Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 304/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. augusta 2019

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej, zo sudcov Miroslava Duriša

a Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , zastúpeného

advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Malacká cesta 5680/2B, Pezinok, pre namietané

porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. septembra

2018 doručená ústavná sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

, , pre namietané porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie okresného súdu“)

a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. , pôvodne vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie krajského súdu“).

2. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti okrem iného uviedol:

«Sťažovateľ mal v konaní vedenom pôvodne na Okresnom súde Pezinok pod č.k.

postavenie odporcu .

V konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod č.k. podal dňa

02.02.2009 vzájomný návrh voči pôvodnému žalobcovi na zaplatenie

331.939,19 Eur istiny s prísl., ktorý v dôsledku obštrukcií a nezáujmu porušovateľa

v 1. rade riadne konať a rozhodnúť s urýchlením o uplatnenom nároku sťažovateľa

vzájomným návrhom vylúčil uznesením č.k. -196 zo dňa 24.04.2012 vzájomný

návrh sťažovateľa z 02.02.2009 na samostatné konanie (príloha č. 2), ktoré bolo následne

zapísané na Okresnom súde Pezinok pod č.k. s tým, že uznesenie č.k.

-196 zo dňa 24.04.2012 nadobudlo právoplatnosť dňa 09.05.2012.

V konaní vedenom pod č.k. Okresný súd Pezinok sa od počiatku

dopustil a dopúšťal nesprávneho procesného označenia strán sporu , keď si zamieňal

sťažovateľa za odporcu , hoc sťažovateľ mal mať za účinnosti postavenie

navrhovateľa v tomto konaní o vylúčenom vzájomnom návrhu , keď sťažovateľa vadne

viedol a označoval ako odporcu , hoc sťažovateľ v tomto konaní nebol pasívne

legitimovaný.

Okresný súd Pezinok dokonca sťažovateľa riadne a procesné čisto nepoučil podľa §-

u 5 ods. 1 o jeho procesných právach a povinnostiach podľa , nepoučený

zostal do 01.07.2016 , kedy nadobudol účinnosť () , čo malo

za následok porušenie práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru , čo však nie je predmetom tejto ústavnej sťažnosti.

Teda je možným uzavrieť , že Okresný súd Pezinok so sťažovateľom riadne nekonal ,

navyše sťažovateľa vadne označoval ako pasívne legitimovaného odporcu v spore, ergo

konal s ním neprípustné ako s odporcom, hoc sťažovateľ má postavenie „dominus littis“ ,

ergo aktívne legitimovaného, s čím sa dôsledne nevysporiadal ani Krajský súd v Bratislave ,

legalizujúci nezákonné a protiústavné konanie Okresného súdu Pezinok voči

sťažovateľovi...»

3. Ďalej sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol:

«Uznesením č.k. -94 z 09.03.2015 Okresný súd Pezinok v prvej

výrokovej vete rozhodol, že konanie zastavuje a v druhej výrokovej vete rozhodol, že žiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (príloha č. 3).

Voči tomuto svojvoľne vydanému protiústavnému uzneseniu, bez splnenia zákonných

podmienok , podal sťažovateľ odvolanie dňa 21.04.2015 ( príloha č. 3a), o ktorom doposiaľ

vinou nesprávneho procesného označenia strán sporu Okresným súdom Pezinok nie je ani

po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR z 27.04.2017 č.k. -155 v prospech

sťažovateľa stále právoplatne rozhodnuté, hoc sťažovateľ sa na prieťahoch a obštrukciách

porušovateľov nepodieľal, má na veci mimoriadny význam, vec je po právnej a skutkovej

stránke jednoduchá - nezložitá, keďže okresný súd zjavne porušil zákon uložením

sťažovateľovi zaplatiť extrémne vysoký súdny poplatok za vzájomný návrh, v rozpore

so zákonom a ho šikanózne „nútil k jeho zaplateniu„ pod hrozbou zastavenia

konania, čo aj dokonal dňa 09.03.2015 po dohode so žalovaným, pričom vo svojom

nezákonnom konaní postupoval aj ďalej, keď sťažovateľovi uložil povinnosť zaplatiť

