Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 217/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. júla 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov Petra

Molnára a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného Advokátskou kanceláriou

Bauer s. r. o., Dénešova 19, Košice, v mene ktorej koná advokát JUDr. Richard Bauer,

vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 50

ods. 3 a práv podľa a 3 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I, opatrením sp. zn.

z 5. apríla 2019 a opatrením sp. zn. zo 17. júna 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júla 2019

doručená ústavná sťažnosť (ďalej

len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1,

a (ďalej len „“) a práv

podľa čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“), opatrením sp. zn.

z 5. apríla 2019 a opatrením sp. zn. zo 17. júna 2019.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi je vedené

trestne stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a prečin

výtržníctva podľa .

V trestnej veci sťažovateľa nariadil okresný súd hlavné pojednávanie na 14. január

2019 a na 25. február 2019, z ktorých sa zvolený obhajca sťažovateľa JUDr. Richard Bauer

ospravedlnil, a to raz pre chorobu a raz z dôvodu kolízie.

Na hlavnom pojednávaní 3. apríla 2019 sa zvolený obhajca zúčastnil a zároveň

vo vzťahu k samosudcom nariadenému ďalšiemu termínu hlavného pojednávania požiadal

o zmenu tohto termínu.

Dňa 3. apríla 2019 sťažovateľ podaním požiadal okresný súd, aby sa hlavné

pojednávanie konalo v jeho osobnej neprítomnosti.

Okresný súd následne opatrením sp. zn. z 5. apríla 2019 ustanovil

sťažovateľovi náhradného obhajcu.

Dňa 24. apríla 2019 sťažovateľ podaním adresovaným okresnému súdu vzal v celom

rozsahu späť svoju žiadosť o vykonanie hlavného pojednávania v jeho osobnej

neprítomnosti.

Dňa 14. júna 2019 sťažovateľ okresný súd požiadal o bezodkladné zrušenie

ustanovenia náhradného obhajcu. Poukázal pritom na skutočnosť, že ustanovená obhajkyňa

ho žiadnym spôsobom nekontaktovala, hoci sa zúčastnila dvoch termínov hlavného

pojednávania (27. apríla 2019 a 27. mája 2019), a ani so sťažovateľom nevykonala žiadnu

poradu o ďalšom postupe.

Okresný súd následne opatrením sp. zn. zo 17. júna 2019 zrušil

opatrenie sp. zn. z 5. apríla 2019 o ustanovení náhradného obhajcu

sťažovateľovi.

3. Sťažovateľ v podstatnom namieta arbitrárnosť napadnutého opatrenia okresného

súdu sp. zn. z 5. apríla 2019, ktorým mu bol ustanovený náhradný obhajca.

Podľa jeho názoru vlastným konaním ani konaním jeho zvoleného obhajcu nedochádzalo

k mareniu účelu trestného konania v uvedenej trestnej veci a sťažovateľ ako obžalovaný len

dôsledne využíval svoje práva. Sťažovateľ zároveň namieta nedostatočné odôvodenie

opatrenia okresného súdu sp. zn. zo 17. júna 2019, ktorým bolo zrušené

opatrenie o ustanovení náhradného obhajcu.

Sťažovateľ zároveň namieta, že došlo aj k zásahu do jeho práva na obhajobu, keďže

ustanovením náhradného obhajcu ho okresný súd „donútil“, aby sa zúčastňoval v rozpore

s jeho právom na obhajobu každého ďalšieho termínu hlavného pojednávania.

Sťažovateľ taktiež namieta zásah do práva vlastniť majetok, keďže mu vznikne

povinnosť nahradiť trovy ustanovenému obhajcovi, a teda dôjde k jeho ukráteniu o sumu,

ktorú bude musieť náhradnému obhajcovi zaplatiť.

4. Vychádzajúc z obsahu ústavnej sťažnosti, možno zhrnúť, že podľa názoru

sťažovateľa k namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1

a , resp. práv podľa a 3 dohovoru došlo tým, že napadnutými

opatreniami okresného súdu sp. zn. z 5. apríla 2019 a sp. zn.

zo 17. júna 2019 bol sťažovateľovi v trestnom konaní arbitrárne najprv ustanovený

a následne zrušený náhradný obhajca, čím bolo zároveň porušené jeho právo na obhajobu,

ako aj právo vlastniť majetok.

5. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1.Základné práva sťažovateľa zaručené mu v čl. 50 ods. 3, čl. 46

ods. 1 a a tiež v , ods. 3 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom Okresného súdu Košice I a jeho

Opatrením č. k. zo dňa 05. 04. 2019 a Opatrením č. k. zo dňa

17.06.2019, v súvislosti s trestným konaním sťažovateľa vedeným pred Okresným súdom

Košice I pod sp. zn. , porušené boli.

2. Opatrenie č. k. zo dňa 05.04.2019 a Opatrenie č. k. zo dňa

17.06.2019 Okresného súdu Košice I zrušuje a Okresnému súdu Košice I zakazuje

porušovať namietané práva sťažovateľa.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi

finančné zadosťučinenie v sume 1.000,-EUR (slovom tisíc eur), ktoré je mu Okresný súd

Košice I povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (správne má byť „Okresný súd Košice I“, pozn.)

je povinný zaplatiť sťažovateľovi trovy právneho nastúpenia v sume

415,51 (slovom štyristopätnásť eur a päťdesiatjeden centov) na účet jeho právnej

nástupkyne Advokátskej kancelárie Bauer s.r.o., Dénešova 19, 040 23 Košice, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Relevantná právna úprava

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

9. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa .

10. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa ústavnú sťažnosť môže podať osoba, ktorá

tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej

základné práva a slobody.

Sťažovateľom označené referenčné právne normy

13. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

14. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

15. Podľa obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas

a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom

obhajcu.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

17. Podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má tieto

minimálne práva:

a) byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou

a dôvodom obvinenia proti nemu;

b) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby;

c) obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo

pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy

spravodlivosti vyžadujú;

d) vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie

a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe;

e) mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku používanému pred súdom

alebo týmto jazykom nehovorí.

III.

Právne hodnotenie a závery ústavného súdu

18. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľovo podanie je možné kvalifikovať

ako ústavnú sťažnosť v zmysle v spojení s , a nasl.

.

19. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie základných práv

podľa , a , resp. práv podľa a 3

dohovoru napadnutým postupom a opatreniami okresného súdu sp. zn.

z 5. apríla 2019 a sp. zn. zo 17. júna 2019.

Podľa názoru sťažovateľa k porušeniu ním označených práv malo dôjsť tým,

že okresným súdom bol sťažovateľovi v trestnom konaní arbitrárne najprv ustanovený

a následne zrušený náhradný obhajca, čím bolo zároveň porušené jeho právo na obhajobu,

ako aj právo vlastniť majetok.

20. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom

zasadnutí senátu podľa .

21. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť

sťažovateľa obsahuje všeobecné náležitosti podania ( ),

všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania ( ) a osobitné

náležitosti ústavnej sťažnosti (, a a )

a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa .

22. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľom formulované

argumenty ústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť sťažovateľa je potrebné

odmietnuť podľa , a to z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

K namietanému porušeniu základného práva podľa ,

resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

23. Z už citovaného vyplýva, že úlohou

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je

zjavne neopodstatnená. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno hovoriť

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

ústavnú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný

súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. ,

).

24. Ústavný súd zároveň zdôrazňuje, že nie je opravnou inštanciou všeobecných

súdov. Preskúmanie rozhodnutia všeobecného súdu v konaní pred ústavným súdom má

opodstatnenie len v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo rozhodnutím

(opatrením alebo iným zásahom) došlo k porušeniu základného práva alebo základnej

slobody.

25. Vychádzajúc z týchto základných princípov, ústavný súd posúdil

ústavnú sťažnosť sťažovateľa vo vzťahu k napadnutým opatreniam okresného súdu

sp. zn. z 5. apríla 2019 a sp. zn. zo 17. júna 2019.

26. V zmysle v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) opatrenia sú neformálne ústne alebo

písomné rozhodnutia technicko-organizačnej alebo operatívnej povahy. Vzhľadom

na skutočnosť, že ide skôr o konanie faktickej povahy ako rozhodnutie,

bližšie vôbec nestanovuje (na rozdiel od rozsudku, uznesenia alebo príkazu) formálne

ani obsahové náležitostí opatrení. Na rozdiel od napr. príkazu tak

nezakotvuje ani požiadavku, aby písomné vyhotovenie opatrenia obsahovalo odôvodnenie

či požiadavku, aby opatrenie bolo odôvodené aj skutkovými okolnosťami. Proti opatreniu

nemožno ani podať opravný prostriedok. Zvláštna povaha opatrení tak odôvodňuje

odlišnosti pri hodnotení opatrení v porovnaní s bežnými formami rozhodovania v trestnom

konaní.

