Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 26/2019
PDF · 272.36 KB
No categories available
IV. ÚS 26/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. júna 2019 v senáte
zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho
(sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť , ,
, zastúpenej advokátom JUDr. Milanom Fulecom, advokátom,
Živnostenská 2, Bratislava, pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom
pod sp. zn. 14 C 181/2009 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 181/2009 a právo na prejednanie
jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv
a slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom
pod sp. zn. 14 C 181/2009 p o r u š e n é b o l i .
2. finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .
3. Vo zvyšnej časti konanie z a s t a v u j e .
4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť trovy
konania v sume 598,26 € (slovom päťstodeväťdesiatosem eur a dvadsaťšesť centov) na účet
jej právneho zástupcu JUDr. Milana Fuleca, Živnostenská 2, Bratislava, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júla 2018
doručená ústavná sťažnosť , ,
(ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 14 C 181/2009 (ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka 24. júna 2009 podala
okresnému súdu návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Konanie je okresným súdom vedené pod sp. zn. 14 C 181/2009.
3. Sťažovateľka po chronologickom opise napadnutého konania v sťažnosti uvádza:
„... pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci sťažovateľka uvádza, že predmetom posudzovaného
konania je uplatnený nárok na vyporiadanie BSM.
Od tohto predmetu konania je spravidla závislý aj predmet dokazovania
o skutočnostiach potrebných pre rozhodnutie súdu.
Okruh veci patriacich do BSM podľa skutkových tvrdení obidvoch strán sporu
od začiatku konania tvorilo celkom 28 vecí. z ktorých len šesť vecí bolo sporných, či patria
alebo nepatria do BSM a u dvoch vecí bola od začiatku konania sporná ich hodnota.
Predmet dokazovania je v tomto konkrétnom konaní vymedzený len ôsmimi vecami
a vzhľadom na to, v žiadanom prípade nemožno považovať danú vec za skutkovo zložitú.
Po právne stránke, spory o vyporiadaní BSM patria do štandardnej rozhodovacej
činnosti všeobecných súdov, naviac kde súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, keďže určitý
spôsob vyporiadania vyplýva z osobitného zákona (občianskeho zákonníka). Ohľadne
rozhodovacej činnosti súdov vo veciach vyporiadania BSM existuje tiež ustálená judikatúra,
a preto zo všetkých uvedených dôvodov nemožno danú vec považovať ani za právne
zložitú.“
4. Pokiaľ ide o postup okresného súdu v napadnutom konaní, sťažovateľka poukazuje
na to, že „... okresný súd za obdobie deviatich rokoch trvania sporu uskutočnil celkom
osemnásť pojednávaní, avšak len na troch z nich dňa 5. 6. 2012, 23. 11. 2016
a dňa 13. 6. 2018 vec meritórne prejednal.
Zvyšných pätnásť pojednávaní odročil súd bez meritórneho prejednania prevažne
z dôvodu, aby sa strany sporu pokúsili vyriešiť vec mimosúdnou cestou, a to aj napriek
tomu, že tieto pokusy o mimosúdne vyriešenie veci opakovane zlyhali a súdu bolo teda
zrejmé, že takýmto spôsobom nebude možné vec ukončiť v čo najkratšom čase, napriek tomu
súd ďalej v tomto postupe pokračoval a za týmto účelom pojednávania opakovane
odročoval a nové nariaďoval s odstupom niekoľkých mesiacov.
Okrem toho v období od 7. 12. 2010 do 20. 9. 2011, teda desať mesiacov bol súd
úplne nečinný...“.
5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci
na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:
„1. Základne právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základné právo sťažovateľa na prejednanie
veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Bratislava I vedenom pod sp. zn. 14 C 181/2009 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Bratislava I sa v súdnom konaní vedenom
pod sp. zn. 14 C 181/2009 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v peniazoch vo výške 5 000 eur,
ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť sťažovateľovi do jedného mesiaca
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania v sume 375,69 eur,
ktoré je povinný Okresný súd Bratislava I uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa
do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
6. Uznesením č. k. IV. ÚS 26/2019-34 zo 17. januára 2019 ústavný súd prijal
sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie.
7. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu zo 17. októbra 2018 vyjadril
k ústavnej sťažnosti prípisom sp. zn. 1 SprV 481/2018 z 19. decembra 2018,
ktorý bol doručený ústavnému súdu 8. januára 2019. V predmetnom vyjadrení
podpredsedníčka okresného súdu poukázala na skutočnosť, že tak, ako to vyplýva
aj z vyjadrenia zákonnej sudkyne k ústavnej sťažnosti, ktoré tvorí prílohu vyjadrenia,
je zrejmé, že bez aktívnej účastí strán sporu nie je možné ustáliť okruh bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Vyjadrila názor, že preštudovaním spisu považuje
za preukázané, že aj keď okresný súd nekonal v napadnutom konaní vždy bezodkladne,
k predĺženiu konania podstatnou mierou prispeli najmä skutočnosti ako odročenie
pojednávaní, a to 21. októbra 2012, 11. decembra 2012, 11. októbra 2013,
12. februára 2014, 27. októbra 2015, 6. februára 2017, 14. marca 2017, 7. novembra 2017
a 13. marca 2018, z dôvodu prevažne na strane sťažovateľky. V napadnutom konaní
sa nevyskytlo žiadne podstatné obdobie nečinnosti, vec bola podľa jej názoru vybavovaná
priebežne podľa poradia s prihliadnutím na počet iných vecí v oddelení. Súčasne
podpredsedníčka okresného súdu oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho
pojednávania.
8. Ústavný súd zaslal 14. mája 2019 vyjadrenie okresného súdu právnemu zástupcovi
sťažovateľky s možnosťou zaujatia stanoviska v lehote 10 dní od doručenia prípisu. Právny
zástupca sťažovateľky sa k vyjadreniu okresného súdu vyjadril podaním doručeným
ústavnému súdu 23. mája 2019, v ktorom uviedol, že z obsahu stanoviska okresného súdu
je zrejmá jeho snaha zbaviť sa zodpovednosti za to, že napadnuté konanie sa len na prvom
stupni prejednáva už 10 rokov. Tvrdenia okresného súdu o pasivite strán sporu pri ustálení
okruhu bezpodielového spoluvlastníctva manželov taktiež podľa názoru sťažovateľky
nezodpovedajú skutočnosti keď uvádza: „... predmetom konania bolo už od 17. 1. 2012
len 28 vecí a nie 38, ako to uvádza okresný súd.“
9. Sťažovateľka poukazuje na skutočnosť, že nikdy nepopierala, že v priebehu
roka 2017 a začiatkom roka 2018 žiadala okresný súd opakovane o odročenie pojednávania
z dôvodu mimosúdneho vyriešenia veci, vzhľadom na skutočnosť, že tento spôsob
skončenia sporu považovala za najrýchlejší vzhľadom na to, že okresný súd
ani po 10 rokoch trvania napadnutého konania meritórne nerozhodol.
10. Sťažovateľka v bode 8 svojho vyjadrenia uviedla, že okresný súd v napadnutom
konaní meritórne rozhodol na pojednávaní konanom 30. apríla 2019, a vzhľadom
na to berie svoj návrh v bode 2 petitu, kde sa domáha, aby ústavný súd vyslovil vo výroku
povinnosť okresného súdu v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov späť a žiada
konanie pred ústavným súdom v tejto časti zastaviť.
11. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania,
pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania,
ako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie
veci.
12. Vec bola pôvodne pridelená sudkyni spravodajkyni Ľudmile Gajdošíkovej, ktorej
16. februára 2019 uplynulo funkčné obdobie sudkyne ústavného súdu. V zmysle čl. X
ods. 2 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019
do 31. decembra 2019 (ďalej len „rozvrh“) bola táto vec po 26. apríli 2019 v zmysle rozvrhu
prerozdelená a náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov
pridelená sudcovi spravodajcovi Ľubošovi Szigetimu a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu
prejednaná a rozhodnutá v druhom senáte ústavného súdu v zložení Jana Laššáková
(predsedníčka senátu), Peter Molnár a Ľuboš Szigeti.
II.
13. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
14. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
15. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím
rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli
porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo
iný 1zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný
súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
16. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
17. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
18. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru prvej vety každý má právo na to, aby jeho vec
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.
19. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon o ústavnom súde v čl. I § 1 až § 13
a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona
o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.
20. Podľa § 62 zákona o ústavnom súde ak tento zákon v piatej časti alebo šiestej
časti neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, vzťahuje sa na konanie pred ústavným
súdom podľa povahy veci primerane Civilný sporový poriadok.
21. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
22. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie,
ak o to požiadal.
23. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi
primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva
a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť
do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
III.
24. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľky spočíva v tvrdení, že okresný súd
svojou nečinnosťou spôsobil, že napadnuté konanie trvá neprimerane dlho, keď za obdobie
desiatich rokov trvania sporu síce nariadil celkom osemnásť pojednávaní, avšak len na troch
z nich, a to 5. júna 2012, 23. novembra 2016 a 13. júna 2018, vec meritórne prejednal.
Zvyšných pätnásť pojednávaní okresný súd odročil bez meritórneho prejednania prevažne
z dôvodu, aby sa strany sporu pokúsili vyriešiť vec mimosúdnou cestou, a to aj napriek
tomu, že tieto pokusy o mimosúdne vyriešenie veci opakovane zlyhali, a okresnému súdu
bolo teda podľa názoru sťažovateľky zrejmé, že takýmto spôsobom nebude možné vec
ukončiť v čo najkratšom čase, pričom okresný súd napriek uvedenému ďalej v tomto
postupe pokračoval a na ten účel opakovane odročoval pojednávania
25. Ústavný súd z predloženého spisu okresného súdu sp. zn. 14 C 181/2009 zistil,
že vo veci boli až dosiaľ vo vzťahu k predmetu ústavnej sťažnosti vykonané tieto
pre jej posúdenie relevantné procesné úkony:
- 25. júna 2009 bol okresnému súdu doručený návrh na vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov,
- 27. júla 2009 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby odstránil
vady žaloby,
- 10. marca 2010 okresný súd doručoval žalobu s prílohami na vyjadrenie,
- 26. apríla 2010 okresný súd doručoval podania žalovaného sťažovateľke,
- 10. mája 2010 okresný súd nariadil pojednávanie na 15. jún 2010 a súčasne vyzval
sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu,
- 15. júna 2010 sa konalo pojednávanie, na ktorom neboli prítomné strany sporu.
Okresný súd nariadil pojednávanie na 28. september 2010,
- 28. septembra 2010 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu,
že strany sporu prejavili záujem na uzatvorení dohody a súčasne okresný súd nariadil
pojednávanie na 7. december 2010,
- 7. decembra 2010 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito
z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne,
- 4. augusta 2011 okresný súd nariadil pojednávanie na 20. september 2011,
- 20. septembra 2011 sa konalo pojednávanie, na ktorom bola stranám sporu
poskytnutá lehota na mimosúdnu dohodu s tým, že okresný súd nariadil pojednávanie
na 2. november 2011,
- 2. novembra 2011 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo bez prejednania veci
odročené na 17. január 2012, a to z dôvodu, že odporca doplní masu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, a z dôvodu doplnenia návrhu zo strany sťažovateľky,
- 31. novembra 2011 bol okresnému súdu doručený návrh žalovaného
na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
- 17. januára 2012 sa konalo pojednávanie, na ktoré sa nedostavili právni zástupcovia
strán sporu. Okresný súd nariadil pojednávanie na 14. marec 2012 s tým, že strany sporu
sa pokúsia dohodnúť,
- 14. marca 2012 sa konalo pojednávanie, na ktorom došlo k rozšíreniu okruhu
bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo strany právneho zástupcu žalovaného.
Okresný súd odročil pojednávanie na 5. jún 2012 s tým, že žalovaný predloží písomne
okruh vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov riadne označených
a súčasne doloží listinné doklady,
- 4. apríla 2012 žalovaný doručil okresnému súdu rozšírený návrh na vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
- 5. júna 2012 sa konalo pojednávanie, ktoré po prejednaní veci okresný súd odročil
na 24. júl 2012. Termín pojednávania nariadený na 24. júl 2012 bol zrušený z dôvodu
ospravedlnenia právneho zástupcu žalovaného,
- 7. novembra 2012 sťažovateľka doručila okresnému súdu odborný posudok na cenu
nehnuteľností,
- 21. novembra 2012 sa konalo pojednávanie bez prejednania veci, ktoré okresný súd
odročil z dôvodu práceneschopnosti žalovaného na 11. december 2012,
- 11. decembra 2012 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu
poskytnutia lehoty na mimosúdnu dohodu strán sporu na neurčito,
- 11. decembra 2012 žalovaný doručil okresnému súdu rozšírený návrh
na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
