Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 238/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júna 2019 predbežne

prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpenej advokátom JUDr. Rastislavom Smieškom, Záhradnícka

74, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a 3

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava III č. k. -69

z 28. januára 2019 a takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť vo veci namietaného porušenia základného

práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava III č. k. -69

z 28. januára 2019 p r i j í m a na ďalšie konanie.

2. Ústavnú sťažnosť vo zvyšnej časti o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

3. Návrhu na odloženie vykonateľnosti uznesenia Okresného

súdu Bratislava III č. k. -69 z 28. januára 2019 n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. apríla

2019 elektronicky doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného

porušenia základného práva podľa a 3 (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný

súd“) č. k. -69 z 28. januára 2019 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že v pracovnoprávnej

veci sťažovateľky (žalobkyne), ktorou sa proti obchodnej spoločnosti Competence Call

Center s. r. o., Kalinčiakova 31, Bratislava, IČO: 36 615 633 (ďalej len „žalovaná“)

domáhala „určenia, že skončenie pracovného pomeru okamžitou výpoveďou zo dňa 20. 09.

2017 a skončenie pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa

03. 10. 2017 je neplatné, pracovný pomer medzi žalovaným a žalobcom naďalej trvá. Ďalej

žiadala uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy v sume jeho

priemerného zárobku netto odo dňa, keď žalobca oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom

zamestnaní až do času, keď mu žalovaný umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne

o skončení pracovného pomeru, teda od 05. 10. 2017, pričom výšku mesačného zárobku

uviedla 930,82 eur. Súčasne sa domáhala náhrady trov konania.“, okresný súd

rozsudkom pre zmeškanie podľa (ďalej len „“)

č. k. -59 zo 4. októbra 2018 určil, že skončenie pracovného pomeru

okamžitou výpoveďou z 20. septembra 2017 a skončenie pracovného pomeru okamžitým

skončením pracovného pomeru z 3. októbra 2017 je neplatné; pracovný pomer medzi

sťažovateľkou a žalovanou naďalej trvá; žalovaná je povinná zaplatiť sťažovateľke náhradu

mzdy v sume 11 169,84 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Okresný súd

zároveň priznal sťažovateľke voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %

s tým, že o výške náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným

uznesením. V relevantnej časti odôvodnenia uvedeného rozhodnutia okresný súd uviedol:

„Žalovaný sa k žalobe nevyjadril... Žalovanému bolo spolu so žalobou uznesením

v zmysle aj poučením o procesných právach a povinnostiach strán sporu

doručené do elektronickej schránky dňa 20. 04. 2018 aj s poučením o možnosti rozhodnutia

rozsudkom pre zmeškanie. Žalovaný sa nedostavil bez predchádzajúceho ospravedlnenia

na termín pojednávania dňa 04. 10. 2018, hoci bol naň riadne predvolaný dňa 27. 07. 2018

s poučením na predvolaní o možnosti rozhodnúť v zmysle a rozsudkom pre

zmeškanie. Žalobkyňa navrhla na pojednávaní vec rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie...

Podľa na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa

na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný

nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní

na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti

vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas

a vážnymi okolnosťami...

V zmysle citovaných zákonných ustanovení vzhľadom na horeuvedené skutočnosti

súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu ako dôvodnej určil, že skončenie pracovného pomeru

okamžitou výpoveďou zo dňa 20. 09. 2017 a skončenie pracovného pomeru okamžitým

skončením pracovného pomeru zo dňa 03. 10. 2017 je neplatné a zaviazal žalovaného na

zaplatenie žalobcom uplatnenej náhrady mzdy žalovanému rozsudkom pre zmeškanie

žalovaného. je postavený na kontradiktórnosti a efektívnosti konania. Je povinnosťou

strán aktívne sa podieľať na konaní a nezadávať dôvody pre zbytočné odročovanie.

Žalovaný bol volaný na termín pojednávania, doručovanie bolo v súlade s ,

predvolanie a poučenie prevzal v súlade s , nedostavil sa a svoju neúčasť

neospravedlnil. Žalobca navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.

Rozsudok nebol pre žalovaného nespravodlivý, keď žalobca si podľa súdu dôvodne v zmysle

citovaných ustanovení uplatňoval určenie neplatnosti skončenia

pracovného pomeru a zákonný nárok vyplývajúci z neplatného skončenia pracovného

pomeru teda náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru.“.

