Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 77/2019
PDF · 162.4 KB
No categories available
II. ÚS 77/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. mája 2019
v senáte zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej a sudcov Petra Molnára a Ľuboša
Szigetiho (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, , ktorou namieta porušenie základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd, základného práva vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 106/2017 z 22. januára 2019 (v petite
sťažnosti nesprávne uvedené uznesenie sp. zn. 3 Tdo 18/2017 zo 6. júna 2017, pozn.),
a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
8. apríla 2019 elektronicky doručená ústavná sťažnosť , ,
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej
len „listina“), základného práva vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Sžfk 106/2017 z 22. januára 2019
(ďalej len „napadnutý rozsudok“). V petite sťažnosti sťažovateľ nesprávne uvádza
uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Tdo 18/2017 zo 6. júna 2017, na ktoré sa vecná
argumentácia nevzťahuje.
2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu bola
zamietnutá kasačná sťažnosť sťažovateľa, ktorá bola vymedzená jediným sťažnostným
bodom (nedodržanie zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly, pozn.), z dôvodu, že táto
námietka nebola uplatnená včas v správnej žalobe. Sťažovateľ s týmto názorom nesúhlasí
a tvrdí, že predmetnú námietku uplatnil už v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane
aj v správnej žalobe. Sťažovateľ namieta najmä, že daňová kontrola prebiehala
od 11. marca 2013 do 2. júna 2014, teda v rozpore s právnou úpravou viac ako 12 mesiacov.
Napadnutému rozsudku najvyššieho súdu vytýka nedostatok dôvodov a arbitrárnosť, keďže
táto námietka je podľa názoru sťažovateľa pre posúdenie veci podstatná a v rozhodnutí
najvyššieho súdu na ňu nedostal odpoveď. Tým bolo podľa jeho názoru porušené jeho
základné právo na súdnu ochranu aj právo na spravodlivý proces. Ďalej sťažovateľ namieta
nemožnosť vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, avšak bez ďalších skutkových
tvrdení, z ktorých porušenie vyvodzuje.
3. Sťažovateľ v závere svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti
nálezom takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľa , trvale bytom
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1
ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd
a podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
6.6.2017 v sp. zn. 3Tdo/18/2017 a konaním mu predchádzajúcim bolo porušené.
Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.01.2019 v sp. zn.
1 Sžfk/106/2017 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej
republiky je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľa na účet jeho právneho
zástupcu do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.“
4. Podaním doručeným ústavnému súdu 29. apríla 2019 v listinnej podobe sťažovateľ
doplnil svoju sťažnosť o prílohy – napadnutý rozsudok najvyššieho súdu v rovnopise a plnú
moc udelenú 25. októbra 2016 advokátovi ,
, na zastupovanie sťažovateľa „vo veci prípravy, spísania a podania správnej
žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR sp. zn.:
1502434/2016 zo dňa 08.09.2016 - v plnom rozsahu“.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou
od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13
a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.
7. Podľa § 34 ods. 1 zákona o ústavnom súde navrhovateľ musí byť v celom konaní
zastúpený advokátom, ak odsek 2 alebo § 35 neustanovuje inak.
8. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde návrhom na začatie konania
je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy (ďalej len „ústavná
sťažnosť“).
9. Podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem
všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia
navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné údaje navrhovateľa, ak ide o právnickú
osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,
akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.
10. Podľa § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania
podanému navrhovateľom, ktorý musí byť v celom konaní zastúpený advokátom, musí byť
pripojené plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V plnomocenstve sa
musí výslovne uviesť, že navrhovateľ udeľuje zvolenému advokátovi splnomocnenie
na zastupovanie pred ústavným súdom.
11. Podľa § 45 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný rozsahom a dôvodmi
návrhu na začatie konania, ak § 89 neustanovuje inak.
12. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd
zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
13. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
14. Podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak má návrh na začatie konania
uvedený v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a w) odstrániteľné nedostatky, môže
ústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky odstránil.
Ak účastník konania v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh na začatie
konania odmietne.
15. V zmysle ustálenej súdnej praxe ústavného súdu rozhodnutie vydané v súdnom
konaní a postup súdu v súlade s platným a účinným zákonom (procesnými
a hmotnoprávnymi predpismi konania) nemožno hodnotiť ako porušovanie základných
ľudských práv (napr. I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97, II. ÚS 81/00).
III.
16. Po preskúmaní obsahu a príloh sťažnosti ústavný súd zistil, že v predloženej
podobe neobsahuje náležitosti, ktoré na uplatnenie právomoci ústavného súdu vyžaduje
zákon o ústavnom súde, a preto ústavný súd sťažnosť odmietol pre nesplnenie podmienky
povinného právneho zastúpenia sťažovateľa a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí sťažnosti podľa § 56 ods. 2 písm. b) a c) zákona o ústavnom súde.