27. Podľa v prípade, ak je dôvodná obava, že by mohol byť

zmarený v prípravnom konaní výsluch obvineného, ktorý trvá na prítomnosti obhajcu,

hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie pre neprítomnosť zvoleného obhajcu alebo

ustanoveného obhajcu, môže byť obvinenému popri zvolenom obhajcovi alebo

ustanovenom obhajcovi ustanovený náhradný obhajca. Náhradný obhajca má rovnaké práva

a povinnosti ako zvolený obhajca alebo ustanovený obhajca; na hlavnom pojednávaní

a verejnom zasadnutí ich však môže vykonávať iba v prípade neúčasti zvoleného obhajcu

alebo ustanoveného obhajcu.

28. Inštitút náhradného obhajcu je osobitný inštitút trestného práva procesného,

ktorý súvisí so vznikom situácie, v ktorej dochádza k snahe o marenie účelu trestného

konania zo strany obvineného ako jednej z procesných strán. Ustanovenie obhajcu z úradnej

moci aj proti vôli obvineného pritom nie je v rozpore s alebo dohovorom, ak si to

vyžadujú záujmy spravodlivosti. Je preto primerané a spravodlivé, aby riadny výkon

súdnictva nebol ohrozovaný takými okolnosťami, ktoré samotný štát ako procesná strana

nemôže ovplyvniť. Sem spadajú nielen snahy obvineného vyhnúť sa dôsledkom spojeným

s trestným stíhaním, t. j. konanie nesúce znaky procesnej obštrukcie, ale aj snahy sledujúce

mimoprocesné ciele. Takýmto javom, ktoré na úkor štátu ako procesnej strany zreteľne

vybočujú z ústavne chránených procesných zásad, ako aj z rámca štátu ako právneho štátu,

je však potrebné čeliť (m. m. ).

29. Pokiaľ ide o sťažovateľom napadnuté opatrenie okresného súdu

sp. zn. z 5. apríla 2019, ktorým okresný súd sťažovateľovi ustanovil

náhradného obhajcu, okresný súd ustanovenie náhradného obhajcu sťažovateľovi odôvodnil

tým, že „je dôvodná obava, že by neúčasťou ustanoveného obhajcu (ide o formálnu chybu

v písaní, správne má byť zvoleného obhajcu, pozn.) JUDr. Richarda Bauera mohlo byť

zmarené hlavné pojednávanie.“.

Keďže nezakotvuje požiadavku, aby písomné vyhotovenie

opatrenia obsahovalo odôvodnenie, ako ani požiadavku, aby opatrenie bolo odôvodené

aj skutkovými okolnosťami, je potrebné brať do úvahy aj okolnosti, ktoré predchádzali

vydaniu, resp. viedli k vydaniu predmetného opatrenia. Ústavný súd v tejto súvislosti

poukazuje na skutočnosť, že z predchádzajúceho priebehu hlavného pojednávania vyplýva,

že z dvoch termínov hlavných pojednávaní v trestnej veci sťažovateľa nariadených

na 14. január 2019 a na 25. február 2019 sa zvolený obhajca sťažovateľa ospravedlnil

a na hlavnom pojednávaní konanom 3. apríla 2019 sa zvolený obhajca sťažovateľa síce

zúčastnil, avšak zároveň vo vzťahu k samosudcom nariadenému ďalšiemu termínu hlavného

pojednávania požiadal o zmenu tohto termínu.

30. Pokiaľ ide o sťažovateľom napadnuté opatrenie okresného súdu sp. zn.

zo 17. júna 2019, ktorým okresný súd zrušil opatrenie sp. zn.

z 5. apríla 2019 o ustanovení náhradného obhajcu sťažovateľovi, okresný súd zrušenie

náhradného obhajcu odôvodnil tým, že „pominuli dôvody na jeho ustanovenie“.

