Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 357/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. novembra 2018

v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka

a Milana Ľalíka o sťažnosti

, zastúpených advokátkou Mgr. Jaroslavou Krajčovičovou Šokovou,

SNP 10, Hlohovec, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod

sp. zn. , takto

rozhodol:

1. Základné právo , , ,

a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l i .

2. Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. , , ,

a p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každej v sume po 1 000 € (slovom

tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý nahradiť ,

, , a trovy konania

v sume 859,60 € (slovom osemstopäťdesiatdeväť eur a šesťdesiat centov) na účet ich

právnej zástupkyne Mgr. Jaroslavy Krajčovičovej Šokovej do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

26. septembra 2018 doručená sťažnosť , ,

, a (ďalej len „sťažovateľky“) vo veci

namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľky sa svojím návrhom doručeným

okresnému súdu 7. septembra 2015 domáhajú určenia neplatnosti alografného závetu po

nebohej , zomrelej v Topoľčanoch, ktorá zomrela ako

bezdetná, vdova, bez spolužijúcej osoby a jej rodičia zomreli pred ňou. Sťažovateľky v tejto

súvislosti podotkli, že okresný súd do dnešného dňa, čo je viac ako 36 mesiacov od

doručenia žaloby, nielenže nerozhodol ani vo veci samej, ale nenariadil ani jedno

pojednávanie.

3. Sťažovateľky v sťažnosti zrekapitulovali doterajší priebeh napadnutého konania

chronologickým prehľadom dosiaľ vykonaných procesných úkonov okresného súdu

a následne zhodnotili, že od podania návrhu okresný súd nevykonal žiaden relevantný úkon

smerujúci k rýchlemu prejednaniu veci, bol a je teda v celku absolútne nečinný a porušujúci

ich práva.

4. Prieťahy zapríčinené okresným súdom spôsobujú a znásobujú u sťažovateliek stav

právnej neistoty, nechuť k zákonom a rezignáciu uplatňovať a brániť akokoľvek

a kdekoľvek svoje práva, keďže sú neustále pod tlakom právnej neistoty vo vzťahu

k dedičstvu, a teda právu vlastniť majetok.

5. Prieťahy zapríčinené okresným súdom bez právoplatného skončenia veci taktiež

u sťažovateliek neustále oprávnene vyvolávajú obavu z právnej neistoty spôsobenej tým, že

majetok poručiteľky, okrem iného byt, chátra a vznikajú na ňom nedoplatky.

6. Poukazujúc na predmet konania ako prvé relevantné kritérium pri posudzovaní

sťažností namietajúcich zbytočné prieťahy zo strany všeobecných súdov sťažovateľky

zhodnotili, že podľa ich názoru neexistuje žiadna skutočnosť svedčiaca o jej právnej, resp.

skutkovej zložitosti, ktorá by si vyžadovala vykonanie rozsiahlejšieho dokazovania.

7. V súvislosti so svojím správaním v priebehu napadnutého konania sťažovateľky

uviedli, že žiadnym úkonom neprispeli k prieťahom alebo k spomaleniu postupu okresného

súdu.

8. Postup okresného súdu je podľa názoru sťažovateliek poznačený výraznou

nečinnosťou zo strany okresného súdu. Súčasný stav spočívajúci v tom, že po viac ako 36

mesiacov od doručenia žaloby nebolo rozhodnuté ani neprávoplatne a nebolo nariadené ani

jedno pojednávanie, pričom okresný súd tak nevykonal ani jeden relevantný úkon vedúci

k odstráneniu právnej neistoty, nemožno podľa názoru sťažovateliek ničím ústavne

ospravedlniť, ústavne tolerovať a udržať.

9. V nadväznosti na uvedené sťažovateľky žiadali, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie vo veci samej takto rozhodol:

„I. Základné právo sťažovateľov, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v zmysle SR a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru bolo postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom

pod sp. zn. porušené.

II. Okresnému súdu Piešťany sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez ďalších prieťahov.

III. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4.000

€..., ktorej ich je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4.000 €..., ktorej

ich je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4.000

€..., ktorej ich je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4.000 €...,

ktorej ich je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4.000 €...,

ktorej ich je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

IV. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia... v sume

859,60 € advokátke... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

10. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že sú splnené všetky

ústavné a zákonné predpoklady pre prijatie sťažnosti sťažovateliek na ďalšie konanie,

a preto ju uznesením č. k. -16 z 10. októbra 2018 prijal na ďalšie konanie

[ a o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“)].

11. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 11. októbra 2018

predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k otázke vhodnosti ústneho pojednávania,

a zároveň ju vyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti.

