Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)II. ÚS 122/2019
PDF · 151.72 KB
No categories available
II. ÚS 122/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. júna 2019 v senáte
zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára (sudca spravodajca)
a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, , zastúpeného Advokátskou kanceláriou Mandzák
a spol., s. r. o., Zámocká 5, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Michal
Mandzák, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského
súdu v Trnave č. k. 5 Tos 116/2018-914 z 11. októbra 2018 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. januára
2019 doručená ústavná sťažnosť , ,
(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskou kanceláriou Mandzák a spol.,
s. r. o., Zámocká 5, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Michal
Mandzák, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) č. k.
5 Tos 116/2018-914 z 11. októbra 2018.
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi je vedené
pred Okresným súdom Piešťany (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 16 T 122/2016 trestné
stíhanie pre zločin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa ustanovení § 302 ods. 1
a ods. 4 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
V rámci uvedeného trestného konania sťažovateľ adresoval okresnému súdu 4. októbra
2017 žiadosť o zrušenie dohľadu probačného a mediačného úradníka vrátane zákazu
vyvážania akéhokoľvek odpadu, a týmito inštitútmi bola na základe uznesenia krajského
súdu sp. zn. 3 Tpo 74/2015 zo 6. októbra 2015 nahradená pôvodná väzba sťažovateľa
založená na dôvode podľa § 71 ods. 1 písm. c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“). O predmetnej žiadosti
sťažovateľa rozhodol okresný súd uznesením č. k. 16 T 122/2016-803 z 11. októbra 2018,
ktorým žiadosť sťažovateľa podľa § 82 ods. 2 Trestného poriadku zamietol. O sťažnosti
sťažovateľa, ktorú proti tomu prvostupňovému uzneseniu okresného súdu podal, rozhodol
krajský súd namietaným uznesením tak, že ju podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku zamietol.
3. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ dôvodí, že sa krajský súd v namietanom uznesení
adekvátnym spôsobom nevysporiadal s ním predostretými podstatnými námietkami, v čom
vidí sťažovateľ porušenie jeho označených práv. V konkrétnosti dôvodí:
«V prvom rade sa žiada uviesť, že všeobecný súd nedal adekvátnu súdnu odpoveď
na námietku sťažovateľa prezentovanú v sťažnosti ohľadom oslabenia dôvodov tzv.
preventívnej väzby, ktoré sú nevyhnutnou podmienkou i pre ďalšie trvanie probačného
dohľadu. Vychádza sa totiž všeobecnej notoriety, že dôvody väzby trvaním väzby postupne
oslabujú (napr. Rozhodnutie ESĽP, Georgiou proti Grécku z 22. 03. 2011, č. 8710/08).
Všeobecné súdy sa vôbec nevysporiadali s argumentom sťažovateľa ohľadom neexistencie
dôvodu väzby a tento sa „pokúsil“ odôvodniť len všeobecný prvostupňový súd poukazom
na spáchanie priestupkov na úseku cestnej dopravy. Uvedené priestupky však nemajú
žiadnu súvislosť s existenciou väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného
poriadku, keďže predpokladom tohto dôvodu je dôvodná obava, že obvinený bude naďalej
pokračovať v páchaní trestnej činnosti. Rovnako sa všeobecné súdy nezaoberali existenciou
dôvodného podozrenia, ktoré je potrebné považovať za tzv. materiálnu podmienku väzby.
Vychádzame z toho, že ak všeobecné súdy mali za to, že tu existujú dôvody pre ďalšie
trvanie probačného dohľadu ako náhrady väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného
poriadku, tak museli mať nevyhnutne za preukázané, že trvajú i materiálne podmienky
trvania väzby, a to, že:
(i) dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku naďalej trvá,
(ii) existuje dôvodné podozrenie, že trestný čin spáchal sťažovateľ,
(iii) všeobecné súdy konajú s náležitou rýchlosťou.
Ani s jednou z týchto podmienok sa však všeobecné súdy nezaoberali vo svojom
odôvodnení, a preto ich rozhodnutia nie sú zlučiteľné s právom na spravodlivé súdne
konanie, ktoré je garantované čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 46 ods. 1 Dohovoru. Je potrebné
tiež zvýrazniť i dĺžku predmetného prebiehajúceho trestného konania počas ktorej sa
„nepodarilo“ uznať sťažovateľa vlnného zo spáchania žalovaného trestného činu. Uvedené
okolnosti nasvedčujú tomu, že v prípade sťažovateľa tieto podmienky väzby neexistovali.»
4. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd
rozhodol v jeho veci nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru namietaným uznesením krajského súdu, toto uznesenie zrušil
a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznal mu tiež náhradu trov právneho
zastúpenia.
5. Vec sťažovateľa bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi Rudolfovi
Tkáčikovi, ktorého funkčné obdobie sudcu ústavného súdu uplynulo 16. februára 2019.
Preto v súlade s čl. X bodom 2 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej
republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“)
bola vec prerozdelená sudcovi spravodajcovi Petrovi Molnárovi a v zmysle čl. II bodu 3
rozvrhu práce bola predbežne prerokovaná v druhom senáte ústavného súdu v zložení Jana
Laššáková (predsedníčka senátu) a sudcovia Peter Molnár a Ľuboš Szigeti.