Keďže nezakotvuje požiadavku, aby písomné vyhotovenie

opatrenia obsahovalo odôvodnenie, ako ani požiadavku, aby opatrenie bolo odôvodené

aj skutkovými okolnosťami, je potrebné brať do úvahy aj okolnosti, ktoré predchádzali

vydaniu, resp. viedli k vydaniu predmetného opatrenia. Ústavný súd v tejto súvislosti

poukazuje na skutočnosť, že podaním zo 14. júna 2019 sám sťažovateľ okresný súd

požiadal o bezodkladné zrušenie ustanovenia náhradného obhajcu a poukázal na

skutočnosť, že ustanovená obhajkyňa ho žiadnym spôsobom nekontaktovala, hoci sa

zúčastnila dvoch termínov hlavného pojednávania (27. apríla 2019 a 27. mája 2019), a ani

so sťažovateľom nevykonala žiadnu poradu o ďalšom postupe.

31. Po oboznámení sa s postupom a napadnutými opatreniami okresného súdu

ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že sťažovateľom napadnutý

postup a opatrenia okresného súdu v ničom nesignalizujú možnosť porušenia základného

práva podľa čl. 46 ods. 1 dohovoru, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, dôvodnosť

ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie, resp.

ústavný súd dospel k záveru, že medzi sťažovateľom napadnutým postupom a opatreniami

okresného súdu a obsahom práv, vyslovenia porušenia ktorých sa sťažovateľ domáha,

neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení.

32. Nadväzujúc na uvedené, ústavný súd zároveň zdôrazňuje, že postup súdneho

orgánu (v tomto prípade okresného súdu), ktorý koná v súlade s procesnoprávnymi

predpismi konania v trestnoprávnej veci, nie je možné považovať za porušenie základného

práva alebo slobody fyzickej osoby ako účastníka súdneho konania podľa čl. 46 až 50

.

33. Ústavný súd preto v rámci predbežného prerokovania ústavnú sťažnosť v časti

namietaného porušenia základného práva podľa , resp. práva podľa

ods. 1 dohovoru odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

K namietanému porušeniu základného práva podľa ,

resp. práv podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru

34. Podľa názoru sťažovateľa okresný súd tým, že mu ustanovil náhradného obhajcu,

ho v podstate „donútil“, aby sa v rozpore s jeho právom na obhajobu zúčastňoval každého

ďalšieho termínu hlavného pojednávania.

35. S uvedeným názorom sťažovateľa sa nemožno stotožniť, keďže ustanovenie

náhradného obhajcu sťažovateľovi okresným súdom v žiadnom smere nenegovalo

predchádzajúci prejav vôle sťažovateľa z 3. apríla 2019 nezúčastňovať sa hlavného

pojednávania v jeho trestnej veci, keďže ustanoveniu náhradného obhajcu

takýto účinok nepriznáva. Bol to, naopak, sťažovateľ, ktorý svojím podaním z 24. apríla

2019 vzal v celom rozsahu späť svoju predchádzajúcu žiadosť o vykonanie hlavného

pojednávania v jeho osobnej neprítomnosti.

36. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel

k záveru, že sťažovateľom napadnutý postup a opatrenia okresného súdu v ničom

nesignalizujú možnosť porušenia základného práva podľa , resp. práv

podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru, dôvodnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí

ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie, resp. ústavný súd dospel k záveru, že medzi

sťažovateľom napadnutým postupom a opatreniami okresného súdu a obsahom práv,

vyslovenia porušenia ktorých sa sťažovateľ domáha, neexistuje taká príčinná súvislosť,

na základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol

dospieť k záveru o ich porušení.

37. Z uvedených dôvodov ústavný súd v rámci predbežného prerokovania ústavnú

sťažnosť v časti namietaného porušenia základného práva podľa ,

resp. práv podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

K namietanému porušeniu základného práva podľa

38. Sťažovateľ zároveň tvrdil, že napadnutým postupom a opatreniami okresného

súdu bolo zasiahnuté do jeho základného práva vlastniť majetok ( ).

Ústavný súd konštatuje, že ide o právo hmotného charakteru a ústavný súd nezistil

relevantnú súvislosť medzi označeným právom hmotnej povahy a napadnutým postupom

a opatreniami okresného súdu. Taktiež zo skutočností, ktoré sťažovateľ vo svojej ústavnej

sťažnosti uviedol, nevyplýva žiadna možnosť porušenia tohto práva, reálnosť ktorej by

mohol ústavný súd posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (m. m. ).

Keďže ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia základného práva podľa čl. 20 ods. 1

, odmietol pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

39. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

40. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v jeho ústavnej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. júla 2019