Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 26/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. júna 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho

(sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť , ,

, zastúpenej advokátom JUDr. Milanom Fulecom, advokátom,

Živnostenská 2, Bratislava, pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a právo na prejednanie

jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv

a slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .

3. Vo zvyšnej časti konanie z a s t a v u j e .

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 598,26 € (slovom päťstodeväťdesiatosem eur a dvadsaťšesť centov) na účet

jej právneho zástupcu JUDr. Milana Fuleca, Živnostenská 2, Bratislava, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júla 2018

doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka 24. júna 2009 podala

okresnému súdu návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Konanie je okresným súdom vedené pod sp. zn. .

3. Sťažovateľka po chronologickom opise napadnutého konania v sťažnosti uvádza:

„... pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci sťažovateľka uvádza, že predmetom posudzovaného

konania je uplatnený nárok na vyporiadanie BSM.

Od tohto predmetu konania je spravidla závislý aj predmet dokazovania

o skutočnostiach potrebných pre rozhodnutie súdu.

Okruh veci patriacich do BSM podľa skutkových tvrdení obidvoch strán sporu

od začiatku konania tvorilo celkom 28 vecí. z ktorých len šesť vecí bolo sporných, či patria

alebo nepatria do BSM a u dvoch vecí bola od začiatku konania sporná ich hodnota.

Predmet dokazovania je v tomto konkrétnom konaní vymedzený len ôsmimi vecami

a vzhľadom na to, v žiadanom prípade nemožno považovať danú vec za skutkovo zložitú.

Po právne stránke, spory o vyporiadaní BSM patria do štandardnej rozhodovacej

činnosti všeobecných súdov, naviac kde súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, keďže určitý

spôsob vyporiadania vyplýva z osobitného zákona (). Ohľadne

rozhodovacej činnosti súdov vo veciach vyporiadania BSM existuje tiež ustálená judikatúra,

a preto zo všetkých uvedených dôvodov nemožno danú vec považovať ani za právne

zložitú.“

4. Pokiaľ ide o postup okresného súdu v napadnutom konaní, sťažovateľka poukazuje

na to, že „... okresný súd za obdobie deviatich rokoch trvania sporu uskutočnil celkom

osemnásť pojednávaní, avšak len na troch z nich dňa 5. 6. 2012, 23. 11. 2016

a dňa 13. 6. 2018 vec meritórne prejednal.

Zvyšných pätnásť pojednávaní odročil súd bez meritórneho prejednania prevažne

z dôvodu, aby sa strany sporu pokúsili vyriešiť vec mimosúdnou cestou, a to aj napriek

tomu, že tieto pokusy o mimosúdne vyriešenie veci opakovane zlyhali a súdu bolo teda

zrejmé, že takýmto spôsobom nebude možné vec ukončiť v čo najkratšom čase, napriek tomu

súd ďalej v tomto postupe pokračoval a za týmto účelom pojednávania opakovane

odročoval a nové nariaďoval s odstupom niekoľkých mesiacov.

Okrem toho v období od 7. 12. 2010 do 20. 9. 2011, teda desať mesiacov bol súd

úplne nečinný...“.

5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci

na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:

„1. Základne právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , základné právo sťažovateľa na prejednanie

veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava I vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava I sa v súdnom konaní vedenom

pod sp. zn. prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v peniazoch vo výške 5 000 eur,

ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť sťažovateľovi do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania v sume 375,69 eur,

ktoré je povinný Okresný súd Bratislava I uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa

do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

6. Uznesením č. k. -34 zo 17. januára 2019 ústavný súd prijal

sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie.

7. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu zo 17. októbra 2018 vyjadril

k ústavnej sťažnosti prípisom sp. zn. z 19. decembra 2018,

ktorý bol doručený ústavnému súdu 8. januára 2019. V predmetnom vyjadrení

podpredsedníčka okresného súdu poukázala na skutočnosť, že tak, ako to vyplýva

aj z vyjadrenia zákonnej sudkyne k ústavnej sťažnosti, ktoré tvorí prílohu vyjadrenia,

je zrejmé, že bez aktívnej účastí strán sporu nie je možné ustáliť okruh bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. Vyjadrila názor, že preštudovaním spisu považuje

za preukázané, že aj keď okresný súd nekonal v napadnutom konaní vždy bezodkladne,

