Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 2/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. januára 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudcu

Ladislava Orosza a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť

, , , ,

, , ,

, , ,

, , ,

, , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , ,

, , ,

, , , ,

, , ,

, , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , ,

, , ,

, , ,

, , ,

, , ,

, a obchodnej spoločnosti , , zastúpených

advokátom JUDr. Michalom Feciľakom, Jesenná 8, Prešov, a ,

, , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , ,

, , ,

, , , ,

, , ,

, , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , ,

, , ,

, , , ,

, , ,

, , ,

, , , , ,

, , , ,

, , , ,

, , ,

, a , , zastúpených advokátom

JUDr. Ladislavom Lukáčom, Hlavná 17, Prešov, vo veci namietaného porušenia

ich základného práva podľa , práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj základného práva

podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Prešov

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosti , , ,

, , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , , ,

, , , ,

, , , , obchodnej

spoločnosti , , ,

, , , , ,

, , , ,

, , , , ,

, , ,

, , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , , ,

, , , ,

, , a o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

19. októbra 2018 doručená sťažnosť , ,

, , , ,

, , , , ,

, , , ,

, , , , ,

, , ,

, , , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , , ,

, , , ,

a obchodnej spoločnosti (ďalej len „sťažovatelia 1“), ktorou

namietajú porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj základného práva podľa čl. 38 ods. 2

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listiny“) postupom Okresného súdu Prešov

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len

„napadnuté konanie“).

Ústavnému súdu bola 22. októbra 2018 doručená sťažnosť ,

, , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , ,

, , ,

, , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , a

(ďalej len „sťažovatelia 2“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva

podľa , základného práva podľa listiny a práva podľa

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní. Konanie bolo ústavným

súdom vedené pod sp. zn. .

Ústavný súd uznesením sp. zn. PLs. zo 14. novembra 2018 spojil

sťažnosti vedené pod sp. zn. a sp. zn. (ďalej len „sťažnosť“)

na spoločné konanie, ktoré je ďalej vedené pod sp. zn. .

Zo sťažností sťažovateľov 1 a sťažovateľov 2 (ďalej spolu aj „sťažovatelia“ alebo

aj „žalovaní“), ktoré sú takmer identické (pozn.), a z ich príloh vyplýva, že okresným súdom

je vedené napadnuté konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, v ktorom

sťažovatelia vystupujú v procesnom postavení žalovaných a žalobcom je mesto Prešov,

Hlavná 73, Prešov (ďalej len „žalobca“).

Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 5. júna 2013 (ďalej len „rozsudok

okresného súdu“) žalobu žalobcu zamietol a zároveň rozhodol, že o trovách konania

rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom

sp. zn. z 11. marca 2014 potvrdil rozsudok okresného súdu s výnimkou

zamietnutia návrhu proti žalovanej v 68. rade – Slovenskej republike, v tejto časti rozsudok

zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Sťažovatelia si v napadnutom konaní podaniami zo 16. apríla 2014 a 17. apríla 2017

uplatnili náhradu trov konania.

K namietanému porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočného prieťahov po chronologickom opise priebehu napadnutého konania v časti

rozhodovania o trovách konania sťažovatelia uvádzajú: „Ad 1) sťažovatelia uvádzajú,

že v namietanom konaní ide už iba o rozhodnutie o trovách konania, pričom konanie vo veci

samej je vo vzťahu k sťažovateľom skončené už niekoľko rokov a v konaní už preto nie je

teda potrebné riešiť závažné právne ani faktické otázky.

Ad 2) sťažovatelia uvádzajú, že ich správanie nemalo žiaden vplyv na prieťahy

v konaní, a práve naopak boli to sťažovatelia, ktorí bez meškania reagovali na výzvy súdu

a iniciatívne a v čo najkratšom čase pri prekážkach v konaní - pri úmrtiach zo strany

žalovaných, súdu predkladali okruhy dedičov, dedičské rozhodnutia, plnomocenstvá

ich právnych nástupcov spolu s ich súhlasmi so vstupom do konania. Pričom na druhej

strane zákonný sudca mgr. Peter Revický oproti iným senátom Okresného súdu Prešov

