Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 99/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. marca 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu

Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , a ,

, , zastúpených advokátom JUDr. Jánom Repášom,

Trhová 4, Zvolen, vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa čl. 5 Listiny základných

práv a slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní sp. zn.

anamietaného porušenia jeho základného práva podľa

postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v bližšie neurčenom konaní a

namietaného porušenia základných práv podľa

Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd,

ako aj namietaného porušenia jej základného práva podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní sp. zn.

a namietaného porušenia jej základného práva podľa Slovenskej

republiky postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v bližšie neurčenom konaní a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť a o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 7. mája 2018

doručená ústavná sťažnosť , ,

a , , (ďalej len

„sťažovateľ“, „sťažovateľka“ a spoločne „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia

základného práva sťažovateľa podľa čl. 5 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní

sp. zn. a namietaného porušenia základného práva sťažovateľa podľa čl. 14

(ďalej len „“) postupom Krajského súdu v Banskej

Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v bližšie neurčenom konaní a namietaného porušenia

základných práv sťažovateľky podľa a podľa a

listiny, ako aj namietaného porušenia postupom okresného súdu a namietaného

porušenia jej základného práva podľa postupom krajského súdu.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na okresnom súde je vedené

konanie, v ktorom sťažovateľka vystupuje ako žalobkyňa, vo veci náhrady škody na zdraví

spôsobenej v dôsledku nesprávnej a zanedbanej liečby. V konaní okresného súdu

sťažovateľku od roku 1993 ako maloletú zastupoval ako zákonný zástupca jej otec –

sťažovateľ, následne v rokoch 1994 až 2010 bola sťažovateľka zastúpená právnymi

zástupcami z radov advokátov a od roku 2010 bola sťažovateľka opätovne zastúpená

sťažovateľom, avšak už ako opatrovníkom na základe uznesenia okresného súdu č. k.

-1054 zo 16. marca 2010. Ďalej je uvedené, že v polovici septembra v roku

2017 bol účastníkom konania okresného súdu prostredníctvom okresného súdu doručovaný

rozsudok krajského súdu spolu s bližšie neurčeným uznesením krajského súdu, avšak

len ako jedna poštová zásielka, ktorá bola adresovaná na meno a adresu sťažovateľky.

Sťažovateľka však túto zásielku neprevzala, pretože je viac rokov nedostupná, resp.

je nezvestná a doručovateľ odmietol zásielku vydať sťažovateľovi.

3. Sťažovateľ následne okresný súd žiadal osobne, ako aj písomnou sťažnosťou

z 10. októbra 2017 (ďalej len ,,sťažnosť z 10. októbra 2017“) o nahliadnutie do spisu

2

a o doručenie uvedeného rozsudku krajského súdu a bližšie neurčeného uznesenia krajského

súdu, čo mu však bolo okresným súdom odopreté s odôvodnením, že opatrovníctvo

sťažovateľa, a teda jeho zastupovanie sťažovateľky, zaniklo dňom nadobudnutia účinnosti

v znení neskorších predpisov (ďalej

aj ,,CSP“), teda bolo účinné len do 30. júna 2016. Okresný súd a následne aj krajský súd

sťažnosť z 10. októbra 2017 vyhodnotili ako neprípustnú, pričom s týmto názorom

sa následne stotožnilo aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. K tomu

sťažovateľ dodal: ,,... Okolnosti postupu nesprávneho doručovania rozsudku súdu druhej

inštancie spolu s bližšie neurčeným uznesením súdu druhej inštancie žalobkyni,

sú predmetom tejto ústavnej sťažnosti, pretože to vnímame ako postup, účelovo sledujúci

zámer právoplatného skončenia súdnej veci bez toho, aby mala žalobkyňa pri konaní

a rozhodovaní súdu druhej inštancie zastúpenie. Účastníkom na strane žalobcu neboli

vôbec doručené rozhodnutia súdu druhej inštancie, a tak jej bolo znemožnené podať vo veci

