Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
PL. ÚS 55/2018
PDF · 199.25 KB
No categories available
PL. ÚS 55/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. decembra 2018
v pléne zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,
Miroslava Duriša (sudca spravodajca), Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Jany
Laššákovej, Mojmíra Mamojku, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej,
Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika predbežne prerokoval sťažnosť ,
, zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Ciberem,
M. R. Štefánika 1161/184, Trebišov, vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb
starostu obce Hriadky konaných 10. novembra 2018 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
19. novembra 2018 doručená sťažnosť , (ďalej len
„sťažovateľ“), podľa § 59 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Hriadky
konaných 10. novembra 2018 (ďalej aj „voľby“).
2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ kandidoval na funkciu starostu obce
Hriadky vo voľbách, v ktorých získal 134 z 280 odovzdaných platných hlasov zúčastnených
voličov. Sťažnosť sťažovateľa smeruje proti kandidátovi, ktorý získal vo voľbách
140 hlasov a bol zvolený za starostu obce Hriadky. Medzi sťažovateľom a víťazným
kandidátom bol teda rozdiel v počte šiestich hlasov.
3. Sťažovateľ vo vzťahu k nezákonnosti a neústavnosti volieb v sťažnosti uvádza:
«... mám vedomosť o tom, že minimálne v 50-tich prípadoch boli miestnou volebnou
komisiou vydané hlasovacie lístky a obálky voličom zapísaných v zozname voličov bez ich
vlastnoručného podpisu, ktorým by potvrdzovali prevzatie hlasovacích lístkov a obálok.
O tejto skutočnosti informovala zapisovateľka miestnej volebnej komisie
predsedu okresnej volebnej komisie v Trebišove. Predseda okresnej volebnej komisie
v Trebišove po oboznámení sa s touto skutočnosťou komunikoval s predsedníčkou miestnej
volebnej komisie v Hriadkach. Po tejto vzájomnej rozprave vydala predsedníčka miestnej
volebnej komisie v Hriadkach v danej veci pokyn, aby zavolali voličov na podpísanie
prevzatia hlasovacích lístkov a obálok... V koľkých prípadoch sa zrealizovali dodatočne
podpisy voličov, ktorí prevzali hlasovacie lístky a obálky bez podpisu, ja neviem uviesť,
avšak členovia miestnej volebnej komisie vedia dosvedčiť, že takéto konanie bolo
realizované miestnou volebnou komisiou.
Ďalej chcem uviesť, že mám vedomosť od členov miestnej volebnej komisie, že za
voličov ktorým boli vydané hlasovacie lístky a obálky bez podpisu, ich prevzatie dodatočne
podpísali rodinní príslušníci...
Ďalším dôvodom, ktorým je podporovaná nezákonnosť je aj tá skutočnosť, že po
vyhlásení volieb miestna volebná komisia nevykonala všetky povinnosti, ktoré jej ukladá
zákon, ale aj povinnosti v zmysle „Pokynu na úschovu hlasovacích lístkov a iných
volebných dokumentov z volieb do orgánov samosprávy obcí v roku 2018, vydaným
Ministerstvom vnútra SR pod číslom: SVS-OVR-2018/024905 dňa 15.08.2018“...
V uvedenom „Pokyne“ pod bodom 2.2. Miestna (mestská) volebná komisia, sú
uvedené povinnosti o rozsahu a spôsobe úschovy volebných materiálov... Uvedené
povinnosti miestnou volebnou komisiou neboli zrealizované, volebné materiály neboli
odovzdané na úschovu obci Hriadky, teda boli vystavené a ponechané voľne vo volebnej
miestnosti bez ich náležitého zabezpečenia proti zneužitiu tretími osobami.