3. Žalovaná v zmysle poučenia rozsudku pre zmeškanie podala 19. novembra 2018

okresnému súdu návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa z dôvodu,

že z ospravedlniteľného dôvodu zmeškala lehotu na podanie vyjadrenia, ako aj

pojednávanie vo veci samej, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, v ktorom

uviedla, že „14. 11. 2018 ho kontaktoval právny zástupca žalobcu za účelom dobrovoľného

plnenia rozsudku pre zmeškanie. Všetky podania v tejto veci mali byť žalovanému doručené

do jeho elektronickej schránky. Domnieval sa, že notifikácie mu budú doručené na jeho

emailovú adresu no nestalo sa tak. So všetkými ostatnými štátnymi orgánmi komunikuje

elektronicky. Dôkaz o nefungovaní notifikácie nie je možné predložiť. Štatutárni zástupcovia

žalovaného sú cudzí štátni príslušníci a na území SR komunikujú prostredníctvom vedúceho

pracovníka v slovenskej pobočke. Nakoľko portál slovensko.sk od začiatku sprevádzajú

problémy, nemôže byť táto skutočnosť na ujmu žalovanému.“. O tomto návrhu žalovanej

rozhodol okresný súd napadnutým uznesením tak, že rozsudok pre zmeškanie žalovaného

zrušil, keďže „mal za to, že v predmetnej veci existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré

sa žalovaný nevyjadril k žalobe a neprišiel na pojednávanie konané dňa 4. 10. 2018. Aj keď

z doručeniek založených v súdnom spise vyplýva záver, že žalovanému boli uvedené

písomnosti riadne doručené, súd má o tejto skutočnosti pochybnosti, nakoľko skúsenosti

zo súdnej praxe dosvedčujú záveru žalovaného, že portál slovensko.sk vykazuje nedostatky.

Tvrdenia žalovaného podporuje aj skutočnosť, že podal návrh na zrušenie rozsudku pre

zmeškanie hneď potom, ako ho na jeho dobrovoľné plnenie vyzval žalobca.“.

4. S uvedenými závermi napadnutého uznesenia okresného súdu sťažovateľka

nesúhlasí a v ústavnej sťažnosti namieta, že okresný súd „si vôbec nepreveril tvrdenia

žalovaného a uspokojil sa s jeho povrchnými a pre súd nepripustiteľnými dôvodmi, prečo

by tento mal zrušiť právoplatný a vykonateľný rozsudok pre zmeškanie... Je technicky

jednoznačné, že žalovaný pri komunikácii s ostatnými ním hore spomenutými subjektmi, keď

komunikoval, tak musel pri otvorení svojej elektronickej schránky vidieť aj elektronické

správy od súdu. Vyhovárať sa zo strany žalovaného, že mu nechodili notifikácie je právne

irelevatné, pretože žalovaný si má pravidelne kontrolovať elektronickú schránku. Taktiež

navrhovať zaujatého zamestnanca žalovaného p. Skybu, že si tento údajne nenastavil

notifikácie a práve na doručovanie elektronických správ od súdu, je bez akejkoľvek

výpovednej hodnoty v konaní. Na sťažovanie sa povinného na údajnú nefunkčnosť

a chybovosť celého systému elektronického doručovania nie je potrebné ani reagovať,

pretože takéto sťažnosti ani procesne nepatria do takého návrhu na zrušenie rozsudku pre

zmeškanie, či návrhu na zastavenie exekučného konania. Na veľké počudovanie

prvostupňový súd Okresný súd Bratislava III uveril týmto klamlivým tvrdeniam žalovaného,

ktoré tento, ako aj sám uviedol, ani nevie preukázať, že mu neboli notifikácie doručované.“.