(v konaniach vedených pod sp. zn. , a , v ktorých

sú účastníkmi týchto konaní tí istí účastníci, ktorí vystupujú v posudzovanej právnej veci

na strane žalovaných) vôbec nekoná pričom, a to zdôrazňujeme, že od posledného -

zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu v posudzovanej veci (dňa 31.07.2017),

už uplynula doba viac ako 15,5 mesiaca. Ako konajú ostatné senáty Okresného súdu Prešov

v konaniach s tými istými účastníkmi a ako nekoná zákonný sudca v namietanom konaní

vyplýva z odôvodnenia sťažnosti na prieťahy zo strany žalovaných...

... Ad 3) sťažovatelia uvádzajú, že v danom prípade porušovateľ do dnešného dňa,

aj keď odo dňa rozhodnutia vo veci samej (dňa 05.06.2013) už uplynulo viac ako 5 rokov

a 4 mesiace a od posledného - zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu v posudzovanej

veci (dňa 31.07.2017), už uplynula doba viac ako 15,5 mesiaca, nedokázal rozhodnúť

vôbec o ničom na rozdiel od sudcov v konaniach vedených na OS Prešov

pod sp. zn. , a , v ktorých konaniach každý

zo sudcov rozhodol 9 x. Pričom sťažovatelia zdôrazňujú, že vo vzťahu k nároku na náhradu

trov konania je porušovateľ viazaní právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle jeho

rozhodnutia č. k. -2268, zo dňa 31.07.2017.“

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu využili možnosť postupu podľa o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o súdoch“) a 15. januára 2016, 6. júla 2016, 3. novembra 2016, 22. júla 2018

a 10. októbra 2018 podali opakovane sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi

okresného súdu. Tieto sťažnosti bolo opakovane predsedom okresného súdu vyhodnotené

ako neodôvodnene podané.

Na základe už uvedeného sťažovatelia 1 navrhujú, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti vydal nález, ktorým vysloví, že:

„1. Sťažnosti sa vyhovuje.

2. Okresný súd Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné

právo sťažovateľov aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48

ods. 2 a v Listiny základných práv a slobôd

a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3. Okresnému súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