Uvedené materiály boli z volebnej miestnosti zobraté a uschované len zapisovateľkou
miestnej volebnej komisie, ktorá ich nechcela voľne ponechať vo volebnej miestnosti,
nakoľko sa táto nachádzala v spoločenskej sále kultúrneho domu v Hriadkach. To, či niekto
predtým do volebných materiálov zasahoval iný ako miestna volebná komisia
a zapisovateľka tieto materiály zobrala, nie je možné objektívne určiť.»
4. V popísanom konaní volebnej komisie vidí sťažovateľ „porušenie zákona
o podmienkach výkonu volebného práva, čím vzniká nezákonnosť v tom, že výsledky
hlasovania nie sú objektívne, nie je možné ich overiť, a teda nie je možné hodnotiť výsledky
volieb ako zákonné.“ Podľa názoru sťažovateľa prezentovaného v sťažnosti „v tomto
konkrétnom prípade došlo k závažnému zásahu do priebehu volebného procesu t.j. nie je
možné overiť platnosť výsledku hlasovania obyvateľov obce Hriadky, keďže počet
odovzdaných hlasovacích lístkov je vyšší než počet zákonne vydaných hlasovacích lístkov.“.
5. Na preukázanie svojich tvrdení sťažovateľ v sťažnosti navrhuje vykonať výsluch
všetkých členov miestnej volebnej komisie vrátane zapisovateľky miestnej volebnej komisie
.
6. S odkazom na prezentovanú argumentáciu sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd
po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:
„I. Voľby starostu obce Hriadky, konané dňa 11. novembra 2018, sú neplatné.
II. Odporca je povinný zaplatiť sťažovateľovi na účet jeho právneho zástupcu
náhradu trov konania, a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto
nálezu.“
II.
7. Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd
rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb... do orgánov územnej samosprávy...
8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
9.1 Z internetovej stránky Štatistického úradu Slovenskej republiky
<http://www.volbysr.sk/sk/data02.html> ústavný súd zistil, že v obci Hriadky bolo
pre voľby do orgánov samosprávy obce konané 10. novembra 2018 zapísaných 374 voličov,
pričom na hlasovanie bolo vydaných a odovzdaných 280 volebných obálok. To znamená, že
volieb sa zúčastnilo 280 z 374 oprávnených voličov. Platných hlasovacích lístkov pre voľby
starostu bolo odovzdaných 274, teda 6 hlasovacích lístkov bolo vyhodnotených ako
neplatných. Z 274 platných hlasov získal sťažovateľ 134 (48,90 %) a jeho protikandidát 140
(51,09 %).
9.2 Z už uvedeného vyplýva, že sťažovateľ je aktívne legitimovanou osobou
na podanie sťažnosti, v ktorej namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce
Hriadky, ako kandidát, ktorý vo voľbách získal hlas od viac ako 10 % voličov v súlade
s dikciou § 59 ods. 1 zákona o ústavnom súde, a že osoba, proti ktorej sťažnosť smeruje, je
pasívne legitimovanou osobou v súlade so znením § 61 zákona o ústavnom súde. Sťažnosť
bola podaná v zákonnej lehote 10-tich dní odo dňa oznámenia výsledku volieb podľa § 60
ods. 2 zákona o ústavnom súde.
10. Predmetom konania ústavného súdu bolo preskúmanie dôvodnosti námietok
sťažovateľa, ktorými spochybňuje ústavnosť a zákonnosť volieb starostu obce Hriadky
konaných 10. novembra 2018, a to z hľadiska ich možného reálneho vplyvu na výsledok
napádaných volieb.