- 8. januára 2013 sťažovateľka oznámila okresnému súdu, že k dohode nedošlo,
- 18. septembra 2013 sa konalo pojednávanie, ktoré bez prejednania veci bolo
odročené na 11. október 2013 s tým, že žalovaný je povinný predložiť presnú špecifikáciu
predmetu konania, pokiaľ ide o okruh bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
- 11. októbra 2013 sa konalo pojednávanie, ktoré okresný súd odročil na neurčito,
pretože strany sporu uviedli, že majú záujem na uzatvorenie mimosúdnej dohody,
- 27. decembra 2013 okresný súd nariadil pojednávanie na 12. február 2014,
- 12. februára 2014 okresný súd pojednávanie odročil na neurčito vzhľadom
na žiadosť právneho zástupcu sťažovateľky, ktorý oznámil okresnému súdu, že medzi
stranami sporu došlo k dohode o mimosúdnom urovnaní sporu,
- 20. mája 2014 okresný súd opätovne vyzval sťažovateľku, aby oznámila, či došlo
k dohode a či berie žalobu späť. Sťažovateľka na výzvu nereagovala,
- 7. januára 2015 okresný súd doručil vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného
sťažovateľke,
- 14. augusta 2015 okresný súd nariadil pojednávanie na 27. október 2015 a súčasne
vyzval strany sporu, aby oznámili, či došlo k mimosúdnej dohode,
- 27. októbra 2015 sa konalo pojednávanie, na ktorom sťažovateľka uviedla,
že sa snaží uzatvoriť mimosúdnu dohodu, a z tohto dôvodu okresný súd odročil
pojednávanie na neurčito,
- 15. februára 2016 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby oznámila, či došlo
k mimosúdnej dohode a či trvá na podanej žalobe,
- 18. augusta 2016 okresný súd nariadil pojednávanie na 27. september 2016,
- 27. septembra 2016 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo po prejednaní veci odročené
na 23. november 2016,
- 23. novembra 2016 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené za účelom
ďalšieho dokazovania,
- 6. februára 2017 okresný súd odročil pojednávanie nariadené na 7. február 2017
na návrh právneho zástupcu sťažovateľky z dôvodu zabezpečenia znaleckého posudku
na 15. marec 2017,
- 14. marca 2017 okresný súd opätovne odročil pojednávanie na návrh právneho
zástupcu sťažovateľky o odročenie pojednávania z dôvodu, že nemajú k dispozícii znalecký
posudok. Nový termín pojednávania nariadil na 10. máj 2017,
- 9. mája 2017 okresný súd opätovne odročil pojednávanie na návrh právneho
zástupcu sťažovateľky o odročenie pojednávania z dôvodu, že sťažovateľka musela
požiadať o znalecký posudok nového znalca. Nový termín pojednávania nariadil okresný
súd na 26. september 2017. Toho istého dňa okresný súd vyzval právneho zástupcu
sťažovateľky, aby sa vyjadril k podaniam právneho zástupcu žalovaného z 9. februára 2017
a 5. mája 2017,
- 25. septembra 2017 okresný súd odročil pojednávanie na 7. november 2017,
a to na návrh právneho zástupcu sťažovateľky z dôvodu, že medzi stranami sporu prebieha
komunikácia,
- 7. novembra 2017 okresný súd upovedomil strany sporu o odročení pojednávania
na 31. január 2018. Pojednávanie bolo odročené na návrhy oboch strán sporu,
- 31. januára 2018 sa konalo pojednávanie, ktoré po prejednaní veci bolo odročené
na 13. marec 2018, a to z dôvodu, aby sa právny zástupca žalovaného vyjadril k znaleckému
posudku. Nový termín pojednávania okresný súd nariadil na 13. jún 2018,
- 12. marca 2018 okresný súd odročil pojednávanie nariadené na 13. marec 2018
na nový termín 13. júna 2018, a to na návrh právneho zástupcu sťažovateľky,
- 13. júna 2018 sa konalo pojednávanie, ktoré po prejednaní veci okresný súd odročil
na 17. október 2018,
- 14. júna 2018 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalovaného, aby doručil
originál znaleckého posudku č. 44/2018,
- 11. októbra 2018 okresný súd zmenil termín nariadeného pojednávania
na 6. november 2018 z dôvodu účasti zákonnej sudkyne na konferencii,
- 6. novembra 2018 sa konalo pojednávanie, ktoré po prejednaní veci okresný súd
odročil na 11. december 2018 pre účely vykonania dôkazov,
- 11. decembra 2018 sa konalo pojednávanie, ktoré po prejednaní veci okresný súd
odročil na 19. február 2019 pre účely doplnenia dôkazov,
- 30. apríla 2019 okresný súd vo veci meritórne rozhodol.
26. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry,
v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby
domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,
ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu
(m. m. IV. ÚS 221/04).
27. Základnou povinnosťou všeobecného súdu je preto zabezpečiť taký procesný
postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému
sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
28. Táto povinnosť okresného súdu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“),
ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali
tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa
ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola
čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. V súčasnosti od 1. júla 2016 tieto povinnosti
vychádzajú zo zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), najmä z čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,
koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
29. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným
prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou
(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými
sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho
konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha
prerokúvanej veci.
30. Predmetom konania na okresnom súde je rozhodovanie o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z právneho hľadiska predmetnú vec možno
považovať za bežnú agendu rozhodovania všeobecných súdov. V súvislosti s posúdením
kritéria zložitosti veci ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na stranami sporu viackrát
meniaci sa predmet vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva, ako aj potrebu
vykonania znaleckého dokazovania možno konštatovať, že tieto skutočnosti zvyšujú
kritérium zložitosti veci.
31. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní
mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľky ako strany sporu tohto
súdneho konania.
32. Ústavný súd nahliadnutím do zapožičaného súdneho spisu považuje
za preukázané, že postup sťažovateľky taktiež prispel k predĺženiu napadnutého konania,
keď sťažovateľka v lehote určenej súdom na pojednávaní konanom 12. februára 2014
neoznámila okresnému súdu, či došlo k uzatvoreniu mimosúdnej dohody. Sťažovateľka
nereagovala ani na výzvu okresného súdu z 20. mája 2014, ktorú právny zástupca
sťažovateľky prevzal 5. mája 2014. Okresný súd 14. augusta 2015 opätovne vyzval strany
sporu na oznámenie, či došlo k uzatvoreniu mimosúdnej dohody. Právny zástupca
žalovaného 4. septembra 2015 okresnému súdu oznámil, že k uzatvoreniu mimosúdnej
dohody nedošlo, na čo bolo okresným súdom nariadené pojednávanie na 27. októbra 2015.
Ďalej ústavný súd taktiež považuje za preukázané, že pojednávanie, ktoré sa konalo
27. októbra 2015, bolo odročené pre účely poskytnutia lehoty na uzatvorenie mimosúdnej
dohody na žiadosť sporových strán s tým, že právny zástupca sťažovateľky oznámi,
či k uzatvoreniu dohody došlo. Právny zástupca v lehote určenej okresným súdom
neoznámil či k uzatvoreniu dohody došlo, v dôsledku čoho okresný súd opätovne vyzval
právneho zástupcu sťažovateľky na toto oznámenie. Právny zástupca sťažovateľky
až 14. marca 2016 okresnému súdu oznámil, že k uzatvoreniu mimosúdnej dohody nedošlo,
a žiadal o nariadenie termínu pojednávania.
33. Ústavný súd považuje taktiež za preukázané, že pojednávania okresným súdom
nariadené na 7. február 2017, 14. marec 2017, 10. máj 2017, 26. september 2017
a 7. november 2017 boli odročené vždy na žiadosť sťažovateľky v dôsledku potreby
zadováženia znaleckého dokazovania. Ústavný súd nahliadnutím do súdneho spisu považuje
taktiež za preukázané, že pojednávanie, ktoré sa konalo 31. januára 2018, bolo odročené
z dôvodov na strane sťažovateľky, keď až na tomto pojednávaní bol žalovanému doručený
znalecký posudok v celosti a tento tak nemal primeraný čas na zaujatie stanoviska k tomuto
znaleckému posudku, čo vyústilo do odročenia pojednávania. Všetky tieto skutočnosti,
ktoré nemožno pripísať na vrub okresnému súdu, nepochybne prispeli k predĺženiu
napadnutého konania.
34. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom
konaní a v tejto súvislosti poukazuje na to, že doterajšie trvanie napadnutého konania
na súde prvého stupňa (10 rokov) je už samo osebe celkom zjavne neprimerané. Podľa
názoru ústavného súdu súdne konanie, ktoré trvá tak neúmerne dlho ako napadnuté konanie,
možno spravidla bez ďalšieho považovať za také, ktoré je nezlučiteľné s imperatívom
ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. IV. ÚS 173/05, IV. ÚS 251/05, II. ÚS 3/09).
35. Ústavný súd v okolnostiach veci nepovažuje za nevyhnutné hodnotiť jednotlivé
úkony okresného súdu a jeho procesný postup a konštatuje, že postupom okresného súdu
došlo k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, a tým aj k porušeniu základného práva
sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a k porušeniu práva na prerokovanie jej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
IV.