k predĺženiu konania podstatnou mierou prispeli najmä skutočnosti ako odročenie

pojednávaní, a to 21. októbra 2012, 11. decembra 2012, 11. októbra 2013,

12. februára 2014, 27. októbra 2015, 6. februára 2017, 14. marca 2017, 7. novembra 2017

a 13. marca 2018, z dôvodu prevažne na strane sťažovateľky. V napadnutom konaní

sa nevyskytlo žiadne podstatné obdobie nečinnosti, vec bola podľa jej názoru vybavovaná

priebežne podľa poradia s prihliadnutím na počet iných vecí v oddelení. Súčasne

podpredsedníčka okresného súdu oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania.

8. Ústavný súd zaslal 14. mája 2019 vyjadrenie okresného súdu právnemu zástupcovi

sťažovateľky s možnosťou zaujatia stanoviska v lehote 10 dní od doručenia prípisu. Právny

zástupca sťažovateľky sa k vyjadreniu okresného súdu vyjadril podaním doručeným

ústavnému súdu 23. mája 2019, v ktorom uviedol, že z obsahu stanoviska okresného súdu

je zrejmá jeho snaha zbaviť sa zodpovednosti za to, že napadnuté konanie sa len na prvom

stupni prejednáva už 10 rokov. Tvrdenia okresného súdu o pasivite strán sporu pri ustálení

okruhu bezpodielového spoluvlastníctva manželov taktiež podľa názoru sťažovateľky

nezodpovedajú skutočnosti keď uvádza: „... predmetom konania bolo už od 17. 1. 2012

len 28 vecí a nie 38, ako to uvádza okresný súd.“

9. Sťažovateľka poukazuje na skutočnosť, že nikdy nepopierala, že v priebehu

roka 2017 a začiatkom roka 2018 žiadala okresný súd opakovane o odročenie pojednávania

z dôvodu mimosúdneho vyriešenia veci, vzhľadom na skutočnosť, že tento spôsob

skončenia sporu považovala za najrýchlejší vzhľadom na to, že okresný súd

ani po 10 rokoch trvania napadnutého konania meritórne nerozhodol.

10. Sťažovateľka v bode 8 svojho vyjadrenia uviedla, že okresný súd v napadnutom

konaní meritórne rozhodol na pojednávaní konanom 30. apríla 2019, a vzhľadom

na to berie svoj návrh v bode 2 petitu, kde sa domáha, aby ústavný súd vyslovil vo výroku

povinnosť okresného súdu v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov späť a žiada

konanie pred ústavným súdom v tejto časti zastaviť.

11. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania,

pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania,

ako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie

veci.

12. Vec bola pôvodne pridelená sudkyni spravodajkyni Ľudmile Gajdošíkovej, ktorej

16. februára 2019 uplynulo funkčné obdobie sudkyne ústavného súdu. V zmysle čl. X

ods. 2 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019

do 31. decembra 2019 (ďalej len „rozvrh“) bola táto vec po 26. apríli 2019 v zmysle rozvrhu

prerozdelená a náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov

pridelená sudcovi spravodajcovi Ľubošovi Szigetimu a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu

prejednaná a rozhodnutá v druhom senáte ústavného súdu v zložení Jana Laššáková

(predsedníčka senátu), Peter Molnár a Ľuboš Szigeti.

II.

13. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

14. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

15. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo

iný 1zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný

súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

16. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

17. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

18. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru prvej vety každý má právo na to, aby jeho vec

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

19. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť v čl. I až

a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona

o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom

právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

20. Podľa ak tento zákon v piatej časti alebo šiestej

časti neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, vzťahuje sa na konanie pred ústavným

súdom podľa povahy veci primerane .

21. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

22. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie,

ak o to požiadal.

23. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

III.

24. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľky spočíva v tvrdení, že okresný súd

svojou nečinnosťou spôsobil, že napadnuté konanie trvá neprimerane dlho, keď za obdobie

desiatich rokov trvania sporu síce nariadil celkom osemnásť pojednávaní, avšak len na troch

z nich, a to 5. júna 2012, 23. novembra 2016 a 13. júna 2018, vec meritórne prejednal.

