Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 45/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. januára 2019 v pléne

zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej (sudkyňa

spravodajkyňa), Petra Brňáka, Miroslava Duriša, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta,

Jany Laššákovej, Milana Ľalíka, Mojmíra Mamojku, Lajosa Mészárosa, Marianny

Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika o sťažnosti ,

, zastúpeného ,

, v mene ktorej koná advokát a konateľ ,

vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Čierny Brod konaných

10. novembra 2018 za účasti , takto

rozhodol:

1. Z r u š u j e rozhodnutie miestnej volebnej komisie zapísané v zápisnici

o výsledku volieb do orgánov samosprávy obce Čierny Brod konaných 10. novembra 2018

v časti o rovnakom počte hlasov odovzdaných pre kandidátov na starostu a za zvoleného

starostu obce Čierny Brod v y h l a s u j e .

2. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

19. novembra 2018 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou podľa (ďalej len „“)

v spojení s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) namieta neústavnosť

a nezákonnosť volieb starostu obce Čierny Brod (ďalej len „obec“) konaných 10. novembra

2018.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ kandidoval vo voľbách

do orgánov samosprávy obce konaných 10. novembra 2018 za starostu obce. Celkovo sa

o tento post uchádzali dvaja kandidáti, a to sťažovateľ a . Zo zápisnice

miestnej volebnej komisie (ďalej len „volebná komisia“) o výsledku volieb v obci

vo voľbách do orgánov samosprávy obcí z 11. novembra 2018 (ďalej len „zápisnica

o výsledku volieb“) vyplýva, že z 1 381 osôb zapísaných v zozname voličov sa na hlasovaní

zúčastnilo 867 voličov. Pre voľby starostu obce bolo v 864 voličmi odovzdaných obálkach

846 platných hlasovacích lístkov. Kandidáti na starostu obce získali podľa údajov

zo zápisnice zhodný počet 423 hlasov voličov.

3. Sťažovateľ v sťažnosti tvrdí, že „členovia miestnej volebnej komisie určili

nesprávne niektoré hlasovacie lístky za neplatné“. Má vedomosť o tom, že „najmenej dva

hlasovacie lístky odovzdané pre voľby starostu... boli členmi miestnej volebnej komisie

určené za neplatné, hoci sa jednom z nich je v krúžku v tvare elipsy zakrúžkované nielen

poradové číslo 2 kandidáta na starostu (rozumej sťažovateľa), ale aj jeho meno a priezvisko

a na druhom hlasovacom lístku je v krúžku v tvare elipsy zakrúžkované nielen poradové

číslo 2 kandidáta na starostu (rozumej sťažovateľa), ale aj jeho meno a priezvisko, vek,

povolanie a teda v podstate cely riadok“.

4. Podľa slov sťažovateľa „pozorovateľom pri sčítaní hlasovacích lístkov... bola

, manželka kandidáta na starostu... pod poradovým číslom 1, pričom pri

sčítavaní bol sporný jeden hlasovací lístok pre voľby starostu... na ktorom sa krúžok dotýkal

poradového čísla kandidáta (krúžok bol pred poradovým číslom kandidáta a dotýka sa ho

avšak poradové číslo nie je zakrúžkované ) na starostu pod poradovým číslom 1 - teda jej

manžela, pričom táto pozorovateľka si vymohla hlasovanie miestnej volebnej komisie, ktorá

hlasovaním určila tento hlasovací lístok za neplatný. Na strane druhej sa táto istá

pozorovateľka pri sčítaní hlasov vyjadrila a v podstate to akceptovala celá miestna volebná

komisia, že tie hlasovacie lístky (vrátane tých dvoch sporných opísaných v tejto sťažnosti,

kde bolo hlasované za kandidáta na starostu pod poradovým číslom 2 – sťažovateľa) sa ani

nehlasovalo v komisii, nakoľko sa vyjadrila, že tie hlasy pre kandidáta pod poradovým

číslom 2 sú neplatné. V prípade, ak by miestna volebná komisia postupovala v súlade so

zákonom a teda by uznala uvedené dva hlasovacie lístky pre kandidáta na starostu pod

poradovým číslom 2 - sťažovateľa za platné, v takom prípade, by bol sťažovateľ vyhlásený

za zvoleného starostu obce Čierny Brod, nakoľko by mal o dva hlasy viac ako kandidát na

starostu obce s poradovým číslom 1 - .“.