4. Sťažovateľom priznáva primerané finančné zadosťučinenie, a to sťažovateľovi v:

1. rade: , rod. , sumu vo výške 4.000,- EUR

2. rade: , rod. , sumu vo výške 4.000,- EUR

3. rade: , rod. , sumu vo výške 4.000,- EUR

4. rade: , sumu vo výške 4.000,- EUR

5. rade: , rod. , sumu vo výške 4.000,- EUR

6. rade: , sumu vo výške 4.000,- EUR

7. rade: , rod. , sumu vo výške 4.000,- EUR

8. rade: , sumu vo výške 4.000,- EUR

9. rade: , sumu vo výške 4.000,- EUR

10. rade: , rod. , sumu vo výške 4.000,- EUR

11. rade: , sumu vo výške 6.000,- EUR

12. rade: , sumu vo výške 6.000,- EUR

13. rade: , rod. , sumu vo výške 4.000,- EUR

14. rade: , sumu vo výške 4.000,- EUR

15. rade: , sumu vo výške 6.000,- EUR

16. rade: , sumu vo výške 6.000,- EUR

17. rade: , rod. , sumu vo výške 4.000,- EUR

18. rade: , rod. , sumu vo výške 4.000,- EUR

19. rade: , rod. , sumu vo výške 4.000,- EUR

20. rade: , rod. , sumu vo výške 1.400,- EUR

21. rade: , rod. , sumu vo výške 1.400,- EUR

22. rade: , sumu vo výške 1.400,- EUR

23. rade: , rod. , sumu vo výške 4.000,- EUR

24. rade: , rod. , sumu vo výške 5.000,- EUR

25. rade: , sumu vo výške 5.000,- EUR

26. rade: , rod. , sumu vo výške 4.000,- EUR

27. rade: , sumu vo výške 4.000,- EUR

28. rade: , sumu vo výške 800,- EUR

29. rade: , sumu vo výške 6.500,- EUR

30. rade: , sumu vo výške 4.000,- EUR

31. rade: , rod. , sumu vo výške 1.400,- EUR

32. rade: , rod. , sumu vo výške 1.400,- EUR

33. rade: , rod. , sumu vo výške 1.400,- EUR

34. rade: , sumu vo výške 4.000,- EUR

35. rade: , rod. , sumu vo výške 800,- EUR

36. rade: , rod. , sumu vo výške 6.000,- EUR

37. rade: , rod. , sumu vo výške 6.000,- EUR

38. rade: , rod. , sumu vo výške 6.000,- EUR

39. rade: , rod. , sumu vo výške 6.000,- EUR

40. rade: , rod. , sumu vo výške 800,- EUR

41. rade: , sumu vo výške 800,- EUR

42. rade: , rod. , sumu vo výške 800,- EUR

43. rade: , sumu vo výške 2.800,- EUR

44. rade: , rod. , sumu vo výške 2.800,- EUR

45. rade: , sumu vo výške 2.800,- EUR

46. rade: , rod. , sumu vo výške 10.000,- EUR

47. rade: sumu vo výške 10.000,- EUR

ktoré je Okresný súd Prešov povinný vyplatiť im do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto nálezu.

49. Sťažovatelia si uplatňujú nárok na náhradu trov konania a právneho zastúpenia

voči porušovateľovi v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi

platenie a náhradu trov konania.“

Sťažovatelia 2 v petite sťažnosti navrhujú, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti vydal

nález, ktorým vysloví, že:

„1. Sťažnosti sa vyhovuje.

2. Okresný súd Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné

právo sťažovateľov aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48

ods. 2 a v Listiny základných práv a slobôd

a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3. Okresnému súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

