Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 304/2019
PDF · 199.55 KB
No categories available
I. ÚS 304/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. augusta 2019
v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej, zo sudcov Miroslava Duriša
a Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, , , zastúpeného
advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Malacká cesta 5680/2B, Pezinok, pre namietané
porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 101/2012
a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co 109/2017
(pôvodne vedenom pod sp. zn. 10 Co 187/2015) a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. septembra
2018 doručená ústavná sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),
, , pre namietané porušenie jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 101/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie okresného súdu“)
a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 10 Co 109/2017, pôvodne vedenom pod sp. zn. 10 Co 187/2015 (ďalej aj
„napadnuté konanie krajského súdu“).
2. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti okrem iného uviedol:
«Sťažovateľ mal v konaní vedenom pôvodne na Okresnom súde Pezinok pod č.k.
5C/895/2008 postavenie odporcu .
V konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod č.k. 5C/895/2008 podal dňa
02.02.2009 vzájomný návrh voči pôvodnému žalobcovi na zaplatenie
331.939,19 Eur istiny s prísl., ktorý v dôsledku obštrukcií a nezáujmu porušovateľa
v 1. rade riadne konať a rozhodnúť s urýchlením o uplatnenom nároku sťažovateľa
vzájomným návrhom vylúčil uznesením č.k. 5C/895/2008-196 zo dňa 24.04.2012 vzájomný
návrh sťažovateľa z 02.02.2009 na samostatné konanie (príloha č. 2), ktoré bolo následne
zapísané na Okresnom súde Pezinok pod č.k. 8C/101/2012 s tým, že uznesenie č.k.
5C/895/2008-196 zo dňa 24.04.2012 nadobudlo právoplatnosť dňa 09.05.2012.
V konaní vedenom pod č.k. 8C/101/2012 Okresný súd Pezinok sa od počiatku
dopustil a dopúšťal nesprávneho procesného označenia strán sporu , keď si zamieňal
sťažovateľa za odporcu , hoc sťažovateľ mal mať za účinnosti O.s.p. postavenie
navrhovateľa v tomto konaní o vylúčenom vzájomnom návrhu , keď sťažovateľa vadne
viedol a označoval ako odporcu , hoc sťažovateľ v tomto konaní nebol pasívne
legitimovaný.
Okresný súd Pezinok dokonca sťažovateľa riadne a procesné čisto nepoučil podľa §-
u 5 ods. 1 O.s.p. o jeho procesných právach a povinnostiach podľa O.s.p. , nepoučený
zostal do 01.07.2016 , kedy nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (C.s.p.) , čo malo
za následok porušenie práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru , čo však nie je predmetom tejto ústavnej sťažnosti.
Teda je možným uzavrieť , že Okresný súd Pezinok so sťažovateľom riadne nekonal ,
navyše sťažovateľa vadne označoval ako pasívne legitimovaného odporcu v spore, ergo
konal s ním neprípustné ako s odporcom, hoc sťažovateľ má postavenie „dominus littis“ ,
ergo aktívne legitimovaného, s čím sa dôsledne nevysporiadal ani Krajský súd v Bratislave ,
legalizujúci nezákonné a protiústavné konanie Okresného súdu Pezinok voči
sťažovateľovi...»
3. Ďalej sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol:
«Uznesením č.k. 8C/101/2012-94 z 09.03.2015 Okresný súd Pezinok v prvej
výrokovej vete rozhodol, že konanie zastavuje a v druhej výrokovej vete rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (príloha č. 3).