II.
6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou
od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13
a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona
o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.
9. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak
tento zákon v ustanovení § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu
ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v ustanovení § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa ustanovenia § 56 ods. 2 zákona o ústavnom
súde ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením
odmietnuť návrh na začatie konania: a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd
právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35
a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa
§ 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je
podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne
neopodstatnený.
III.
10. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru v rámci rozhodovania o jeho sťažnosti uplatnenej voči
prvostupňovému uzneseniu, ktorým nebolo vyhovené jeho žiadosti o zrušenie uložených
alternatívnych opatrení nahradzujúcich vo vedenom trestnom konaní sťažovateľovu väzbu.
11. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu právo na osobnú slobodu je
garantované čl. 17 ods. 5 ústavy a je v ňom obsiahnuté aj právo obvineného na súdnu
ochranu pri pozbavení osobnej slobody z titulu väzby, ktoré zahŕňa požiadavku urýchleného
rozhodovania o jej zákonnosti, ako aj právo obvineného nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu
nevyhnutnú alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie sa môže v zákonom
určených prípadoch podmieniť zárukou. Obsah označeného ustanovenia ústavy
korešponduje právam vyplývajúcim z čl. 5 dohovoru (napr. III. ÚS 7/00, III. ÚS 255/03,
III. ÚS 199/05, III. ÚS 424/08).
12. Rozhodovacia činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva jednoznačne vymedzila
záver, že záruky čl. 6 dohovoru sa v „trestných“ veciach týkajú len konaní, v ktorých sa
rozhoduje o „oprávnenosti“ obvinenia („bien-fondé“) a nevzťahujú sa na mnohé konania
súvisiace s trestným stíhaním, ktorých predmetom nie je rozhodovanie o oprávnenosti
obvinenia, t. j. rozhodovanie o vine a treste. Vychádzajúc z uvedeného režimu čl. 6
dohovoru nepodlieha (okrem iného) rozhodovanie o väzbe (Neumeister c. Rakúsko z 26. 6.
1968 a Matznetter c. Rakúsko z 10. 11. 1969). Procesné garancie pri súdnej kontrole väzby
poskytuje čl. 5 ods. 3 a ods. 4 dohovoru.
13. Obdobne na to poukazuje judikatúra ústavného súdu, podľa ktorej konania
všeobecných súdov, ktorými sa rozhoduje o väzbe, nie sú konaniami o trestnom obvinení
samotnom (konaniami vo veci samej týkajúcimi sa viny obvinenej osoby) a ani konaniami
o právach alebo záväzkoch občianskoprávneho charakteru, na ktoré sa vzťahuje čl. 6 ods. 1
dohovoru. V rámci konania o väzbe preto nemôže dôjsť k porušeniu 46 ods. 1 ústavy a čl. 6
ods. 1 dohovoru, keďže túto oblasť ochrany práv upravuje vo svojich ustanoveniach čl. 17
ods. 1 a ods. 5 ústavy, ako aj čl. 5 dohovoru (napr. I. ÚS 200/06, III. ÚS 277/07).
Ustanovenie čl. 6 dohovoru pritom predstavuje z hľadiska jeho pôsobnosti, výkladu
a aplikácie jeden celok. Procesnoprávne garancie vyplývajúce z čl. 6 ods. 2 a ods. 3
dohovoru sa preto tiež týkajú tej časti trestného konania, ktorej predmetom je rozhodovanie
o samotnom trestnom obvinení (resp. o obžalobe) osoby, a nie sú priamo aplikovateľné
na konanie týkajúce sa väzby. Rozhodovanie o alternatívnom opatrení, nahrádzajúcom
väzbu, je súčasťou väzobného konania.
14. Ústavný súd zdôrazňuje, že s prihliadnutím na skutočnosť kvalifikovaného
právneho zastúpenia sťažovateľa z hľadiska vymedzenia sťažnostnej námietky príslušným
článkom ústavy a dohovoru vychádzal, riadiac sa princípom viazanosti návrhom na začatie
konania v zmysle § 45 zákona o ústavnom súde, z petitu sťažnosti, v ktorom sťažovateľ
subsumoval svoje námietky pod čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
15. Pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi namietaným uznesením krajského súdu
vydaným v rámci väzobného konania (ako už bolo uvedené, rozhodovanie o alternatívnom
opatrení nahrádzajúcom väzbu je súčasťou väzobného konania) a obsahom čl. 46 ods. 1
ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, inými slovami, z dôvodu neaplikovateľnosti čl. 46 ods. 1
ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru na väzobné konanie, boli sťažovateľom formulované
námietky porušenia uvedených článkov ústavy a dohovoru namietaným uznesením
krajského súdu posúdené ako zjavne neopodstatnené.
16. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd posúdil ústavnú sťažnosť sťažovateľa ako
zjavne neopodstatnenú a ako takú ju podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde
odmietol.
17. S ohľadom na všetky uvedené závery bolo o ústavnej sťažnosti sťažovateľa
potrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. júna 2019