11. Sťažovateľ považuje voľby starostu obce Hriadky za neplatné, pretože podľa jeho
názoru boli voľby neústavné a nezákonné, pričom svoje tvrdenia opiera o tieto právne
relevantné dôvody:
- volebná komisia vydala minimálne päťdesiatim voličom hlasovacie lístky a obálky
bez toho, aby títo voliči prevzatie hlasovacích lístkov a obálok potvrdili vlastnoručným
podpisom v zozname voličov, a až dodatočne na pokyn predsedníčky miestnej volebnej
komisie v Hriadkach volebná komisia u týchto voličov zabezpečila podpísanie prevzatia
hlasovacích lístkov a obálok, a to priamo podpisom týchto voličov v zozname voličov alebo
podpisom rodinných príslušníkov týchto voličov v zozname voličov;
- volebná komisia nevykonala všetky povinnosti, ktoré jej ukladá § 39 ods. 1 zákona
č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o podmienkach výkonu volebného
práva“) a ktoré pre ňu vyplývajú z „Pokynu na úschovu hlasovacích lístkov a iných
volebných dokumentov z volieb do orgánov samosprávy obcí v roku 2018, vydaným
Ministerstvom vnútra SR pod číslom: SVS-OVR-2018/024905 dňa 15.08.2018“ (ďalej aj
„pokyn“).
12. Právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63
ods. 1 zákona o ústavnom súde uplatní ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou
judikatúrou len vtedy, ak k porušeniu zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb.
o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný
zákon“) dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej
spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa vyžaduje hrubé alebo
závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh
volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Nie každé porušenie volebného
zákona teda vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd
každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom na účel a zmysel volebného zákona,
ako aj na princípy volebného práva uznávané spoločenstvom demokratických štátov.
Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také závažné porušenie
volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva
pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.
13. Vo všeobecnosti platí, že k tomu, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti,
musia byť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j.
porušenie zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, b) príčinná súvislosť medzi
zistenou protizákonnosťou volieb a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp.
voľby kandidáta a c) intenzita protizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb
a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom
skutočnej vôle voličov (m. m. PL. ÚS 118/07). Dôležitým komponentom volebného
súdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu
na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.
14. Súčasťou zákonom predpísaných náležitostí volebnej sťažnosti sú aj dôvody, pre
ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom
súde]. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušných
ustanovení zákona o podmienkach výkonu volebného práva (v tomto prípade podľa § 190
zákona o podmienkach výkonu volebného práva), platí prezumpcia ich ústavnosti
a zákonnosti, ktorá platí dovtedy, kým ústavný súd o voľbách napadnutých volebnou
sťažnosťou v zmysle § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodne inak ako zamietnutím
sťažnosti. Je preto na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia sťažnosti na ďalšie konanie (pri
predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také dôkazy, ktoré vzhľadom
na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú tomu, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo
nezákonnosti volieb sú reálne, prípadne aspoň vysoko pravdepodobné, a zároveň sú
spôsobilé preukázať také intenzívne porušenie volebného zákona, ktoré by odôvodňovalo
záver o inom legitímnom výsledku volieb, než bol uverejnený (m. m. PL. ÚS 3/2010).
15. Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že volebná komisia vydala minimálne
päťdesiatim voličom hlasovacie lístky a obálky bez toho, aby títo voliči prevzatie
hlasovacích lístkov a obálok potvrdili vlastnoručným podpisom v zozname voličov, a až
dodatočne na pokyn predsedníčky miestnej volebnej komisie v Hriadkach volebná komisia
u týchto voličov zabezpečila podpísanie prevzatia hlasovacích lístkov a obálok, a to priamo
podpisom týchto voličov v zozname voličov alebo podpisom rodinných príslušníkov týchto
voličov v zozname voličov. Už popísané konanie volebnej komisie sťažovateľ považuje za
konanie v rozpore so zákonom o podmienkach výkonu volebného práva, a teda vydanie
hlasovacieho lístka a obálky voličovi bez bezprostredného podpisu potvrdzujúceho
prevzatie predmetného hlasovacieho lístka a obálky za nezákonné, čo v konečnom dôsledku
podľa názoru sťažovateľa spôsobuje rozdiel medzi počtom odovzdaných hlasovacích lístkov
a počtom zákonne vydaných hlasovacích lístkov.
