Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 22/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. januára 2019

predbežne prerokoval sťažnosť advokátskej kancelárie ,

, vo veci namietaného porušenia jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20

uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn.

z 30. apríla 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť advokátskej kancelárie o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júna

2018 doručená sťažnosť advokátskej kancelárie ,

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva vlastniť

majetok podľa (ďalej len „“) uznesením

Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 30. apríla 2018

(ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka ako advokátska kancelária

splnomocnená na zastupovanie podala elektronicky 24. januára 2018 na krajskom súde

v mene klienta správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej

správy. Krajský súd uznesením z 12. februára 2018 č. k. -32 jej uložil

povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 20 € za spracovanie podania a jeho príloh

v elektronickej podobe, doručeného súdu inak ako do elektronickej schránky.

Proti uzneseniu sťažovateľka podala sťažnosť, ktorú správny súd zamietol.

3. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza, že „správnu žalobu sme podali

prostredníctvom elektronickej pošty na elektronickú adresu podatelnaKSZA@justice.sk, t. j.

na elektronickú adresu umožňujúcu styk s elektronickou podateľňou. Dňa 24. januára 2018

v čase o 17:53:19 nám bolo doručené potvrdenie o prijatí a dňa 25. januára 2018 v čase

o 4:47:05 nám bola doručená potvrdenka o overení podania.

Dňa 31. januára 2018 sme tým istým spôsobom, t. j. prostredníctvom elektronickej

pošty na adresu elektronickej podateľne podatelnaKSZA@justice.sk doručili ďalšie prílohy

k už skôr podanej správnej žalobe zo dňa 23. januára 2018. Dňa 31. januára 2018 v čase

o 15:42 nám bolo doručené potvrdenie o prijatí a dňa 1. februára 2018 v čase o 2:00 nám

bola doručená potvrdenka o overení podania.“.

4. Podľa názoru sťažovateľky rozhodnutie, ktorým jej krajský súd uložil povinnosť

uhradiť súdny poplatok za spracovanie podania a jeho príloh, je dôsledkom nesprávnych

skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. Sťažovateľka argumentuje, že

„elektronické doručenie príloh k správnej žalobe spĺňalo všetky zákonné atribúty. V zmysle

ustanovenia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov je advokát v konaní pred súdom povinný doručovať podania do elektronickej

schránky súdu.

Podľa názoru súdu však musí advokát doručiť elektronické podanie do elektronickej

schránky súdu výlučne za použitia vlastnej elektronickej schránky zriadenej na

slovensko.sk. A contrario, doručenie elektronickej pošty do elektronickej podateľne súdu

považuje za nedostatočné a nevykazujúce znaky obligatórnej elektronickej komunikácie so

súdmi.

Správna žaloba bola autorizovaná platným mandátnym certifikátom a doručená

priamo do elektronickej schránky súdu, na elektronickú adresu podatelnaKSZA@justice.sk

umožňujúcu styk s elektronickou podateľňou. Po podaní správnej žaloby nám bolo na našu

elektronickú adresu doručené potvrdenie o prijatí a následne aj potvrdenie o overení

podania.

To, že elektronická adresa podatelnaKSZA@justice.sk umožňuje styk s elektronickou

podateľňou súdu vyplýva priamo z informácií, verejne publikovaných na

oficiálnej webovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

(https://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudy/Sudy/Podania-na-sudypodpisane-ZEP.aspx).

Argumentácia súdu, že možnosť elektronickej komunikácie so súdom prostredníctvom e-

mailu sa vzťahuje len na fyzické osoby nemôže obstať. Pokiaľ by tomu tak bolo, uvedené

obmedzenie by muselo vyplývať z príslušných informácií poskytovaných Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky.

Ďalej chceme tiež poukázať na pluralitu elektronických prostriedkov na komunikáciu

s elektronickou podateľňou súdu. Zo žiadneho právneho predpisu totiž explicitne nevyplýva,

že by sa táto komunikácia obmedzovala výlučne len na zasielanie podaní prostredníctvom

slovensko.sk. K dispozícii je aj možnosť zaslania podania do elektronickej schránky súdu

prostredníctvom elektronickej pošty na elektronickú adresu vyplývajúcu z oficiálnych

zdrojov informácií – z webovej stránky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

Navyše ani zo súdom aplikovanej položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov

nemožno vyvodiť, že by boli advokáti povinní doručovať písomnosti na súdy jedine

z elektronickej schránky aktivovanej na slovensko.sk.