12. Predsedníčka okresného súdu vo svojom stanovisku sp. zn. Spr. 689/18

doručenom ústavnému súdu 8. novembra 2018 popísala chronológiu procesných úkonov

v napadnutom konaní a zaujala stanovisko k sťažnosti, pričom uviedla tieto relevantné

skutočnosti:

„... K namietaným prieťahom v konaní treba uviesť, že k celkovej dĺžke sporu prispeli

aj úmrtia dvoch subjektov sporu (žalobcu v 4 rade a žalovaného v 4. rade), v dôsledku čoho

sa súd musel zaoberať zisťovaním dedičov subjektov sporu, a následne musel rozhodnúť, že

s nimi bude pokračovať v konaní... Keďže vo veci konajúca nová sudkyňa zistila, že

subjektmi sporu nie sú všetci tí, ktorí nimi musia byť, pričom rozhodnutie o pokračovaní

v konaní s dedičmi vydáva súd z úradnej moci, bolo povinnosťou súdu nedostatok

spôsobený uznesením... odstrániť ďalším uznesením..., pričom až po vydaní tohto uznesenia

boli splnené podmienky pre nariadenie termínu pojednávania vo veci, ktoré sudkyňa

nariadila bez zbytočného odkladu, a to na deň 29.1.2019.

V období od úmrtia žalobcu v 4. rade a žalovaného v 4. rade, resp. od zistenia tejto

skutočnosti súdom po doručenie rozhodnutí o tom, kto sú dedičia týchto strán, súd nemohol

konať a teda ani spôsobiť v konaní prieťahy, pričom sa to vzťahuje na obdobie od

16.11.2015 (právna zástupkyňa žalobcov oznámila, že dňa 30.10.2015 zomrel žalobca

v 4. rade o čom doložila úmrtný list) do 8.4.2016 (pripojenie právoplatného rozhodnutia

o dedičstve po zomrelom žalobcovi v 4 rade) a na obdobie od 19.4.2016 (vrátila sa zásielka

doručovaná žalovanej v 4. rade s tým. že zomrela) do 14.9.2016 (doručené z Okresného

súdu Trnava osvedčenie o dedičstve po žalovanej v 4. rade právoplatné dňa 22.7.2016).

V uvedenom období súd zisťoval dedičov strán konania a s ohľadom na predmet sporu

nemohol bez tohto zistenia konať.

Okrem toho bolo potrebné dedičov po žalobcovi v 4. rade vyzvať, či súhlasia

so vstupom do konania, nakoľko mali vystupovať na strane navrhovateľa, čo súdu oznámili

14.3.2017, pričom následne súd rozhodol o pokračovaní s dedičmi.

K prieťahom v konaní zo strany súdu prišlo v období od 15.5.2017 do septembra

2018.

K navrhovanej výške žiadaného finančného zadosťučinenia všetkými sťažovateľmi si

dovoľujem uviesť, že túto považujem za neprimerane vysokú, vzhľadom k tomu, že

k prieťahom v konaní zo strany súdu došlo len v období od 15.5.2017 do septembra 2018,

pričom dané obdobie je poznačené okolnosťou, že zákonná sudkyňa konajúca vo veci bola

v marci 2018 úspešná vo výberovom konaní na súd vyššieho stupňa a prednostne do

31.8.2018 vybavovala a rozhodovala reštančné veci staršie ako 5 rokov, keďže k 1.9.2018

bola preložená na súd vyššieho stupňa...

... Netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil od

ústneho pojednávania v zmysle ust. , keďže od ústneho

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“

13. Právna zástupkyňa sťažovateliek vo svojom stanovisku k vyjadreniu

predsedníčky okresného súdu doručenom ústavnému súdu 19. novembra 2018 uviedla:

„...V plnom rozsahu zotrvávame na našom písomnom podaní - ústavnej sťažnosti,

ktorú Ústavný súd SR uznesením č. k. -16 zo dňa 10.10.2018 prijal na ďalšie

konanie.

Nečinnosť Okresného súdu Piešťany, ako aj súčasný stav (po viac ako 38 mesiacov

od doručenia žaloby nebolo rozhodnuté ani neprávoplatne a bolo vytýčené len jedno

pojednávanie a to až po podaní ústavnej sťažnosti) nemožno podľa názoru sťažovateľov

ničím ústavne ospravedlniť, ústavne tolerovať a ústavne udržať.

Sám Okresný súd Piešťany konštatuje, že k prieťahom došlo, avšak predsedníčka

súdu vo svojom vyjadrení uvádza, že iba v období od 15.05.2017 do septembra 2018, čo je

viac ako 16 mesiacov. Máme za to, že k prieťahom došlo a stále dochádza už aj v období od

zistenia úmrtia žalovanej v 4. rade, resp. právoplatnosti Osvedčenia o dedičstve... teda

v období dlhšom ako 2 roky.

Zároveň oznamujeme Ústavnému súdu Slovenskej republiky, že súhlasíme s tým, aby

upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu, vzhľadom k tomu, že od ústneho

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“

14. Vzhľadom na uvedené ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, keďže dospel k záveru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

15. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

16. Sťažovateľky sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného

práva upraveného v a práva upraveného v dohovoru

postupom okresného súdu v ich právnej veci.

17. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

18. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (napr. , ).

19. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až

právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.

).

20. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva

z v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez

zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1

, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo

a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania

(obdobne predtým a účinného

do 30. júna 2016).

21. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna, faktická, prípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie

účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný

súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom

konaní a jeho význam pre sťažovateľa (m. m. , , ).

