Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 55/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. decembra 2018

v pléne zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,

Miroslava Duriša (sudca spravodajca), Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Jany

Laššákovej, Mojmíra Mamojku, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej,

Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Ciberem,

M. R. Štefánika 1161/184, Trebišov, vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb

starostu obce Hriadky konaných 10. novembra 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

19. novembra 2018 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), podľa § 59 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Hriadky

konaných 10. novembra 2018 (ďalej aj „voľby“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ kandidoval na funkciu starostu obce

Hriadky vo voľbách, v ktorých získal 134 z 280 odovzdaných platných hlasov zúčastnených

voličov. Sťažnosť sťažovateľa smeruje proti kandidátovi, ktorý získal vo voľbách

140 hlasov a bol zvolený za starostu obce Hriadky. Medzi sťažovateľom a víťazným

kandidátom bol teda rozdiel v počte šiestich hlasov.

3. Sťažovateľ vo vzťahu k nezákonnosti a neústavnosti volieb v sťažnosti uvádza:

«... mám vedomosť o tom, že minimálne v 50-tich prípadoch boli miestnou volebnou

komisiou vydané hlasovacie lístky a obálky voličom zapísaných v zozname voličov bez ich

vlastnoručného podpisu, ktorým by potvrdzovali prevzatie hlasovacích lístkov a obálok.

O tejto skutočnosti informovala zapisovateľka miestnej volebnej komisie

predsedu okresnej volebnej komisie v Trebišove. Predseda okresnej volebnej komisie

v Trebišove po oboznámení sa s touto skutočnosťou komunikoval s predsedníčkou miestnej

volebnej komisie v Hriadkach. Po tejto vzájomnej rozprave vydala predsedníčka miestnej

volebnej komisie v Hriadkach v danej veci pokyn, aby zavolali voličov na podpísanie

prevzatia hlasovacích lístkov a obálok... V koľkých prípadoch sa zrealizovali dodatočne

podpisy voličov, ktorí prevzali hlasovacie lístky a obálky bez podpisu, ja neviem uviesť,

avšak členovia miestnej volebnej komisie vedia dosvedčiť, že takéto konanie bolo

realizované miestnou volebnou komisiou.

Ďalej chcem uviesť, že mám vedomosť od členov miestnej volebnej komisie, že za

voličov ktorým boli vydané hlasovacie lístky a obálky bez podpisu, ich prevzatie dodatočne

podpísali rodinní príslušníci...

Ďalším dôvodom, ktorým je podporovaná nezákonnosť je aj tá skutočnosť, že po

vyhlásení volieb miestna volebná komisia nevykonala všetky povinnosti, ktoré jej ukladá

zákon, ale aj povinnosti v zmysle „Pokynu na úschovu hlasovacích lístkov a iných

volebných dokumentov z volieb do orgánov samosprávy obcí v roku 2018, vydaným

Ministerstvom vnútra SR pod číslom: SVS-OVR-2018/024905 dňa 15.08.2018“...

V uvedenom „Pokyne“ pod bodom 2.2. Miestna (mestská) volebná komisia, sú

uvedené povinnosti o rozsahu a spôsobe úschovy volebných materiálov... Uvedené

povinnosti miestnou volebnou komisiou neboli zrealizované, volebné materiály neboli

odovzdané na úschovu obci Hriadky, teda boli vystavené a ponechané voľne vo volebnej

miestnosti bez ich náležitého zabezpečenia proti zneužitiu tretími osobami.

Uvedené materiály boli z volebnej miestnosti zobraté a uschované len zapisovateľkou

miestnej volebnej komisie, ktorá ich nechcela voľne ponechať vo volebnej miestnosti,

nakoľko sa táto nachádzala v spoločenskej sále kultúrneho domu v Hriadkach. To, či niekto

predtým do volebných materiálov zasahoval iný ako miestna volebná komisia

a zapisovateľka tieto materiály zobrala, nie je možné objektívne určiť.»

4. V popísanom konaní volebnej komisie vidí sťažovateľ „porušenie zákona

o podmienkach výkonu volebného práva, čím vzniká nezákonnosť v tom, že výsledky

hlasovania nie sú objektívne, nie je možné ich overiť, a teda nie je možné hodnotiť výsledky

volieb ako zákonné.“ Podľa názoru sťažovateľa prezentovaného v sťažnosti „v tomto

konkrétnom prípade došlo k závažnému zásahu do priebehu volebného procesu t.j. nie je

možné overiť platnosť výsledku hlasovania obyvateľov obce Hriadky, keďže počet

odovzdaných hlasovacích lístkov je vyšší než počet zákonne vydaných hlasovacích lístkov.“.

