Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 16/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. januára 2019

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Ševčíkom CSc., advokátska kancelária,

Nezábudková 22, Bratislava, vo veci namietaného porušenia a

Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 19. septembra 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. decembra

2018 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie a

(ďalej len „ústava“), svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. z 19. septembra 2018 (ďalej len „napadnuté

uznesenie krajského súdu“).

2. Zo sťažnosti a z jej prílohy vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania (ako

žalobca, pozn.) o zaplatenie sumy 165 969,59 € s príslušenstvom vedeným pred Okresným

súdom Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. . Okresný súd

v označenom konaní po viacerých výzvach (uznesením z 20. apríla 2016, uznesením

z 23. augusta 2016, uznesením z 30. decembra 2016 a uznesením zo 17. júla 2017)

o podaniach sťažovateľa rozhodol uznesením z 30. augusta 2017, ktorým ich odmietol.

Sťažovateľ nespokojný s výsledkom konania pred súdom prvej inštancie podal odvolanie,

o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým uznesením tak, že odvolaním napadnuté

uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne. V odôvodnení svojho napadnutého

uznesenia konštatoval, že sťažovateľ aj napriek viacerým výzvam na doplnenie jeho podaní

neodstránil nedostatky svojho podania tak, aby malo všetky zákonné náležitosti žaloby,

resp. návrhu. Krajský súd v tomto smere poukázal na to, že sťažovateľ v rámci doplnení

svojho podania neodstránil absentujúce zrozumiteľné opísanie rozhodujúcich skutočností,

na základe ktorých by mohol súd posúdiť dôvodnosť žalobného návrhu.

3. Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že napadnutým uznesením krajského súdu boli

porušené jeho označené práva. Argumentuje tým, že návrh spolu s jeho doplneniami, ktorý

doručil okresnému súdu, obsahoval všetky zákonom predpísané náležitosti žaloby

a v podaniach uviedol všetky skutočnosti podstatné pre relevantnosť podanej žaloby. Je

toho názoru, že vo veci konajúce súdy postupovali arbitrárne v rozpore s jeho označenými

právami.

4. V závere svojej sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom rozhodol tak, že vysloví porušenie jeho označených

práv napadnutým uznesením krajského súdu, označené uznesenie krajského súdu zruší a vec

vráti krajskému súdu na ďalšie konanie, prizná mu finančné zadosťučinenie v sume „podľa

ustálenej rozhodovacej praxe“, ako aj náhradu trov konania.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

2

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Ústavný súd, vychádzajúc z opísaných rozhodných skutočností a podstaty

námietok sťažovateľa, konštatuje, že argumentácia sťažovateľa spočíva v názore, že

v dôsledku rozhodnutia okresného súdu, ktorým došlo k odmietnutiu jeho podaní

a následného potvrdenia rozhodnutia súdu prvej inštancie napadnutým uznesením krajského

súdu, došlo k porušeniu predovšetkým jeho práva na súdnu ochranu podľa označených

článkov a listiny a analogického práva podľa dohovoru, keďže vo veci

konajúce súdy sa jeho návrhom meritórne nezaoberali. Inými slovami, sťažovateľ tvrdí, že

mu bolo nesprávnym procesným postupom súdov znemožnené, aby uskutočňoval jemu

patriace procesné práva, ktoré by mu v prípade správneho vyhodnotenia úplnosti náležitostí

žaloby konajúcimi súdmi náležali. Uvedená námietka podľa názoru ústavného súdu zakladá

prípustnosť dovolania podľa Civilný súdny poriadok

v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

8. Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor,

podľa ktorého vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych

prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd

účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných právnych

predpisov, neznamená samotné podanie oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom

príslušným orgánom ().

9. Ústavný súd, vychádzajúc z uvedeného, konštatuje, že pokiaľ sťažovateľ tvrdil, že

existovala vada konania zakladajúca prípustnosť dovolania z niektorého dôvodov

uvedených v , mal povinnosť využiť dovolanie ako mimoriadny opravný

prostriedok, ktorý možno aj vzhľadom na ustálenú judikatúru ústavného súdu týkajúcu sa

zachovania lehoty na podanie sťažnosti smerujúcej proti meritórnemu rozhodnutiu

odvolacieho súdu po procesnom rozhodnutí dovolacieho súdu (napr. ,

, ) považovať za účinný právny prostriedok nápravy porušenia

označených práv, pretože v prípade procesného rozhodnutia dovolacieho súdu (dovolací súd

by konštatoval neexistenciu tvrdenej vady) by bola vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu lehota na podanie sťažnosti zachovaná.

10. Z princípu subsidiarity ako jedného zo základných pojmových znakov právomoci

ústavného súdu podľa vyplýva, že ochranu pred ústavným súdom

nemožno využiť súčasne alebo pred inými prostriedkami nápravy, ktoré má sťažovateľ

k dispozícii, ale že sťažnosť je prípustná iba vtedy, ak napriek vyčerpaniu všetkých

prípustných právnych možností nápravy naďalej dochádza k porušovaniu základných práv

alebo slobôd sťažovateľa (m. m. ).

11. Podľa zistenia ústavného súdu však sťažovateľ dovolanie nepodal, preto je

potrebné urobiť záver, že nevyčerpal dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý

mu zákon na ochranu jeho práv účinne poskytuje a na ktorého využitie bol oprávnený.

Ústavný súd preto považuje sťažnosť sťažovateľa za neprípustnú.

12. Sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej preukazoval), že by nesplnil podmienku

vyčerpania opravného prostriedku z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2

).

13. Z týchto dôvodov ústavný súd podľa

sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní odmietol ako neprípustnú.

4

14. Keďže došlo k odmietnutiu sťažnosti, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi

sťažovateľa, pretože tieto sú viazané na to, že ústavný súd sťažnosti vyhovie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. januára 2019