Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 114/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. júna 2019

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného advokátom JUDr. Tiborom Bickom, Dukelská 972/7, Považská

Bystrica, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 20 ods. 1

v spojení s a práv podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresným súdom Trenčín

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

ustanovených náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. apríla

2019 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj základného práva vlastniť majetok

podľa v spojení s a práva na ochranu majetku podľa

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) Okresným súdom Trenčín (ďalej aj „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“). Ústavná sťažnosť bola

odovzdaná na poštovú prepravu 8. apríla 2019.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol opatrením okresného súdu

č. k. -18 ustanovený ako obhajca odsúdenému .

Rozsudkom okresného súdu „sp. značky zo dňa 19.01.2018 bola schválená

dohoda o vine a treste, ktorou bol odsúdenému uložený nepodmienečný trest odňatia

slobody v trvaní šesť mesiacov.

Dňa 25.01.2018 som zaslal označenému návrh na priznanie trov právneho

zastúpenia. Súd predmetný návrh prevzal 28.01.2018.

Podľa o návrhu podľa odseku 2 orgán činný

v trestnom konaní alebo súd rozhodne do 30 dní od jeho podania. Priznanú odmenu

a náhradu hotových výdavkov orgán činný v trestnom konaní alebo súd vyplatí najneskôr

do 90 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

... 30 dňová lehota v zmysle uplynula súdu

27. 02. 2018. Do zákonom stanovej lehoty nebolo o mojom návrhu rozhodnuté.

Dňa 02.01.2019 som písomne požiadal súd o rozhodnutie o mojom nároku. Moja žiadosť

ostala bez odozvy.

Následne som dňa 15.02.2019 (na sťažnosti nesprávne uvedený dátum 14.02.2018),

teda po takmer roku od doby, do ktorej malo byť o mojom návrhu rozhodnuté zaslal

predsedovi Okresného súdu Trenčín sťažnosť na postup súdu proti porušovaniu práva

na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Okresný súd prevzal moju sťažnosť dňa 18.02.2019 a zaevidoval ju pod sp. značkou

.

... Listom zo dňa 18.03.2019 sp. značky , mne doručený 19.03.2019

vybavil predseda Okresného súdu moju sťažnosť tak, že mi len formálne oznámil, že

o mojom návrhu bolo rozhodnuté dňa 12.03.2019 uznesením a že uznesenie sa mi už

doručuje.

Mám za to, že predseda súdu nepostupoval v zmysle citovaných ustanovení a moju

sťažnosť nevybavil v intenciách zákona. List zo dňa 18.03.2019 podľa môjho názoru vôbec

nemožno považovať za vybavenie mojej sťažnosti v zmysel Nie len

že neobsahuje konštatovanie či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní, na ktoré som

sa sťažoval, ale ani nebolo rozhodnuté, či podaná sťažnosť je dôvodná a aké opatrenia boli

prijaté. O celkovej kvalite vybavenia mojej sťažnosti svedčí aj fakt, že v liste zo dňa

18.03.2019 predseda súdu uvádza, že dňa 12.03.2019 bolo vydané uznesenie, ktorým mi

boli priznané trovy. Uznesenie, ktorým mi boli priznané trovy a ktoré mi bolo doručené bolo

vydané až dňa 25.03.2019 a mne doručené 29.03.2019...

... Dňa 05.04.2019 som podal podľa § 67, ods. 1, písm. a) žiadosť predsedovi

Krajského súdu v Trenčíne o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu.

O podanej sťažnosti ešte nebolo rozhodnuté. V prípade jej rozhodnutia zašlem rozhodnutie

ako doplnenie k mojej podanej ústavnej sťažnosti.“.

K namietanému porušeniu svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov sťažovateľ v ústavnej sťažnosti ďalej uviedol:

„Mám za to, že tu neexistuje jediná okolnosť v mojom správaní ako účastníka, ktorou

by som prispel k zbytočným prieťahom v konaní. Ako som uviedol návrh som podal

25.01.2018. Po takmer roku absolútnej nečinnosti som dňa 02.01.2019 požiadal súd

o rozhodnutie. Súd naďalej vo veci nekonal. Až po mojej sťažnosti na prieťahy zo dňa

14.02.2019 (na sťažnosti nesprávne uvedený dátum 4.2.2018) súd vo veci takmer

po štrnástich mesiacoch od podania rozhodol po dávnom uplynutí zákonnej lehoty.

... Mám teda za to, že v mojom prípade boli nečinnosťou v konaní

v časti rozhodovania o odmene advokáta spôsobené prieťahy a tak boli porušené moje

práva garantované SR a šiestym odsekom 1 vety prvej dohovorom.“

3. Sťažovateľ namieta i porušenie a dodatkového protokolu,

ktoré vidí v tom, že „... Okresný súd Prievidza (správne má byť Okresný súd Trenčín,

pozn.) pri rozhodovaní o odmene advokát ústavne neakceptovateľným spôsobom mi maril

nadobudnúť majetok - peniaze.

Keďže samotným postupom - nečinnosťou Okresného súdu Prievidza bolo porušené

základné právo na súdnu ochranu a prerokovania veci bez zbytočných prieťahov,

je potrebné sa zaoberať samostatne aj otázkou, či z tohto porušenia nevyplynul aj zásah

do základného práva vlastniť a pokojne užívať majetok. Pri tomto skúmaní je potrebné

vychádzať z toho, že Okresný súd Prievidza ústavne neakceptovateľným postupovom

(nečinnosťou), ktorým porušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu. V takomto

prípade je potrebné vysloviť aj záver, že došlo k porušeniu práva podľa

a čl. 1 dodatkového protokolu. Mám za to, že už samo o sebe spôsobenie prieťahov

v súdnom konaní vyústilo do porušenia práva vlastniť majetok.“.

4. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„1./ Okresný súd Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné

právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2./ Okresný súd Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné

právo a vlastniť majetok a s nim nakladať podľa čl. 20 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4

a ich právo pokojne užívať svoj majetok podľa

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3./ Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie 3 000 €, ktoré je Okresný súd

Trenčín povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. / Sťažovateľovi priznáva náhradu trov konania vo výške 415,52 €, ktoré je Okresný

súd Trenčín povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do 15 dní

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v čl. I až ,

až § 28, § 32 až § 248, § 250 a § 251.

7. Podľa návrhom na začatie konania je

sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa .

8. Podľa a v každom podaní určenom

ústavnému súdu sa musí uviesť, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, a musí

byť podpísané.

9. Podľa návrh na začatie konania musí okrem

všeobecných náležitosti podľa § 39 obsahovať aj dátum narodenia navrhovateľa, jeho

bydlisko a sídlo, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje, akého rozhodnutia sa

navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí byť datovaný

a podpísaný navrhovateľom alebo jeho právnym zástupcom. K návrhu na začatie konania sa

musí pripojiť plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V plnomocenstve

sa výslovne uvedie, že splnomocnenie sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

10. Podľa ústavná sťažnosť musí okrem

všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať

a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,

b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým

podľa sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,

c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,

d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť

k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

11. Podľa sťažovateľ k ústavnej sťažnosti musí

pripojiť aj kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu,

ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

12. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

13. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

14. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v odôvodnení ústavnej sťažnosti výslovne

namieta a zároveň odôvodňuje porušenie označených práv okresným súdom v konaní

vedenom pod sp. zn. v časti rozhodovania o odmene právneho zastúpenia.

Napriek uvedenému odôvodneniu ústavnej sťažnosti sťažovateľ v petite navrhuje, aby

ústavný súd rozhodol o porušení jeho práv okresným súdom v inom konaní, a to v konaní

vedenom pod sp. zn. . Z uvedeného vyplýva, že odôvodnenie ústavnej sťažnosti

sťažovateľa zjavne nezodpovedá navrhovanému petitu a nekorešponduje s ním.

15. Z hľadiska predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti je podstatný najmä § 45

, podľa ktorého je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu

na začatie konania, ak § 89 tohto zákona neustanovuje inak.

16. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje

predovšetkým vo viazanosti petitom, teda tou časťou ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ

špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha ( v spojení

s požiadavkami vyplývajúcimi z ), čím zároveň vymedzí

predmet a rozsah konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie

ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa

sťažovateľ domáha v petite svojej ústavnej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého

označil za porušovateľa svojich práv. Ústavný súd výslovne zdôrazňuje, že viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby

požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené zvoleným advokátom.

(m. m. , , , ). Z uvedeného

vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v presne definované

právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných

náležitostí návrhu na začatie konania.

17. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že ústavnú sťažnosť

sťažovateľa v predloženom znení nemožno považovať za kvalifikovanú ústavnú sťažnosť,

o ktorej by ústavný súd mohol konať a rozhodnúť. Jej nedostatok sa vzťahuje

na sťažovateľom formulovaný návrh na rozhodnutie (petit), ktorý nezodpovedá zákonným

požiadavkám, nie je vymedzený presne, určito a zrozumiteľne a takým spôsobom,

aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci.

Petit požadovaný sťažovateľom nie je zhodný ani s tým, čo uvádza v úvode a odôvodnení

ústavnej sťažnosti. Sťažovateľ okrem samotnej ústavnej sťažnosti a plnomocenstva

nepredložil žiadne písomné dôkazy na podporu svojich argumentov.

18. Ďalším nedostatkom ústavnej sťažnosti je aj neuvedenie dátumu narodenia

sťažovateľa tak, ako to vyžaduje .

19. Ústavný súd pripomína, že taký rozsah nedostatkov zákonom ustanovených

náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať ex offo

(z úradnej povinnosti). Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia

v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva,

ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov

konania (, , ).

20. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky

právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými

začína konanie pred ústavným súdom (napr. , ).

21. Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní konštatuje, že ústavná

sťažnosť sťažovateľa, ktorý je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom a sám je

advokátom, nespĺňa požiadavky kvalifikovanej ústavnej sťažnosti, čo zakladá dôvod na jej

odmietnutie pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí, a preto ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 56 ods. 2

písm. c) z dôvodu nesplnenia zákonom ustanovených náležitostí.

22. Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že aj v prípade, ak by ústavná

sťažnosť spĺňala zákonné požiadavky kvalifikovanej ústavnej sťažnosti, bolo by potrebné

vzhľadom na skutočnosť, že v čase jej podania už bolo v napadnutom konaní okresným

súdom rozhodnuté o odmene sťažovateľa za právne zastúpenie (sám sťažovateľ túto

skutočnosť v ústavnej sťažnosti aj uvádza), a teda už nemohlo dochádzať k namietanému

porušovaniu sťažovateľom označených práv, ústavnú sťažnosť odmietnuť ako zjavne

neopodstatnenú.

23. Na základe uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júna 2019