žalovanému (v danom čase navrhovateľovi) trovy právneho zastúpenia vo výške 2.749,97

eur a to uznesením č.k. -131 z 24.02.2016, voči čomu zasiahol v prospech

sťažovateľa Najvyšší súd SR, keď toto protiústavné uznesenie zrušil uznesením Najvyššieho

súdu SR č.k. -155 zo dňa 27.04.2017 - 1. strana, doručené sťažovateľovi dňa

31.5.2017 (príloha č. 8 ).

Dňa 29.05.2015 podal sťažovateľ sťažnosť predsedovi Okresného súdu Pezinok

na prieťahy v konaní vedenom pod č.k. (príloha č. 4).

Dňa 01.06.2015 bol Okresným súdom Pezinok predložený spis Krajskému súdu

v Bratislave na odvolanie (príloha č. 5) bez toho aby sťažovateľovi doručil vyjadrenie

vädne označeného ???navrhovateľa??? z 13.05.2015 k odvolaniu ???

odporcu??? (viď. rozhodnutie ESĽP vo veci Trančíková p. Slovensku z 13.01.2015),

v predkladacej správe toto vyjadrenie Krajskému súdu v Bratislave svojvoľne zatajil, citujúc

: „vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané„ - odvolacie konanie vedené na krajskom súde

pod č.k. .

Krajský súd v Bratislave svojvoľne vydaným arbitrárnym rozhodnutím z 18.06.2015,

č.k. -122 potvrdil uznesenie Okresného súdu Pezinok č.k. -94

zo dňa 09.03.2015 v napadnutej časti sťažovateľom týkajúcej sa výroku o zastavení konania

a v časti týkajúcej sa náhrady trov konania vec vrátil Okresnému súdu Pezinok na ďalšie

konanie (príloha č. 6).

Následne Okresný súd Pezinok pokračoval v nezákonnostiach a svojvoľných útokoch

voči majetku sťažovateľa vydaním uznesenia č.k. -131 zo dňa 24.02.2016,

ktorým rozhodol , že ??? odporca ??? (sťažovateľ) je povinný nahradiť ???

navrhovateľovi ??? trovy právneho zastúpenia vo výške 2.749,97

Eur..........

Voči tomuto uzneseniu č.k. -131 zo dňa 24.02.2016 podal sťažovateľ

dňa 01.04.2016 prostredníctvom zast. advokátky JUDr. E. Korčekovej odvolanie , na výzvu

porušovateľa v 1. rade uznesením č.k. -146 z 11.4.2016 zaplatil súdny poplatok

5,-Eur za toto odvolanie , avšak toto odvolanie nebolo ani ku dňu podania tejto sťažnosti

ústavnému súdu predložené Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní.

Bližšie viď. obsah spisu č.k. , ktorý sťažovateľ navrhuje ústavným

súdom vyžiadať od Okresného súdu Pezinok a pripojiť za účelom prieskumu .

Dňa 29.03.2016 sťažovateľ podal dovolanie voči svojvoľnému potvrdzujúcemu

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. -122 z 18. júna 2015 a proti

uzneseniu Okresného súdu Pezinok č.k. -94 z 09.03.2015 (príloha č. 7).

Najvyšší súd SR uznesením č.k. -155 zo dňa 27.04.201 , doručené

sťažovateľovi dňa 31.5.2017 zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k.

-122 z 18. júna 2015 ako aj uznesenie Okresného súdu Pezinok č.k.

-131 zo dňa 24.02.2016 a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie

konanie (príloha č. 8).