Zvyšných pätnásť pojednávaní okresný súd odročil bez meritórneho prejednania prevažne

z dôvodu, aby sa strany sporu pokúsili vyriešiť vec mimosúdnou cestou, a to aj napriek

tomu, že tieto pokusy o mimosúdne vyriešenie veci opakovane zlyhali, a okresnému súdu

bolo teda podľa názoru sťažovateľky zrejmé, že takýmto spôsobom nebude možné vec

ukončiť v čo najkratšom čase, pričom okresný súd napriek uvedenému ďalej v tomto

postupe pokračoval a na ten účel opakovane odročoval pojednávania

25. Ústavný súd z predloženého spisu okresného súdu sp. zn. zistil,

že vo veci boli až dosiaľ vo vzťahu k predmetu ústavnej sťažnosti vykonané tieto

pre jej posúdenie relevantné procesné úkony:

- 25. júna 2009 bol okresnému súdu doručený návrh na vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov,

- 27. júla 2009 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby odstránil

vady žaloby,

- 10. marca 2010 okresný súd doručoval žalobu s prílohami na vyjadrenie,

- 26. apríla 2010 okresný súd doručoval podania žalovaného sťažovateľke,

- 10. mája 2010 okresný súd nariadil pojednávanie na 15. jún 2010 a súčasne vyzval

sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu,

- 15. júna 2010 sa konalo pojednávanie, na ktorom neboli prítomné strany sporu.

Okresný súd nariadil pojednávanie na 28. september 2010,

- 28. septembra 2010 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu,

že strany sporu prejavili záujem na uzatvorení dohody a súčasne okresný súd nariadil

pojednávanie na 7. december 2010,

- 7. decembra 2010 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito

z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne,

- 4. augusta 2011 okresný súd nariadil pojednávanie na 20. september 2011,

- 20. septembra 2011 sa konalo pojednávanie, na ktorom bola stranám sporu

poskytnutá lehota na mimosúdnu dohodu s tým, že okresný súd nariadil pojednávanie

na 2. november 2011,

- 2. novembra 2011 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo bez prejednania veci

odročené na 17. január 2012, a to z dôvodu, že odporca doplní masu bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, a z dôvodu doplnenia návrhu zo strany sťažovateľky,

- 31. novembra 2011 bol okresnému súdu doručený návrh žalovaného

na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

- 17. januára 2012 sa konalo pojednávanie, na ktoré sa nedostavili právni zástupcovia

strán sporu. Okresný súd nariadil pojednávanie na 14. marec 2012 s tým, že strany sporu

sa pokúsia dohodnúť,

- 14. marca 2012 sa konalo pojednávanie, na ktorom došlo k rozšíreniu okruhu

bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo strany právneho zástupcu žalovaného.

Okresný súd odročil pojednávanie na 5. jún 2012 s tým, že žalovaný predloží písomne

okruh vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov riadne označených

a súčasne doloží listinné doklady,

- 4. apríla 2012 žalovaný doručil okresnému súdu rozšírený návrh na vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

- 5. júna 2012 sa konalo pojednávanie, ktoré po prejednaní veci okresný súd odročil

na 24. júl 2012. Termín pojednávania nariadený na 24. júl 2012 bol zrušený z dôvodu

ospravedlnenia právneho zástupcu žalovaného,

- 7. novembra 2012 sťažovateľka doručila okresnému súdu odborný posudok na cenu

nehnuteľností,

- 21. novembra 2012 sa konalo pojednávanie bez prejednania veci, ktoré okresný súd

odročil z dôvodu práceneschopnosti žalovaného na 11. december 2012,

- 11. decembra 2012 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu

poskytnutia lehoty na mimosúdnu dohodu strán sporu na neurčito,

- 11. decembra 2012 žalovaný doručil okresnému súdu rozšírený návrh

na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

- 8. januára 2013 sťažovateľka oznámila okresnému súdu, že k dohode nedošlo,

- 18. septembra 2013 sa konalo pojednávanie, ktoré bez prejednania veci bolo

odročené na 11. október 2013 s tým, že žalovaný je povinný predložiť presnú špecifikáciu

predmetu konania, pokiaľ ide o okruh bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