4. Sťažovateľom priznáva primerané finančné zadosťučinenie, a to sťažovateľovi v:

1. rade: , sumu vo výške 5.000,- EUR

2. rade: , rod. , sumu vo výške 5.000,- EUR

3. rade: , rod. , sumu vo výške 1.700,- EUR

4. rade: , rod. , sumu vo výške 1.700,- EUR

5. rade: , rod. , sumu vo výške 1.700,- EUR

6. rade: , sumu vo výške 5.000,- EUR

7. rade: , sumu vo výške 5.000,- EUR

8. rade: , rod. , sumu vo výške 5.000,- EUR

9. rade: , sumu vo výške 5.000,- EUR

10. rade: , sumu vo výške 2.500,- EUR

11. rade: , rod. , sumu vo výške 2.500,- EUR

12. rade: , sumu vo výške 2.500,- EUR

13. rade: , sumu vo výške 5.000,- EU K

14. rade: , sumu vo výške 5.000,- EUR

15. rade: , sumu vo výške 5.000,- EUR

16. rade: , sumu vo výške 5.000,- EUR

17. rade: , rod. , sumu vo výške 5.000,- EUR

18. rade: , rod. , sumu vo výške 4.800,- EUR

19. rade: , sumu vo výške 5.000,- EUR

20. rade: , sumu vo výške 5.000,- EUR

21. rade: , rod. , sumu vo výške 5.000,- EUR

22. rade: , rod. , sumu vo výške 5.000,- EUR

23. rade: , rod. , sumu vo výške 5.000,- EUR

24. rade: , sumu vo výške 3.600,- EUR

25. rade: , sumu vo výške 5.000,- EUR

26. rade: , rod. , sumu vo výške 5.000,- EUR

27. rade: , rod. , sumu vo výške 2.500,- EUR

28. rade: , sumu vo výške 2.500,- EUR

29. rade: , rod. , sumu vo výške 5.000,- EUR

30. rade: , sumu vo výške 5.000,- EUR

31. rade: , rod. , sumu vo výške 5.000,- EUR

32. rade: , sumu vo výške 5.000,- EUR

33. rade: , sumu vo výške 5.000,- EUR

34. rade: , rod. , sumu vo výške 5.000,- EUR

35. rade: , sumu vo výške 2.500,- EUR

36. rade: , rod. , sumu vo výške 2.500,- EUR

37. rade: , sumu vo výške 5.000,- EUR

38. rade: , rod. , sumu vo výške 5.000,- EUR

39. rade: , sumu vo výške 5.000,- EUR

40. rade: , sumu vo výške 5.000,- EUR

41. rade: , sumu vo výške 5.000,- EUR

42. rade: , sumu vo výške 5.000,- EUR

43. rade: , rod. , sumu vo výške 5.000,- EUR

44. rade: , rod. , sumu vo výške 5.000,- EUR

45. rade: , rod. , sumu vo výške 5.000,- EUR

46. rade: , rod. , sumu vo výške 5.000,- EUR

47. rade: , sumu vo výške 5.000,- EUR

48. rade: , rod. , sumu vo výške 5.000,- EUR

ktoré je Okresný súd Prešov povinný vyplatiť im do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto nálezu.

49. Sťažovatelia si uplatňujú nárok na náhradu trov konania a právneho zastúpenia

voči porušovateľovi v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi

platenie a náhradu trov konania.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovatelia v sťažnosti namietajú, že postupom okresného súdu v napadnutom

konaní došlo k porušeniu ich základného práva podľa ,

listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne,

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a listiny si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , ).

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval

uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne

nepripúšťajú (, , , , ).

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty

dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto

k rešpektovaniu, resp. naplneniu základného práva podľa nestačí,

aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet

(napr. , ).

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a z jej prílohami a v súlade

so zisteniami pri príprave predbežného prerokovania sťažnosti dospel k záveru, že sťažnosť

je zjavne neopodstatnená.

Z obsahu sťažnosti je zjavné, že v čase jej podania ústavnému súdu bolo o merite

veci v napadnutom konaní už právoplatne rozhodnuté. Okresný súd dosiaľ právoplatne

nerozhodol o trovách konania.

Ústavný súd pri príprave predbežného prerokovania sťažnosti vyzval predsedu

okresného súdu na vyjadrenie k sťažnosti so zameraním sa na doterajšie úkony, ktoré

okresný súd v predmetnej veci vykonal, ako aj na aktuálny stav konania.

Zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj z vyjadrenia predsedu okresného súdu, ktoré bolo

ústavnému súdu doručené 31. decembra 2018, ústavný súd zistil takýto priebeh

napadnutého konania v časti rozhodovania o trovách konania:

- 26. mája 2014 vydal okresný súd uznesenie č. k. -1363, ktorým

rozhodol o trovách konania tak, že vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1. až 67. rade

a 69. až 71. rade a vedľajším účastníkom náhradu trov konania nepriznal,

- 12. júna 2014 a 13. júna 2014 podali sťažovatelia, resp. vtedajší žalovaní proti

uvedenému uzneseniu okresného súdu odvolanie,

- 30. septembra 2014 krajský súd uznesením č. k. -1431 napadnuté

uznesenie okresného súdu potvrdil,

- 9. januára 2015 podali sťažovatelia, resp. vtedajší žalovaní proti tomuto uzneseniu

krajského súdu dovolanie,

- 1. apríla 2015 bola vec po vykonaní úkonov súvisiacich s dovolaním predložená

na rozhodnutie o dovolaní Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“),

- 21. októbra 2015 najvyšší súd uznesením sp. zn. uvedené

uznesenia zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Toto uznesenie bolo

so spisom okresnému súdu doručené 3. decembra 2015,

- 8. decembra 2015 bolo súdu doručené podanie JUDr. Michala Feciľaka, ktorým

oznámil, že žalovaná v 39. rade 24. marca 2015 (teda ešte pred

predložením veci najvyššiemu súdu) zomrela, a že do konania vstúpili (s poukazom

na oznámenie o okruhu dedičov z 12. mája 2015) jej dedičia ,

, a , , ktorých zastúpenie prevzal

13. mája 2015,

- 3. marca 2016 v nadväznosti na zrušujúce uznesenie najvyššieho súdu zaslal

okresný súd sťažovateľom, resp. vtedajším žalovaným výzvu, aby v súvislosti s možnou

náhradou trov konania za zastupovanie advokátom v lehote 10 dní písomne oznámili ‒aké

výdavky na trovy právneho zastúpenia advokátom (komu, kedy a v akej výške) oni alebo

ich právni predchodcovia (ak sú dedičmi pôvodných žalovaných) za úkony právneho

zastúpenia v tomto konaní už reálne vynaložili (zaplatili) alebo na úhradu akej odmeny