Podľa oznámenia Krajského súdu v Bratislave z 14.06.2017 spis Okresného súdu

Pezinok č.k. prišiel na Krajský súd v Bratislave dňa 25.05.2017, nové

odvolacie konanie je vedené na krajskom súde pod č.k. (príloha č. 9).

Je možným konštatovať, že krajský súd po vrátení mu spisu na ďalšie konanie a rozhodnutie

nekoná vo veci s urýchlením, o vec sa riadne nestará a o odvolaní sťažovateľa zo dňa

21.04.2015 (príloha č. 3a), nie je ani ku dňu podania tejto ústavnej sťažnosti ani za viac ako

3 ROKY a 3 MESIACE riadne rozhodnuté , teda stav právnej neistoty sťažovateľa

o výsledok konania o vzájomnom návrhu z 02.02.2009 stále trvá a to nie vinou sťažovateľa,

ale vinou oboch označených porušovateľov, keďže nečinný Krajský súd v Bratislave až

po 11 MESIACOCH nečinnosti a nezáujmu o vec, v dôsledku jeho neefektívneho konania

dňa 25.04.2018 Okresnému súdu Pezinok VRÁTIL spis č.k. s pokynom:

1. na odstránenie vady konania vinou Okresného súdu Pezinok spočívajúcej

v nesprávnom procesnom označení strán sporu , vykonanie opravy zrejmej nesprávnosti

v písomnom vyhotovení uznesenia č.k. -94 zo dňa 09.03.2015 - viď. bod č. 3

opravného uznesenia Okresného súdu Pezinok č.k.8C/101/2012 -164 z 23.07.2018,

doručené sťažovateľovi dňa 21.08.2018 ( príloha č. 10 ), ktoré ku dňu podania tejto

ústavnej sťažnosti nie je právoplatné, kedže okresný súd voči nemu pripustil sťažnosť

vydané VSÚ Judr. ) v lehote 15 dní od jeho doručenia - teda do

05.09.2018 viď. poučenie na str. 2 cit. uznesenia) - poznamenáva sa , že aj v tomto

opravnom uznesení sa Okresný súd Pezinok dopustil ďalších zjavných nesprávností......v

jeho záhlaví deklarujúc, že žalovaný je zastúpený spoločnosťou

nemajúcou v predmete činnosti poskytovanie právnych služieb !!! Ergo na daný prípad je

možným aplikovať rozhodnutie ESĽP vo veci Zarembová p. Slovensku z 23. novembra 2010.

2. na doručenie sťažovateľovi (v danom čase údajnému odporcovi) vyjadrenia

(údajného navrhovateľa) z 13.05.2015 k odvolaniu sťažovateľa 21.04.2015 voči

uzneseniu okresného súdu č.k. -94 zo dňa 09.03.2015o zastavení konania - viď.

výzva Okresného súdu Pezinok z 26.07.2018 , doručená sťažovateľovi dňa 21.08.2018...»

4. Keďže napadnuté konania ako celok neboli dosiaľ právoplatne skončené,

sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené podľa , právo na prejednanie

jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod č.k.

porušené boli.

2. Okresnému súdu Pezinok sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č.k.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 9.500,-

Eur, ktoré je Okresný súd Pezinok povinný mu zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti

nálezu.

4. priznáva úhradu trov konania v sume 315, 84 Eur, ktoré

je Okresný súd Pezinok povinný zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne - advokátky JUDr.

Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

5. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené podľa , právo na prejednanie

jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod č.k.

( pôvodne vedenom od 01.06.2015 pod č.k. ) porušené boli.

6. Krajskému súdu v Bratislave sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č.k.

(pôvodne vedenom od 01.06.2015 pod č.k. ) konal bez

zbytočných prieťahov.

7. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.500,-

Eur, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný mu zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti

nálezu.