16. Podľa § 24 ods. 2 zákona o podmienkach výkonu volebného práva prevzatie
hlasovacieho lístka a obálky potvrdí volič v zozname voličov vlastnoručným podpisom; ak
tak urobiť nemôže alebo ak prevzatie hlasovacieho lístka a obálky odmietne podpísať,
predseda okrskovej volebnej komisie poznamená túto skutočnosť v zozname voličov.
17. V súvislosti s porušením volebného zákona už ústavný súd judikoval
(PL. ÚS 27/99), že „Osoby a inštitúcie zúčastnené na voľbách môžu jednotlivé ustanovenia
zákona porušiť v rôznom rozsahu, intenzite, najmä však s rôznym dosahom. Predovšetkým
reálny, faktický dosah a dopad zisteného porušenia konkrétneho ustanovenia je predmetom
posúdenia, či je alebo nie je namieste postup podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
Nie každé porušenie volebného zákona je v príčinnej súvislosti s následkom, ktorým je
výsledok volieb navrhovateľom považovaný za skreslený. V konaní o volebnej sťažnosti sa
musí preukázať uvedená príčinná súvislosť pomocou dostupných dôkazov. Konštatovať ju
môže iba ústavný súd za situácie, že výsledok volieb vylučuje pravdepodobnosť iného
výsledku pri zachovaní, resp. rešpektovaní konkrétne porušeného ustanovenia volebného
zákona. Ak je teda nesporné, že výsledok volieb nemohol byť podstatným spôsobom
ovplyvnený porušením zákona, nie je toto porušenie automaticky dôvodom na vyhlásenie
volieb za neplatné.“.
18. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj už citovanú judikatúru,
ústavný súd konštatuje, že v prípade preukázania tej skutočnosti, že volebná komisia až
dodatočne spôsobom uvedeným v bode 15 odôvodnenia zabezpečila podpísanie prevzatia
hlasovacích lístkov a obálok u určitej skupiny voličov, ktorí sa, ako to vyplýva z obsahu
sťažnosti, reálne zúčastnili na voľbách konaných 10. novembra 2018 v obci Hriadky,
preukázanie porušenia zákona o podmienkach výkonu volebného práva už označeným
spôsobom síce možno označiť za volebnú vadu, avšak podľa názoru ústavného súdu táto
vada sama osebe v danom prípade nie je spôsobilá vyvolať dôvodnú pochybnosť o tom, že
výsledok volieb mohol byť ovplyvnený týmto porušením zákona o podmienkach výkonu
volebného práva. Sťažovateľ v sťažnosti v súvislosti s už označeným porušením zákona
o podmienkach výkonu volebného práva neoznačil žiadnu ďalšiu skutočnosť, ktorá by
svojím rozsahom, intenzitou a dosahom bola spôsobilá odôvodniť záver o inom legitímnom
výsledku volieb, než bol uverejnený, a na podporu takéhoto tvrdenia v sťažnosti neuviedol
žiaden dôkaz, a preto túto námietku možno podľa ústavného súdu označiť za špekulatívnu,
nemajúcu žiaden právny význam.
19.1 K obdobnému záveru dospel ústavný súd aj v súvislosti s námietkou
sťažovateľa, ktorý v sťažnosti namieta, že volebná komisia nevykonala všetky povinnosti,
ktoré jej ukladá § 39 ods. 1 zákona o podmienkach výkonu volebného práva a ktoré pre ňu
vyplývajú z „Pokynu na úschovu hlasovacích lístkov a iných volebných dokumentov z
volieb do orgánov samosprávy obcí v roku 2018, vydaným Ministerstvom vnútra SR pod
číslom: SVS-OVR-2018/024905 dňa 15.08.2018“, konkrétne povinnosť uvedenú pre
volebnú komisiu v bode 2.2 predmetného pokynu.