5. Citujúc príslušné ustanovenia a o podmienkach

výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“), ako i súvisiacu judikatúru ústavného súdu,

sťažovateľ sumarizuje, že „minimálne v týchto dvoch prípadoch hlasovacích lístkov pre

voľby starostu Obce Čierny Brod došlo k porušeniu právnych predpisov, nakoľko uvedené

hlasovacie lístky majú byť považované za platné“.

6. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Rozhodnutie miestnej volebnej komisie zriadenej pre komunálne voľby zo dňa 10.

11. 2018 v obci Čierny Brod vo volebnom obvode Čierny Brod uvedené v zápisnici miestnej

volebnej komisie o výsledku volieb sa zrušuje v časti voľby starostu a za zvoleného starostu

Obce Čierny Brod vyhlasuje kandidáta s poradovým číslom 2 - , nezávislý

kandidát na starostu obce Čierny Brod.

Účastník konania je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške

vyplývajúcej z priloženého vyčíslenia.“

7. Uznesením č. k. -11 z 5. decembra 2018 ústavný súd prijal

sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie.

8. Ústavný súd prípisom zo 7. decembra 2018 vyzval protikandidáta na starostu

, aby sa v lehote 10 dní vyjadril k sťažnosti sťažovateľa. Vo svojom

vyjadrení, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 27. decembra 2018,

uviedol:

«Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že členovia miestnej volebnej komisie našli

niektoré hlasy za neplatné z titulu spochybniteľného označenia, čím bol počet hlasov pre

sťažovateľa určenej v jeho neprospech. Toto jeho tvrdenie je podľa jeho vyjadrenia na

základe neurčitého udania, nakoľko... uvádza „že mám vedomosti o tom“.

K tomuto tvrdeniu môžem uviesť aj ja, že mám vedomosti o tom, že aj moje hlasy boli

zaevidované z titulu nesprávneho označenia.

Je pravdou , že pozorovateľka (moja manželka) si vymohla

hlasovanie miestnej volebnej komisie o platnosti hlasovacieho lístku, ktorý bol v môj

neprospech v prípade jeho nevyradenia a počet celkových hlasov by bol v môj prospech.

Napriek takémuto určovaniu platnosti hlasovacích lístkov, miestna volebná komisia

uzatvorila výsledok volieb tak, ako je potvrdené v zápisnici o hlasovaní, teda s výsledkom

rovnakého počtu hlasov 423 pre oboch kandidátov.

Je pozoruhodné, že sťažovateľ zistené výsledky, tak ako je uvedené v zápisnici

o výsledku voľby spochybňuje hodnovernosť členov komisie, napriek tomu, že z celkového

počtu členov 5 určil za člena komisie sťažovateľ (ako starosta obce), 4 členov komisie (1

člen delegovaný ).

Do pozornosti uvádzam, že všetci 4 členovia komisie určené starostom obce,

sťažovateľom sú zamestnanci obce Čierny Brod. Ide o tieto osoby,

, , .

Ďalej uvádzam, že tiež zamestnankyňa obce bola zapisovateľka

komisie a zároveň vystupuje tiež ako „pozorovateľka“.

Na záver tohto môjho stanoviska uvádzam, že stanovisko sťažovateľa na strane jednej

„podľa jeho vedomostí“, ako i moje stanovisko je možné považovať za tvrdenie proti

tvrdeniu.

Považujem za rozhodujúce rozhodnutie miestnej volebnej komisie obsiahnuté

v zápisnici o výsledku volieb za konečné a platné ako to určuje ustanovenie § 29 ods. 4 zák.

čís. 180/2014 z. z...»