za zastupovanie advokátom sa presne zaviazali, s uvedením advokáta, výšky odmeny,

dátumu vzniku ich záväzku a dátumu splatnosti odmeny, a aký konkrétny dopad na ich

majetkové pomery a aktuálnu majetkovú situáciu a jej povahu by prípadné nepriznanie

náhrady trov právneho zastúpenia malo,

- 14. marca 2016 až 24. marca 2016 na základe tejto výzvy viacerí žalovaní doručili

okresnému súdu svoje čiastkové vyjadrenia (spolu viac ako 50 strán listín), väčšina z nich

spolu so sťažnosťou na správnosť postupu sudcu, ku ktorým následne v apríli a máji 2016

predložili aj kópie zmlúv o poskytovaní právnych služieb uzavretých s ich advokátmi

(spolu viac ako 200 strán listín),

- 14. apríla 2016 vzniesla žalovaná v 1. rade prostredníctvom

svojho právneho zástupcu JUDr. Ladislava Lukáča námietku zaujatosti voči konajúcemu

sudcovi (ktorú následne upresnila na základe výzvy súdu z 21. apríla 2016 podaním

doručeným okresnému súdu 2. mája 2016),

- 21. apríla 2016 spolu s výzvou, kto presne námietku zaujatosti vzniesol, zaslal

okresný súd právnym zástupcom sťažovateľov výzvu pre účely ustálenia účastníkov

konania, aby v prípade, že v tomto konaní zastupujú aj právnych nástupcov pôvodných

žalovaných (iných než označených žalobcom), v lehote 5 dní uviedli rozhodujúce

skutočnosti:

- v prípade, ak ide o právnych nástupcov pôvodných účastníkov pokračujúcich

v konaní pred právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej; tiež predložili dôkazy o tom,

že nehnuteľnosti, ktorých vlastnícke právo bolo predmetom tohto konania, prešli na nich, a

- v prípade, ak ide o právnych nástupcov pôvodných účastníkov pokračujúcich

v konaní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; tiež predložili dôkazy o tom,

že nárok na náhradu trov konania ich právneho predchodcu prešiel na nich,

- 1. júna 2016 vydal krajský súd uznesenie č. k. -1926, ktorým

na základe žalovanou v 1. rade vznesenej námietky rozhodol, že Mgr. Peter Revický, sudca

okresného súdu, z prejednávania a rozhodovania tejto veci vylúčený nie je,

- 30. augusta 2016 vydal okresný súd uznesenie č. k. -1937, ktorým

rozhodol o trovách konania tak, že vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1. až 67. rade

a 69. až 71. rade žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal,

- 26. septembra 2016 a 27. septembra 2016 podali sťažovatelia, resp. vtedajší

žalovaní proti tomuto uzneseniu odvolanie. Žalovaní zastúpení JUDr. Michalom Feciľakom

zároveň uviedli, že 3. augusta 2016 zomrel žalovaný v 25. rade ,

, a že o okruhu dedičov ešte nebolo rozhodnuté,

- 26. septembra 2016 doručili žalovaní a obchodná spoločnosť ,

zastúpení JUDr. Michalom Feciľakom, okresnému súdu k tejto veci aj žiadosť, aby súd

rozhodol o nároku na náhradu trov konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaných,

- 6. októbra 2016 vydal okresný súd uznesenie č. k. -1987, ktorým

rozhodol tak, že návrh na doplnenie rozhodnutia o trovách konania o rozhodnutie o nároku

na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou ,

zamietol,

- 21. novembra 2016 bola vec po vykonaní úkonov súvisiacich s odvolaním

predložená na rozhodnutie o odvolaní krajskému súdu,

- 16. marca 2017 a 20. marca 2017 doručili sťažovatelia, resp. vtedajší žalovaní

krajskému súdu do odvolacieho spisu svoje doplňujúce právne vyjadrenia, ktoré krajský súd

následne 21. apríla 2017 zasielal protistrane,

- 31. júla 2017 vydal krajský súd uznesenie č. k. -2268, ,

ktorým napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie,

- 5. septembra 2017 žalovaní zastúpení JUDr. Michalom Feciľakom súdu oznámili,

že krajský súd nerozhodol o pripustení vstupu právnych nástupcov do konania namiesto