Sťažovateľka poukazuje na to, že okresný súd jej nedal možnosť „v právoplatne skončenom

súdnom konaní sa vyjadriť pred vydaním rozhodnutia – uznesenia o zrušení rozsudku pre

zmeškanie..., ako aj nebolo možné sa odvolať proti tomuto arbitrárnemu rozhodnutiu súdu,

čím bol jednoznačne porušený princíp rovnosti sporových strán ( ), porušený

princíp kontradiktórnosti konania ( )..., keď súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

porušeniu práva na spravodlivý proces. Ďalej súd bez doručenia sťažovateľovi ako

žalobcovi doložky právoplatnosti uznesenia o zrušení rozsudku pre zmeškanie nariadil

ďalšie pojednávanie v tejto veci na deň 16. 05. 2019.“ . Sťažovateľka zastáva názor, že

„vyvodené skutkové aj právne názory OS v Bratislave III v rozsudku boli zjavne

neodôvodnené a arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,

a zároveň mali za následok porušenie základného práva alebo slobody..

5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka v petite navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

veci na ďalšie konanie vo veci samej nálezom vyslovil porušenie jej základného práva

podľa a 3 a práva podľa dohovoru napadnutým uznesením

okresného súdu, aby napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie, a aby sťažovateľke priznal náhradu trov konania. Sťažovateľka zároveň navrhuje,

aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia okresného súdu, pretože jej

vzhľadom na vyššie uvedené „bezprostredne hrozí závažná ujma, tým že sa bude

pokračovať v tomto už právoplatne skončenom súdnom konaní, ktoré dokonca už konanie

pokračuje exekučným konaním. Odklad vykonateľnosti napádaného právoplatného

rozhodnutia je určite aj v prospech ďalšieho rozhodnutia exekučného súdu ako aj

povereného exekútora v tejto veci.“.

II.

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

9. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

10. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý

je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Podľa ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní návrh na začatie konania neodmietne alebo ho nezamietne podľa § 57, prijme

ho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.

12. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva

sťažovateľky podľa a 3 a práva podľa dohovoru uznesením

okresného súdu č. k. -69 z 28. januára 2019.

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa každý má právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo

nesprávnym úradným postupom.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch.

16. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 56 ods. 1 zákona

o ústavnom súde predbežne prerokoval, preskúmal, či bola podaná vo forme ustanovenej

a či spĺňa všeobecné a osobitné náležitosti ustanovené

a , a a ďalšie procesné podmienky

vyplývajúce z .

17. Keďže nezistil formálne ani obsahové nedostatky v zákonom predpísaných

náležitostiach a ani dôvody na jej odmietnutie, pričom otázku opodstatnenosti tvrdení v nej

obsiahnutých treba posúdiť v konaní vo veci samej, podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom

súde prijal ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie v časti, ktorou sťažovateľka namieta

porušenie svojho základného práva podľa a práva podľa

dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu (bod 1. výroku uznesenia).

18. Ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti, ktorou sťažovateľka namieta porušenie

svojho základného práva podľa napadnutým uznesením okresného súdu

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú

(bod 2. výroku uznesenia), pretože jednak vo vzťahu k označenému právu sťažovateľka

neuviedla žiadnu ústavne relevantnú námietku a zároveň ústavný súd vzhľadom na

charakter a obsah napadnutého uznesenia okresného súdu nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prípadnom prijatí

ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie (porovnaj , , ,

, ).

19. Podľa ústavný súd môže na návrh sťažovateľa

odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného

zásahu, ak by právnymi následkami napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia

alebo iného zásahu hrozila závažná ujma a odloženie vykonateľnosti nie je v rozpore

s verejným záujmom.

20. Ústavný súd konštatuje, že napadnutým uznesením okresného súdu nebola

sťažovateľke uložená žiadna povinnosť. Právnym následkom napadnutého uznesenia

okresného súdu je pokračovanie v súdnom konaní, pričom ústavný súd zistil,

že pojednávanie určené okresným súdom na 16. máj 2019 bolo odročené na 25. jún 2019

o 13.30 h. Uvedená skutočnosť sama o sebe však pre sťažovateľku nepredstavuje hrozbu

závažnej ujmy ani nie je v rozpore s verejným záujmom. Ani začatie exekučného konania

v prospech sťažovateľky (oprávnenej) nezakladá automaticky nárok na vyhovenie takémuto

návrhu sťažovateľky. V danom prípade nie sú kumulatívne splnené podmienky na odloženie

vykonateľnosti napadnutého uznesenia okresného súdu, preto ústavný súd tomuto návrhu

sťažovateľky nevyhovel (bod 3. výroku uznesenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júna 2019