9. K vyjadreniu sťažovateľ zaujal nasledujúce stanovisko

(doručené ústavnému súdu 18. januára 2019):

„... aj z podania účastníka sa potvrdzujú tie skutkové tvrdenia

sťažovateľa, že došlo k rozhodovaniu miestnej volebnej komisie ohľadom hlasov sťažovateľa

ako aj a že niektoré hlasy... boli rozhodnutím určené za neplatné.

Z tohto dôvodu okrem tvrdení sťažovateľa ohľadom posudzovania platnosti volebných

lístkov toto potvrdzuje aj druhý účastník. Záverom len dodáva, že druhý účastník nepodal

sťažnosť voči priebehu volieb a zároveň nie je dôvod na prípadné vylúčenie svedectiev,

ktoré by mohli podať členovia miestnej volebnej komisie. Naďalej sťažovateľ trvá na takom

petite, ako uviedol v podanej sťažnosti.“

10. Ústavnému súdu bolo 18. januára 2019 doručené tiež doplnenie vyjadrenia

, ktoré podal z dôvodu, „nakoľko na tom trvali pozorovateľky“. Z jeho

obsahu vyplýva, že „Pozorovateľky nakoľko sedeli ďalej nemali možnosť vidieť hlasovacie

lístky a ani možnosť si overiť, či sú správne sčítavané a označené. Miestna volebná komisia

pri sčítavaní hlasov sama určila a vyradila hlasy, ktoré považovali za nesprávne,

pozorovateľky tieto hlasy nevideli.“. Napriek tomu tvrdia, že „Pri sčítavaní došlo

k viacerým pochybnostiam.“. Na záver v doplnení vyjadrenia uviedol, že

naďalej považuje za „rozhodujúce rozhodnutie miestnej volebnej komisie“.

II.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti

volieb do orgánov územnej samosprávy.

12. Podľa ústavný súd môže zrušiť

rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený.

13. Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že voľby sú

prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi. Hrubé, závažné alebo

viacnásobné porušenie práv občanov priznaných zákonom alebo zakladá právomoc

ústavného súdu zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné, pretože

namietané porušenie práv mohlo ovplyvniť priebeh a výsledok volieb. Pojem „priebeh

volieb“ nezahŕňa iba hlasovanie voličov, ale aj všetky iné úkony subjektov zúčastnených na

voľbách, ktoré sú v príčinnej súvislosti s voľbami ().

14. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu okrsková volebná komisia (v danej

veci miestna volebná komisia, ktorá v zmysle ustanovenia § 170 ods. 9 zákona o voľbách

plnila úlohy okrskovej volebnej komisie) vo voľbách do orgánov samosprávy obce plní aj

úlohy garanta ústavnosti a zákonnosti samotného volebného aktu a prvotného sčítania

hlasov. Tomuto zodpovedá jej kreovanie, zákonom ustanovené postupy a zisťovanie

volebných výsledkov, ktoré sú prejavom vôle voličov ().

15. Podľa § 29 ods. 4 zákona o voľbách v sporných prípadoch rozhoduje o platnosti

hlasovacieho lístka a obálky okrsková volebná komisia s konečnou platnosťou.

16. Zverenie právomoci rozhodnúť o platnosti hlasovacieho lístka okrskovej (tu

miestnej) volebnej komisii s konečnou platnosťou (§ 29 ods. 4 zákona o voľbách)

neznamená úplnú voľnosť komisie pri posudzovaní hlasovacieho lístka.

17. Podľa § 182 ods. 3 štvrtej vety zákona o voľbách volič na hlasovacom lístku pre

voľby starostu obce zakrúžkovaním poradového čísla označí jedného kandidáta, pre ktorého

hlasuje.

18. Podľa § 184 ods. 1 zákona o voľbách ak volič neoznačil zakrúžkovaním ani

jedného kandidáta pre voľby starostu obce, alebo ak zakrúžkovaním označil viac ako

jedného kandidáta pre voľby starostu obce, je hlasovací lístok neplatný.

19. Podľa § 184 ods. 2 druhej vety zákona o voľbách ak je v obálke niekoľko

hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce, sú všetky tieto hlasovacie lístky neplatné.