8. priznáva úhradu trov konania v sume 315, 84 Eur, ktoré

je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne - advokátky

JUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,“) v čl. I až

a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona

o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom

právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

7. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

8. Podľa ústavný sú môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Podstatou ústavnej sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom

je uplatnenie nároku sťažovateľa na ochranu pred postupom okresného súdu a postupom

krajského súdu, ktorým malo byť porušené jeho základné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

10. Ústavný súd pri ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa , resp. dohovoru odmieta ústavnú sťažnosť

ako zjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred

súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných

prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa “ (m. m.

), resp. ak „argumenty v ústavnej sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase

podania ústavnej sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola

ústavná sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (m. m. , ).

11. Ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre vyslovil, že zjavná

neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (

dohovoru) môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta

v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá

tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. ,

, ), a ďalej vyslovil, že „... nie každý prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa “ (napr. ).

12. Z ústavnej sťažnosti, jej príloh a predloženého súdneho spisu okresného súdu

vyplýva, že doterajší priebeh napadnutého konania ako celok nebol optimálny, no prieťahy

v ňom vzniknuté v okolnostiach danej veci nedosahujú takú intenzitu, že by v ich dôsledku

došlo k porušeniu v ústavnej sťažnosti označených práv sťažovateľa.

13. Z obsahu predloženého súdneho spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn.

vyplýva, že konanie začalo uplatnením vzájomného návrhu sťažovateľa

z 18. augusta 2008, ktorý okresný súd uznesením z 24. apríla 2012 (právoplatnosť

nadobudlo 9. mája 2012) vylúčil na samostatné konanie.

Ústavný súd analýzou napadnutého konania ako celku zistil, že jeho priebeh bol

v rozhodujúcej miere určený rozsiahlou procesnou aktivitou sťažovateľa, čo v konečnom

dôsledku určilo jeho doterajšiu dĺžku.

Ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej štandardnej judikatúre (napr. ),

) uviedol, že účastník konania má nesporne právo uplatniť všetky relevantné

procesné úkony, no na druhej strane ústavný súd zdôrazňuje, že za prieťahy vzniknuté

v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkov konania zodpovednosť nemožno pripísať

na vrub súdu konajúcemu vo veci.

V súlade s touto judikatúrou teda čas potrebný na rozhodnutie o procesných

návrhoch sťažovateľa ústavný súd nezapočítal do doby zbytočných prieťahov pri

posudzovaní napadnutého konania ako celku.

14. Napriek tomu, že postup okresného súdu ani krajského súdu vo veci nebol

optimálny a ani bez akýchkoľvek pochybení (napr. nesprávne určenie procesného

postavenia účastníkov v napadnutom konaní, neposkytnutie vyjadrenia žalovaného

žalobcovi v súvislosti s rozhodovaním o odvolaní, v dôsledku čoho Najvyšší súd Slovenskej

republiky ako súd dovolací zrušil uznesenia krajského súdu aj okresného súdu a vec vrátil

na ďalšie konanie krajskému súdu), ústavný súd, ako už bolo uvedené, konštatuje, že dĺžka

napadnutého konania ako celku bola spôsobená najmä rozsiahlou procesnou aktivitou

sťažovateľa. V tejto súvislosti ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti vychádza

aj z toho názoru, že „Dĺžku trvania súdneho konania, ktorá je dôsledkom úkonov jeho

účastníkov alebo ich nečinnosti, nemožno považovať za dôvod na vyslovenie zbytočných

prieťahov v súdnom konaní (napr. ).“. Toto konštatovanie podľa názoru

ústavného súdu sa v plnej miere vzťahuje aj na hodnotenie postupu okresného súdu

a krajského súdu v okolnostiach danej veci.

15. Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť podľa § 56 ods. 2

písm. g) z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

16. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi

sťažovateľa na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

17. Ústavný súd v závere pripomína, že ak by napadnuté konanie hodnotené

ako celok pokračovalo a v jeho ďalšom priebehu by dochádzalo k neospravedlniteľným

prieťahom, sťažovateľ môže podať na ústavnom súde novú ústavnú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. augusta 2019