Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 98/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. mája 2019

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,

, vo veci namietaného porušenia základného práva

a slobody podľa , a ,

základného práva podľa čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 26. septembra 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. januára

2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva

a slobody podľa , a

(ďalej len „ústava“), základného práva podľa čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných

práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 26. septembra 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej prílohy vyplýva, že právna predchodkyňa sťažovateľa

(matka sťažovateľa, pozn.) bola stranou v konaní o určenie rozsahu dedičstva ako jedna

z navrhovateľov. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „okresný súd“) v označenej veci

rozhodol rozsudkom sp. zn. z 1. októbra 2015 tak, že žalobu zamietol.

Žalobcovia v spore podali odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) rozsudkom sp. zn. z 28. júna 2017 tak, že rozsudok súdu prvej

inštancie potvrdil ako vecne správny. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia

dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením tak, že ho ako procesne

neprípustné odmietol.

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že napadnutým uznesením najvyššieho

súdu boli porušené jeho označené práva. Argumentuje tým, že jeho právna predchodkyňa –

matka zomrela ešte skôr, ako rozhodol krajský súd o odvolaní, teda že krajský súd rozhodol

o účastníkovi, ktorý nemal spôsobilosť konať pred súdom. V tejto súvislosti predložil

rovnopis rozhodnutia v dedičskom konaní po matke, z ktorého vyplýva, že matka zomrela

. Krajskému súdu vyčíta, že mal konať s dedičmi po poručiteľke. Tvrdí, že

najvyšší súd uvedené pochybenie odvolacieho súdu nenapravil.

4. V závere svojej ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí

jeho sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

«Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. septembra 2019 (správne

má byť „2018“, pozn.) sp. zn. (správne má byť „2 Cdo 25/2018“, pozn.) boli

porušené základné práva a slobody , bytom

v , v , ,

právo podľa čl. 1 dodatkového protokolu, základné právo podľa čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1

listiny, zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. Septembra 2018 č. k.

(správne má byť „2 Cdo 25/2018“, pozn.), zrušuje aj rozsudok Krajského

súdu v Prešove z 28. Júna 2017 č. k. -497 a vec vracia tomuto súdu na ďalšie

konanie.»

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v čl. I až

a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona

o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom

právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

7. Vec sťažovateľa bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi Sergejovi

Kohutovi, ktorému funkčné obdobie sudcu ústavného súdu uplynulo 16. februára 2019.

Preto v súlade s čl. X bodom 2 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej

republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“)

bola vec prerozdelená sudcovi spravodajcovi Petrovi Molnárovi a v zmysle čl. II bodu 3

rozvrhu práce bola predbežne prejednaná v druhom senáte ústavného súdu v zložení Jana

Laššáková (predsedníčka senátu) a sudcovia Peter Molnár a Ľuboš Szigeti.

8. Podľa ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.

Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

9. Podľa a listiny každý má právo vlastniť majetok.

Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu...

10. Podľa a listiny každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne...

11. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok...

12. Prv než ústavný súd pristúpil k preskúmaniu sťažnostných námietok sťažovateľa,

považoval za nevyhnutné vysporiadať sa s nedostatočne formulovaným petitom ústavnej

sťažnosti. Sťažovateľ v prvom bode petitu žiadal vysloviť porušenie jeho označených práv

výlučne napadnutým uznesením najvyššieho súdu, pričom v druhom bode petitu žiadal aj

o zrušenie rozsudku krajského súdu sp. zn. z 28. júna 2017. Ústavný súd

v tejto súvislosti konštatuje, že nie je možné pristúpiť k zrušeniu rozhodnutia bez toho, aby

bolo vyslovené porušenie základných práv alebo slobôd fyzických alebo právnických osôb

takýmto rozhodnutím. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd predmet tohto konania ustálil

tak, ako to je uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia, a námietky sťažovateľa vo vzťahu

k označenému rozhodnutiu krajského súdu považoval iba za súčasť argumentácie

sťažovateľa.

13. Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrh, ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia a ústavný súd nevyhovel

žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

14. Ústavný súd v súvislosti s podstatou námietok sťažovateľa, ktorý vystupoval ako

zástupca matky v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v konaní pred odvolacím súdom

(uvedené vyplýva zo znenia záhlaví rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu, pozn.),

v súčinnosti s okresným súdom zistil, že sťažovateľ ako zástupca matky prevzal rozsudok

krajského súdu sp. zn. 13. júla 2017, ktorý mu bol doručovaný do vlastných

rúk. Keďže z odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu nevyplýva, že by

sťažovateľ podal dovolanie, ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom tiež zistil, že

sťažovateľ dovolanie nepodal.

15. Z ustanovenia v spojení s

vyplýva, že ústavná sťažnosť je neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky,

ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd.

16. Ústavný súd, vychádzajúc z uvedeného, konštatuje, že pokiaľ sťažovateľ tvrdil,

že existovala vada konania zakladajúca prípustnosť dovolania z niektorého dôvodov

uvedených v , mal povinnosť využiť dovolanie ako

mimoriadny opravný prostriedok, ktorý možno aj vzhľadom na ustálenú judikatúru

ústavného súdu týkajúcu sa zachovania lehoty na podanie sťažnosti smerujúcej proti

meritórnemu rozhodnutiu odvolacieho súdu po procesnom rozhodnutí dovolacieho súdu

(napr. , , ) považovať za účinný právny

prostriedok nápravy porušenia označených práv, pretože v prípade procesného rozhodnutia

dovolacieho súdu (dovolací súd by konštatoval neexistenciu tvrdenej vady) bola by jej

vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu lehota na podanie sťažnosti zachovaná.

17. Z princípu subsidiarity ako jedného zo základných pojmových znakov právomoci

ústavného súdu podľa vyplýva, že ochranu pred ústavným súdom

nemožno využiť súčasne alebo pred inými prostriedkami nápravy, ktoré má sťažovateľ

k dispozícii, ale že sťažnosť je prípustná iba vtedy, ak napriek vyčerpaniu všetkých

prípustných právnych možností nápravy naďalej dochádza k porušovaniu základných práv

alebo slobôd sťažovateľa (m. m. ). Predmetom dovolacieho konania, ktoré

bolo skončené napadnutým uznesením najvyššieho súdu (dovolanie nepodal sťažovateľ),

však nebola v sťažnosti vytýkaná vada konania.

18. Ústavný súd v súvislosti s procesným postavením sťažovateľa v konaní

pred všeobecnými súdmi v predmetnom spore konštatuje, že napriek skutočnosti, že

v základnom konaní sa nestal účastníkom konania, nepovažoval ho za neoprávnenú osobu

na podanie ústavnej sťažnosti s poukazom na úpravu ,

ktorá mu umožňovala podať v danej veci dovolanie ako zákonnému dedičovi

po poručiteľke.

19. Ako už bolo uvedené v bode 16 tohto rozhodnutia, sťažovateľ dovolanie nepodal,

preto je potrebné urobiť záver, že nevyčerpal dovolanie ako mimoriadny opravný

prostriedok, ktorý mu zákon na ochranu jeho práv účinne poskytuje a na ktorého využitie

bol oprávnený. Ústavný súd preto považuje sťažnosť sťažovateľa za neprípustnú.

20. Sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej preukazoval), že by nesplnil podmienku

vyčerpania opravného prostriedku z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 132 ods. 3

).

21. Z týchto dôvodov ústavný súd podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom

súde ústavnú sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní odmietol ako neprípustnú.

22. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré viedli ústavný súd k odmietnutiu ústavnej

sťažnosti sťažovateľa, ho už nevyzýval na odstránenie nedostatku povinného právneho

zastúpenia advokátom, keďže ani prípadné odstránenie tohto nedostatku sťažnosti by

za žiadnych okolností nebolo spôsobilé privodiť iné rozhodnutie o jeho ústavnej sťažnosti.

23. Keďže došlo k odmietnutiu ústavnej sťažnosti, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími

návrhmi sťažovateľa, pretože tieto sú viazané na to, že ústavný súd ústavnej sťažnosti

vyhovie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. mája 2019