľka podala sťažnosť ústavnému súdu v čase, keď bolo konanie pred krajským

súdom (resp. napadnuté konania pred všeobecnými súdmi) skončené, a teda právna neistota

sťažovateľky bola v čase podania sťažnosti ústavnému súdu odstránená. Toto konštatovanie

je súladné s konštantnou a jednoznačnou judikatúrou ústavného súdu, v zmysle ktorej

opodstatnená je sťažnosť na prieťahy v konaní pred súdom adresovaná ústavnému súdu len

potiaľ, pokiaľ sťažovateľ nedisponuje právoplatným a doručeným rozhodnutím vzídeným

z konania, ktorého sa namietané prieťahy týkajú. Ústavný súd nemá dôvod sa od tejto rokmi

potvrdzovanej judikatúry ústavného súdu odkloniť.

7.2 Ústavný súd nad rámec obsahu sťažnosti uvádza, že v čase podania sťažnosti

ústavnému súdu bola vec sťažovateľky krajským súdom rozhodnutá, pričom sťažovateľka

neuviedla, kedy jej bolo predmetné rozhodnutie doručené (a či vôbec) a či rozhodnutie

krajského súdu bolo v čase podania sťažnosti ústavnému súdu právoplatné alebo nie.

V každom prípade sťažovateľka nenamieta prieťahy v doručovaní predmetného rozhodnutia

krajského súdu.

7.3 Z opísaných dôvodov bolo potrebné sťažnosť odmietnuť podľa § 25 ods. 2

pre zjavnú neopodstatnenosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. októbra 2018