Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 607/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. novembra 2018

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov

Miroslava Duriša a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

,

, vo veci namietaného porušenia práv podľa čl. 6 ods. 1, 2 a 3 a čl. 13

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj práva podľa čl. 4 Protokolu

č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu

v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. októbra 2018

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia

práv podľa čl. 6 ods. 1, 2 a 3 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej aj „dohovor“), ako aj práva podľa čl. 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „protokol“) postupom Okresného súdu

Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(správne má byť sp. zn. , pozn.; ďalej len „napadnuté konanie okresného súdu“)

a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

(ďalej len „napadnuté konanie krajského súdu“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdu

sp. zn. z 11. mája 2018 (ďalej aj „rozsudok okresného súdu“) uznaný

za vinného z pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 a 4 písm. b) zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

v bode 1 spáchaného v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1

, keď prvého trestného činu (zločinu) sa mal dopustiť šiestimi čiastkovými

útokmi, za čo bol odsúdený podľa s použitím ,

, a a na úhrnný trest odňatia

slobody vo výmere troch rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného

zákona zaradený na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia. Zároveň

okresný súd uložil sťažovateľovi ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou

a zhabanie veci, ako aj povinnosť nahradiť škodu poškodeným.

Sťažovateľ podal proti rozsudku okresného súdu odvolanie.

Sťažovateľ namieta, že spis okresného súdu bol krajskému súdu predložený „takmer

po dvoch mesiacoch“, čo považuje za zbytočné prieťahy zo strany okresného súdu. V tejto

súvislosti uvádza, že na sudcu okresného súdu a na prokurátora podal trestné oznámenie.

Ďalej tvrdí, že bol «odsúdený na základe „vymysleného“ príbehu operačných policajtov»,

a že nemohol byť „súdený podľa od. 4 citovaného Tr. zákona“, pretože nespôsobil škodu

„26 660 eur“.

Sťažovateľ vzhľadom na uvedené navrhuje, aby ústavný súd nálezom rozhodol

o porušení „viacerých“ jeho práv a priznal mu „primerané odškodnenie z dôvodu

obmedzenia osobnej slobody“, pretože je vo väzbe 18 mesiacov.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený...

Podľa čl. 6 ods. 2 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, považuje

sa za nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom.

Podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má tieto

minimálne práva:

a) byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou

a dôvodom obvinenia vzneseného proti nemu;

b) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby;

c) obhajovať sa osobne alebo prostredníctvom obhajcu podľa vlastného výberu, alebo

pokiaľ nemá dostatok prostriedkov na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne,

ak to záujmy spravodlivosti vyžadujú;

d) vypočúvať alebo dať vypočúvať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie

na vypočúvanie svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako v prípade svedkov

proti nemu;

e) mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku používanému pred súdom,

alebo ak týmto jazykom nehovorí.

Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom

boli porušené, má právo na účinný opravný prostriedok pred vnútroštátnym orgánom bez

ohľadu na to, že porušenie spôsobili osoby pri plnení ich úradných povinností.

Podľa čl. 4 protokolu nikoho nemožno stíhať alebo potrestať v trestnom konaní

podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin, za ktorý už bol oslobodený alebo

odsúdený právoplatným rozsudkom v súlade so zákonom a tohto štátu.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. V zmysle konštantnej

judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne

(, , ).

Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa je neurčitá, jej odôvodnenie

je z hľadiska ústavnoprávnej argumentácie nedostatočné, čo pôsobí nedostatočne a neurčito

a zároveň vytvára priestor pre dohady a dedukcie. Takéto uplatnenie námietky o porušení

základných práv v konaní pred ústavným súdom je zásadne neakceptovateľné

(, , , ). Sťažovateľ zároveň

k svojej sťažnosti nepripojil požadované prílohy, predovšetkým rozsudok okresného

súdu, vo vzťahu ku ktorému v odôvodnení svojej sťažnosti namieta porušenie svojich práv

( ).

Ústavný súd v prípade opísaného nedostatku návrhu (§ 50 ods. 2 zákona o ústavnom

súde) v zásadne pristupuje k výzve na doplnenie návrhu. Záujem na hospodárnosti

a efektívnosti konania však za určitých okolností ústavnému súdu umožňuje odmietnuť

sťažnosť podľa pri jej predbežnom prerokovaní aj bez predchádzajúcej

výzvy na doplnenie návrhu/sťažnosti sťažovateľa. Takýto postup ústavný súd môže využiť

v prípade, keď vzhľadom na obsah podkladov, ktoré má k dispozícii, niet žiadnych

pochybností o tom, že ani prípadné doplnenie sťažnosti na základe výzvy by nemohlo viesť

k prijatiu sťažnosti na ďalšie konanie (meritórnemu prerokovaniu sťažnosti). Teda, ak je na

základe obsahu doručenej sťažnosti zrejmé, že ústavný súd napriek vyhoveniu požiadavke

na jej doplnenie túto odmietne z procesných dôvodov, nie je jeho povinnosťou vyzývať

sťažovateľa na doplnenie neúplnej sťažnosti ().