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateliek.

22. V súvislosti s posudzovaním prvého kritéria ústavný súd zdôrazňuje, že pojem

„zbytočné prieťahy“ je potrebné v každom druhu konania vykladať autonómne, pričom

práve druh konania je určujúcou esenciou majúcou nevyhnutný vplyv na výklad tohto

pojmu. Druh konania v sebe zahŕňa samotnú procesnú náročnosť prejednávanej veci, ktorá

je dotváraná zložitosťou veci z hmotnoprávneho hľadiska. Ústavný súd konštatuje, že

namietané konanie z hľadiska predmetu patrí do štandardnej civilnoprávnej agendy

všeobecných súdov. Na druhej strane po analýze súdneho spisu okresného súdu ústavný súd

zdôrazňuje, že určitá faktická zložitosť konania bola spôsobená tým, že okresný súd sa

musel pred samotným posudzovaním uplatňovaného právneho nároku vysporiadať

s otázkou aktívnej, ako aj pasívnej vecnej legitimácie a následným rozšírením strán sporu

konania, keďže 30. októbra 2015 došlo k úmrtiu pôvodného žalobcu vo 4. rade a 12. marca

2016 došlo k úmrtiu žalovanej vo 4. rade. Ústavný súd konštatuje, že aj tieto skutočnosti

negatívne ovplyvnili dĺžku namietaného konania.

23. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri

rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva podľa , resp. práva podľa

dohovoru. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že sťažovateľky sa svojím správaním

žiadnym spôsobom nepričinili k vzniku zbytočných prieťahov v namietanom konaní.

24. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateliek podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní.

25. Ústavný súd po dôkladnom rozbore sťažnosti, vyjadrení účastníkov konania

a zapožičaného súdneho spisu okresného súdu konštatuje, že postup okresného súdu

v namietanom konaní bol poznačený nečinnosťou, keďže okresný súd bol v konaní

vyslovene nečinný od mája 2017 do septembra 2018, teda 15 mesiacov, čo napokon

potvrdila aj predsedníčka okresného súdu vo svojom písomnom stanovisku.

26. Ústavný súd sa rovnako nemôže stotožniť s argumentom predsedníčky okresného

súdu, ktorá vo svojom vyjadrení opakovane poukazovala na zmeny v osobe zákonného

sudcu, ktoré mali tiež negatívne ovplyvniť dĺžku namietaného konania. Ústavný súd v danej

súvislosti poukazuje na svoju ustálenú judikatúru (napr. , ),

z ktorej vyplýva, že skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania

zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený

subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôže byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom

konaní.

27. Ústavný súd po komplexnom posúdení všetkých okolností daného prípadu

z hľadiska predmetu konania, správania sťažovateliek a postupu okresného súdu,

zohľadňujúc celkovú dĺžku konania a skutočnosť, že okresný súd vo veci dosiaľ meritórne

nerozhodol, dospel k záveru, že v postupe okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom

v napadnutom konaní, a preto rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateliek na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výrokovej časti tohto nálezu.

III.

28. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej

osoby podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateliek na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva na prejednanie záležitostí

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, prikázal

okresnému súdu, ktorý vo veci aktuálne koná, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov

(bod 2 výrokovej časti nálezu).

29. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

30. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

31. Sťažovateľky vo svojej sťažnosti požadovali finančné odškodnenie v sume

každej po 4 000 €, ktoré odôvodňovali právnou neistotou, ako aj skutočnosťou, že doterajší

priebeh konania vykazuje znaky zbytočných prieťahov.

32. Ústavný súd pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení vzal do úvahy najmä

charakter predmetu konania, obdobie právnej neistoty sťažovateliek, ich správanie počas

predmetného konania, celkovú dĺžku namietaného konania a skutočnosť, že okresný súd

dosiaľ v konaní meritórne nerozhodol. Ústavný súd zároveň aplikoval zásadu spravodlivosti

a riadil sa úvahou, že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len

zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených

, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou. Ústavný súd považoval za odôvodnené

priznať sťažovateľkám podľa primerané finančné

zadosťučinenie každej v sume po 1 000 € (bod 2 výrokovej časti nálezu).

33. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Pri výpočte trov právneho

zastúpenia sťažovateliek ústavný súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“).

34. Ústavný súd priznal sťažovateľkám ( ) úhradu

trov konania z dôvodu ich právneho zastúpenia advokátkou. Základná sadzba odmeny za

úkon právnej služby uskutočnený v roku 2018, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní

dvoch alebo viacerých osôb, je 76,75 € (§ 11 ods. 3 v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky)

a hodnota režijného paušálu je 9,21 €.

35. S poukazom na výsledok konania vznikol každej zo sťažovateliek nárok

na úhradu trov za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2018 (prevzatie a príprava

zastúpenia, vypracovanie a podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 171,92 € vrátane

režijného paušálu, t. j. spolu u piatich sťažovateliek v sume 859,60 €. Priznanú úhradu trov

konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateliek (§ 31a

ods. 1 v spojení s ).

36. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. novembra 2018