- 11. októbra 2013 sa konalo pojednávanie, ktoré okresný súd odročil na neurčito,

pretože strany sporu uviedli, že majú záujem na uzatvorenie mimosúdnej dohody,

- 27. decembra 2013 okresný súd nariadil pojednávanie na 12. február 2014,

- 12. februára 2014 okresný súd pojednávanie odročil na neurčito vzhľadom

na žiadosť právneho zástupcu sťažovateľky, ktorý oznámil okresnému súdu, že medzi

stranami sporu došlo k dohode o mimosúdnom urovnaní sporu,

- 20. mája 2014 okresný súd opätovne vyzval sťažovateľku, aby oznámila, či došlo

k dohode a či berie žalobu späť. Sťažovateľka na výzvu nereagovala,

- 7. januára 2015 okresný súd doručil vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného

sťažovateľke,

- 14. augusta 2015 okresný súd nariadil pojednávanie na 27. október 2015 a súčasne

vyzval strany sporu, aby oznámili, či došlo k mimosúdnej dohode,

- 27. októbra 2015 sa konalo pojednávanie, na ktorom sťažovateľka uviedla,

že sa snaží uzatvoriť mimosúdnu dohodu, a z tohto dôvodu okresný súd odročil

pojednávanie na neurčito,

- 15. februára 2016 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby oznámila, či došlo

k mimosúdnej dohode a či trvá na podanej žalobe,

- 18. augusta 2016 okresný súd nariadil pojednávanie na 27. september 2016,

- 27. septembra 2016 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo po prejednaní veci odročené

na 23. november 2016,

- 23. novembra 2016 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené za účelom

ďalšieho dokazovania,

- 6. februára 2017 okresný súd odročil pojednávanie nariadené na 7. február 2017

na návrh právneho zástupcu sťažovateľky z dôvodu zabezpečenia znaleckého posudku

na 15. marec 2017,

- 14. marca 2017 okresný súd opätovne odročil pojednávanie na návrh právneho

zástupcu sťažovateľky o odročenie pojednávania z dôvodu, že nemajú k dispozícii znalecký

posudok. Nový termín pojednávania nariadil na 10. máj 2017,

- 9. mája 2017 okresný súd opätovne odročil pojednávanie na návrh právneho

zástupcu sťažovateľky o odročenie pojednávania z dôvodu, že sťažovateľka musela

požiadať o znalecký posudok nového znalca. Nový termín pojednávania nariadil okresný

súd na 26. september 2017. Toho istého dňa okresný súd vyzval právneho zástupcu

sťažovateľky, aby sa vyjadril k podaniam právneho zástupcu žalovaného z 9. februára 2017

a 5. mája 2017,

- 25. septembra 2017 okresný súd odročil pojednávanie na 7. november 2017,

a to na návrh právneho zástupcu sťažovateľky z dôvodu, že medzi stranami sporu prebieha

komunikácia,

- 7. novembra 2017 okresný súd upovedomil strany sporu o odročení pojednávania

na 31. január 2018. Pojednávanie bolo odročené na návrhy oboch strán sporu,

- 31. januára 2018 sa konalo pojednávanie, ktoré po prejednaní veci bolo odročené

na 13. marec 2018, a to z dôvodu, aby sa právny zástupca žalovaného vyjadril k znaleckému

posudku. Nový termín pojednávania okresný súd nariadil na 13. jún 2018,

- 12. marca 2018 okresný súd odročil pojednávanie nariadené na 13. marec 2018

na nový termín 13. júna 2018, a to na návrh právneho zástupcu sťažovateľky,

- 13. júna 2018 sa konalo pojednávanie, ktoré po prejednaní veci okresný súd odročil

na 17. október 2018,

- 14. júna 2018 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalovaného, aby doručil

originál znaleckého posudku č. 44/2018,

- 11. októbra 2018 okresný súd zmenil termín nariadeného pojednávania

na 6. november 2018 z dôvodu účasti zákonnej sudkyne na konferencii,

- 6. novembra 2018 sa konalo pojednávanie, ktoré po prejednaní veci okresný súd

odročil na 11. december 2018 pre účely vykonania dôkazov,

- 11. decembra 2018 sa konalo pojednávanie, ktoré po prejednaní veci okresný súd

odročil na 19. február 2019 pre účely doplnenia dôkazov,

- 30. apríla 2019 okresný súd vo veci meritórne rozhodol.

26. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie

základného práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry,

v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(m. m. ).

