Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 77/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. mája 2019

v senáte zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej a sudcov Petra Molnára a Ľuboša

Szigetiho (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , ktorou namieta porušenie základného práva

na súdnu ochranu podľa a podľa

Listiny základných práv a slobôd, základného práva vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 22. januára 2019 (v petite

sťažnosti nesprávne uvedené uznesenie sp. zn. zo 6. júna 2017, pozn.),

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

8. apríla 2019 elektronicky doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného

práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej

len „listina“), základného práva vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 22. januára 2019

(ďalej len „napadnutý rozsudok“). V petite sťažnosti sťažovateľ nesprávne uvádza

uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. zo 6. júna 2017, na ktoré sa vecná

argumentácia nevzťahuje.

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu bola

zamietnutá kasačná sťažnosť sťažovateľa, ktorá bola vymedzená jediným sťažnostným

bodom (nedodržanie zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly, pozn.), z dôvodu, že táto

námietka nebola uplatnená včas v správnej žalobe. Sťažovateľ s týmto názorom nesúhlasí

a tvrdí, že predmetnú námietku uplatnil už v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane

aj v správnej žalobe. Sťažovateľ namieta najmä, že daňová kontrola prebiehala

od 11. marca 2013 do 2. júna 2014, teda v rozpore s právnou úpravou viac ako 12 mesiacov.

Napadnutému rozsudku najvyššieho súdu vytýka nedostatok dôvodov a arbitrárnosť, keďže

táto námietka je podľa názoru sťažovateľa pre posúdenie veci podstatná a v rozhodnutí

najvyššieho súdu na ňu nedostal odpoveď. Tým bolo podľa jeho názoru porušené jeho

základné právo na súdnu ochranu aj právo na spravodlivý proces. Ďalej sťažovateľ namieta

nemožnosť vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, avšak bez ďalších skutkových

tvrdení, z ktorých porušenie vyvodzuje.

3. Sťažovateľ v závere svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti

nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa , trvale bytom

na súdnu ochranu podľa ,

ústavného , ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd

a podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 48

ods. 2 uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

6.6.2017 v sp. zn. a konaním mu predchádzajúcim bolo porušené.

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.01.2019 v sp. zn.

1 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej

republiky je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľa na účet jeho právneho

zástupcu do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.“

4. Podaním doručeným ústavnému súdu 29. apríla 2019 v listinnej podobe sťažovateľ

doplnil svoju sťažnosť o prílohy – napadnutý rozsudok najvyššieho súdu v rovnopise a plnú

moc udelenú 25. októbra 2016 advokátovi ,

, na zastupovanie sťažovateľa „vo veci prípravy, spísania a podania správnej

žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR sp. zn.:

1502434/2016 zo dňa 08.09.2016 - v plnom rozsahu“.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v čl. I až

a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

7. Podľa navrhovateľ musí byť v celom konaní

zastúpený advokátom, ak odsek 2 alebo § 35 neustanovuje inak.

8. Podľa návrhom na začatie konania

je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa (ďalej len „ústavná

sťažnosť“).

9. Podľa návrh na začatie konania okrem

všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia

navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné údaje navrhovateľa, ak ide o právnickú

osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,

akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

10. Podľa k návrhu na začatie konania

podanému navrhovateľom, ktorý musí byť v celom konaní zastúpený advokátom, musí byť

pripojené plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V plnomocenstve sa

musí výslovne uviesť, že navrhovateľ udeľuje zvolenému advokátovi splnomocnenie

na zastupovanie pred ústavným súdom.

11. Podľa ústavný súd je viazaný rozsahom a dôvodmi

návrhu na začatie konania, ak § 89 neustanovuje inak.

12. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

13. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

14. Podľa ak má návrh na začatie konania

uvedený v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a w) odstrániteľné nedostatky, môže

ústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky odstránil.

Ak účastník konania v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh na začatie

konania odmietne.

15. V zmysle ustálenej súdnej praxe ústavného súdu rozhodnutie vydané v súdnom

konaní a postup súdu v súlade s platným a účinným zákonom (procesnými

a hmotnoprávnymi predpismi konania) nemožno hodnotiť ako porušovanie základných

ľudských práv (napr. , , ).

III.

16. Po preskúmaní obsahu a príloh sťažnosti ústavný súd zistil, že v predloženej

podobe neobsahuje náležitosti, ktoré na uplatnenie právomoci ústavného súdu vyžaduje

, a preto ústavný súd sťažnosť odmietol pre nesplnenie podmienky

povinného právneho zastúpenia sťažovateľa a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí sťažnosti podľa a .