opravný prostriedok (dovolanie), či uplatňovanie iných práv.“

4. V ďalšej časti ústavnej sťažnosti je uvedené, že v prípade sťažovateľa je namietané

porušenie a listiny. K tomu sťažovatelia dodali: ,,Vo vzťahu

k sťažovateľovi... nesprávnym postupom označených súdov došlo k porušeniu práva

v zmysle Čl. 14 , ktoré ustanovenie oprávňuje každého

vstupovať do právnych vzťahov, mať práva a vykonávať ich, bez ohľadu na to či je

v právnom vzťahu nositeľom práva alebo povinnosti. V prípade sťažovateľa... mať právo

vykonávať funkciu opatrovníka a teda zástupcu sťažovateľky... v súdnom konaní sp. zn.

...“ Pokiaľ ide o sťažovateľku, predmetom ústavnej sťažnosti je namietané

porušenie , a to z dôvodu porušenia ,,práva na prístup k súdu a zároveň

k porušeniu práva na spravodlivý proces došlo tak, že ak a) podľa názoru súdu malo

v priebehu odvolacieho konania ku dňu 30.06.2016 zaniknúť opatrovníctvo sťažovateľky...

súd mal povinnosť ju ako aj opatrovníka o tom upovedomiť v rámci poučovacej povinnosti

v zmysle , čo však súd nevykonal... Keďže súd druhej inštancie rozhodoval

bez nariadenia pojednávania... tak sťažovateľka... v dôsledku nesprávneho postupu súdu

nemala v čase konania a rozhodovania súdu druhej inštancie žiadne zastúpenie... Súd

druhej inštancie svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľke...

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva tak v priebehu odvolacieho konania, najmä

aby mala v čase konania a rozhodovania súdu druhej inštancie zastúpenie a tiež aj

po skončení konania vo veci, pre prípadné podanie opravného prostriedku.“. Zároveň,

pokiaľ ide o sťažovateľku, vytýka aj porušenie jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a podľa a listiny z dôvodov: ,,... tým, že procesný súd

postupoval v rozpore so zákonnými zásadami upravenými v pri

doručovaní predmetných rozhodnutí súdu druhej inštancie, že rozhodnutia doručoval len na

meno a adresu a k rukám sťažovateľky... ktorá ich však nemohla ako nedostupná prevziať.

O tejto skutočnosti mal konajúci súd vedomosť a napriek tomu ich nedoručil zároveň

aj na meno a adresu a k rukám sťažovateľa... čím jej znemožnil aby uskutočňovala, a to aj

prostredníctvom zástupcu jej patriace procesné práva, a odňal jej tým možnosť konať

pred súdom, podať vo veci opravný prostriedok (dovolanie), či iné uplatňovanie práv...“

5. V závere ústavnej sťažnosti sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich ústavnej

sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým vysloví, že postupom okresného súdu tým,

že doručoval rozsudok krajského súdu spolu s bližšie neurčeným uznesením krajského súdu

len na meno, adresu a k rukám sťažovateľky, a nie aj sťažovateľovi, došlo v prípade

sťažovateľky k porušeniu jej práv podľa a a a 38

ods. 2 listiny, a v prípade sťažovateľa k porušeniu jeho práva podľa čl. 5 listiny, a tým,

že ak krajský súd vo svojom konaní dospel k záveru, že sťažovateľke zaniklo opatrovníctvo

zo strany sťažovateľa, mal sťažovateľku o tom upovedomiť, k čomu nedošlo, a bol povinný

sťažovateľke ustanoviť zástupcu v osobe procesného opatrovníka, čím došlo v prípade

sťažovateľa k porušeniu jeho práva podľa a v prípade sťažovateľky

k porušeniu jej práva podľa . Súčasne sa sťažovatelia domáhajú, aby im

okresný súd a krajský súd spoločne a nerozdielne uhradili trovy konania. Tiež navrhli, aby

okresný súd do 3 dní od doručenia nálezu bol povinný doručiť sťažovateľovi rozsudok

krajského súdu spolu s bližšie neurčeným uz

II.