Voči tomuto svojvoľne vydanému protiústavnému uzneseniu, bez splnenia zákonných
podmienok , podal sťažovateľ odvolanie dňa 21.04.2015 ( príloha č. 3a), o ktorom doposiaľ
vinou nesprávneho procesného označenia strán sporu Okresným súdom Pezinok nie je ani
po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR z 27.04.2017 č.k. 6Cdo 180/2016-155 v prospech
sťažovateľa stále právoplatne rozhodnuté, hoc sťažovateľ sa na prieťahoch a obštrukciách
porušovateľov nepodieľal, má na veci mimoriadny význam, vec je po právnej a skutkovej
stránke jednoduchá - nezložitá, keďže okresný súd zjavne porušil zákon uložením
sťažovateľovi zaplatiť extrémne vysoký súdny poplatok za vzájomný návrh, v rozpore
so zákonom a ústavou ho šikanózne „nútil k jeho zaplateniu„ pod hrozbou zastavenia
konania, čo aj dokonal dňa 09.03.2015 po dohode so žalovaným, pričom vo svojom
nezákonnom konaní postupoval aj ďalej, keď sťažovateľovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému (v danom čase navrhovateľovi) trovy právneho zastúpenia vo výške 2.749,97
eur a to uznesením č.k. 8C/101/2012 -131 z 24.02.2016, voči čomu zasiahol v prospech
sťažovateľa Najvyšší súd SR, keď toto protiústavné uznesenie zrušil uznesením Najvyššieho
súdu SR č.k. 6Cdo 180/2016-155 zo dňa 27.04.2017 - 1. strana, doručené sťažovateľovi dňa
31.5.2017 (príloha č. 8 ).
Dňa 29.05.2015 podal sťažovateľ sťažnosť predsedovi Okresného súdu Pezinok
na prieťahy v konaní vedenom pod č.k. 8C/101/2012 (príloha č. 4).
Dňa 01.06.2015 bol Okresným súdom Pezinok predložený spis Krajskému súdu
v Bratislave na odvolanie (príloha č. 5) bez toho aby sťažovateľovi doručil vyjadrenie
vädne označeného ???navrhovateľa??? z 13.05.2015 k odvolaniu ???
odporcu??? (viď. rozhodnutie ESĽP vo veci Trančíková p. Slovensku z 13.01.2015),
v predkladacej správe toto vyjadrenie Krajskému súdu v Bratislave svojvoľne zatajil, citujúc
: „vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané„ - odvolacie konanie vedené na krajskom súde
pod č.k. 18Co 187/2015.
Krajský súd v Bratislave svojvoľne vydaným arbitrárnym rozhodnutím z 18.06.2015,
č.k. 10Co 187/2015-122 potvrdil uznesenie Okresného súdu Pezinok č.k. 8C/101/2012-94
zo dňa 09.03.2015 v napadnutej časti sťažovateľom týkajúcej sa výroku o zastavení konania
a v časti týkajúcej sa náhrady trov konania vec vrátil Okresnému súdu Pezinok na ďalšie
konanie (príloha č. 6).
Následne Okresný súd Pezinok pokračoval v nezákonnostiach a svojvoľných útokoch
voči majetku sťažovateľa vydaním uznesenia č.k. 8C/101/ 2012-131 zo dňa 24.02.2016,
ktorým rozhodol , že ??? odporca ??? (sťažovateľ) je povinný nahradiť ???
navrhovateľovi ??? trovy právneho zastúpenia vo výške 2.749,97
Eur..........
Voči tomuto uzneseniu č.k. 80/101/ 2012-131 zo dňa 24.02.2016 podal sťažovateľ
dňa 01.04.2016 prostredníctvom zast. advokátky JUDr. E. Korčekovej odvolanie , na výzvu
porušovateľa v 1. rade uznesením č.k. 80/101/2012-146 z 11.4.2016 zaplatil súdny poplatok
5,-Eur za toto odvolanie , avšak toto odvolanie nebolo ani ku dňu podania tejto sťažnosti
ústavnému súdu predložené Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní.
Bližšie viď. obsah spisu č.k. 80/101/2012 , ktorý sťažovateľ navrhuje ústavným
súdom vyžiadať od Okresného súdu Pezinok a pripojiť za účelom prieskumu .
Dňa 29.03.2016 sťažovateľ podal dovolanie voči svojvoľnému potvrdzujúcemu
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 10Co/187/2015-122 z 18. júna 2015 a proti
uzneseniu Okresného súdu Pezinok č.k. 80/101/2012 -94 z 09.03.2015 (príloha č. 7).
Najvyšší súd SR uznesením č.k. 6 Odo 180/2016-155 zo dňa 27.04.201 , doručené
sťažovateľovi dňa 31.5.2017 zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k.
10Co/187/2015-122 z 18. júna 2015 ako aj uznesenie Okresného súdu Pezinok č.k.
8C/101/2012-131 zo dňa 24.02.2016 a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie
konanie (príloha č. 8).