žalovaného v 25. rade, a žiadali, aby súd rozhodol o ich pripustení do konania,

- 11. septembra 2017 bolo okresnému súdu zo strany krajského súdu do spisu v tejto

veci doručené podanie obchodnej spoločnosti , zastúpenej JUDr. Michalom

Feciľakom zo 16. augusta 2017, v ktorom táto spoločnosť žiada odvolací súd o vyjadrenie,

či krajský súd rozhodoval aj o uznesení č. k. -1987 zo 6. októbra 2016,

- 4. januára 2018 žalovaní, zastúpení JUDr. Ladislavom Lukáčom, súdu predložili

oznámenie z 29. novembra 2017 o okruhu dedičov po pôvodnom žalovanom v 32. rade

, , ktorý zomrel ,

- 26. januára 2018 zaslal okresný súd JUDr. Ladislavovi Lukáčovi upovedomenie,

že pokračovanie v konaní s okruhom iba tzv. potenciálnych dedičov sa javí zatiaľ

ako nedostatočné, a z toho dôvodu sa vykonávajú úkony na zistenie konečných výsledkov

dedičského konania. Súd zároveň vyzval notára, aby súdu oznámil konečné výsledky

dedičského konania po , resp. predpokladaný termín jeho

ukončenia,

- 2. februára 2018 bola okresnému súdu doručená odpoveď notára

, podľa ktorej dedičská vec bola 25. januára 2018 právoplatne ukončená.

Podľa priloženého uznesenia o dedičstve (výsledkov dedičského konania) po pôvodnom

žalovanom v 32. rade nároky, o ktoré v tomto konaní ide,

predmetom dedičského konania neboli,

- 22. februára 2018 žalovaní, zastúpení JUDr. Michalom Feciľakom, predložili súdu

oznámenie o tom, že 23. januára 2018 zomrel žalovaný v 53. rade ,

, a oznámenie o okruhu dedičov po ňom s návrhom, aby okresný súd

v konaní pokračoval s nimi,

- 16. apríla 2018 žalovaní, zastúpení JUDr. Ladislavom Lukáčom, predložili súdu

oznámenie o tom, že 12. marca 2018 zomrel žalovaný v 44. rade ,

, a oznámenie o okruhu dedičov po ňom s návrhom, aby súd v konaní

pokračoval s nimi,

- 30. apríla 2018 žalovaní, zastúpení JUDr. Ladislavom Lukáčom, predložili súdu

uznesenie o dedičstve po žalovanom v 44. rade ,

- 13. júna 2018 žalovaní, zastúpení JUDr. Michalom Feciľakom, predložili súdu

uznesenie o dedičstve po žalovanom v 53. rade ,

- 12. októbra 2018 vydal okresný súd uznesenie č. k. -2346, ktorým

rozhodol výrokmi I až IV tak, že v konaní o nároku na náhradu trov konania pokračuje

namiesto doterajších žalovaných v 25., 32., 44. a 53. rade s tam uvedenými potenciálnymi

dedičmi ich nárokov na náhradu trov konania, a výrokom V tak, že vo vzťahu medzi

žalobcom a žalovanými v 1. až 67. rade a 69. až 71. rade vrátane spoločnosti ,

zúčastnenej na konaní do právoplatného skončenia konania vo veci samej na strane

žalovaných žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznáva,

- 21. novembra 2018 podali sťažovatelia, zastúpení JUDr. Michalom Feciľakom,

a 23. novembra 2018 sťažovatelia, zastúpení JUDr. Ladislavom Lukáčom, proti tomuto

uzneseniu odvolanie a písomným podaním z 3. decembra 2018 doručeným súdu

5. decembra 2018 obchodná spoločnosť , námietku zaujatosti voči sudcovi

Mgr. Petrovi Revickému, vec bola z uvedeného dôvodu predložená na rozhodnutie

krajskému súdu.

