Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 23/2019
PDF · 150.61 KB
No categories available
III. ÚS 23/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. januára 2019
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
advokátom JUDr. Dušanom Repákom, advokátska kancelária, Krížna 47, Bratislava,
vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením prokurátora Okresnej
prokuratúry Nové Zámky č. k. 1 Pn 345/18/4404-4 z 22. mája 2018 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júna
2018 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),
vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením prokurátora
Okresnej prokuratúry Nové Zámky (ďalej len „prokurátor okresnej prokuratúry“) č. k.
1 Pn 345/18/4404-4 z 22. mája 2018 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 6. februára 2018 bol Okresnému
riaditeľstvu Policajného zboru Nové Zámky, odboru kriminálnej polície, 1. oddeleniu
vyšetrovania (ďalej len „okresné riaditeľstvo Policajného zboru) odstúpený realizačný návrh
z Národnej kriminálnej agentúry, expozitúry Západ, Nitra pod č. p. PPZ-NKA-PKJ2-27-
47/2018, spracovaný na základe telefonického oznámenia sťažovateľa, vo veci podozrenia
z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písm. b)
zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Trestný zákon“). Uznesením vyšetrovateľa okresného riaditeľstva Policajného zboru
z 26. marca 2018 ČVS: ORP-125/1-VYS-NZ-2018 MA bolo podanie sťažovateľa
podľa § 197 ods. 1 písm. d) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) odmietnuté, keďže nebol dôvod na začatie
trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku (ďalej
aj „uznesenie vyšetrovateľa o odmietnutí podania“). Podľa vyjadrenia sťažovateľa mu bolo
uznesenie vyšetrovateľa o odmietnutí podania «doručované poštou do vlastných rúk na
adresu, ktorú uviedol v záhlaví sťažnosti, dňa 18-04-2018. Proti
predmetnému Uzneseniu o odmietnutí podania podal sťažovateľ dňa 18-04-2018 sťažnosť
s odôvodnením (ďalej aj ako „SŤAŽNOSŤ“), v lehote do troch dní od prevzatia Uznesenia
o odmietnutí podania». Prokurátor okresnej prokuratúry napadnutým uznesením sťažnosť
sťažovateľa podľa § 193 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zamietol ako podanú
oneskorene. V ostatnom sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu.
3. V podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľ poukázal predovšetkým na to, že
„... prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky pri vydaní napadnutého Uznesenia
zo dňa 22-05-2018 v dôsledku posudzovania zachovania zákonnej trojdňovej lehoty
na podanie sťažnosti podľa fikcie doručenia pri doručovaní Uznesenia o odmietnutí
podania rozhodol o zamietnutí sťažnosti podľa § 193 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku
ako oneskorene podanej“. Svoj názor v súhrne odôvodnil tým, že «... v danom prípade
neboli splnené zákonné podmienky pre posudzovanie plynutia zákonnej trojdňovej lehoty
na podanie sťažnosti podľa fikcie doručenia v zmysle ustanovení § 66 ods. 3 Trestného
poriadku, v nadväznosti na ustanovenia § 66 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku... V zmysle
ustanovení § 66 ods. 3 Trestného poriadku pri doručovaní poštou nebol oznamovateľ
„vhodným spôsobom upovedomený, že mu bude zásielka doručovaná opäť". Samotná
skutočnosť o zásielke, že dňa 03-04-2018 bola prevzatá poštou na doručovanie a dňa 04-
04-2018 bola opäť prevzatá poštou na doručovanie a následne bola uložená na pošte svedčí
o formálnom naplnení ustanovenia § 66 ods. 3 Trestného poriadku. Sťažovateľ nebol
nijakým „vhodným spôsobom" upovedomený o prvom neúspešnom pokuse o doručovanie
zásielky zo dňa 03-04-2018 a nebol upovedomený o následnom dni a hodine, kedy
poštový doručovateľ vykoná opakované doručenie, teda o termíne opakovaného doručenia
dňa 04-04-2018. Sťažovateľ si na základe Oznámenia o uložení zásielky tzv. „žltého lístka“
bol vyzdvihnúť zásielku v úložnej lehote určenej poštovým prepravcom a obratom v ten istý
deň ako prevzal predmetné Uznesenie o odmietnutí podania doručil Sťažnosť, ktorú
následne prokurátor vyhodnotil ako podanú oneskorene.».
4. V závere svojej argumentácie uviedol, že „sťažnosť proti Uzneseniu o odmietnutí
podania za tejto situácie preto podľa názoru Sťažovateľa nemala byť posudzovaná podľa
§ 193 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku ako oneskorene podaná ale ako podaná včas
v zákonnej trojdňovej lehote a sťažnosťou napadnuté Uznesenie o odmietnutí podania malo
byť prokurátorom preskúmané z hľadiska zákonnosti a správnosti v zmysle postupu podľa
ustanovení § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného poriadku“.
5. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho
sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jeho základného práva na právnu
ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým uznesením prokurátora okresnej
prokuratúry z 22. mája 2018, napadnuté uznesenie prokurátora okresnej prokuratúry zruší
a vec mu vráti na ďalšie konanie a prizná mu náhradu trov konania.
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti
predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
9. V zmysle judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno
považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal preskúmať
po jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03).
10. Ústavná ochrana základných práv a slobôd, ako aj ľudských práv a základných
slobôd vyplývajúcich z príslušnej medzinárodnej zmluvy je rozdelená medzi všeobecné
súdy, resp. ostatné orgány verejnej moci a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený
na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní
ochrany týmto právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov, resp.
ostatných orgánov verejnej moci, a to tak, že orgány verejnej moci sú primárne zodpovedné
za výklad a aplikáciu zákonov, ako aj za dodržiavanie základných práv. Ústavný súd preto
nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať tie ich právne názory, ktoré
ich pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,
či v konaní pred orgánmi verenej moci bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav
a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu tieto orgány vyvodili. Úloha ústavného
súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie
s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných
slobodách. Skutkové a právne závery, ku ktorým orgány verejnej moci pri aplikácii práva
dospeli, tak môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy,
ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného
hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie
základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01,
11. Opierajúc sa o tieto východiská, ústavný súd posudzoval aj sťažnosť sťažovateľa.
12. Z obsahu sťažnosti, jej príloh, ako aj navrhovaného petitu vyplýva,
že sa sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu a inú
právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým uznesením prokurátora okresnej
prokuratúry z 22. mája 2018 zamietajúcim jeho sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa
o odmietnutí podania, pretože bola podaná oneskorene.
13. V súvislosti s uvedeným prokurátor okresnej prokuratúry v odôvodnení
napadnutého uznesenia z 22. mája 2018 v otázke postupu a následného počítania lehoty
pri doručovaní uznesenia o odmietnutí podania z 26. marca 2018 okrem iného uviedol:
„Z priloženej doručenky, preukazujúcej doručenie uznesenia vyšetrovateľky
sťažovateľovi vyplýva, že zásielku s uznesením, ktorá bola doručovaná na totožnú adresu,
ako uvádzal v záhlaví podanej sťažnosti, si fyzicky prevzal dňa 18.04.2018, ktorú skutočnosť
potvrdil na doručenke svojim podpisom. Z predmetnej doručenky ďalej vyplýva,
že uznesenie bolo sťažovateľovi doručované doporučene do vlastných rúk s opakovaným
doručením, teda v súlade s ustanovením § 66 odsek 1 písmeno b), odsek 3 Trestného
poriadku. Prvý neúspešný pokus o doručenie zásielky bol poštovým doručovateľom
vykonaný dňa 03.04.2018, opakované doručenie dňa 04.04.2018 a zásielka bola následne
uložená na pošte dňa 04.04.2018.
Vzhľadom k tomu, že sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo sťažovateľovi doručené
v dôsledku uplatnenia fikcie doručenia dňa 09.04.2018 (t. j. tretí pracovný deň od uloženia
písomnosti na pošte, aj keď sa adresát o uložení zásielky nedozvedel), pričom sťažnosť bola
podaná u vyšetrovateľky Okresného riaditeľstva PZ Nové Zámky až dňa 18.04.2018,
konštatujem, že sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zmysle § 186 odsek 1 Trestného
poriadku, avšak nebola zachovaná zákonná lehota, určená na podanie sťažnosti podľa
§ 187 odsek 1 Trestného poriadku. V dôsledku fikcie doručenia uloženej zásielky na pošte
dňom 09.04.2018 uplynula sťažovateľovi lehota na podanie sťažnosti dňom 12.04.2018.“
14. Ústavný súd konštatuje, že uznesenie prokurátora okresnej prokuratúry
je ústavnoprávne akceptovateľné a konformné s obsahom príslušných článkov ústavy,
pretože ním prijaté právne závery sa opierajú o aplikáciu relevantnej právnej úpravy
(príslušné ustanovenia Trestného poriadku o rozhodovaní nadriadeného orgánu o sťažnosti)
a korešpondujú skutkovému podkladu, z ktorého vychádzajú a ktorý zároveň prezentujú
jasným a náležitým odôvodnením.
15. Ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie prokurátora okresnej
prokuratúry nevykazuje také ústavne relevantné nedostatky, ktoré by po prijatí sťažnosti
na ďalšie konanie mohli reálne viesť k vysloveniu porušenia sťažovateľom označeného
základného práva podľa ústavy. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosť
sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú.
16. S ohľadom na odmietnutie sťažnosti neprichádzalo už do úvahy rozhodovať
o ďalších návrhoch sťažovateľa uplatnených v petite sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. januára 2019