4

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,“) v čl. I až

a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona

o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom

právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

9. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

10. Podľa ústavný sú môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Predmetom ústavnej sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie čl. 5 listiny

postupom okresného súdu a namietané porušenie postupom krajského súdu

a sťažovateľkou namietané porušenie jej základných práv podľa a podľa

a listiny a namietané porušenie postupom okresného

súdu a namietané porušenie základného práva podľa postupom

krajského súdu.

12. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

13. Podľa každý má spôsobilosť na práva.

14. Podľa čl. 5 listiny každý má spôsobilosť na práva.

15. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

16. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná

verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.

17. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). V zmysle

konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

6

alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti a túto

odmietne (m. m. ).

K námietke porušenia základného práva sťažovateľa podľa a

listiny postupom okresného súdu a namietaného porušenia jeho základného práva

podľa postupom krajského súdu

18. Ako z podanej ústavnej sťažnosti vyplýva, vo vzťahu k sťažovateľovi sa namieta

postup okresného súdu spočívajúci v tom, že doručoval rozsudok krajského súdu spolu

s bližšie neurčeným uznesením krajského súdu len na meno, adresu a k rukám sťažovateľky,

a nie aj sťažovateľovi. V uvedenom videl sťažovateľ porušenie svojich základných práv

podľa a podľa listiny, ktoré priamo spája s výkonom opatrovníctva vo

vzťahu k sťažovateľke. Zároveň sťažovateľ namieta v dôsledku toho,

že ak krajský súd dospel k záveru, že sťažovateľke zaniklo opatrovníctvo zo strany

sťažovateľa, mal sťažovateľku o tom upovedomiť, k čomu nedošlo a bol povinný

jej ustanoviť zástupcu v osobe procesného opatrovníka.

19. Zo skutočností uvedených v podanej ústavnej sťažnosti, ako aj z doručených

príloh vyplýva, že sťažovateľ v konaní okresného súdu, ako aj v konaní krajského súdu

nemal postavenie účastníka konania. Účastníčkou konania v procesnom postavení

žalobkyne bola len sťažovateľka.

20. Sťažovateľ sa teda pred ústavným súdom domáha vyslovenia porušenia svojho

základného práva podľa a listiny v konaní, ktorého sám nie je účastníkom, resp.

sa v ňom nerozhoduje o jeho právach a povinnostiach. Vzhľadom na uvedené je potrebné

túto časť ústavnej sťažnosti odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti, pretože

v prípade sťažovateľa neexistuje žiadna priama príčinná súvislosť medzi namietaným

postupom orgánu štátu (okresného súdu a krajského súdu) a základným právom alebo

slobodou, ktorého porušenie pred ústavným súdom namieta.

21. Na základe uvedeného ústavný súd v tejto časti ústavnú sťažnosť sťažovateľa

už pri jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom

súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

K námietke porušenia základných práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 14

a a listiny postupom okresného súdu

a základného práva podľa postupom krajského súdu

22. Vo vzťahu k sťažovateľke sa v podanej ústavnej sťažnosti namieta postup

okresného súdu spočívajúci v tom, že doručoval rozsudok krajského súdu spolu s bližšie

neurčeným uznesením krajského súdu len na meno, adresu a k rukám sťažovateľky, a nie

aj sťažovateľovi, čím sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 14

a a a listiny, a tiež skutočnosť, že ak krajský

súd vo svojom konaní dospel k záveru, že sťažovateľke zaniklo opatrovníctvo zo strany

sťažovateľa, mal sťažovateľku o tom upovedomiť, k čomu nedošlo a bol povinný ustanoviť

jej zástupcu v osobe procesného opatrovníka, v čom vidí sťažovateľka porušenie svojho

základného práva podľa .

23. Už v úvode tejto časti musí ústavný súd skonštatovať, že jeho pozornosti neušla

absencia podpisu sťažovateľky na doručenom splnomocnení pre právnu zástupkyňu, ako

aj na doručenej ústavnej sťažnosti samotnej. Z uvedeného dôvodu nie je možné v zásade ani

jednoznačne dospieť k záveru, že samotná sťažovateľka mala vôľu predmetnú ústavnú

sťažnosť podať. Uvedená skutočnosť podľa názoru ústavného súdu zakladá dôvod

na odmietnutie tejto časti ústavnej sťažnosti podľa § 56 ods. 2 písm. b) a c) zákona

o ústavnom súde.