27. Základnou povinnosťou všeobecného súdu je preto zabezpečiť taký procesný

postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému

sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

28. Táto povinnosť okresného súdu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“),

ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali

tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z prvej vety , podľa

ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. V súčasnosti od 1. júla 2016 tieto povinnosti

vychádzajú zo v znení neskorších

predpisov (ďalej len „CSP“), najmä z , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,

koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

29. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými

sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha

prerokúvanej veci.

30. Predmetom konania na okresnom súde je rozhodovanie o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z právneho hľadiska predmetnú vec možno

považovať za bežnú agendu rozhodovania všeobecných súdov. V súvislosti s posúdením

kritéria zložitosti veci ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na stranami sporu viackrát

meniaci sa predmet vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva, ako aj potrebu

vykonania znaleckého dokazovania možno konštatovať, že tieto skutočnosti zvyšujú

kritérium zložitosti veci.

31. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní

mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľky ako strany sporu tohto

súdneho konania.

32. Ústavný súd nahliadnutím do zapožičaného súdneho spisu považuje

za preukázané, že postup sťažovateľky taktiež prispel k predĺženiu napadnutého konania,

keď sťažovateľka v lehote určenej súdom na pojednávaní konanom 12. februára 2014

neoznámila okresnému súdu, či došlo k uzatvoreniu mimosúdnej dohody. Sťažovateľka

nereagovala ani na výzvu okresného súdu z 20. mája 2014, ktorú právny zástupca

sťažovateľky prevzal 5. mája 2014. Okresný súd 14. augusta 2015 opätovne vyzval strany

sporu na oznámenie, či došlo k uzatvoreniu mimosúdnej dohody. Právny zástupca

žalovaného 4. septembra 2015 okresnému súdu oznámil, že k uzatvoreniu mimosúdnej

dohody nedošlo, na čo bolo okresným súdom nariadené pojednávanie na 27. októbra 2015.

Ďalej ústavný súd taktiež považuje za preukázané, že pojednávanie, ktoré sa konalo

27. októbra 2015, bolo odročené pre účely poskytnutia lehoty na uzatvorenie mimosúdnej

dohody na žiadosť sporových strán s tým, že právny zástupca sťažovateľky oznámi,

či k uzatvoreniu dohody došlo. Právny zástupca v lehote určenej okresným súdom

neoznámil či k uzatvoreniu dohody došlo, v dôsledku čoho okresný súd opätovne vyzval

právneho zástupcu sťažovateľky na toto oznámenie. Právny zástupca sťažovateľky

až 14. marca 2016 okresnému súdu oznámil, že k uzatvoreniu mimosúdnej dohody nedošlo,

a žiadal o nariadenie termínu pojednávania.

33. Ústavný súd považuje taktiež za preukázané, že pojednávania okresným súdom

nariadené na 7. február 2017, 14. marec 2017, 10. máj 2017, 26. september 2017

a 7. november 2017 boli odročené vždy na žiadosť sťažovateľky v dôsledku potreby

zadováženia znaleckého dokazovania. Ústavný súd nahliadnutím do súdneho spisu považuje

taktiež za preukázané, že pojednávanie, ktoré sa konalo 31. januára 2018, bolo odročené

z dôvodov na strane sťažovateľky, keď až na tomto pojednávaní bol žalovanému doručený

znalecký posudok v celosti a tento tak nemal primeraný čas na zaujatie stanoviska k tomuto

znaleckému posudku, čo vyústilo do odročenia pojednávania. Všetky tieto skutočnosti,

ktoré nemožno pripísať na vrub okresnému súdu, nepochybne prispeli k predĺženiu

napadnutého konania.

34. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom

konaní a v tejto súvislosti poukazuje na to, že doterajšie trvanie napadnutého konania

na súde prvého stupňa (10 rokov) je už samo osebe celkom zjavne neprimerané. Podľa

názoru ústavného súdu súdne konanie, ktoré trvá tak neúmerne dlho ako napadnuté konanie,

možno spravidla bez ďalšieho považovať za také, ktoré je nezlučiteľné s imperatívom

ustanoveným v (m. m. , , ).

35. Ústavný súd v okolnostiach veci nepovažuje za nevyhnutné hodnotiť jednotlivé

úkony okresného súdu a jeho procesný postup a konštatuje, že postupom okresného súdu

došlo k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, a tým aj k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa

a k porušeniu práva na prerokovanie jej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

IV.