20. Nesprávny postup volebnej komisie pri posudzovaní hlasovacích lístkov, ktorý je

v rozpore s ustanovením § 184 v spojení s § 182 ods. 3 zákona o voľbách, zakladá

pri splnení ostatných predpokladov dôvodnosť nezákonnosti volieb, ktorá môže viesť

k uplatneniu právomoci ústavného súdu ustanovenej v § 63 ods. 1 písm. c) zákona

o ústavnom súde, t. j. k zrušeniu rozhodnutia volebnej komisie a k vyhláseniu za zvoleného

kandidáta, ktorý bol riadne zvolený a ktorý nebol vyhlásený za zvoleného v dôsledku

chybného postupu volebnej komisie (obdobne ).

21. Ústavný súd vykonal dokazovanie oboznámením s vyžiadanou volebnou

dokumentáciou vzťahujúcou sa k voľbe starostu obce a zistil, že podľa zápisnice volebnej

komisie o výsledku volieb bolo pre voľby starostu obce odovzdaných 846 platných

hlasovacích lístkov voličov, z toho 423 hlasov bolo odovzdaných pre kandidáta

pod poradovým číslom 1 – a rovnako 423 hlasov pre kandidáta

pod poradovým číslom 2 – – sťažovateľa. Z volebnej dokumentácie ďalej

vyplynulo, že 14 hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce bolo miestnou volebnou

komisiou vyhodnotených ako neplatných. Zápisnica o výsledku volieb bola podpísaná

všetkými piatimi členmi miestnej volebnej komisie bez výhrad a námietok proti jej obsahu.

22. Ústavný súd prerátaním hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce volebnou

komisiou vyhodnotených ako platných zistil rovnaký stav a počty, ako sú uvedené

v zápisnici, t. j. celkovo bolo pre voľby starostu odovzdaných 846 hlasovacích lístkov,

z toho pre oboch kandidátov rovnako po 423 hlasov.

23. Vzhľadom na podstatu sťažnosti podanej podľa ústavný súd

pristúpil aj k preskúmaniu hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce, ktoré miestna

volebná komisia vyhodnotila ako neplatné, a zistil nasledujúce:

1. hlasovací lístok bol označený spoločným zakrúžkovaním všetkých údajov

patriacich ku kandidátovi č. 2 – sťažovateľovi, t. j. tak, že krúžok (elipsa) obsahoval tieto

údaje: „2. , , nezávislý kandidát“,

2. hlasovací lístok bol označený spoločným zakrúžkovaním poradového čísla, mena

a priezviska kandidáta č. 2 – sťažovateľa, t. j. krúžok (elipsa) obsahoval tieto údaje:

„2. “,

3. hlasovací lístok bol označený umiestnením prázdneho krúžku pred poradové číslo

kandidáta č. 1 , a to tak, že krúžok sa vonkajšou pravou stranou nepatrne

dotkol čísla 1,

4. hlasovací lístok bol označený zakrúžkovaním veku kandidáta č. 2 – sťažovateľa,

t. j. krúžok obsahoval údaj „39“,

5. hlasovací lístok bol označený prázdnym krúžkom umiestneným pred poradovým

číslom kandidáta č. 2 – sťažovateľa, (krúžok sa čísla „2“ nedotýkal),

6. hlasovací lístok bol označený samostatným zakrúžkovaním poradových čísel

oboch kandidátov, t. j. prvý krúžok obsahoval číslo „1“ a druhý číslo „2“,

7. hlasovací lístok bol označený krížikom umiestneným pred poradovým číslom 1

patriacim kandidátovi ,

8. hlasovací lístok bol opäť označený krížikom umiestneným pred poradovým číslom

1 patriacim kandidátovi ,

9. hlasovací lístok bol označený spoločným zakrúžkovaním jedným krúžkom

(elipsou) poradových čísel oboch kandidátov, t. j. poradových čísel 1 aj 2 a písmena „J“