24. Nad rámec uvedeného ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že z podanej

ústavnej sťažnosti a príloh k nej doručených vyplýva, že sťažovateľ bol ako opatrovník

sťažovateľky ustanovený ešte podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,OSP“). Z odpovede okresného súdu datovanej

8

k 27. októbru 2017 na sťažnosť z 10. októbra 2017 je okrem iného zrejmé, prečo okresný

súd doručoval rozsudok krajského súdu v napadnutom konaní spolu s bližšie neurčeným

uznesením krajského súdu len sťažovateľke: ,,... zastúpenie žalobkyne opatrovníkom

bolo účinné len do 30. 06. 2016, t. j. za účinnosti , čo vyplýva

aj z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici... mal za to, že inštitút procesného

opatrovníka nepozná. Z týchto dôvodov pôvodný opatrovník žalobkyne nemal procesné

postavenie opatrovníka a súd doručoval rozhodnutia krajského súdu postupom upraveným

podľa novej procesnej právnej úpravy priamo žalobkyni. K zrušeniu uznesenia o ustanovení

opatrovníka sudkyňa nepristúpila z dôvodu, že nová zákonná úprava takýto inštitút

z dôvodu neznámeho pobytu nepozná a opatrovníctvo sťažovateľa teda zaniklo zo zákona

k 30. 06. 2016. Zo znaleckého posudku z roku 2002 ani z vyjadrenia samotného sťažovateľa

a žalobkyne nevyplýva, že by táto nemohla samostatne konať pred súdom.“ Z uvedeného

teda jednoznačne vyplýva, že sťažovateľovo postavenie ako opatrovníka vo vzťahu

k sťažovateľke bolo postavené na argumente, že nie je známe miesto, kde sa sťažovateľka

nachádza, a to aj napriek skutočnosti, že má riadne evidovaný trvalý pobyt v registri

obyvateľov Slovenskej republiky. Zároveň bolo potvrdené, že u sťažovateľky neboli zistené

skutočnosti, ktoré by oprávňovali ustanovenie procesného opatrovníka z dôvodu,

že by trpela napr. duševnou poruchou alebo by tu boli iné skutočnosti, ktoré

by sťažovateľke znemožňovali samostatne konať v konaní pred súdmi.

25. Podľa ustanovenia ak nejde o doručovanie

do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných

prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd

písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky...

K tomu je nutné dodať, že neumožňuje ustanoviť podľa novej

terminológie procesného opatrovníka pre účely doručovania písomností.

26. Ústavný súd uvádza, že účelom princípu okamžitej aplikability procesných

noriem, teda použiteľnosti ,,nových“ procesných ustanovení na konania začaté

a prebiehajúce podľa ,,starej“ úpravy, je zabezpečiť taký procesný priebeh jednotlivých

konaní, ktorý nepripúšťa alternatívne a v dôsledku toho sporné výklady pre časovú

pôsobnosť príslušných predpisov alebo ich jednotlivých ustanovení ().

27. Ústavný súd vo svojej stabilnej judikatúre uvádza, že postup a rozhodnutie súdu,

ktoré vychádzajú z aplikácie konkrétnej zákonnej procesnoprávnej úpravy, nemožno

hodnotiť ako porušovanie základných práv a slobôd (, ,

).

28. Vzhľadom na uvedené by aj v prípade, že sťažovateľka by mala a prejavila vôľu

predmetnú ústavnú sťažnosť ústavnému súdu podať, bolo potrebné túto časť ústavnej

sťažnosti odmietnuť podľa z dôvodu

jej zjavnej neopodstatnenosti.

29. Keďže došlo k odmietnutiu ústavnej sťažnosti ako celku, bolo bezpredmetné

rozhodovať o ďalších návrhoch v nej uplatnených.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. marca 2019

10