Výklad súdu, ktorým dospel k záveru o povinnosti advokátov doručovať podania

spolu s prílohami do elektronickej schránky súdu výlučne prostredníctvom svojej

elektronickej schránky považujeme nielen za reštriktívny, ale navyše aj za enormne

formalistický, ktorý nemôže obstáť. Súdy majú poskytovať taký výklad a aplikáciu práva,

ktorý je materiálnou ochranou zákonnosti, aby zabezpečili spravodlivú ochranu práv

a oprávnených záujmov účastníkov konania.

Súd vo svojom rozhodnutí podľa nášho názoru absolútne nezohľadnil účel

elektronizácie justície. Tým, že sme doručili prílohy k správnej žalobe do elektronickej

schránky súdu, hoci nie prostredníctvom našej elektronickej schránky zriadenej

na slovensko.sk, ale prostredníctvom druhého možného spôsobu – elektronickou poštou,

sa tak začal proces automatizovaného spracúvania podaní. V konkrétnom prípade nebolo

nutné, aby súd prácne spracovával prílohy podania, konvertoval ich do elektronickej

podoby a takýmto zložitým postupom zakladal elektronický spis.

S poukazom na vyššie uvedené máme za to, že zaslanie príloh k správnej žalobe

prostredníctvom elektronickej pošty na príslušnú adresu elektronickej podateľne spĺňa

všetky atribúty legálnej definície elektronickej schránky tak, ako to vyplýva z ustanovení § 3

písm. l) a o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov

verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).

Vyrubenie súdneho poplatku za to, že sme prílohy síce doručili do elektronickej

schránky súdu, avšak inak ako cez slovensko.sk považujeme zo strany súdu za šikanózny

výkon práva, ktorým bolo zasiahnuté do nášho základného práva vlastniť majetok, ktoré

nám garantuje .“.

5. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd

o jej sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jej základného práva vlastniť

majetok podľa napadnutým uznesením krajského súdu z 30. apríla 2018,

napadnuté uznesenie krajského súdu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ). K iným

dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí

aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp.

nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná

v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (, m. m. ).

9. Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľka

sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20

napadnutým uznesením krajského súdu z 30. apríla 2018 zamietajúcim jej sťažnosť

proti uzneseniu krajského súdu, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok

za spracovanie podania (správna žaloba z 23. januára 2018 podaná elektronicky 24. januára

2018) a jeho príloh v elektronickej podobe, doručeného súdu inak ako do elektronickej

schránky súdu.

10. Ústavný súd na úvod konštatuje, že z hľadiska predmetu sporu ide

o tzv. bagateľnú vec (sťažovateľka bola rozhodnutím krajského súdu zaviazaná

na zaplatenie súdneho poplatku v sume 20 €, pozn.). Za daných okolností už samotný

predmet sporu v napadnutom konaní zakladá z hľadiska doterajšej judikatúry ústavného

súdu dôvod na odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokúvaní. Ak totiž

[rovnako účinný od 1. júla 2016

v § 422 ods. 1 písm. a), pozn.] vylučuje u tzv. bagateľných vecí prieskum rozhodnutí

vydaných druhostupňovými súdmi na základe uplatnenia mimoriadneho opravného

prostriedku, bolo by proti logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý

do roviny ústavného súdnictva. Opodstatnenosť sťažnosti podľa

v takejto veci prichádza do úvahy iba v prípadoch extrémneho vybočenia zo štandardov,

ktoré sú pre postupy zisťovania skutkového základu sporu a pre jeho právne posúdenie

esenciálne ().

11. V relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia krajský súd uvádza, že

„v rámci novelizácie zákona o súdoch sa zavádza všeobecná povinnosť komunikácie

so súdmi v elektronickej podobe prostredníctvom na to určených elektronických formulárov.

Adresátmi tejto povinnosti sú účastníci konania, ktorí sú orgánom verejnej moci a právni

zástupcovia, ktorí majú postavenia advokáta alebo orgánu verejnej moci. Vzhľadom

na prechodné ust. ZoS ( o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pozn.) advokáti so samostatným výkonom

advokácie majú túto povinnosť od 01.07.2018, iní advokáti už od 01.07.2017. Z vyššie

uvedeného vyplýva nielen povinnosť mať aktivovanú elektronickú schránku a prijímať v nej

súdne podania v elektronickej podobe, ale aj používať ju pri podávaní podaní na súd.