mena , preškrtnutím poradového čísla „2“ v tvare x a podčiarknutím

poradového čísla „1“ spolu s písmenami „Ju“ mena ,

10. hlasovací lístok bol označený dvomi čiarami vedenými cez údaje oboch

kandidátov, t. j. prvá horná čiara viedla cez všetky údaje kandidáta č. 1

a druhá spodná čiara viedla cez všetky údaje kandidáta č. 2 – sťažovateľa,

11. hlasovací lístok bol opäť označený dvomi čiarami vedenými cez údaje oboch

kandidátov, t. j. prvá horná čiara viedla cez všetky údaje kandidáta č. 1

a druhá spodná čiara viedla cez všetky údaje kandidáta č. 2 – sťažovateľa,

12. hlasovací lístok nebol nijako označený, t. j. nebola na ňom vykonaná žiadna

úprava,

13. hlasovací lístok nebol nijako označený, t. j. nebola na ňom vykonaná žiadna

úprava,

14. hlasovací lístok nebol nijako označený, t. j. nebola na ňom vykonaná žiadna

úprava.

24. Ďalšie sťažovateľom navrhované dokazovanie (vypočutie členov volebnej

komisie) ústavný súd nevykonal, pretože ho vzhľadom na podstatu sťažnosti nepovažoval

za nevyhnutne potrebné ani účelné. Účastník konania vykonanie dôkazov

na objektívne preukázanie svojich tvrdení nenavrhol a ani ich sám dostatočne hodnoverne

nepodložil predložením akýchkoľvek iných dôkazov, čo znemožnilo ústavnému súdu

priznať jeho tvrdeniam náležitú dôkaznú váhu. Navyše, pokiaľ ide o jeho doplnenie podania

z 18. januára 2019, ktoré bolo ústavnému súdu doručené evidentne po lehote určenej

na vyjadrenie (tá mu uplynula 27. decembra 2018), ústavný súd k tomu dodáva, že zásadu

koncentrácie je potrebné uplatniť nielen na návrh navrhovateľa (sťažovateľa) na začatie

konania, ale aj na vyjadrenia ďalších účastníkov (strán) konania, pretože v opačnom prípade

by ústavný súd nemohol v takejto veci rozhodnúť v zákonom ustanovenej lehote (§ 63

ods. 6 ). Ústavný súd preto v ďalšom vychádzal zo skutkového

stavu zisteného po oboznámení sa s volebnou dokumentáciou.

25. Ústavný súd vo svojej judikatúre konštatoval, že prejav vôle voliča musí

nepochybne smerovať k tomu, aby pri úprave hlasovacieho lístka pri voľbách bolo

nepochybné, koho volil, a aby prejav jeho vôle smeroval k voľbe ním označeného

kandidáta, a to tým, že označí kandidáta, ktorého volil. Ústavný súd každý prípad posudzuje

osobitne, pričom prihliada na účel a zmysel volebného zákona, ako aj dodržiavanie

princípov právneho štátu (, , , ).

26. Z už citovaných ustanovení zákona o voľbách vyplýva, že pre posúdenie

hlasovacieho lístka ako platného, a teda na jednoznačný prejav vôle voliča zákon vyžaduje,

aby volič prejavil svoju vôľu zakrúžkovaním poradového čísla ním vybraného kandidáta

na post starostu (alebo poslanca obecného zastupiteľstva).

27. Ústavný súd preskúmaním hlasovacích lístkov, ktoré miestna volebná komisia

v obci vyhodnotila ako neplatné, konštatuje, že hlasovacie lístky označené ústavným súdom

pod poradovým číslom 1 a 2, na ktorých došlo k zakrúžkovaniu okrem poradového čísla

kandidáta – sťažovateľa – aj k zakrúžkovaniu jeho mena a priezviska, resp. všetkých jeho

údajov uvedených na hlasovacom lístku, nemožno vzhľadom na znenie

relevantných ustanovení volebného zákona ani vzhľadom na judikatúru ústavného súdu

(napr. , , , , ,

) považovať za neplatné. Z volebnej dokumentácie pritom nevyplýva, že by

dôvodom neplatnosti týchto volebných lístkov mala byť iná zákonom predvídaná

skutočnosť, ale iba to, akým spôsobom došlo k prejavu vôle voliča.