Z obsahu sťažnosti sťažovateľa možno vyvodiť, že sťažovateľ v prvom rade namieta

porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v napadnutom konaní, a to vo vzťahu k predkladaniu príslušného súdneho spisu krajskému

súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní proti rozsudku okresného súdu, a taktiež

postupom krajského súdu v napadnutom konaní. K tomuto ústavný súd poznamenáva,

že sťažovateľ svoju sťažnosť podľa ako celok označil ako „Sťažnosť

na prieťahy v konaní!“.

Sťažovateľ tiež namieta porušenie svojich v petite sťažnosti označených práv

aj postupom okresného súdu v napadnutom konaní a postupom krajského súdu

v napadnutom konaní z dôvodu, že bol «odsúdený na základe „vymysleného“ príbehu

operačných policajtov» a že nemohol byť „súdený podľa od. 4 citovaného Tr. zákona“,

pretože nespôsobil škodu „26 660 eur“.

II.1 K namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote postupom okresného súdu

v napadnutom konaní

Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa týkajúcu sa prieťahov v konaní okresného súdu

pri predkladaní súdneho spisu krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní, ústavný súd

konštatuje, že zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd rozhodol vo veci

sťažovateľa rozsudkom sp. zn. z 11. mája 2018, pričom príslušný súdny spis

bol predložený krajskému súdu 2. júla 2018. K tomuto je ďalej potrebné uviesť, že sám

sťažovateľ neuvádza, kedy (v ktorý deň) podal proti rozsudku okresného súdu odvolanie.

Zároveň je potrebné doplniť, že rozsudok okresného súdu z 11. mája 2018 predstavuje

meritórne rozhodnutie v trestnej veci sťažovateľa, a nie rozhodnutie o jeho väzbe.

Z uvedeného je už na prvý pohľad zrejmé, že v danom prípade nemožno uvažovať

o prieťahoch zo strany okresného súdu pri predkladaní súdneho spisu krajskému súdu

na účel rozhodnutia o sťažovateľom podanom odvolaní, teda o tom, že by dĺžka konania

v tejto fáze presahovala primeranú lehotu v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na uvedené bolo potrebné túto časť sťažnosti odmietnuť podľa § 25 ods. 2

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

II.2 K namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote postupom krajského súdu

v napadnutom konaní

Pokiaľ ide o rozhodovanie krajského súdu v napadnutom konaní, zo zistení

ústavného súdu vyplýva, že krajský súd vo veci sťažovateľa rozhodol uznesením

z 26. septembra 2018, ktorým odvolanie sťažovateľa proti rozsudku z 11. mája 2018

zamietol, pričom 10. októbra 2018 bolo jeho rozhodnutie expedované okresnému súdu.

S odkazom na ustálenú judikatúru ústavného súdu nemožno ani postup krajského súdu

v napadnutom konaní, ktorý o odvolaní sťažovateľ rozhodol do troch mesiacov

od predloženia súdneho spisu, považovať za taký, ktorého dĺžka by presahovala primeranú

lehotu v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Aj túto časť sťažnosti bolo preto potrebné odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

II.3 K namietanému porušeniu čl. 6 ods. 1, 2 a 3 a čl. 13 dohovoru, ako aj čl. 4

protokolu postupom okresného súdu v napadnutom konaní

Sťažovateľ taktiež namieta porušenie svojich práv postupom okresného súdu

v napadnutom konaní z dôvodu, že bol «odsúdený na základe „vymysleného“ príbehu

operačných policajtov» a že nemohol byť „súdený podľa od. 4 citovaného Tr. zákona“,

pretože nespôsobil škodu „26 660 eur“.

K tejto časti sťažnosti ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity v zmysle

citovaného (ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd),

z ktorého vyplýva, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení sťažovateľových

práv a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti

a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom

prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané

porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky

aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich (, ,

).

Zmyslom a účelom princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani

podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu (, ).

Sťažovateľ mal v zmysle príslušných ustanovení Trestný

poriadok v znení neskorších predpisov možnosť domáhať sa ochrany svojich práv v rámci

konania o odvolaní na krajskom súde, ktorý mal preskúmať postup okresného súdu

v napadnutom konaní. Túto možnosť sťažovateľ aj využil, a preto uplatňujúc princíp

subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného , ústavný súd nemá právomoc

preskúmavať postup okresného súdu v napadnutom konaní, pretože tieto preskúmal krajský

súd, ktorý rozhodol o odvolaní sťažovateľa.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2

pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

II.4 K namietanému porušeniu čl. 6 ods. 1, 2 a 3 a čl. 13 dohovoru, ako aj čl. 4

protokolu postupom krajského súdu v napadnutom konaní

Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie označených práv postupom

krajského súdu v napadnutom konaní, ústavný súd konštatuje, že v čase podania ústavnej

sťažnosti (8. októbra 2018) ešte sťažovateľovi nebolo doručené uznesenie krajského súdu

z 26. septembra 2018 (expedované okresnému súdu 10. októbra 2018), ktorým tento jeho

odvolanie zamietol, a preto je zo strany sťažovateľa predčasné napádať právne závery

v ňom uvedené, s ktorými sa v čase podania sťažnosti sťažovateľ ešte nemohol oboznámiť,

a teda ich ani v konaní pred ústavným súdom relevantným spôsobom spochybniť

(napadnúť). V nadväznosti na uvedené ústavný súd túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25

ods. 2 ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi v nej

uvedenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. novembra 2018