Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)III. ÚS 22/2019
PDF · 180.39 KB
No categories available
III. ÚS 22/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 22/2019 -17
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. januára 2019
predbežne prerokoval sťažnosť advokátskej kancelárie ,
, vo veci namietaného porušenia jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20
Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31 S 10/2018
z 30. apríla 2018 a takto
rozhodol:
Sťažnosť advokátskej kancelárie o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júna
2018 doručená sťažnosť advokátskej kancelárie ,
(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva vlastniť
majetok podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením
Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 31 S 10/2018 z 30. apríla 2018
(ďalej len „napadnuté uznesenie“).
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka ako advokátska kancelária
splnomocnená na zastupovanie podala elektronicky 24. januára 2018 na krajskom súde
v mene klienta správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej
správy. Krajský súd uznesením z 12. februára 2018 č. k. 31 S 10/2018-32 jej uložil
povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 20 € za spracovanie podania a jeho príloh
v elektronickej podobe, doručeného súdu inak ako do elektronickej schránky.
Proti uzneseniu sťažovateľka podala sťažnosť, ktorú správny súd zamietol.
3. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza, že „správnu žalobu sme podali
prostredníctvom elektronickej pošty na elektronickú adresu podatelnaKSZA@justice.sk, t. j.
na elektronickú adresu umožňujúcu styk s elektronickou podateľňou. Dňa 24. januára 2018
v čase o 17:53:19 nám bolo doručené potvrdenie o prijatí a dňa 25. januára 2018 v čase
o 4:47:05 nám bola doručená potvrdenka o overení podania.
Dňa 31. januára 2018 sme tým istým spôsobom, t. j. prostredníctvom elektronickej
pošty na adresu elektronickej podateľne podatelnaKSZA@justice.sk doručili ďalšie prílohy
k už skôr podanej správnej žalobe zo dňa 23. januára 2018. Dňa 31. januára 2018 v čase
o 15:42 nám bolo doručené potvrdenie o prijatí a dňa 1. februára 2018 v čase o 2:00 nám
bola doručená potvrdenka o overení podania.“.
4. Podľa názoru sťažovateľky rozhodnutie, ktorým jej krajský súd uložil povinnosť
uhradiť súdny poplatok za spracovanie podania a jeho príloh, je dôsledkom nesprávnych
skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. Sťažovateľka argumentuje, že
„elektronické doručenie príloh k správnej žalobe spĺňalo všetky zákonné atribúty. V zmysle
ustanovenia § 82l ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov je advokát v konaní pred súdom povinný doručovať podania do elektronickej
schránky súdu.
Podľa názoru súdu však musí advokát doručiť elektronické podanie do elektronickej
schránky súdu výlučne za použitia vlastnej elektronickej schránky zriadenej na
slovensko.sk. A contrario, doručenie elektronickej pošty do elektronickej podateľne súdu
považuje za nedostatočné a nevykazujúce znaky obligatórnej elektronickej komunikácie so
súdmi.
Správna žaloba bola autorizovaná platným mandátnym certifikátom a doručená
priamo do elektronickej schránky súdu, na elektronickú adresu podatelnaKSZA@justice.sk
umožňujúcu styk s elektronickou podateľňou. Po podaní správnej žaloby nám bolo na našu
elektronickú adresu doručené potvrdenie o prijatí a následne aj potvrdenie o overení
podania.
To, že elektronická adresa podatelnaKSZA@justice.sk umožňuje styk s elektronickou
podateľňou súdu vyplýva priamo z informácií, verejne publikovaných na
oficiálnej webovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
(https://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudy/Sudy/Podania-na-sudypodpisane-ZEP.aspx).
Argumentácia súdu, že možnosť elektronickej komunikácie so súdom prostredníctvom e-
mailu sa vzťahuje len na fyzické osoby nemôže obstať. Pokiaľ by tomu tak bolo, uvedené
obmedzenie by muselo vyplývať z príslušných informácií poskytovaných Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky.
Ďalej chceme tiež poukázať na pluralitu elektronických prostriedkov na komunikáciu
s elektronickou podateľňou súdu. Zo žiadneho právneho predpisu totiž explicitne nevyplýva,
že by sa táto komunikácia obmedzovala výlučne len na zasielanie podaní prostredníctvom
slovensko.sk. K dispozícii je aj možnosť zaslania podania do elektronickej schránky súdu
prostredníctvom elektronickej pošty na elektronickú adresu vyplývajúcu z oficiálnych
zdrojov informácií – z webovej stránky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
Navyše ani zo súdom aplikovanej položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov
nemožno vyvodiť, že by boli advokáti povinní doručovať písomnosti na súdy jedine
z elektronickej schránky aktivovanej na slovensko.sk.