K povinnému právnemu zastúpeniu

17. Ústavný súd poukazuje na svoju konštantnú judikatúru, v ktorej je jednoznačne

formulované, že povinnosť zastúpenia sťažovateľa advokátom v konaní o sťažnosti podľa

je ustanovená bez možnosti akýchkoľvek výnimiek, a zároveň

zdôrazňuje, že pokiaľ ide o inštitút povinného právneho zastúpenia, na opodstatnenosť jeho

zákonnej úpravy vo svojej judikatúre opakovane upozorňuje a bezvýnimočne na ňom trvá

(napr. , , ).

18. Sťažovateľ k svojej sťažnosti nepripojil plnomocenstvo výslovne udelené

zvolenému advokátovi na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Predložená plná

moc z 25. októbra 2016 sa vzťahuje na konanie o správnej žalobe a nespĺňa dikciu § 43

ods. 3 , pretože v nej nie je výslovne uvedené, že je udelená

aj na konanie pred ústavným súdom. O ustanovenie advokáta na zastupovanie v konaní

pred ústavným súdom sťažovateľ nepožiadal. V dôsledku uvedeného nebola splnená

podmienka povinného právneho zastúpenia sťažovateľa v zmysle § 43 ods. 3 zákona

o ústavnom súde, a preto ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 56 ods. 2 písm. b) zákona

o ústavnom súde.

K nedostatku zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti

19. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania (§ 45 zákona o ústavnom

súde) sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ

špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha, čím zároveň vymedzí rozsah a predmet konania

pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany.

20. Sťažnosť v predloženej podobe neobsahovala návrh rozhodnutia (petit)

vymedzený presne, určito a zrozumiteľne [v súlade s a 3 a

], teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom

pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci. Sťažovateľ namieta porušenie označených

základných práv uznesením najvyššieho súdu sp. zn. zo 6. júna 2017

bez akejkoľvek vecnej argumentácie a žiada zrušiť rozsudok najvyššieho súdu

sp. zn. z 22. januára 2019, ktorý ako napadnuté právoplatné rozhodnutie

priložil k svojej sťažnosti. K tomu ústavný súd pripomína, že právomoc zrušiť napádané

rozhodnutie je viazaná na vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľa napádaným

rozhodnutím.

21. V zmysle citovaného musí návrh na začatie

konania okrem iného obsahovať aj označenie navrhovaných dôkazov. Podstatné sťažnostné

tvrdenie sťažovateľa o tom, že predniesol svoju kasačnú argumentáciu včas už v správnej

žalobe, nie je podporené žiadnymi navrhovanými alebo predloženými dôkazmi, pričom ide

o skutočnosť vyplývajúcu priamo z obsahu jeho správnej žaloby.

22. Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa aj pre

nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom

súde.

23. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že možnosť vyzvať sťažovateľa na odstránenie

nedostatkov jeho sťažnosti podľa nevyužil, keďže by to

bolo neúčelné a nehospodárne. Ani prípadné doplnenie plnej moci a odstránenie

nezrozumiteľnosti petitu by neprinieslo pre sťažovateľa vecne iný výsledok konania. Obsah

sťažnosti sa totiž javí už v predloženej podobe ako zjavne neopodstatnený, pretože vytýka

najvyššiemu súdu postup zodpovedajúci procesnej úprave konania v správnom súdnictve

(koncentrácia konania, povinnosť uplatniť všetky námietky v lehote na podanie správnej

žaloby a viazanosť petitom kasačnej sťažnosti a žaloby, pozn.), ktorý nemôže byť

kvalifikovaný ako porušovanie základných práv a slobôd. K tvrdeniu o včasnom uplatnení

kasačnej námietky sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom nepredložil ani neoznačil

žiadne dôkazné prostriedky (napr. správnu žalobu a na vec sa vzťahujúce rozhodnutie

krajského súdu), napriek tomu, že podľa má túto

povinnosť. Nepreukázané tvrdenie sťažovateľa nie je spôsobilé vyvrátiť prezumpciu

správnosti a zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej moci. Napadnutý rozsudok najvyššieho

súdu v bode 3 na strane 3 uvádza podstatný obsah správnej žaloby sťažovateľa, v ktorom

nie je argumentácia týkajúca sa nedodržania zákonnej lehoty uvedená, a preto tvrdenie

o včasnom uplatnení tejto námietky v správnej žalobe vyhodnotil najvyšší súd v bode 11

na strane 5 napadnutého rozsudku ako nepravdivé.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. mája 2019