5. Na preukázanie svojich tvrdení sťažovateľ v sťažnosti navrhuje vykonať výsluch

všetkých členov miestnej volebnej komisie vrátane zapisovateľky miestnej volebnej komisie

.

6. S odkazom na prezentovanú argumentáciu sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:

„I. Voľby starostu obce Hriadky, konané dňa 11. novembra 2018, sú neplatné.

II. Odporca je povinný zaplatiť sťažovateľovi na účet jeho právneho zástupcu

náhradu trov konania, a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

7. Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb... do orgánov územnej samosprávy...

8. Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9.1 Z internetovej stránky Štatistického úradu Slovenskej republiky

<http://www.volbysr.sk/sk/data02.html> ústavný súd zistil, že v obci Hriadky bolo

pre voľby do orgánov samosprávy obce konané 10. novembra 2018 zapísaných 374 voličov,

pričom na hlasovanie bolo vydaných a odovzdaných 280 volebných obálok. To znamená, že

volieb sa zúčastnilo 280 z 374 oprávnených voličov. Platných hlasovacích lístkov pre voľby

starostu bolo odovzdaných 274, teda 6 hlasovacích lístkov bolo vyhodnotených ako

neplatných. Z 274 platných hlasov získal sťažovateľ 134 (48,90 %) a jeho protikandidát 140

(51,09 %).

9.2 Z už uvedeného vyplýva, že sťažovateľ je aktívne legitimovanou osobou

na podanie sťažnosti, v ktorej namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce

Hriadky, ako kandidát, ktorý vo voľbách získal hlas od viac ako 10 % voličov v súlade

s dikciou , a že osoba, proti ktorej sťažnosť smeruje, je

pasívne legitimovanou osobou v súlade so znením . Sťažnosť

bola podaná v zákonnej lehote 10-tich dní odo dňa oznámenia výsledku volieb podľa § 60

ods. 2 .

10. Predmetom konania ústavného súdu bolo preskúmanie dôvodnosti námietok

sťažovateľa, ktorými spochybňuje ústavnosť a zákonnosť volieb starostu obce Hriadky

konaných 10. novembra 2018, a to z hľadiska ich možného reálneho vplyvu na výsledok

napádaných volieb.

11. Sťažovateľ považuje voľby starostu obce Hriadky za neplatné, pretože podľa jeho

názoru boli voľby neústavné a nezákonné, pričom svoje tvrdenia opiera o tieto právne

relevantné dôvody:

- volebná komisia vydala minimálne päťdesiatim voličom hlasovacie lístky a obálky

bez toho, aby títo voliči prevzatie hlasovacích lístkov a obálok potvrdili vlastnoručným

podpisom v zozname voličov, a až dodatočne na pokyn predsedníčky miestnej volebnej

komisie v Hriadkach volebná komisia u týchto voličov zabezpečila podpísanie prevzatia

hlasovacích lístkov a obálok, a to priamo podpisom týchto voličov v zozname voličov alebo

podpisom rodinných príslušníkov týchto voličov v zozname voličov;

- volebná komisia nevykonala všetky povinnosti, ktoré jej ukladá § 39 ods. 1 zákona

č. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o podmienkach výkonu volebného

práva“) a ktoré pre ňu vyplývajú z „Pokynu na úschovu hlasovacích lístkov a iných

volebných dokumentov z volieb do orgánov samosprávy obcí v roku 2018, vydaným

Ministerstvom vnútra SR pod číslom: SVS-OVR-2018/024905 dňa 15.08.2018“ (ďalej aj

„pokyn“).

12. Právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63

ods. 1 uplatní ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou

judikatúrou len vtedy, ak k porušeniu

o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný

zákon“) dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej

spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa vyžaduje hrubé alebo

závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh

volieb (napr. , , ). Nie každé porušenie volebného

zákona teda vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd

každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom na účel a zmysel volebného zákona,

ako aj na princípy volebného práva uznávané spoločenstvom demokratických štátov.

Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také závažné porušenie

volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva

pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

13. Vo všeobecnosti platí, že k tomu, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti,

musia byť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j.

porušenie zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, b) príčinná súvislosť medzi

zistenou protizákonnosťou volieb a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp.

voľby kandidáta a c) intenzita protizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb

a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom

skutočnej vôle voličov (m. m. ). Dôležitým komponentom volebného

súdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu

na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.