Výklad súdu, ktorým dospel k záveru o povinnosti advokátov doručovať podania
spolu s prílohami do elektronickej schránky súdu výlučne prostredníctvom svojej
elektronickej schránky považujeme nielen za reštriktívny, ale navyše aj za enormne
formalistický, ktorý nemôže obstáť. Súdy majú poskytovať taký výklad a aplikáciu práva,
ktorý je materiálnou ochranou zákonnosti, aby zabezpečili spravodlivú ochranu práv
a oprávnených záujmov účastníkov konania.
Súd vo svojom rozhodnutí podľa nášho názoru absolútne nezohľadnil účel
elektronizácie justície. Tým, že sme doručili prílohy k správnej žalobe do elektronickej
schránky súdu, hoci nie prostredníctvom našej elektronickej schránky zriadenej
na slovensko.sk, ale prostredníctvom druhého možného spôsobu – elektronickou poštou,
sa tak začal proces automatizovaného spracúvania podaní. V konkrétnom prípade nebolo
nutné, aby súd prácne spracovával prílohy podania, konvertoval ich do elektronickej
podoby a takýmto zložitým postupom zakladal elektronický spis.
S poukazom na vyššie uvedené máme za to, že zaslanie príloh k správnej žalobe
prostredníctvom elektronickej pošty na príslušnú adresu elektronickej podateľne spĺňa
všetky atribúty legálnej definície elektronickej schránky tak, ako to vyplýva z ustanovení § 3
písm. l) a § 11 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov
verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).
Vyrubenie súdneho poplatku za to, že sme prílohy síce doručili do elektronickej
schránky súdu, avšak inak ako cez slovensko.sk považujeme zo strany súdu za šikanózny
výkon práva, ktorým bolo zasiahnuté do nášho základného práva vlastniť majetok, ktoré
nám garantuje článok 20 ústavy.“.
5. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd
o jej sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jej základného práva vlastniť
majetok podľa čl. 20 ústavy napadnutým uznesením krajského súdu z 30. apríla 2018,
napadnuté uznesenie krajského súdu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti
predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07). K iným
dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí
aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp.
nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná
v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).
9. Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľka
sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20
ústavy napadnutým uznesením krajského súdu z 30. apríla 2018 zamietajúcim jej sťažnosť
proti uzneseniu krajského súdu, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok
za spracovanie podania (správna žaloba z 23. januára 2018 podaná elektronicky 24. januára
2018) a jeho príloh v elektronickej podobe, doručeného súdu inak ako do elektronickej
schránky súdu.
10. Ústavný súd na úvod konštatuje, že z hľadiska predmetu sporu ide
o tzv. bagateľnú vec (sťažovateľka bola rozhodnutím krajského súdu zaviazaná
na zaplatenie súdneho poplatku v sume 20 €, pozn.). Za daných okolností už samotný
predmet sporu v napadnutom konaní zakladá z hľadiska doterajšej judikatúry ústavného
súdu dôvod na odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokúvaní. Ak totiž
Občiansky súdny poriadok [rovnako Civilný sporový poriadok účinný od 1. júla 2016
v § 422 ods. 1 písm. a), pozn.] vylučuje u tzv. bagateľných vecí prieskum rozhodnutí
vydaných druhostupňovými súdmi na základe uplatnenia mimoriadneho opravného
prostriedku, bolo by proti logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý
do roviny ústavného súdnictva. Opodstatnenosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy
v takejto veci prichádza do úvahy iba v prípadoch extrémneho vybočenia zo štandardov,
ktoré sú pre postupy zisťovania skutkového základu sporu a pre jeho právne posúdenie
esenciálne (IV. ÚS 358/08).
11. V relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia krajský súd uvádza, že
„v rámci novelizácie zákona o súdoch sa zavádza všeobecná povinnosť komunikácie
so súdmi v elektronickej podobe prostredníctvom na to určených elektronických formulárov.
Adresátmi tejto povinnosti sú účastníci konania, ktorí sú orgánom verejnej moci a právni
zástupcovia, ktorí majú postavenia advokáta alebo orgánu verejnej moci. Vzhľadom
na prechodné ust. § 101cd ZoS (zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pozn.) advokáti so samostatným výkonom
advokácie majú túto povinnosť od 01.07.2018, iní advokáti už od 01.07.2017. Z vyššie
uvedeného vyplýva nielen povinnosť mať aktivovanú elektronickú schránku a prijímať v nej
súdne podania v elektronickej podobe, ale aj používať ju pri podávaní podaní na súd.