Zákonné alternatívy písomnej formy podania v zmysle ,

sa tým obmedzujú na modernejšiu z nich - elektronickú podobu. Súčasne platí,

že elektronické podanie musí advokát doručiť do elektronickej schránky súdu, a to

za použitia vlastnej elektronickej schránky aktivovanej na doručovanie. Nepostačuje teda

správa elektronickej pošty (e-mail) do elektronickej podateľne súdu. Uvedená právna

úprava § 82l ods. 3 ZoS v spojení s príslušnými ust. zákona o e-Governmente ohľadom

právnej úpravy formy a spôsobu doručovania vo vzťahu k tam vymenovaným subjektom

predstavuje predpis vyššej právnej sily a zároveň aj lex specialis k § 6 ods. 2 vyhlášky

Národného bezpečnostného úradu č. v znení vyhlášky č.

o spôsobe a postupe používania elektronického podpisu v obchodnom a administratívnom

styku, na základe ktorej Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ako

prevádzkovateľ elektronickej podateľne, zverejnilo informácie za účelom zabezpečenia

využívania jej služieb - Zoznam úplných elektronických adries umožňujúcich styk

s elektronickou podateľňou. Ostatné subjekty, napr. fyzické osoby, nevymenované

v ust. § 82l ods. 3 ZoS môžu stále so súdom komunikovať elektronicky aj prostredníctvom

emailu na zverejnenú elekt. adresu podateľne, pričom v zásade doručujú doplnenie svojho

podania v listinnej podobe, pokiaľ nedisponujú kvalifikovaným elektronickým podpisom.“.

12. K námietkam sťažovateľky, že poslaním mailu došlo k naplneniu účelu právnej

normy, pretože súd nemusel ľudskou činnosťou spracovať podanie a jeho prílohy doručené

v písomnej forme, konvertovať ich do elektronickej formy a prácne vytvárať elektronický

súdny spis, krajský súd uviedol, že tento výklad nezodpovedá skutočnosti. Podania prijaté

na elektronickej adrese podateľne nie sú prepojené s ESS (elektronický súdny spis, pozn.)

je nutné ich prácne previesť do listinnej podoby a vkladať do ESS, pričom podania zaslané

prostredníctvom elektronickej schránky súdu sú automaticky prepojené so súdnym

manažmentom a ESS.

13. Krajský súd vo svojom rozhodnutí tiež poukázal na to, že za elektronickú

schránku v zmysle o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov sa považuje iba elektronická schránka podľa § 3

písm. l) a o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov

verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení

neskorších predpisov. Správcom modulu elektronických schránok podľa § 10 ods. 4 a § 12

cit. zákona je Úrad vlády Slovenskej republiky <www.slovensko.sk>. Porušenie povinnosti

elektronickej komunikácie nemá za následok neúčinnosť podania a neoprávňuje súd na to,

aby na takéto podanie neprihliadal. Od 1. januára 2018 však pri porušení uvedenej

povinnosti vznikne na strane advokáta poplatková povinnosť za spracovanie elektronického

podania a jeho príloh súdom, a to vo výške 20 € za každé podanie vrátane príloh podľa

položky č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s § 5 ods. 1 písm. a) zákona

Slovenskej národnej rady č. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis

z registra trestov v znení neskorších predpisov.

14. Po preskúmaní sťažnosti, ako aj dokumentácie k nej priloženej, vychádzajúc

predovšetkým z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu, ústavný súd

dospel k záveru, že krajský súd sa v napadnutom uznesení zaoberal a ústavne

akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal so sťažnostnými námietkami sťažovateľky,

s ktorými sa nestotožnil, a preto sťažnosť sťažovateľky zamietol. Napadnuté uznesenie

krajského súdu nemožno podľa názoru ústavného súdu považovať za zjavne neodôvodnené

a ani za arbitrárne, t. j. také, ktoré by bolo založené na právnych záveroch, ktoré nemajú

oporu v zákone, resp. popierajú podstatu, zmysel a účel v napadnutom konaní aplikovaných

ustanovení .

15. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie

krajského súdu nevykazuje také ústavne relevantné nedostatky, ktoré by po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie mohli reálne viesť k vysloveniu porušenia sťažovateľkou označeného

základného práva podľa . Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľky odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

16. S ohľadom na odmietnutie sťažnosti neprichádzalo už do úvahy rozhodovať

o ďalších návrhoch sťažovateľky uplatnených v petite sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. januára 2019