19.2 Sťažovateľ v rámci svojej argumentácie uvádza, že má vedomosť o tom, že
volebná komisia nepostupovala v súlade so zákonom o podmienkach výkonu volebného
práva a pokynom, keď volebné dokumenty v zmysle zákona a pokynu neodovzdala do
úschovy obci Hriadky, ale nechala ich bez náležitého zabezpečenia voľne vo volebnej
miestnosti, ktorá sa nachádzala v spoločenskej sále Kultúrneho domu obce Hriadky.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že predmetné volebné dokumenty boli až následne
zabezpečené a uschované zapisovateľkou miestnej volebnej komisie.
20. Podľa § 39 ods. 1 zákona o podmienkach výkonu volebného práva volebné
komisie odovzdávajú volebné dokumenty do úschovy obciam, okresným úradom,
samosprávnym krajom a ministerstvu vnútra. Odovzdanie volebných dokumentov
ustanovuje zákon v osobitných častiach. O odovzdaní volebných dokumentov sa vyhotoví
protokol, ktorého súčasťou sú zoznamy odovzdávaných volebných dokumentov. Protokol
podpíšu predsedovia príslušných volebných komisií a osoby zodpovedné za ich prevzatie.
21. V zmysle bodu 2.2 pokynu miestna (mestská) volebná komisia odovzdá podľa
§ 39 v spojení s § 169 ods. 10 písm. f) a § 188 ods. 3 zákona o podmienkach výkonu
volebného práva volebné dokumenty do úschovy obci (mestu). Pred odovzdaním ich
usporiada do týchto skupín...
22. Z uvedeného je zrejmé, že skutková konštrukcia, ktorou je sťažovateľom
naznačovaná existencia možnosti zneužitia volebnej dokumentácie, resp. neoprávneného
zásahu do tejto volebnej dokumentácie tretími osobami, ktorého výsledkom by bolo konanie
majúce dopad, resp. vplyv na samotný výsledok volieb, nie je sama osebe schopná
poskytnúť dostatočný základ pre spochybnenie volebných výsledkov. V rámci svojej
argumentácie sťažovateľ síce predostrel určitú skutkovú konštrukciu spočívajúcu
v existencii možnosti neoprávnenej manipulácie s volebnými dokumentmi, avšak
nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by objektívne mohli zakladať aspoň náznak dôvodného
podozrenia, že k nezákonnej manipulácii s volebnou dokumentáciou v uvedenom prípade
skutočne došlo. Ústavný súd podotýka, že aj samotný sťažovateľ v podanej sťažnosti
uvádza, že „to, či niekto predtým do volebných materiálov zasahoval iný ako miestna
volebná komisia a zapisovateľka tieto materiály zobrala, nie je možné objektívne určiť...“,
a preto túto námietku možno podľa ústavného súdu označiť tiež za špekulatívnu
a bez právneho významu ako prvú námietku.
23. Ústavný súd, berúc do úvahy všetky zistenia, konštatuje, že tvrdenia sťažovateľa,
na základe ktorých namieta nezákonnosť a neústavnosť volieb starostu obce konaných
10. novembra 2018, nepredstavujú v okolnostiach daného prípadu také porušenia ústavy
a volebného zákona, ktorých rozsah a intenzita by mohli podstatným spôsobom reálne
ovplyvniť výsledok, teda to, kto bol v napadnutých voľbách zvolený za starostu obce
Hriadky.
24. Z uvedených dôvodov ústavný súd dospel k záveru, že jeho skutkové zistenia
v danom prípade neumožňujú vysloviť záver o hrubom alebo závažnom, prípadne
opakovanom porušení volebných predpisov pri voľbách starostu obce Hriadky konaných
10. novembra 2018, pretože sťažovateľ nepreukázal také porušenie volebného zákona, ktoré
by bolo v príčinnej súvislosti s namietaným výsledkom volieb. Z uvedených dôvodov
ústavný súd jeho sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne
neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. decembra 2018