Zákonné alternatívy písomnej formy podania v zmysle § 125 ods. 1 CSP, § 56 ods. 1 SSP
sa tým obmedzujú na modernejšiu z nich - elektronickú podobu. Súčasne platí,
že elektronické podanie musí advokát doručiť do elektronickej schránky súdu, a to
za použitia vlastnej elektronickej schránky aktivovanej na doručovanie. Nepostačuje teda
správa elektronickej pošty (e-mail) do elektronickej podateľne súdu. Uvedená právna
úprava § 82l ods. 3 ZoS v spojení s príslušnými ust. zákona o e-Governmente ohľadom
právnej úpravy formy a spôsobu doručovania vo vzťahu k tam vymenovaným subjektom
predstavuje predpis vyššej právnej sily a zároveň aj lex specialis k § 6 ods. 2 vyhlášky
Národného bezpečnostného úradu č. 136/2009 Z. z. v znení vyhlášky č. 248/2015 Z. z.
o spôsobe a postupe používania elektronického podpisu v obchodnom a administratívnom
styku, na základe ktorej Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ako
prevádzkovateľ elektronickej podateľne, zverejnilo informácie za účelom zabezpečenia
využívania jej služieb - Zoznam úplných elektronických adries umožňujúcich styk
s elektronickou podateľňou. Ostatné subjekty, napr. fyzické osoby, nevymenované
v ust. § 82l ods. 3 ZoS môžu stále so súdom komunikovať elektronicky aj prostredníctvom
emailu na zverejnenú elekt. adresu podateľne, pričom v zásade doručujú doplnenie svojho
podania v listinnej podobe, pokiaľ nedisponujú kvalifikovaným elektronickým podpisom.“.
12. K námietkam sťažovateľky, že poslaním mailu došlo k naplneniu účelu právnej
normy, pretože súd nemusel ľudskou činnosťou spracovať podanie a jeho prílohy doručené
v písomnej forme, konvertovať ich do elektronickej formy a prácne vytvárať elektronický
súdny spis, krajský súd uviedol, že tento výklad nezodpovedá skutočnosti. Podania prijaté
na elektronickej adrese podateľne nie sú prepojené s ESS (elektronický súdny spis, pozn.)
je nutné ich prácne previesť do listinnej podoby a vkladať do ESS, pričom podania zaslané
prostredníctvom elektronickej schránky súdu sú automaticky prepojené so súdnym
manažmentom a ESS.
13. Krajský súd vo svojom rozhodnutí tiež poukázal na to, že za elektronickú
schránku v zmysle zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov sa považuje iba elektronická schránka podľa § 3
písm. l) a § 11 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov
verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení
neskorších predpisov. Správcom modulu elektronických schránok podľa § 10 ods. 4 a § 12
cit. zákona je Úrad vlády Slovenskej republiky <www.slovensko.sk>. Porušenie povinnosti
elektronickej komunikácie nemá za následok neúčinnosť podania a neoprávňuje súd na to,
aby na takéto podanie neprihliadal. Od 1. januára 2018 však pri porušení uvedenej
povinnosti vznikne na strane advokáta poplatková povinnosť za spracovanie elektronického
podania a jeho príloh súdom, a to vo výške 20 € za každé podanie vrátane príloh podľa
položky č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s § 5 ods. 1 písm. a) zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis
z registra trestov v znení neskorších predpisov.
14. Po preskúmaní sťažnosti, ako aj dokumentácie k nej priloženej, vychádzajúc
predovšetkým z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu, ústavný súd
dospel k záveru, že krajský súd sa v napadnutom uznesení zaoberal a ústavne
akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal so sťažnostnými námietkami sťažovateľky,
s ktorými sa nestotožnil, a preto sťažnosť sťažovateľky zamietol. Napadnuté uznesenie
krajského súdu nemožno podľa názoru ústavného súdu považovať za zjavne neodôvodnené
a ani za arbitrárne, t. j. také, ktoré by bolo založené na právnych záveroch, ktoré nemajú
oporu v zákone, resp. popierajú podstatu, zmysel a účel v napadnutom konaní aplikovaných
ustanovení zákona o súdnych poplatkoch.
15. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie
krajského súdu nevykazuje také ústavne relevantné nedostatky, ktoré by po prijatí sťažnosti
na ďalšie konanie mohli reálne viesť k vysloveniu porušenia sťažovateľkou označeného
základného práva podľa ústavy. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosť
sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú.
16. S ohľadom na odmietnutie sťažnosti neprichádzalo už do úvahy rozhodovať
o ďalších návrhoch sťažovateľky uplatnených v petite sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. januára 2019