36. Ústavný súd považuje za potrebné poukázať na okolnosti v postupe okresného
súdu, ktoré mu nemožno pričítať na jeho vrub a ktoré sa prejavili vo výroku,
ktorým ústavný súd nepriznal sťažovateľke finančné zadosťučinenie.
37. Ústavný súd k postupu okresného súdu uvádza, že nahliadnutím do súdneho spisu
považuje za preukázané, že sťažovateľka opakovane okresnému súdu navrhla,
resp. súhlasila s odročením pojednávania, a to pre účely mimosúdnej dohody sporových
strán, a to na pojednávaniach konaných 28. septembra 2010, 20. septembra 2011,
17. januára 2012, 11. decembra 2012, 11. októbra 2013, 12. februára 2014, 27. októbra 2015
a 25. septembra 2017. Osem nariadených pojednávaní v napadnutom konaní
bolo tak odročených na návrh, resp. so súhlasom sťažovateľky s cieľom uzavretia
mimosúdnej dohody, čo nepochybne prispelo k celkovej dĺžke napadnutého konania.
38. Ústavný súd konštatuje, že základnou povinnosťou okresného súdu
je podľa čl. 7 CSP viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu. Pre sporové konanie
platí, že začína výlučne na návrh strany sporu a strany sporu určujú predmet konania.
Preto pokiaľ strany sporu v napadnutom konaní opakovane prejavovali záujem spor ukončiť
mimosúdne, bolo povinnosťou okresného súdu na túto skutočnosť prihliadnuť a poskytnúť
im priestor na prípadné uzatvorenie mimosúdnej dohody. Vzhľadom na uvedené
nie je možné predĺženie napadnutého konania z týchto dôvodov pričítať na vrub okresnému
súdu.
39. Priznanie finančného zadosťučinenia, ktoré má povahu nemajetkovej ujmy
vyjadrenej v peniazoch, podľa názoru ústavného súdu vzhľadom na priebeh napadnutého
konania v tomto prípade neprichádza do úvahy, keď okresný súd odročoval nariadené
pojednávania prevažne na návrhy sporových strán s cieľom uzatvorenia mimosúdnej
dohody, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že okresný súd už vo veci 30. apríla 2019
meritórne rozhodol. Ústavný súd pri úvahe o finančnom zadosťučinení prihliadol
aj na prieťahy v napadnutom konaní, ktoré boli spôsobené nerešpektovaním výziev
okresného súdu zo strany sťažovateľky.
40. V okolnostiach danej veci preto ústavný súd považoval výrok o porušení
základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru za dostatočnú ochranu jej práv a finančné zadosťučinenie jej nepriznal
(bod 2 výroku nálezu).
41. Podľa § 127 zákona o ústavnom súde ak sťažovateľ vezme svoju ústavnú
sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej uznesením zastaví.
42. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka podaním z 23. mája 2019 doručeným
ústavnému súdu 23. mája 2019 vzala svoj sťažnostný návrh v časti, ktorým navrhovala,
aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných
prieťahov, späť, ústavný súd v tejto časti konanie zastavil podľa § 127 zákona o ústavnom
súde (bod 3 výroku nálezu).
V.
43. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
44. Sťažovateľka si v ústavnej sťažnosti uplatnila nárok na náhradu trov konania
pred ústavným súdom.
45. Ústavný súd v zmysle § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde rozhodol o náhrade
trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním.
Náhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie
ústavnej sťažnosti, podanie vyjadrenia) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13
ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
46. Tarifná odmena za každý úkon [§ 11 ods. 2 a § 12 ods. 3 písm. c) vyhlášky]
vykonaný v roku 2018 predstavuje sumu 153,50 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)
za úkon po 9,21 €. Tarifná odmena za úkon právnej služby vykonaný v roku 2019
je 163,33 € a režijný paušál k tomuto úkonu 9,80 €. Ústavný súd priznal odmenu za dva
úkony v roku 2018 a jeden v roku 2019 vrátane režijného paušálu, čo spolu predstavuje
sumu 498,55 €. Vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca sťažovateľky je platcom
DPH, ústavný súd v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky zvýšil takto priznanú odmenu o 20 %,
čo v konečnom dôsledku predstavuje sumu 598,26 €.
47. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 62 zákona
o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP) (bod 4 výroku nálezu).
48. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. júna 2019