Z uvedeného chronologického prehľadu vyplýva, že v čase predbežného

prerokovania sťažnosti bolo o povinnosti zaplatiť trovy napadnutého konania rozhodované

v období 4 rokov a 9 mesiacov (od právoplatnosti meritórneho rozsudku okresného súdu,

pozn.) na troch stupňoch súdov v siedmich časových intervaloch, a to v čase

od právoplatnosti rozhodnutia v merite veci 23. apríla 2014 do konca júna 2014

na okresnom súde, v čase od predloženia veci odvolaciemu súdu do 1. apríla 2015

na krajskom súde, v čase od 1. apríla 2015 do 3. decembra 2015 na najvyššom súde, v čase

od 3. decembra 2015 do 21. novembra 2016 na okresnom súde, od 21. novembra 2016

do konca augusta 2017 na krajskom súde, od septembra 2017 do decembra 2018

na okresnom súde a od predloženia veci odvolaciemu súdu v decembri 2018 do dňa

predbežného prerokovania sťažnosti opätovne na krajskom súde.

Sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a prejednanie veci v primeranej lehote len postupom okresného

súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd viazaný petitom sťažností sa s ohľadom

na uvedené zameral pri predbežnom prerokovaní sťažností na preskúmanie obdobia konania

o náhrade trov v napadnutom konaní pred okresným súdom, kde sa vec z celkového obdobia

4 rokov a 9 mesiacov nachádzala približne 18 mesiacov.

Ústavný súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že pri hodnotení možných

prieťahov v postupe okresného súdu pri rozhodovaní o trovách konania konštatuje,

že rozhodovanie o trovách konania z hľadiska jeho povahy nemožno považovať za vec,

resp. záležitosť podľa a dohovoru v pravom slova zmysle,

hoci tvorí integrálnu súčasť civilného súdneho konania. Z uvedeného podľa názoru

ústavného súdu tiež vyplýva, že nemožno pripisovať rovnakú dôležitosť z hľadiska

poskytovania ochrany pred zbytočnými prieťahmi pri rozhodovaní o merite veci ako

v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania.

Ústavný súd pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť,

že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu

možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

“ (), resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase

podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť

prijatá na ďalšie konanie“ (, ). K iným dôvodom, ktoré môžu

zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny

rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti

alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte

s konkrétnymi okolnosťami prípadu (, m. m. ).

Na základe skutočností uvedených sťažovateľmi v sťažnosti a z vyjadrenia predsedu

okresného súdu nemožno podľa názoru ústavného súdu vyhodnotiť namietaný postup

okresného súdu za taký, ktorý by bolo možné najmä vzhľadom na celkovú dĺžku

napadnutého konania kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“, a to aj napriek tomu,

že v správaní okresného súdu bol podľa názoru ústavného súdu čiastočne prítomný prvok

nesústredenosti a nedostatku efektivity [vrátenie veci najvyšším súdom v dôsledku, že tak

okresný súd aj krajský súd zaťažili napadnuté konanie v časti rozhodovania o trovách

konania procesnou vadou podľa Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov, pozn.], ktorý zapríčinil, že o náhrade trov konania

nebolo doteraz právoplatne rozhodnuté.

Ústavný súd prihliadol aj na skutočnosť, že v dôsledku veľkého počtu účastníkov

napadnutého konania na strane žalovaných bolo potrebné viacerými procesnými úkonmi

upravovať okruh účastníkov, čo objektívne predĺžilo rozhodovanie okresného súdu

o trovách konania, ako aj na skutočnosť, že ešte pred podaním sťažnosti okresný súd vo veci

náhrady trov konania už opätovne rozhodol, a to uznesením č. k. -2346

z 12. októbra 2018, ktoré nenadobudlo právoplatnosť v dôsledku sťažovateľmi podaných

odvolaní, o ktorých v čase predbežného prerokovania sťažnosti rozhoduje krajský súd.

Na tomto základe ústavný súd, vychádzajúc z obsahu sťažností, vyhodnotil,

že v napadnutom konaní zatiaľ nedošlo k takej intenzite zásahu do práv sťažovateľov, ktorá

by zodpovedala ústavno-relevantnému porušeniu základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , a práva podľa

dohovoru a sťažnosť sťažovateľov po predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. januára 2019