Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 16/2019
PDF · 115.9 KB
No categories available
III. ÚS 16/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. januára 2019
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Ševčíkom CSc., advokátska kancelária,
Nezábudková 22, Bratislava, vo veci namietaného porušenia čl. 1 a čl. 12 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15 Co 214/2018
z 19. septembra 2018 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. decembra
2018 doručená sťažnosť , (ďalej len
„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie čl. 1 a čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“), svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej
len „krajský súd“) sp. zn. 15 Co 214/2018 z 19. septembra 2018 (ďalej len „napadnuté
uznesenie krajského súdu“).
2. Zo sťažnosti a z jej prílohy vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania (ako
žalobca, pozn.) o zaplatenie sumy 165 969,59 € s príslušenstvom vedeným pred Okresným
súdom Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 9 C 8/2016. Okresný súd
v označenom konaní po viacerých výzvach (uznesením z 20. apríla 2016, uznesením
z 23. augusta 2016, uznesením z 30. decembra 2016 a uznesením zo 17. júla 2017)
o podaniach sťažovateľa rozhodol uznesením z 30. augusta 2017, ktorým ich odmietol.
Sťažovateľ nespokojný s výsledkom konania pred súdom prvej inštancie podal odvolanie,
o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým uznesením tak, že odvolaním napadnuté
uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne. V odôvodnení svojho napadnutého
uznesenia konštatoval, že sťažovateľ aj napriek viacerým výzvam na doplnenie jeho podaní
neodstránil nedostatky svojho podania tak, aby malo všetky zákonné náležitosti žaloby,
resp. návrhu. Krajský súd v tomto smere poukázal na to, že sťažovateľ v rámci doplnení
svojho podania neodstránil absentujúce zrozumiteľné opísanie rozhodujúcich skutočností,
na základe ktorých by mohol súd posúdiť dôvodnosť žalobného návrhu.
3. Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že napadnutým uznesením krajského súdu boli
porušené jeho označené práva. Argumentuje tým, že návrh spolu s jeho doplneniami, ktorý
doručil okresnému súdu, obsahoval všetky zákonom predpísané náležitosti žaloby
a v podaniach uviedol všetky skutočnosti podstatné pre relevantnosť podanej žaloby. Je
toho názoru, že vo veci konajúce súdy postupovali arbitrárne v rozpore s jeho označenými
právami.
4. V závere svojej sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho
sťažnosti na ďalšie konanie nálezom rozhodol tak, že vysloví porušenie jeho označených
práv napadnutým uznesením krajského súdu, označené uznesenie krajského súdu zruší a vec
vráti krajskému súdu na ďalšie konanie, prizná mu finančné zadosťučinenie v sume „podľa
ustálenej rozhodovacej praxe“, ako aj náhradu trov konania.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
2
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Ústavný súd, vychádzajúc z opísaných rozhodných skutočností a podstaty
námietok sťažovateľa, konštatuje, že argumentácia sťažovateľa spočíva v názore, že
v dôsledku rozhodnutia okresného súdu, ktorým došlo k odmietnutiu jeho podaní
a následného potvrdenia rozhodnutia súdu prvej inštancie napadnutým uznesením krajského
súdu, došlo k porušeniu predovšetkým jeho práva na súdnu ochranu podľa označených
článkov ústavy a listiny a analogického práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže vo veci
konajúce súdy sa jeho návrhom meritórne nezaoberali. Inými slovami, sťažovateľ tvrdí, že
mu bolo nesprávnym procesným postupom súdov znemožnené, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva, ktoré by mu v prípade správneho vyhodnotenia úplnosti náležitostí
žaloby konajúcimi súdmi náležali. Uvedená námietka podľa názoru ústavného súdu zakladá
prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
8. Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor,
podľa ktorého vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych
prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd
účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných právnych
predpisov, neznamená samotné podanie oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom
príslušným orgánom (IV. ÚS 177/05).
9. Ústavný súd, vychádzajúc z uvedeného, konštatuje, že pokiaľ sťažovateľ tvrdil, že
existovala vada konania zakladajúca prípustnosť dovolania z niektorého dôvodov
uvedených v § 420 CSP, mal povinnosť využiť dovolanie ako mimoriadny opravný
prostriedok, ktorý možno aj vzhľadom na ustálenú judikatúru ústavného súdu týkajúcu sa
zachovania lehoty na podanie sťažnosti smerujúcej proti meritórnemu rozhodnutiu
odvolacieho súdu po procesnom rozhodnutí dovolacieho súdu (napr. I. ÚS 169/09,
I. ÚS 69/2010, II. ÚS 91/2011) považovať za účinný právny prostriedok nápravy porušenia
označených práv, pretože v prípade procesného rozhodnutia dovolacieho súdu (dovolací súd
by konštatoval neexistenciu tvrdenej vady) by bola vo vzťahu k napadnutému rozsudku
krajského súdu lehota na podanie sťažnosti zachovaná.
10. Z princípu subsidiarity ako jedného zo základných pojmových znakov právomoci
ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ochranu pred ústavným súdom
nemožno využiť súčasne alebo pred inými prostriedkami nápravy, ktoré má sťažovateľ
k dispozícii, ale že sťažnosť je prípustná iba vtedy, ak napriek vyčerpaniu všetkých
prípustných právnych možností nápravy naďalej dochádza k porušovaniu základných práv
alebo slobôd sťažovateľa (m. m. IV. ÚS 21/02).
11. Podľa zistenia ústavného súdu však sťažovateľ dovolanie nepodal, preto je
potrebné urobiť záver, že nevyčerpal dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý
mu zákon na ochranu jeho práv účinne poskytuje a na ktorého využitie bol oprávnený.
Ústavný súd preto považuje sťažnosť sťažovateľa za neprípustnú.
12. Sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej preukazoval), že by nesplnil podmienku
vyčerpania opravného prostriedku z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2
13. Z týchto dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní odmietol ako neprípustnú.
4
14. Keďže došlo k odmietnutiu sťažnosti, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi
sťažovateľa, pretože tieto sú viazané na to, že ústavný súd sťažnosti vyhovie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. januára 2019