14. Súčasťou zákonom predpísaných náležitostí volebnej sťažnosti sú aj dôvody, pre

ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom

súde]. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušných

ustanovení zákona o podmienkach výkonu volebného práva (v tomto prípade podľa § 190

zákona o podmienkach výkonu volebného práva), platí prezumpcia ich ústavnosti

a zákonnosti, ktorá platí dovtedy, kým ústavný súd o voľbách napadnutých volebnou

sťažnosťou v zmysle rozhodne inak ako zamietnutím

sťažnosti. Je preto na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia sťažnosti na ďalšie konanie (pri

predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také dôkazy, ktoré vzhľadom

na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú tomu, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo

nezákonnosti volieb sú reálne, prípadne aspoň vysoko pravdepodobné, a zároveň sú

spôsobilé preukázať také intenzívne porušenie volebného zákona, ktoré by odôvodňovalo

záver o inom legitímnom výsledku volieb, než bol uverejnený (m. m. ).

15. Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že volebná komisia vydala minimálne

päťdesiatim voličom hlasovacie lístky a obálky bez toho, aby títo voliči prevzatie

hlasovacích lístkov a obálok potvrdili vlastnoručným podpisom v zozname voličov, a až

dodatočne na pokyn predsedníčky miestnej volebnej komisie v Hriadkach volebná komisia

u týchto voličov zabezpečila podpísanie prevzatia hlasovacích lístkov a obálok, a to priamo

podpisom týchto voličov v zozname voličov alebo podpisom rodinných príslušníkov týchto

voličov v zozname voličov. Už popísané konanie volebnej komisie sťažovateľ považuje za

konanie v rozpore so zákonom o podmienkach výkonu volebného práva, a teda vydanie

hlasovacieho lístka a obálky voličovi bez bezprostredného podpisu potvrdzujúceho

prevzatie predmetného hlasovacieho lístka a obálky za nezákonné, čo v konečnom dôsledku

podľa názoru sťažovateľa spôsobuje rozdiel medzi počtom odovzdaných hlasovacích lístkov

a počtom zákonne vydaných hlasovacích lístkov.

16. Podľa § 24 ods. 2 zákona o podmienkach výkonu volebného práva prevzatie

hlasovacieho lístka a obálky potvrdí volič v zozname voličov vlastnoručným podpisom; ak

tak urobiť nemôže alebo ak prevzatie hlasovacieho lístka a obálky odmietne podpísať,

predseda okrskovej volebnej komisie poznamená túto skutočnosť v zozname voličov.

17. V súvislosti s porušením volebného zákona už ústavný súd judikoval

(), že „Osoby a inštitúcie zúčastnené na voľbách môžu jednotlivé ustanovenia

zákona porušiť v rôznom rozsahu, intenzite, najmä však s rôznym dosahom. Predovšetkým

reálny, faktický dosah a dopad zisteného porušenia konkrétneho ustanovenia je predmetom

posúdenia, či je alebo nie je namieste postup podľa .

Nie každé porušenie volebného zákona je v príčinnej súvislosti s následkom, ktorým je

výsledok volieb navrhovateľom považovaný za skreslený. V konaní o volebnej sťažnosti sa

musí preukázať uvedená príčinná súvislosť pomocou dostupných dôkazov. Konštatovať ju

môže iba ústavný súd za situácie, že výsledok volieb vylučuje pravdepodobnosť iného

výsledku pri zachovaní, resp. rešpektovaní konkrétne porušeného ustanovenia volebného

zákona. Ak je teda nesporné, že výsledok volieb nemohol byť podstatným spôsobom

ovplyvnený porušením zákona, nie je toto porušenie automaticky dôvodom na vyhlásenie

volieb za neplatné.“.

18. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj už citovanú judikatúru,

ústavný súd konštatuje, že v prípade preukázania tej skutočnosti, že volebná komisia až

dodatočne spôsobom uvedeným v bode 15 odôvodnenia zabezpečila podpísanie prevzatia

hlasovacích lístkov a obálok u určitej skupiny voličov, ktorí sa, ako to vyplýva z obsahu

sťažnosti, reálne zúčastnili na voľbách konaných 10. novembra 2018 v obci Hriadky,

preukázanie porušenia zákona o podmienkach výkonu volebného práva už označeným

spôsobom síce možno označiť za volebnú vadu, avšak podľa názoru ústavného súdu táto

vada sama osebe v danom prípade nie je spôsobilá vyvolať dôvodnú pochybnosť o tom, že

výsledok volieb mohol byť ovplyvnený týmto porušením zákona o podmienkach výkonu

volebného práva. Sťažovateľ v sťažnosti v súvislosti s už označeným porušením zákona

o podmienkach výkonu volebného práva neoznačil žiadnu ďalšiu skutočnosť, ktorá by

svojím rozsahom, intenzitou a dosahom bola spôsobilá odôvodniť záver o inom legitímnom

výsledku volieb, než bol uverejnený, a na podporu takéhoto tvrdenia v sťažnosti neuviedol

žiaden dôkaz, a preto túto námietku možno podľa ústavného súdu označiť za špekulatívnu,

nemajúcu žiaden právny význam.