Podľa oznámenia Krajského súdu v Bratislave z 14.06.2017 spis Okresného súdu
Pezinok č.k. 8C/101/2012 prišiel na Krajský súd v Bratislave dňa 25.05.2017, nové
odvolacie konanie je vedené na krajskom súde pod č.k. 10Co/109/2017 (príloha č. 9).
Je možným konštatovať, že krajský súd po vrátení mu spisu na ďalšie konanie a rozhodnutie
nekoná vo veci s urýchlením, o vec sa riadne nestará a o odvolaní sťažovateľa zo dňa
21.04.2015 (príloha č. 3a), nie je ani ku dňu podania tejto ústavnej sťažnosti ani za viac ako
3 ROKY a 3 MESIACE riadne rozhodnuté , teda stav právnej neistoty sťažovateľa
o výsledok konania o vzájomnom návrhu z 02.02.2009 stále trvá a to nie vinou sťažovateľa,
ale vinou oboch označených porušovateľov, keďže nečinný Krajský súd v Bratislave až
po 11 MESIACOCH nečinnosti a nezáujmu o vec, v dôsledku jeho neefektívneho konania
dňa 25.04.2018 Okresnému súdu Pezinok VRÁTIL spis č.k. 8C/101/2012 s pokynom:
1. na odstránenie vady konania vinou Okresného súdu Pezinok spočívajúcej
v nesprávnom procesnom označení strán sporu , vykonanie opravy zrejmej nesprávnosti
v písomnom vyhotovení uznesenia č.k. 8C/101/2012-94 zo dňa 09.03.2015 - viď. bod č. 3
opravného uznesenia Okresného súdu Pezinok č.k.8C/101/2012 -164 z 23.07.2018,
doručené sťažovateľovi dňa 21.08.2018 ( príloha č. 10 ), ktoré ku dňu podania tejto
ústavnej sťažnosti nie je právoplatné, kedže okresný súd voči nemu pripustil sťažnosť
vydané VSÚ Judr. ) v lehote 15 dní od jeho doručenia - teda do
05.09.2018 viď. poučenie na str. 2 cit. uznesenia) - poznamenáva sa , že aj v tomto
opravnom uznesení sa Okresný súd Pezinok dopustil ďalších zjavných nesprávností......v
jeho záhlaví deklarujúc, že žalovaný je zastúpený spoločnosťou
nemajúcou v predmete činnosti poskytovanie právnych služieb !!! Ergo na daný prípad je
možným aplikovať rozhodnutie ESĽP vo veci Zarembová p. Slovensku z 23. novembra 2010.
2. na doručenie sťažovateľovi (v danom čase údajnému odporcovi) vyjadrenia
(údajného navrhovateľa) z 13.05.2015 k odvolaniu sťažovateľa 21.04.2015 voči
uzneseniu okresného súdu č.k. 8C/101/2012-94 zo dňa 09.03.2015o zastavení konania - viď.
výzva Okresného súdu Pezinok z 26.07.2018 , doručená sťažovateľovi dňa 21.08.2018...»
4. Keďže napadnuté konania ako celok neboli dosiaľ právoplatne skončené,
sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, právo na prejednanie
jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod č.k.
8C/101/2012 porušené boli.
2. Okresnému súdu Pezinok sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č.k.
8C/101/2012 konal bez zbytočných prieťahov.
3. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 9.500,-
Eur, ktoré je Okresný súd Pezinok povinný mu zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti
nálezu.
4. priznáva úhradu trov konania v sume 315, 84 Eur, ktoré
je Okresný súd Pezinok povinný zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne - advokátky JUDr.
Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.
5. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky , právo na prejednanie
jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod č.k.
10Co/109/2017 ( pôvodne vedenom od 01.06.2015 pod č.k. 10Co/l87/2015 ) porušené boli.
6. Krajskému súdu v Bratislave sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č.k.
10Co/109/2017 (pôvodne vedenom od 01.06.2015 pod č.k. 10Co/187/2015) konal bez
zbytočných prieťahov.
7. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.500,-
Eur, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný mu zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti
nálezu.
8. priznáva úhradu trov konania v sume 315, 84 Eur, ktoré
je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne - advokátky
JUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“
II.