K povinnému právnemu zastúpeniu
17. Ústavný súd poukazuje na svoju konštantnú judikatúru, v ktorej je jednoznačne
formulované, že povinnosť zastúpenia sťažovateľa advokátom v konaní o sťažnosti podľa
čl. 127 ods. 1 ústavy je ustanovená bez možnosti akýchkoľvek výnimiek, a zároveň
zdôrazňuje, že pokiaľ ide o inštitút povinného právneho zastúpenia, na opodstatnenosť jeho
zákonnej úpravy vo svojej judikatúre opakovane upozorňuje a bezvýnimočne na ňom trvá
(napr. I. ÚS 57/2013, IV. ÚS 221/2013, III. ÚS 343/2013).
18. Sťažovateľ k svojej sťažnosti nepripojil plnomocenstvo výslovne udelené
zvolenému advokátovi na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Predložená plná
moc z 25. októbra 2016 sa vzťahuje na konanie o správnej žalobe a nespĺňa dikciu § 43
ods. 3 zákona o ústavnom súde, pretože v nej nie je výslovne uvedené, že je udelená
aj na konanie pred ústavným súdom. O ustanovenie advokáta na zastupovanie v konaní
pred ústavným súdom sťažovateľ nepožiadal. V dôsledku uvedeného nebola splnená
podmienka povinného právneho zastúpenia sťažovateľa v zmysle § 43 ods. 3 zákona
o ústavnom súde, a preto ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 56 ods. 2 písm. b) zákona
o ústavnom súde.
K nedostatku zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti
19. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania (§ 45 zákona o ústavnom
súde) sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ
špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha, čím zároveň vymedzí rozsah a predmet konania
pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany.
20. Sťažnosť v predloženej podobe neobsahovala návrh rozhodnutia (petit)
vymedzený presne, určito a zrozumiteľne [v súlade s čl. 127 ods. 2 a 3 ústavy a § 133
zákona o ústavnom súde], teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom
pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci. Sťažovateľ namieta porušenie označených
základných práv uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 3 Tdo 18/2017 zo 6. júna 2017
bez akejkoľvek vecnej argumentácie a žiada zrušiť rozsudok najvyššieho súdu
sp. zn. 1 Sžfk 106/2017 z 22. januára 2019, ktorý ako napadnuté právoplatné rozhodnutie
priložil k svojej sťažnosti. K tomu ústavný súd pripomína, že právomoc zrušiť napádané
rozhodnutie je viazaná na vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľa napádaným
rozhodnutím.
21. V zmysle citovaného § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde musí návrh na začatie
konania okrem iného obsahovať aj označenie navrhovaných dôkazov. Podstatné sťažnostné
tvrdenie sťažovateľa o tom, že predniesol svoju kasačnú argumentáciu včas už v správnej
žalobe, nie je podporené žiadnymi navrhovanými alebo predloženými dôkazmi, pričom ide
o skutočnosť vyplývajúcu priamo z obsahu jeho správnej žaloby.
22. Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa aj pre
nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom
súde.
23. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že možnosť vyzvať sťažovateľa na odstránenie
nedostatkov jeho sťažnosti podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde nevyužil, keďže by to
bolo neúčelné a nehospodárne. Ani prípadné doplnenie plnej moci a odstránenie
nezrozumiteľnosti petitu by neprinieslo pre sťažovateľa vecne iný výsledok konania. Obsah
sťažnosti sa totiž javí už v predloženej podobe ako zjavne neopodstatnený, pretože vytýka
najvyššiemu súdu postup zodpovedajúci procesnej úprave konania v správnom súdnictve
(koncentrácia konania, povinnosť uplatniť všetky námietky v lehote na podanie správnej
žaloby a viazanosť petitom kasačnej sťažnosti a žaloby, pozn.), ktorý nemôže byť
kvalifikovaný ako porušovanie základných práv a slobôd. K tvrdeniu o včasnom uplatnení
kasačnej námietky sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom nepredložil ani neoznačil
žiadne dôkazné prostriedky (napr. správnu žalobu a na vec sa vzťahujúce rozhodnutie
krajského súdu), napriek tomu, že podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde má túto
povinnosť. Nepreukázané tvrdenie sťažovateľa nie je spôsobilé vyvrátiť prezumpciu
správnosti a zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej moci. Napadnutý rozsudok najvyššieho
súdu v bode 3 na strane 3 uvádza podstatný obsah správnej žaloby sťažovateľa, v ktorom
nie je argumentácia týkajúca sa nedodržania zákonnej lehoty uvedená, a preto tvrdenie
o včasnom uplatnení tejto námietky v správnej žalobe vyhodnotil najvyšší súd v bode 11
na strane 5 napadnutého rozsudku ako nepravdivé.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. mája 2019