28. Ústavný súd, vychádzajúc z dikcie § 182 ods. 3 a § 184 zákona o voľbách

v uvedených prípadoch, dospel k záveru, že tieto hlasovacie lístky sú platné a také, ktoré

vyjadrujú vôľu voliča zvoliť kandidáta, ktorého označil zakrúžkovaním, aj keď krúžok

obsahoval aj ďalšie informácie, avšak týkajúce sa toho istého kandidáta. Nesporne však

z týchto hlasovacích lístkov vyplýva, komu voliči dali svoj hlas, t. j. koho volili za starostu

obce. U sťažovateľa to tak bolo v dvoch prípadoch. V prospech sťažovateľa bolo preto treba

pripočítať 2 platné hlasy. Naopak, u kandidáta č. 1 ústavný súd nezistil

medzi volebnou komisiou vyhodnotenými hlasovacími lístkami ako neplatnými žiaden taký,

ktorý bolo potrebné posúdiť ako platný a pripočítať ho tomuto kandidátovi. Celkovým

súčtom za týchto okolností získal potom sťažovateľ viac hlasov vo svoj prospech ako

protikandidát a na základe toho sa v súlade so zákonom prejavenou vôľou voličov stal

víťazom volieb v obci Čierny Brod konaných 10. novembra 2018.

29. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také závažné

porušenie volebného zákona, ktoré spochybňuje dosiahnuté výsledky vo voľbách a ktoré

odôvodnene vyvoláva pochybnosti o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej

vôle voličov.

30. Pokiaľ ide o nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy obce, musí byť

nezákonnosť týchto volieb v konaní o volebných veciach dokázaná a musí byť v príčinnej

súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom dôsledku porušením

ústavného volebného práva a jeho princípov (, , ).

31. Zistenie hrubého, závažného alebo viacnásobného porušenia zákonov

upravujúcich prípravu a priebeh volieb je nevyhnutným predpokladom aj na uplatnenie

právomoci ústavného súdu podľa , t. j.

právomoci zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne

zvolený. V okolnostiach prípadu podľa zistení ústavného súdu vyhodnotila volebná komisia

v rozpore so zákonom o voľbách 2 hlasovacie lístky, ktoré označila ako neplatné, hoci

v skutočnosti išlo o platné hlasovacie lístky, a ktoré boli odovzdané v prospech sťažovateľa.

Vyhodnotenie hlasovacích lístkov volebnou komisiou ako neplatných v rozpore

s príslušnými ustanoveniami volebného zákona treba podľa názoru ústavného súdu

považovať za závažné porušenie zákona upravujúceho priebeh volieb, pretože môže

v konečnom dôsledku spôsobiť, že za zvoleného sa nevyhlási ten, kto bol oprávnenými

voličmi riadne zvolený.

32. Podľa § 189 ods. 4 zákona o voľbách za starostu obce je zvolený ten kandidát,

ktorý získal najviac platných hlasov.

33. Ústavný súd vzhľadom na uvedené uplatnil svoju právomoc vyplývajúcu

z a zrušiť rozhodnutie

volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený. Na základe tejto

právomoci zrušil rozhodnutie miestnej volebnej komisie v zápisnici o voľbách starostu obce

týkajúce sa pôvodne uvedeného dosiahnutého volebného výsledku spočívajúceho v rovnosti

hlasov, a za starostu obce Čierny Brod vyhlásil riadne zvoleného sťažovateľa

so skutočne zisteným volebným výsledkom 425 platných hlasov odovzdaných v jeho

prospech (bod 1výroku rozhodnutia).

34. Sťažovateľ v petite svojej sťažnosti žiadal priznať mu úhradu trov jeho právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

35. Podľa môže ústavný súd v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

36. V danom prípade ústavný súd vzhľadom na charakter tohto konania, ako aj

skutočnosť, že účastník svojím konaním nezavinil okolnosti, ktoré viedli

sťažovateľa k podaniu sťažnosti, dospel k záveru, že oprávnenie dané mu § 36 ods. 2

nevyužije, a preto nepriznal sťažovateľovi úhradu trov konania

(bod 2 výroku rozhodnutia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. januára 2019