19.1 K obdobnému záveru dospel ústavný súd aj v súvislosti s námietkou

sťažovateľa, ktorý v sťažnosti namieta, že volebná komisia nevykonala všetky povinnosti,

ktoré jej ukladá § 39 ods. 1 zákona o podmienkach výkonu volebného práva a ktoré pre ňu

vyplývajú z „Pokynu na úschovu hlasovacích lístkov a iných volebných dokumentov z

volieb do orgánov samosprávy obcí v roku 2018, vydaným Ministerstvom vnútra SR pod

číslom: SVS-OVR-2018/024905 dňa 15.08.2018“, konkrétne povinnosť uvedenú pre

volebnú komisiu v bode 2.2 predmetného pokynu.

19.2 Sťažovateľ v rámci svojej argumentácie uvádza, že má vedomosť o tom, že

volebná komisia nepostupovala v súlade so zákonom o podmienkach výkonu volebného

práva a pokynom, keď volebné dokumenty v zmysle zákona a pokynu neodovzdala do

úschovy obci Hriadky, ale nechala ich bez náležitého zabezpečenia voľne vo volebnej

miestnosti, ktorá sa nachádzala v spoločenskej sále Kultúrneho domu obce Hriadky.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že predmetné volebné dokumenty boli až následne

zabezpečené a uschované zapisovateľkou miestnej volebnej komisie.

20. Podľa § 39 ods. 1 zákona o podmienkach výkonu volebného práva volebné

komisie odovzdávajú volebné dokumenty do úschovy obciam, okresným úradom,

samosprávnym krajom a ministerstvu vnútra. Odovzdanie volebných dokumentov

ustanovuje zákon v osobitných častiach. O odovzdaní volebných dokumentov sa vyhotoví

protokol, ktorého súčasťou sú zoznamy odovzdávaných volebných dokumentov. Protokol

podpíšu predsedovia príslušných volebných komisií a osoby zodpovedné za ich prevzatie.

21. V zmysle bodu 2.2 pokynu miestna (mestská) volebná komisia odovzdá podľa

§ 39 v spojení s § 169 ods. 10 písm. f) a § 188 ods. 3 zákona o podmienkach výkonu

volebného práva volebné dokumenty do úschovy obci (mestu). Pred odovzdaním ich

usporiada do týchto skupín...

22. Z uvedeného je zrejmé, že skutková konštrukcia, ktorou je sťažovateľom

naznačovaná existencia možnosti zneužitia volebnej dokumentácie, resp. neoprávneného

zásahu do tejto volebnej dokumentácie tretími osobami, ktorého výsledkom by bolo konanie

majúce dopad, resp. vplyv na samotný výsledok volieb, nie je sama osebe schopná

poskytnúť dostatočný základ pre spochybnenie volebných výsledkov. V rámci svojej

argumentácie sťažovateľ síce predostrel určitú skutkovú konštrukciu spočívajúcu

v existencii možnosti neoprávnenej manipulácie s volebnými dokumentmi, avšak

nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by objektívne mohli zakladať aspoň náznak dôvodného

podozrenia, že k nezákonnej manipulácii s volebnou dokumentáciou v uvedenom prípade

skutočne došlo. Ústavný súd podotýka, že aj samotný sťažovateľ v podanej sťažnosti

uvádza, že „to, či niekto predtým do volebných materiálov zasahoval iný ako miestna

volebná komisia a zapisovateľka tieto materiály zobrala, nie je možné objektívne určiť...“,

a preto túto námietku možno podľa ústavného súdu označiť tiež za špekulatívnu

a bez právneho významu ako prvú námietku.

23. Ústavný súd, berúc do úvahy všetky zistenia, konštatuje, že tvrdenia sťažovateľa,

na základe ktorých namieta nezákonnosť a neústavnosť volieb starostu obce konaných

10. novembra 2018, nepredstavujú v okolnostiach daného prípadu také porušenia

a volebného zákona, ktorých rozsah a intenzita by mohli podstatným spôsobom reálne

ovplyvniť výsledok, teda to, kto bol v napadnutých voľbách zvolený za starostu obce

Hriadky.

24. Z uvedených dôvodov ústavný súd dospel k záveru, že jeho skutkové zistenia

v danom prípade neumožňujú vysloviť záver o hrubom alebo závažnom, prípadne

opakovanom porušení volebných predpisov pri voľbách starostu obce Hriadky konaných

10. novembra 2018, pretože sťažovateľ nepreukázal také porušenie volebného zákona, ktoré

by bolo v príčinnej súvislosti s namietaným výsledkom volieb. Z uvedených dôvodov

ústavný súd jeho sťažnosť podľa odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. decembra 2018