5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou
od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13
a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona
o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.
7. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd
zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
8. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný sú môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
9. Podstatou ústavnej sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom
je uplatnenie nároku sťažovateľa na ochranu pred postupom okresného súdu a postupom
krajského súdu, ktorým malo byť porušené jeho základné právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
10. Ústavný súd pri ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru odmieta ústavnú sťažnosť
ako zjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred
súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných
prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (m. m.
II. ÚS 109/03), resp. ak „argumenty v ústavnej sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase
podania ústavnej sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola
ústavná sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).
11. Ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre vyslovil, že zjavná
neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 6 ods. 1
dohovoru) môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta
v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá
tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04,
III. ÚS 59/05, I. ÚS 455/2014), a ďalej vyslovil, že „... nie každý prieťah v súdnom konaní
má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (napr. III. ÚS 59/05).
12. Z ústavnej sťažnosti, jej príloh a predloženého súdneho spisu okresného súdu
vyplýva, že doterajší priebeh napadnutého konania ako celok nebol optimálny, no prieťahy
v ňom vzniknuté v okolnostiach danej veci nedosahujú takú intenzitu, že by v ich dôsledku
došlo k porušeniu v ústavnej sťažnosti označených práv sťažovateľa.
13. Z obsahu predloženého súdneho spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn.
8 C 101/2012 vyplýva, že konanie začalo uplatnením vzájomného návrhu sťažovateľa
z 18. augusta 2008, ktorý okresný súd uznesením z 24. apríla 2012 (právoplatnosť
nadobudlo 9. mája 2012) vylúčil na samostatné konanie.
Ústavný súd analýzou napadnutého konania ako celku zistil, že jeho priebeh bol
v rozhodujúcej miere určený rozsiahlou procesnou aktivitou sťažovateľa, čo v konečnom
dôsledku určilo jeho doterajšiu dĺžku.
Ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej štandardnej judikatúre (napr. III. ÚS 242/03),
III. ÚS 90/2017) uviedol, že účastník konania má nesporne právo uplatniť všetky relevantné
procesné úkony, no na druhej strane ústavný súd zdôrazňuje, že za prieťahy vzniknuté
v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkov konania zodpovednosť nemožno pripísať
na vrub súdu konajúcemu vo veci.
V súlade s touto judikatúrou teda čas potrebný na rozhodnutie o procesných
návrhoch sťažovateľa ústavný súd nezapočítal do doby zbytočných prieťahov pri
posudzovaní napadnutého konania ako celku.
14. Napriek tomu, že postup okresného súdu ani krajského súdu vo veci nebol
optimálny a ani bez akýchkoľvek pochybení (napr. nesprávne určenie procesného
postavenia účastníkov v napadnutom konaní, neposkytnutie vyjadrenia žalovaného
žalobcovi v súvislosti s rozhodovaním o odvolaní, v dôsledku čoho Najvyšší súd Slovenskej
republiky ako súd dovolací zrušil uznesenia krajského súdu aj okresného súdu a vec vrátil
na ďalšie konanie krajskému súdu), ústavný súd, ako už bolo uvedené, konštatuje, že dĺžka
napadnutého konania ako celku bola spôsobená najmä rozsiahlou procesnou aktivitou
sťažovateľa. V tejto súvislosti ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti vychádza
aj z toho názoru, že „Dĺžku trvania súdneho konania, ktorá je dôsledkom úkonov jeho
účastníkov alebo ich nečinnosti, nemožno považovať za dôvod na vyslovenie zbytočných
prieťahov v súdnom konaní (napr. II. ÚS 41/00).“. Toto konštatovanie podľa názoru
ústavného súdu sa v plnej miere vzťahuje aj na hodnotenie postupu okresného súdu
a krajského súdu v okolnostiach danej veci.
15. Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť podľa § 56 ods. 2
písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
16. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi
sťažovateľa na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.
17. Ústavný súd v závere pripomína, že ak by napadnuté konanie hodnotené
ako celok pokračovalo a v jeho ďalšom priebehu by dochádzalo k neospravedlniteľným
prieťahom, sťažovateľ môže podať na ústavnom súde novú ústavnú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. augusta 2019