36. Ústavný súd považuje za potrebné poukázať na okolnosti v postupe okresného

súdu, ktoré mu nemožno pričítať na jeho vrub a ktoré sa prejavili vo výroku,

ktorým ústavný súd nepriznal sťažovateľke finančné zadosťučinenie.

37. Ústavný súd k postupu okresného súdu uvádza, že nahliadnutím do súdneho spisu

považuje za preukázané, že sťažovateľka opakovane okresnému súdu navrhla,

resp. súhlasila s odročením pojednávania, a to pre účely mimosúdnej dohody sporových

strán, a to na pojednávaniach konaných 28. septembra 2010, 20. septembra 2011,

17. januára 2012, 11. decembra 2012, 11. októbra 2013, 12. februára 2014, 27. októbra 2015

a 25. septembra 2017. Osem nariadených pojednávaní v napadnutom konaní

bolo tak odročených na návrh, resp. so súhlasom sťažovateľky s cieľom uzavretia

mimosúdnej dohody, čo nepochybne prispelo k celkovej dĺžke napadnutého konania.

38. Ústavný súd konštatuje, že základnou povinnosťou okresného súdu

je podľa viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu. Pre sporové konanie

platí, že začína výlučne na návrh strany sporu a strany sporu určujú predmet konania.

Preto pokiaľ strany sporu v napadnutom konaní opakovane prejavovali záujem spor ukončiť

mimosúdne, bolo povinnosťou okresného súdu na túto skutočnosť prihliadnuť a poskytnúť

im priestor na prípadné uzatvorenie mimosúdnej dohody. Vzhľadom na uvedené

nie je možné predĺženie napadnutého konania z týchto dôvodov pričítať na vrub okresnému

súdu.

39. Priznanie finančného zadosťučinenia, ktoré má povahu nemajetkovej ujmy

vyjadrenej v peniazoch, podľa názoru ústavného súdu vzhľadom na priebeh napadnutého

konania v tomto prípade neprichádza do úvahy, keď okresný súd odročoval nariadené

pojednávania prevažne na návrhy sporových strán s cieľom uzatvorenia mimosúdnej

dohody, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že okresný súd už vo veci 30. apríla 2019

meritórne rozhodol. Ústavný súd pri úvahe o finančnom zadosťučinení prihliadol

aj na prieťahy v napadnutom konaní, ktoré boli spôsobené nerešpektovaním výziev

okresného súdu zo strany sťažovateľky.

40. V okolnostiach danej veci preto ústavný súd považoval výrok o porušení

základného práva sťažovateľky podľa a jej práva podľa

ods. 1 dohovoru za dostatočnú ochranu jej práv a finančné zadosťučinenie jej nepriznal

(bod 2 výroku nálezu).

41. Podľa ak sťažovateľ vezme svoju ústavnú

sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej uznesením zastaví.

42. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka podaním z 23. mája 2019 doručeným

ústavnému súdu 23. mája 2019 vzala svoj sťažnostný návrh v časti, ktorým navrhovala,

aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných

prieťahov, späť, ústavný súd v tejto časti konanie zastavil podľa § 127 zákona o ústavnom

súde (bod 3 výroku nálezu).

V.

43. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

44. Sťažovateľka si v ústavnej sťažnosti uplatnila nárok na náhradu trov konania

pred ústavným súdom.

45. Ústavný súd v zmysle rozhodol o náhrade

trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním.

Náhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie

ústavnej sťažnosti, podanie vyjadrenia) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13

ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

46. Tarifná odmena za každý úkon [§ 11 ods. 2 a § 12 ods. 3 písm. c) vyhlášky]

vykonaný v roku 2018 predstavuje sumu 153,50 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)

za úkon po 9,21 €. Tarifná odmena za úkon právnej služby vykonaný v roku 2019

je 163,33 € a režijný paušál k tomuto úkonu 9,80 €. Ústavný súd priznal odmenu za dva

úkony v roku 2018 a jeden v roku 2019 vrátane režijného paušálu, čo spolu predstavuje

sumu 498,55 €. Vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca sťažovateľky je platcom

DPH, ústavný súd v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky zvýšil takto priznanú odmenu o 20 %,

čo v konečnom dôsledku predstavuje sumu 598,26 €.

47. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 62 zákona

o ústavnom súde v spojení s ) (bod 4 výroku nálezu).

48. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. júna 2019